icon

Slzy posttotalitních porodních procesů

avatar
ena1903
27. jún 2014

@apollo13 No, ja to uzavriem s tym, ze som sa pokojne spolahla na uvazenie odborneho personalu, kym som sa stihla spamatat, bola som na izbe a dostala som aj maleho. Vsetko bolo a aj je fajn, s malym mame uzasny vztah a taky mam mimochodom aj ja s mamou, ktorej ma nosili kazde 3 hodiny na kojenie. Prirodzene porody a bonding su urcite fajn, ale ani realita nie je uz taka traumatizujuca pre vacsinu zien. No koncim, idem spat, vsetkym zelam dobru noc.

avatar
zita19
27. jún 2014

@trgypadl ano, sme narod psychicky nestabilných jedincov poskodenych separacióu. Vsetci, ktori sa narodili po roku 1950 a aj niektori starsi, ktori sa nenarodili doma.

avatar
apollo13
autor
27. jún 2014

@zita19 predpokladam ze ani na tej chodbe pri nej nikto nestal non stop kedze mali fofry!!! ale chapem tvoju poznamku iba cisto ako rypanie do niekoho kto ma iny nazor

avatar
apollo13
autor
27. jún 2014

@michaelkanr no zhadzuju...🙂 je to pekna ilustracia presne toho co hovorila v tom videu ta psychologicka. popieranie ze by nejaka trauma mohla byt.
a ano je to zvlastne zosmiesnovat niekoho kto bojuje za to aby bolo dieta s matkou. keby som bojovala za to ze na sale chcem mat ruzove zaclonky a farbu kachliciek duhovu tak ok som trapna. ale naozaj netusim co je na presadzovani bondingu take ze by sa do toho zeny museli navazat...hmmm jedine ze by ich zmienky o tom iritovali...juuj snad to len nie je prejav popretej truamy 😉

avatar
trgypadl
27. jún 2014

Ak sa vyskytne patologia ako hypotonia az atonia maternice,tak prilozenie novorodenca k prsniku na vyplavenie oxytocinu je nedostacujuce.tie 2 hodiny musi byt na sale,vacsinou sa taketo krvacanie vyskytne v prvych dvoch hodinach,a na sale je vzdy vsetko po ruke,co treba v pripade komplikacii

avatar
apollo13
autor
27. jún 2014

@trgypadl ale matka bola na chodbe nie na sale. mne je jasne co sa moze vyskytnut.

avatar
zita19
27. jún 2014

@michaelkanr prediskutovane je uz dost. Prikrocte k cinom. Napríklad ta peticia za humanizaciu pôrodov je cesta. Rozhýbete sa uz konecne, alebo budete takto potichucky vyplakavat po com tuzite. Mne je to jedno, ja som to prezila bez ujmy, ja nemam potrebu to menit. Vy mate potrebu, tak to mente. Ale nie tliachanim na MK a lavickach v parku. Mente to tam kde to treba. Spojte sa, dajte o sebe nahlas vediet. A ked nie ste schopne sa zorganizovat a vykricat nahlas svoje poziadavky, tak neplacte nad systémom. Systemu to tak vyhovuje, nema potrebu sa menit.
Nehnevajte sa na man, ale medzi pisackami na MK a krcmovymi recami niet velkeho rozdielu. Tam i tam kazdy iba pinda a frfle, ale ked by hrozilo, ze ma zdvinut rit a zacat nieco menit svojim prispenim, tak povie, ze on sam nic nezmoze. A zajtra pride pindat a frflat zas, ze ake su veci zle.

