icon

Život v šestonedelí

avatar
keira
6. jún 2012

aky je/bol ten Vas? aj ste "zili"?
dokedy je to kriticke obdobie, kedy je Vas zivot kazdu sekundu podriadeny babatku?
kedy sa (hoci nikdy tak ako predtym to nejde) zacal Vas zivot dostavat do takeho normalu, ze ste mali na seba cas, na konicky a pod ...?
di za vase postrehy, pribehy 😉

Strana
z2
avatar
gelifil
7. jún 2012

@keira Necitala som vsetko...ze kedy sa zivot dostal do normalu???Povedala by som, ze nikdy uz do takeho, ako bol predtym.Kym som mala chvilku, ked maly spal, dost casto som spala s nim, ziadnu babku na kocikovanie sme nemali ☹ ☹ ☹ , takze bolo vsetko viac-menej na mne.Manzel v praci....ano, iste, chodila som aj cvicit, ale vsetko muselo byt na sekundu naplanovane...on z prace, ja uz prichystana s malym, prichod, vymena a makame...alebo som chodila aj ucit vecer..tiez sme sa stretavali v meste, vymenili maleho a ficali dalej.To vtedy dochadzal za pracou do ineho mesta, takze vsetko sme mali vyratane na sekundy.Ale zvladli sme 🙂 🙂 🙂 .

avatar
mafynka
7. jún 2012

Ahoj, necitala som prispevky,,zaujala ma tvoja posledna veta,.moj zivot sa doteraz kazdou sekundou podriaduje babatku,,,teda babatku,,,on uz je velky 16mesacny chlap 😀 😀 😀 no sestonedelie,,viem, ze prve dva tyzdne som mala aj ja rezim babatka,,s nim som spala, s nim som bola hore,,,a tak,,,prve tri mesiace boli pre mna tazke, lebo som mala stale bolesti zo zasivania,,,ale na rezim sme nabehli prirodzene...je so mnou 24 hodin denne,,cely den som s nim sama,,nikto mi nepomaha tak, ze by mi ho vzal kocikovat,,alebo pri nom posedel,kym si upracem,navarim,.on mal par dni, vzala som ho do kocika,,,a dalo sa si sadnut aj na kavicku,,aj na obedik,,,,dokonca ked bol starsi, som s nim bola aj u kadernicky,,sedel v kociku a kukal ako maminku strihaju 😀 aj na oslavy chodime spolu, samozrejme,ze je to casovo obmedzene,,,ale nikdy som nemala potrebu ho niekam "odlozit" aby som si spravila program,,vsetko sa da aj s dietatom,,teraz uz ked viac vnima je to krajsie,,ked si sadneme v meste na obedik, papa so mnou,,,ked si sadnem s kamoskami na kavu, papa s nami kolacik,,,chodime spolu aj na rozne akcie,,koncertiky pre deti,,,na nakupy,,proste vsade a je to uzasne...dokonca nam to viac funguje, ked sme cely den sami,,uplne iny rezim zas mame,ked je doma tato 😀

avatar
hajajanka
7. jún 2012

Zo zaciatku je to s malym babatkom celkom v pohode. Babatko prespi skoro cely den (teda az na vynimky) a ja som mala pomerne dost casu na to, aby som dospala prebdenu noc alebo poupratovala. Plynulo to nejako prirodzene. Ziadne take, ze teraz mam sestonedelie a vsetci okolo mna skacte. Prisli sme domov a zacali sme sa starat. Vsetko ide samo od seba, nejako to plynie. Ale kedze ja som bola zvyknuta na neterky, tak vlastne vlastne babatko nebola az taka zmena (je pravda, ze sme ho po pol dni nemohli vratit 🙂 ). Pri prvom babatku zostal moj muz tyzden doma a starali sme sa spolocne. To bolo velmi pekne. Aj mama so sestrou prisli pokocikovat. Jedine negativum pri prvom babatku bolo, ze ja som o neho mala panicky strach, pretoze sme o neho pri porode skoro prisli a tento strach mam doteraz.

Pri druhom babatku som na deti zostala hned od zaciatku sama (muz nemoho zostat doma), ale nastastie to prebehlo bez nejakych vacsich problemov. Druhe babatko mame neuveritelne dobre, mile, spokojne, vacsinu dna prespinkalo, takze sme mali cas sa s prvym pohrat, ist von, k nasim.

Obdobie sestonedelia sa mi zda ako najlahsie obdobie s babatkom. Babatko spinka skoro cely den, nevytaha ti veci zo zasuviek, nerozhadze hracky, nezamaze stenu 🙂 Narocne to zacne byt momentom samostatneho chodenia, kym clovek na neho musi neustale dozerat, aby nespadlo.

