Slzy posttotalitních porodních procesů
@margarita s tým samozrejme suhlasím, absolutne. To č oej pre mna traumou pre iného traumou nemusí byť. PResne naše vnímanie a vnutorné nastavenie vyhodnocuje danu situaciu inak ako to vnutorné vnímanie niekoho iného. Ale tým vlastne vyvraciaš svoje tvrdenie o nových topankach. Ty niesi ja, preto nevieš ako som vnutorne nastavená, ako mam nastavene prežívanie a vnímanie, preto nemôžeš tvrdiť, že ked riešim spôsob pôrodu, tak akoby som riešila vyber novych topanok.
Tymto si vlastne zakategorizovala vyšku traumy. Mna si porovnala k paničke, ktorá plače nad zlomeným nechtom pričom niekto ma odtrhnutu celu ruku. Tvojim poslednym príspevkom si vlastne potvrdila, že kategorizovanie traum a prirovnavanie traumy niekoho iného s kupovaním nových topanok je jeden velký nezmysel. KEdže trauma nezávisí len od objektívnej traumatizujucej udalosti ale aj od vnímania ako takého a vnutorneho nastavenia traumatizovanej osoby. Takže ešte raz. Zmiať sa či bagatelizovať traumu niekoho iného na ukor inej objektívne horšej traumy je nezmyselné, kedže nevidime do vnutra traumatizovanej osoby, preto nemôžme objektívne zhodnotiť stav v ktorom sa nachadza a pocit, ktorý zaživa. TEda žena, ktorá zažila potrat, nemôže posudzovať a porovnavať traumu niekoho iného zo spackaného pôrodu, kedže aj tu ide práve o vnutorné nastavenie daných osôb, ktoré je pri vnímati a precitovani klučová.
@trgypadl no v papieroch mam napisane hypoxia plodu, ale.... čo ja viem, aj to samotne rozhodovanie pre CS bolo také rozpačité, divne... Po poriadku, prišla som do pôrodnice, spravili mi monitor, ako všetko bolo v poriadku, len babatko sa moc hybať nechcelo, takže už tým ma trochu zostresovali, že to nieje dobre a tak podobne... Potom mi pan primar prepichol plodovu vodu, ked som bola otvorená na 2 cm. To mi asi do 10 minut nastali take bolesti, že ma tam naťahovalo na zvracanie od bolesti.... No neviem, velmi zle som to znašala. Stale ma kontrolovali, že sa pomaly otvaram, a že ten monitor nieje nejaký ukažkový, že čo somnou.... Primar sa vyslovil, že to postupuje pomaly, a že to ukončime. Ja v tych bolestiach som to v tom momente uvitala všetkymi desiatimi, lebo som mala pocit, že ak ma nechaju rodiť dlhšie, tak skončim v pakarni. Ale ono to asi až tak nehorelo, ked som už priviazana na operačke ešte hodnu chvílu čakala na anesteziologA ,ktorého stále nikde 😅 No takže preto. V papieroch ako vravim hypoxia plodu napisane. Ale maly mal apgar skore 10,10... A fakt tesne po pôrode mi nebolo nič, brala som to ok, praveže som si bola ista, že ak by ma nechali v tých bolestiach čo i len o hodinu dlhšie tak skončim v blazinci. Ale asi po tyždni to na mna prišlo. TEn pocit, že som zlyhala, že som sa poddala tej bolesti, že preto ma isto rezali, lebo videli aka som v prd*** z toho.... PRed druhým pôrodom som sa trocha aj bala, že ako budem zas v tych bolestiach reagovať. Ale čuduj sa svete, dalo sa to. PRvých 12 hodin pôrodu som bola v noci doma, kým muž so synom spali, rano ked sa zobudili ma muž zaviezol do pôrodky. A predstav si za tých 12 hodín fakt že pravidelných silných kontrakcii som bola otvorena na 4 (pred pôrodom som bola na 2cm) Takže proste asi mam take telo, že sa pomalšie otvara. Samozrejme v nemocnici som nepovedala, že som už celu noc predychavala kontrakcie, lebo by mi asi riadne nabryzgali. Povedala som, že asi 3 hodky mam kontrakcie. To sa im zdalo celkom primerané, za tri hodiny na 4 cm 🙂 Tak povedali, že ma nechaju rodiť normalne. Porodila som večer o 18tej... Sice som rodila cca 24 hodín za celý čas som nemala tak zufale bolesti ako po tom prepichnutí tej vody pri synovi.