avatar
trgypadl
27. jún 2014

Predpokladam na chodbe v tesnej blizkosti,takze v pripade komplikacii by ju dokazali presunut behom par sekund,co z oddelenia by bolo urcite zdlhavejsie

avatar
apollo13
autor
27. jún 2014

@zita19 a ako ty vies ze nic nerobime? osobne sa neomedzujem iba na pisanie na MK, to sa neboj. peticia za humanizaciu porodnictva uz je. tieto temy tu na MK su tu preto aby si ich mohli precitat aj matky ktore to doteraz neriesili alebo ich to nenapadlo. ale zase raz od teba iba komentar zhadzujuci. nebavi ta tu diskutovat, nediskutuj. nemas traumu, to je fajn, vdaka za to.

avatar
apollo13
autor
27. jún 2014

@trgypadl aj tak trvam na tom, ze aj ked bola na chodbe tak pre dieta by bolo lepsie keby sa na nej bondovalo ako ked bolo same na novorodeneckom. to je moj nazor. a keby to dieta vedelo hovorit a a dat to najavo iste by radsej pobudlo na mame na chodbe ako niekde so sestrickami

avatar
michaelkanr
27. jún 2014

@zita19 tak naco potom existuje mk a ine diskusne fora? Vsetko je len tliachanim do vetra? Naco sa ty potom - bez urazky - zapajas do takychto krcmovych tliachaciek? Myslim ze je dobre ze tu takato diskusia je, pretoze vela zien (myslim ze vacsina rodiciek na sk) ani nevie coho sa moze dozadovat v porodnici. Vyznam to preto urcite ma, asi vies aku ma mk navstevnost 😉

avatar
trgypadl
28. jún 2014

@apollo13 netvrdim, ze by to nebolo dobre, ale je tazko posudzovat situaciu , v ktorej sme sa neocitli my.mozno mali na to naozaj dovod, preco to mamke neumoznili.a etse sa chcem opytat, kde sa mozem dostat k tym statistikam ohladom nastrihov

avatar
apollo13
autor
28. jún 2014

@trgypadl mozem ti ich poslat mailom ak chces

avatar
apollo13
autor
28. jún 2014
avatar
trgypadl
28. jún 2014

ale to je dost neaktualna statistika

avatar
vejula
28. jún 2014

@martija no to či ho stiska mama alebo perinka teda určite vyciti... Ja som tu už pisala svoj zažitok so synom, ked mi ho po cisarskom priniesli na JISku uplakaneho. V momente ako som mu začala spievať prestal plakať. To nebolo že za minutu či pol minuty. Proste to bol moment a on počuval ukludnil sa a presta plakať. Akonahle prestal počuť môj hlas začal plakať znova, len bohužial museli ho už brať, lebo ma strašili, že ked vydychujem anestezu môžem mu ubližiť. Takže to dieťa tu matku pozna hned po pôrode, určite ju nespoznava na novo ako ty tvrdíš. JE to dokazané. Rovnako ako napríklad prečasne narodené deti omnoho lepšie prospievaju a napreduju ked su v prítomnosti matky. A toto povedal odborník žene, ktorá predčasne porodila, budte pri dieťatku, ono vas citi, bude sa mu dariť lepšie ked budete v jeho prítomnosti. Takže s tvojou teoriou nemôžem suhlasiť a mnohí odborníci tiež nie.

avatar
apollo13
autor
28. jún 2014

@trgypadl ty akoze myslis ze za posledne dva roky sa tie cila nejako rapidne znizili???

avatar
trgypadl
28. jún 2014

myslim si, ze v urcitych nemocniciach urcite ano.....a dolezite je, ze idu dole a neposuvaju sa smerom hore.

avatar
apollo13
autor
28. jún 2014

v tej publikacii odkail to je sa uvaza ze oficialna analyza za 2012 zatial neexistuje. ked bude isto ju dodaju. ale kedze sa od 2010 do 2011 neudiali ziadne dramaticke zmeny, tak nepredpokladam ze by sa udiali od 2011 do 2013. alebo snad je niekto tak naivny ze porodnica kde bolo v 2011 97% nastrihov sa za dva roky zazracne uvedomila a uz maju 20% ako to odporuca WHO??? :D

avatar
trgypadl
28. jún 2014

napriklad taky Ruzomberok ,v Tvojej statistike sa uvadza az 80% nastrihov a v roku 2012 je ich 34 %, takze netreba hadzat vsetky porodnice do jedneho kosa

avatar
apollo13
autor
28. jún 2014

sorry WHO odporuca dokonca 10% blbo som sa pozrela

avatar
apollo13
autor
28. jún 2014

@trgypadl 34% je z poctu vsetkych porodov? alebo zo vaginalnych?