A este musim povedat, ze prichodom deti neskoncil moj zivot a moje konicky. Dokonca mam nove konicky, ktore ma naplnaju. Je pravda, ze teraz pri malom babatku nemozem ist vecer s kamoskami na pokec (chodime poobede s detmi do cukrarne alebo na ihrisko), ale to je len docasne. Ked troska povyrastie, aj to bude. Stiham popri detoch aj pracovat (ked zaspia), stiham pravidelne kadernicku, aj nechty su nalakovane, aj tvar namalovana, takze vsetko sa da 🙂
Tak to je v skratke vsetko. Ideme von na slniecko.

avatar
gretocka
7. jún 2012

@hajajanka no ja ked tak citam tuto temu, tak mam pocit, ze vynimky sme skor my, co tvrdime, ze je to pohoda 🙂
naozaj vela zavisi od povahy babatka a tiez si myslim, ze ked je v psychyckej pohode mamina, je aj babo - aspon tak mi to vzdy hovorila pri poradniach nasa pediatricka 🙂

avatar
tomika
7. jún 2012

Pametám si moje druhé 600nedelie,Syna som kojila každu 1,5hod,aj v noci-prvé 3 tyždne,potom sa ten čas medzi kojeniami začal predlžovať.Dovtedy som bola unavená,iba domáce práce doma,a starostlivosť o synčeka-aj dcéru.Začala som sa citit ako vo vezeni.Po troch tyždnoch som sa už citila lepšie,aj to šitie už sa hojilo,už som začala chodiť do obchodu (všetko máme tak daleko),na dlhšie prechádzky (bol september a počasie sa upravilo).Ale citila som sa vždy velmi sama..Ale poznám dve mamičky ktoré hned po 2 tyždni chodia ako rodina do reštaurácie,na vylety,2x do tyždna maju nejaky program.Jednej babka velmi pomáha,a ani nekojila,takže aj sama išla ku kaderničke v šestonedeli,zatial babka postrážila.Takže sa citila dobre,neciti nijaké obmedzenia..

avatar
dazdovka
7. jún 2012

@keira Dolezite jeuvedomit si, ze kazde dieta je ine a ak bude mat niekto ocakavania od Teba, nech sa drzi pri zemi a nic od Teba nechce, nic neporovnava.. hlavne Ty budes musiet zosuladit svoje potreby s potrebami babatka a najst si svoj system, vsetko ostatne moze (musi) ist bokom... Ja som povedala vsetkym, ze minimalne tych prvych 6 tyzdnov neprijimame navstevy, ze mame otvorene čakry, argument ktory neuveritelne zaposobil 🙂 (ale som slusne vychovane, skromne dievca, takze aj tak tu boli skoro kazdy druhy den svokrovci, sproste reci, vrcala som na nich ako tiger, babo zo mna nervozne, lenze je to je ich prve vnuca, ved to prezijem nejako, musim... nie nemusela som, matku tigricu musia respektovat!) Nase babo som nosila so sebou vsade, aj na zachod, aj do sprchy (bolo v lehatku), nikam som sa neponahlala, nikam nechodila, varila som jednoduche a rychle jedla, citala si a snazila sa co najviac spat.
Nabeh na stare konicky (squash, speedminton, jazzove koncerty, jogging) som urychlila trosku zhruba na 5-6. tyzden po porode, som mala pocit, ze mi vsetko chyba, no po par razoch som zistila, ze som pod velkym vplyvom materskych hormonov a viac ma bavia vyslovene zenske aktivity, takze zacala som piect, zas som sa pustila do sitia, hladam mudre clanky o ockovaniach, vychove, uz aj celkom rada varim a take malickosti okolo babatka...
Dietatko nam moc nespava cez den, vsetko co robim, odzaciatku robim s nim, komentujem co robim a ono je velmi spokojne, kludne, ked citi z hlasu, ze vsetko je ok..

avatar
kvaca
7. jún 2012

@gelifil Ešte jedna taká ako ja existuje? Presne toto sme museli robiť aj my, tie výmeny, drahý tiež pracuje v inom meste ako bývame. Tiež som večer učila a predávali sme si dieťa. Peklo.

avatar
gelifil
7. jún 2012

@kvaca 🙂 🙂 🙂 nas maly je uz vlastne velky, bude mat coskoro 5...usmievam sa popod fuz...teraz cakam druhe a ani netusim, ako to bude ....ale urcite to prezijeme, hlavne nech sme zdravucki 😉

avatar
gelifil
7. jún 2012

@dazdovka Ale je tiez pravda, ze sme vsade chodili spolu a vsetko robili spolu...zo zaciatku som mala pocit, ze sa ani osprchovat nemozem...ked uz bol vacsi, chodil so mnou aj na wc a sprchovala som sa tak, ze ho manzel drzal na rukach a kukali cez pootvorene dvere kupelne na mna 🙂 🙂 🙂 , len tak bol maly spokojny

avatar
kvaca
7. jún 2012

@gelifil Aha, takže to prežil v zdraví, žiadne fyzické ujmy. Ani nemá neurčitý pocit, že ho rodičia nemajú radi, ani nič podobné, však? Ja sa totiž bojím, že pre také ako ja, je už v pekle rezervovaný zvlášť kotol. To šestonedelie som totiž úplne prehrala a len pomaly sa spamätávam,. ale teraz je to OK. Relatívne.