@trgypadl no len ja som sa potom obvinovala aj z toho, že som si napríklad tak skoro nechala prepichnuť vodu, pretože synček bol ešte vysoko. Potom mi aj primar v TN povedal, že ked sa prepichne voda, ked je babo moc vysoko, tak sa môže blbo zvrtnuť, tak, že nenalieha do tych pôrodnych ciest, preto sa potom kazi monitor a aj ten pôrod pomaly postupuje... ale uvedomujem si, že to su už len teoretické dohady. A že možno, keby mi tu vodu nepichli, aj tak by som skončila na cisaraku. Možno som to proste musela prežiť aby som si v hlave usporiadala niejaké veci. LEbo teraz to berem s odstupom času už inak. Nevidim v tom, len to negatívne, ale aj pozitivne. Samozrejme, že samotný cisarak ako pozitivny neberiem, ale keby nemam ten zažitok, možno stále patrím medzi tých, ktorí krutia hlavami nad tými prepišťanými matkami, ktoré maju traumu z blbosti 🙂 . Tým, že som sa ocitla na druhej strane rieky a mala som možnosť to aj pocitiť, nielen mudrovať, tak mi vela veci docvaklo. Takže koniec koncov ako vravím, aj to zlé je na niečo dobré. A mna ten zažitok aj obohatil o určité poznanie 🙂
je mnoho maminiek, hlavne prvorodiciek, ktore doslava porodna bolest zaskoci.i ked to je bohuzial sucast porodu, a bez bolesti by nebolo mozne porodit,.viacrodicky s vacsou pravdepodobnostou uz vedia co od porodu ocakavat, a vedia sa k tomu aj postavit, nie je to vsak pravidlom.mozno preto sa Ti zdal druhy porod lepsi 😉
@trgypadl môžem to zhodnotiť samozrejme len zo svojho subjektívneho pohladu... Ale ja svoj druhý pôrod vnímam ako velmi kontinualny proces. V celom jeho trvaní nenastal taký zlom, ktorý by som mohla považovať za nejaký prevratný. Ten pôrod trval dlho a kontrakcie naozaj pozvolna naberali na intenzite, preto som v celom tom procese nezažila nejaký šok z prudkeho zväčšenia bolesti. Proste to išlo postupne, telo sa postupne velmi pomaličky otváralo... Pri synovi to začalo velmi podobne, povedala by som, že na začiatku som mala kontrakcie slabšie ako ked začal dcerkin pôrod. Avšak pri tom prvom pôrode presne viem definovať ten moment, kedy som zažila šok. Obrovský šok pre moje telo. Z absolutne znesitelných bolesti to prešlo z kontrakcie na kontrakciu do ukrutných bolestí. A bolo to po tom prepichnutí vody. Vôbec to nešlo ako pri tom druhom pôrode tak kontinualne, vôbec to nenadväzovalo, moje telo na to ešte nebolo pripravené. Pripadalo mi to, akoby sa moja maternica zbláznila. Zatial čo dovtedy som mala kontrakcie každý 5 minut po prepichnutí každu minutu a pol. Zatial čo dovtedy som kontrakcie mohla predychavať uplne bez ťažkostí, po tom šoku som ani nevedela či ešte žijem a ako dlho ešte žiť budem. Ja si myslím, že aj toto ma totalne zostresovalo, že to nešlo postupne ale bolo najprv v pohode a potom bum, jeden okamih a normálne bolesti sa zmenili na nenormalne.
pred tym ako Ti ju pustali ta neupozornili, ze bolesti budu intenzivnejsie?pl.voda tlmi bolesti a nie su tak intenzivne.....
no mozno neuveris, ale aj v svk porodniciach sa moze odohravat aj to scifi a nie len hororove situacie 😉 bol to verejny zdroj z intrnetu
Sprievodca porodnicami na rodinka.sk
no neviem, pokial to nie je nejaka oficialna studia alebo statistika...nechcem byt skpeticka. rada by som tomu verila
😉 No neviem,to je reakcia??vsak je to verejna stranka,preco by mali zavadzat??bojujete za to,aby sa to na svk zlepsovalo,dochadza postupne k zmenam,mozno nie milovymi krokmi ale dochadza.cakala by som viac radosti
Verte mi,ze to je realne cislo
@zita19 keby som mala aktivne riesit vsetky temy, ku ktorym sa tu vyjadrujem, tak ine nerobim, len zijem verejne a protestujem. Neviem preco v prispevku pre mna spominas bulvar - ja ho nesledujem🙂 a v ramci svojich momontalbych moznosti som aktivna a cinoroda, vzdy som bola, pocas skoly, kym som pracovala. Vyjadrila som tu svoj nazor rovnako ako ty, nemyslim si ze musim hned spisovat peticiu. Pre mna to nie je az taka akutna tema, keby som sa mala k niecomu verejne vyjadrovat z mamickovskych rem, tak by to bolo skor dojcenie🙂 to je moja srdcovka. pre ine maminy ako napr appolo a vejula je prave porod a vsetko okolo palciva otazka a ja ich v tom podporujem, nic viac a nic menej. K tomu pragmatizmu - v nemocniciach v okolitom svete su sarlatani ked dovolia bonding hned po porode? Nerozumiem preco sa to inde da a u nas nie. Mame vacsie percento chorych deti pri porode alebo preco ked dieta same dycha -nemoze byt prilozene k matke? My sme samostatny ostrov v celom svete a nemoze to u nas takto byt?