avatar
trgypadl
28. jún 2014

aky vyznam by malo robit statistiku o nastrihoch, ak by tam boli zaradene sekcie??

avatar
vejula
28. jún 2014

@margarita Ano z tvojho pohladu to tak môže vyzerať, že plačeme kvôli novym topankam. Ak by si šla do hlbky tak by si zistila, že to niesu žiadne hystericke zufalkyne, ktore nevedia čo od dobroty. A poviem ti pravdu, kedysi som mala pohlad na to ako ty. Pamätám si, ked jedna kamaratka bola nešťastná ked porodila druhe dieťatko cisarskym (kedže planovala VBAC) A vtedy sme sa o tom rozpravali s kamaratkami, pričom jedna z nich práve potratila. A bola rozhorčená, že čo vôbec ona rieši. Že si vôbec nevaži, že to dieťa vôbec porodila, že jej by bolo jedno, keby to dieťa aj nosovu dierkou vytlačila, len aby sa narodilo. A ja som pritakavala, že teda ma pravdu, že skutočne je to blbosť riešiť takéto somariny, že si nevaži čo ma a bla bla bla.... Asi to tak osud chcel, že som si ten cisarak potom zažila aj ja. A ver mi velakrat som si spomenula na tento incident, kedy som vnímala danu kamaratku ako nevdačnu.... Neviem ako ti to mam vysvetliť. Ano samozrejme, bola som šťastná, že je moje dieťa zdravé, ale to nič nemení na veci, že som mala z toho cisaraku v mojom vnutri traumu. Môžeš ma teraz za to odsudzovať-? aka som bola nevdačná, že som si dovolila mať traumu z nejako cisaraku. bože kvôli takej blbosti, ved kolko ludí umiera od hladu v afrike a ja tu riešim nejaky cisarak. Da sa to takto brať? Podla mna je toto velmi skreslený uhol pohladu. Ak by sme to brali tak ako hovoríš, v podstate by sme my tu, nemali vôbec narok byť pre niečo nešťastny. Opustil ťa manžel a ty sa trapiš??? Och aka nevdačnosť, ved kolko ludí vo svete umiera na podvyživu a ty tu riešiš nejakého manžela. Tvoje dieťa ma angínu a teba to trapi? Och no teda, to mi už len je za trapenie, nejaka angína... Aka si len nevdačna a upišťana, ked tu riešiš nejaku angínu, pritom iným matkam deti podstupuju chemoterapiu. Trápi ťa, že tvoje dieťa neprímaju v kolektíve? To važne už nad takymito blbosťami sa ty zamyšlaš. Čo ma povedať matka dieťaťa s ťažkým postihnutím, ktoré sa ani samo nevie najesť. A ty sa tu trápiš nad nejakým neprijatim zo strany kamaratov, si ty teda ale nevdačnica... A takto by som mohla pokračovať do aleluja. JE to presne ten istý princíp. Ideme sa teraz obvinovať z toho čo koho trápi? Ved to si ten človek nevybral. Ak žena cíti smutok z toho, že svoje dieťa neporodila ale jej ho vybrali, tak ma na to právo. Nech smuti, nech o tom aj rozprava ak sa jej ulaví. A človek, ktorý jej bude hovoriť o tom aka je nevdačná, že nevie čo ma, vôbec nevie o čo sa jedna. Ona echodí v topankach danej osoby, preto nema šajnu ako to dana osoba prežíva. Preto takéto reči niesu na mieste. KAždý ma právo citiť čo cíti, aj ked mu spoiločnosť natláča, že to cítiť nema, lebo je to banalita.