avatar
gelifil
7. jún 2012

@kvaca nebooooooj, prezil to a neskonale ma miluje...ten cas na materskej s nim by som za nic nevymenila...bol na mna velmi naviazany a ja som sa hroooooooooozne bala, napr. ked siel do skolky.Ale zvladol to na jednotku s hviezdickou.Dovtedy bol so mnou v podstate vkuse.Prvykrat bol mimo teraz cez jarne prazdniny.isiel k mojim rodicom, kedze ja viac-menej lezim.Je to rozumny mudry chlapcek.Mal na vyber, bud cudzia skolka, deti, ucitelky alebo tyzden u starkej:Vybral si to druhe a super to zvladol, anjelik moj 🙂 🙂 🙂 .

avatar
kalifa28
7. jún 2012

ja neviem, či už to bolo tak dávno, ale nepamätám si žiadny stres, nepohodlie, nervozitu... možno na pár minút plaču, hodín určite nie, ale po mesiaci už bola ťažká pohoda. dufam, že aj druhá dcera bude aspon taká zlatá ako Saška. 😀 😀

avatar
cora30
7. jún 2012

no krása. príbehy sú fakt pestré. Pravdou je, že ak vám vie niekto pomôcť a podržať vás v ťažkých chvíľach je všetko jednoduchšie. Na všetko je riešenie .

Ja som 1 dieťa do 1/2 roka ani nevedela,že je. Len papalo a spinkalo. Dojčený nebol.
2 dieťa...revalo a nespinkalo a bolo dojčené.
Pri 1 som bola príliš hrdá, aby som požiadala niekoho o pomoc. Bola to veľká hlúposť z mojej strany. 😅 Bezmála som prišla o nervy,keď mal syn 1,5-2 roky. Ponaučila som sa z vlastných chýb. 😉
A to moje 2 dieťa je presný opak toho 1-ho. 😀 😀 😀

avatar
jespera
7. jún 2012

Moj nazor a moja skusenost: ja som 600nedelie prezila v nemocnici, porod prisiel skoro a rychlo, a tak som musela mesiac stravit na oddeleni a cakat na dcerku kym priberie atd....Takze stravit 600nedelie doma je oproti tomu, myslim si, ako dovolenka...Akoze neviem co to niektore baby riesia - ze zrazu nemozu ist kde a kedy chcu? alebo ...no zial alebo chvalabohu je to tak, zrazu sa stanete mamou a to dieta caka iba na vas, tuto skutocnost si trebalo uvedomit skor...Ja nehovorim, ze mne to nikdy neslo na nervy .....ale to vsetko prejde, len hlavne klud, lebo potom to prechadza do najnovsej diagnozy - poporodna depresia...Mne velmi pomahal bazen a sem tam zurka...Ale to bolo az po roku - dovtedy som cele dni kojila....doteraz nechapem ako ma to mohlo cely rok bavit 🙂

avatar
pingu1
7. jún 2012

pre mna bolo toto obdobie asi druhe najhorsie. ja osm len plakala a stresovala...

avatar
katren
7. jún 2012

pre mna bolo presne take iste ako keby nebolo....po prichode z porodnice som nabehla na stary rezim 😉
moji obidvaja su tazki flegmosi, vsetko maju na haku, spaci po rodicoch a dufam, ze aj toto tretie bude take 😉

avatar
votaress
7. jún 2012

@tetapetra aj moj papakal cez den kazdu hodinu poobede a vecer v noci kazde dve a bola som na to uplne sama ale zvadla som to a som na seba hrda aj teraz sa mi budi cca 2-5 krat v noci kedy ako, ale vsetok moj cas je vlasnte venovany jemu

avatar
tetapetra
8. jún 2012

@votaress obdivujem 🙂

avatar
votaress
8. jún 2012

@tetapetra pre dietatko spravim vsetko 🙂

avatar
veronicka1901
8. jún 2012

Ja som ani nevedela, ze mam sestonedelie, teda co sa tyka fyzickeho stavu 🙂. S babatkom to uz bolo malinko komplikovanejsie. V porodnici spinkavala aj pat hodin v kuse, bola so mnou na izbe, domov sme uz isli ako tak na seba zvyknute, ale hned v prvy den doma vecer nastal plac, nechcela pit, o 2.30 rano som vystresovana volala mame. Teraz mame 6,5 mesiaca a stale si este na seba zvykame 😀. Cas na konicky nie je ziadny, domacnost ako tak stiham. Cez den vela nespinkame, v noci je to tiez vselijake, ale uz to neberiem tak tragicky ako na zaciatku 🙂. Drobceka milujem nadovsetko na svete, ale je to moje prve dieta a tiez niekedy este stale neviem, kam z konopi. U mna je to jednoznacne tak, ze sa vsetko podriadilo malickej 😀.

Strana
z2