no presne akoby tych patologickych novorodencov boli mraky. fakt to nechapem preco s tym robia take drahoty. ved personalu to pracu neprida
@michaelkanr prepac ked sa ten bulvar netyka preve teba. Maj odo mna jedno plus, sice bezvyznamne, ale pls. Ja tiez nesledujem bulvar, ale zas vime ze pre tisícky ludi je to tema, ktoru dokazu preberat hodiny. Miesto toho aby preberali nieco dolezite co by dokazalo zmenit ich zivoty k lepsiemu..
@michaelkanr Ale preboha, veď aj u nás to tak je. Mňa mrzí, že ty más negatívnu skúsenosť, ale ja som bonding zažila pri oboch. A to som rodila v Trnave , ktorá teda nie je príliš ospevovaná.
@trgypadl neupozorinili, ale keby aj upozornili... Nejaký rozdiel v tom nevidím, kedže by som tak či tak nemohla vedieť o aké bolesti sa jedna. Samozrejme pri druhom by som im už nedovolila prepichnuť mi vodu tak skoro... LEbo už mam zažité čo to obnaša a že to vôbec nieje k dobru veci. Skôr naopak.
@koniarova a moja skusenost je menej nez tvoja? Ci co si tym chcela povedat?
Myslim ze by to mal byt standard vsade a nie je to len bonding co sa mi na slov porodniciach nepaci 😉
@michaelkanr Nikdy by som si nedovolila tvrdiť, že tvoja skúsenosť je menej ako moja. Len vy vidíte čierne všetko. Nič pozitívne nehľadáte.Všetko je zlé, zlé, zlé. A kúsok za hranicami perefektné.
@koniarova pytam sa pretoze ked ma mala skupina zien dobru skusenost a vacsina zlu, tak nazor tej mensiny ma vacsiu vahu? Lebo ty si myslim v mensine s tymu dobrymi skusenostami. Aj to len kvoli tomu, ze napr bonding a jeho vyznam je podla vas precenovany a dalsie veci, ktore vsetci odbornici odporucaju. Takze nieco na tom nazore vacsiny asi bude🙂 Nehovorim ze za hranicami je vsetko dobre, to mi do ust nevkladaj, domyslas si. Len je pre mna nepochopitelne, ze tam nieco funguje automaticky, nikto s tym nema problem, len u nas sa z toho robi halo ze zena by nieco take mohla chciet🙂 pre mna za mna, nech aj bobding kazda nchce, len nech ma moznost volby.aby som sa necitila ako zlocinec, ked si dovolim personal ziadat aby mi dieta po porode prilozili-kam aj patri.
@vejula myslim si,ze je na mieste aby maminku upozornili,ze co amniotomia obnasa,aby sa mohla na to pripravit,a mali ste sa pytat,co sa s vami bude diat.ziadna mamka nevie o ake bolesti sa jedna,je to jedinecna bolest,a co sa tyka tej bolesti po amniotomii,tak je to tiez individualne
@vejula
ale ja myslim prave ten postoj k traume, vezmi si, ze presne ako pises, pre mna boli traumou potraty, pre Teba sekcia, pre inu nastrih, nevera...atd.
objektivne si kazda zazije tu situaciu, ale jedna to vobec nevyhodnoti ako traumu a druha ano..chapes?
mam vela kamosiek po sekcii a nemaju Tvoje pocity z nej...beru to ako fakt, a nie kvoli racionalizacii, skratka pre ne vaginalny porod nebol taky dolezity...podobne ako pre mna porod akykolvek, hlavne sa ho dozit 😉
vravel to aj V.E.Frankl, ktory prezil Osviencim, ze nie my kladieme otazky o zmysle zivota, ale zivot nam cez situacie kladie otazky...a kazdy si na tu istu otazku odpovie inak.....kolko ludi prezilo tazke situacie, koncentrak, vojnu, stratu cohokolvek.....niektori z toho zatrpkli, ini ziskali pokoru a vytazili aj z traumy to pozitivne, co vedeli....
nejdem porovnavat utrpenie, to sa vazne neda, ale fakt som presvedcena, ze neexistuje objektivna trauma rovnaka pre vsetkych.....prezivanie je tak individualne, ze naozaj niekoho to polozi, iny smuti, nepotlaci to, ale dokaze sa casom s traumou vyrovnat.....opakovanie si traumy stale dookola a rypanie sa vo vlastnych pocitoch vedie obvykle len k dalsim psychickym problemom....