avatar
zita19
28. jún 2014

@michaelkanr prave preto, ze viem aku ma MK navstevnist (vlani to bol TOP server na SK) tak tvrdim, ze ano treba si veci vydiskutovat, ale ziel ked to ostane iba na MK a individuálnych poziadavkach rodiciek, ktore su pri porode aj tak vystresovane do takej miery, ze nedokazu poziadat o to co vlasten chcu, tak sa to mina ucinkom. MK je silna socialne komunita tak ma tuto svoju silu vyuzit v prospech vsetkych. Ked sa komunita dokazala spojit pri Bubene, msi sa dokazat spojit aj pri takejto zavaznej veci a pozadovat zmenu systemu. Pozadovat zmenu nahlas a na správnych miestach.
Keby kazda jedna, ktora sa do týchto diskusii zapaja napisala svoje poziadavky prislusnym hlavnym odborníkom na MZ tak by to uz bol poriadny vox populi, ktory by sa nedal odignorovat. Tak isto by moholi diskuterky na MK napisat otvoreny list tymto odborníkom a uverejnit ho v mediach. Aj to je hlas ludu, ktory ma svoju vahu a bude mu venovana dostatocna pozornost. Konecne by sa v mediach petriasal nieco zmyslupolnne, nie to ci Kollar ma novu milenku a ci mala Podzamska vhodne topánky na poslednej VIP party. Lenze je smutnym faktom, ze polovica naroda radsej bude diskutovat o tych milenkach a topánkach (ci uz v krcme alebo tu) aka by venovala cas a energiu veciam, ktoere sa ich tykaju a ktore mozu zmenit ich zivot k lepsiemu.
A co sa tyka mojej ucasti na týchto diskusiách, tak mozno si si vsimla, ze sa pokusam presmerovat vas cas a energiu tam, kde sa je releveantne miesto na zmenu. Na druhej strane ja som pragmatik a z toho vyplyva moj postoj k celej problematike. Na emocie je cas az vtedy, ked nehrozi ziadne nebezpecenstvo a mam istotu, ze je spravene vsetko,co toto nebezpecenstvo zazehna. Cize aj v bonding povazujem za prinos pre dieta aj mamicku, ale az ked je nad slnko jasnejsie, ze dieta a matka su v poriadku. Pokial tuto istotu zdr. personal nema, tak musi postupovat tak, aby zabranil akymkolvek skodam na zdravi.

avatar
vejula
28. jún 2014

@zita19 skus si kliknuť na ženské kruhy a uvidíš, že vela veci sa realne rieši. Takmer všetky ženy, ktoré tu riešia problematiky prirodzených pôrodov podpisuje aj rôzne peticie iniciované ženskými kruhmi, taktiež sa píšu i otvorené listy odobrníkom. Takže nie, nerieši sa to len na koniku. Bohužial vôla tam hore niečo riešiť je prišerne nizka 😔

avatar
margarita
28. jún 2014

@vejula
mas uplnu pravdu v tom, ze nikto nepochopi uplne druhu osobu, kym sa jemu alebo jej nestane nieco podobne...aj tak to nie je ta ista situacia a ten isty problem, lebo kazdy sme jedinecny original 😉

hej, ja nechapem traumu zo sekcie, lebo som nikdy ziadnu nemala....ini zase nechapu moju bolest z opakovanych potratov, kedze maju pocit, ze to nic nie je....ja sa nejdem sporit ani priet, pisala som to uz 2x. toto je moj nazor, moj postoj. pisem vzdy len za seba...

a mas pravdu, pre niekoho je trauma uz to, ze prsi ked sa chystal na vylet napr., iny sa dokaze spamatat aj z rozchodu, rozvodu, smrti blizkej osoby a pod.
nepopieram existenciu traumy, len tvrdim a som o tom presvedcena, ze nie situacia sama osebe traumu sposobuje, ale MOJ postoj k danej situacii.

preto su zeny, co maju traumu z ocka na pancuske napr. a na druhej strane mam kamosku po 6.potrate, ktora stale dufa a veri, ze to snad 7.x vyjde.
nejde o to, co je vacsie utrpenie, lebo objektivne sa to posudit neda....pisala som a naposledy opakujem, ze ja som vdaka predoslym zazitkom, potratom a osobnym danostiam vnimala "traumatizujuci porod" z vasho pohladu ako najvyssiu zivotnu metu a najkrajsi zazitok vobec.

neviem, ci som sa nezamotala prilis, a vysvetlila som to dostatocne 😎

avatar
vejula
28. jún 2014

@margarita Tak určite zažitky ovplyvnuju chapanie a prehodnocuju priority....ty si zažila potraty, to bola pre teba traumu, a spôsob pôrodu ti tym padom pripada nepodstatný... Zas pre niekoho, komu napríklad zomrelo už narodene dieťa potrat až taka trauma nepripadá. Práve preto, lebo si zažili niečo čo im príde ešte horšie. JA uplne chapem traumu z potratu a myslím, že by som sa s tým musela tiež dlho vysporiadavať. Hovoríš o postoji k danej situacii. Tak s týmto celkom nemôžem suhlasiť, kedže môj postoj napríklad k sekcii bol pred tym ako som ju zažila uplne iný. Ako som už písala, tiež som patrila k tým, ktoré krutili hlavami nad tým, ako môže žena riešiť takéto blbosti. Ved ma zdravé dieťa!!!!
Až vlastnou skusenosťou som prehodnotila tieto veci. LEbo som pochopila, že nie všetko ma v rukach moje racio. To hovorila, kašli na to. moje srdce to však nedokazalo takto prijať....
PRečo? Napriek tomu, že som pred tym krutila nad týmito ženami hlavou som sa stala jednou z nich. A nevedela som prečo. PRečo moje vnutro tak tužilo dieťatko porodiť vlastnými silami. PRečo mi nestačil ten pocit, že mi ho z brucha vytiahli. PRečo som si pripadala ako menejcenná žena? Toto som si racionalne nevedela zdôvodniť. Bol to len pocit, ktorý prišiel cca tyžden po pôrode. Napriek tym pocitom som nechcela svoj postoj zmeniť a samu seba som presviedčala o tom, že toto citiť proste nemam. A všetci okolo ma v tom utvrdzovali. Ak by som sa o tom presviedčala doteraz, možno by som ešte stále nedokazala prispievať do takejto temy, lebo len čo by som v idela napísané spojenie prirodzený pôrod, mala by som slzy v očiach a hrču v krku. Takže nejde len o racionalne vytvorený postoj, ale i pocity, ktoré velakrát nezodpovedaju tomu, čo sme si zracionalizovali. Rovnako aj žena, ktorá sa teraz môže byť do prs a smiať sa ženám, ktoré su v depresiach z toho, že ich muž opustil, lebo jej by sa také niečo stať nemohlo, lebo ona nikdy od žadneho chlapa citovo zavisla nebude, môže skončiť v situacii, že bude do vankuša plakať a bude psychicky na DNE, KED ju chlap opustí.

avatar
vejula
28. jún 2014

@margarita a ešte dodám, že poznam aj ženy, ktoré zažili vo svojom živote fakt hrozné veci a napriek tomu, alebo práve preto, prehodnotili svoj postoj k spôsobom akým sa dieťa narodí. Napríklad jedna paní, ktorej umrel syn pri nemocničnom pôrode, kedže po podaní umeleho oxytocínu ako nežiaduci učinok nastala velmi dlhá kontrakcia, ktoru jej syn neprežil. Dalšie dieťa rodila doma, a velmi podporuje prirodzené pôrody.