Lekár priznal, že občas facká rodičky
... ženy a toto si naozaj ešte stále necháme ???
@myjusiatko Ved pisem, Ze Ty si ukazkova a dokonala rodicka a Dokonca Aj kojicka. Takze ja som obidve deti kojila (prveho 3 mesiace, druheho Pol roka) a teda prvy zltacku mal.
Ci Ty na zaklade tvojho porodu chces zmenit cely system ? Na zaver ti napisem nieco....Aj Ked sa ti nepacit bude....zelam ti vsetko dobre, Aj Ten bezproblemovy dalsi porod, len by som ta chcela zazit, Ked budes nutena s tvojich novorodencom znova naklusat do nemocnice. Najlepsie na izolacku.
@myjusiatko
A keďže mi na kramároch syna doniesli zabaleného ako cibuľu v perinke, len mu tá malá tvárička trčala, vedela som oceniť ten rozdiel. Nás aj so synom nechali na sále 2 hodky, ale je rozdiel ležať s dieťaťom nakomplet zabaleným v perinke pod svietiacimi neónkami s kričiacimi rodičkami vedľa na boxoch a premávajúcim sa personálom a ležať s nahým dieťaťom na hrudi v miestnosti takmer neosvetlenej, kde za celý čas raz nakukol ráno lekár, keď si menili služby s lekárkou, pri ktorej som rodila.
mna mrzi, ze sa tento dokument natocil az teraz. Tu len okrajovo ide o fackajuceho lekara a nepomoze, ak sa idu branit tym, ze kolkym zenam pomohli (sorry, ale to je ich praca nie? ak to nechcu robit, mozu kopat kanal...) ale tych preslapov, co denne daju. Som rada, ze sa o tom konecne hovori.
Rodila som 2-krat, v dvoch roznych nemocniciach a 2-krat pruser. Som vdacna autorke, ze ukazala prstom.
Z traumy som sa dodnes nedostala, a preto som vdacna za buduce rodicky.
@charlie1980 aj moja zltacku mala. Je to prirodzene, ze ju kojene deti maju.
@yoxinka a pritom staci tak malo a dokonca to ani nic nestoji, ze? 🙂
@myjusiatko ak staci tak malo ,preco v kochu maju tiez komplikacie ,co tam zanedbavaju .
@aristka nechapem tvoju logiku. Ja pisem o tom, ze priniesli nezabalene miminko a aku to mamicke urobi radost. Netusim, co sa deje v kochu.
@myjusiatko
Ale áno, ja už som to tu spomínala x krát. Ja chápem, že toho majú veľa, tie nemocnice vyzerajú otrasne, ale ten personál je úplne otupený. Lebo mnohokrát sú to úplne maličkosti: zatiahnuť záves, zavrieť dvere, chytiť za ruku. Zase dve moje skúsenosti. Keď sa vlečiete v kontrakciách po chodbe ledva ledva a sestričky na vás pokrikujú niečo v zmysle "no, mamička, to je porod, ten bolí", ale nerobia nič, nestarajú sa o inú pacientku, len tam sedia a oproti tomu, keď idete v kontrakciách po inej chodbe a ide okolo PA a len nadvihne ruku, aby ste sa jej hoc aj ten kúštik chytili. Bez komentára, len tak ako to urobí človek, keď vidí človeka v bolesti. Ešte si pamatám tesne pred tým ako som šla tlačiť si tam už PA s lekárkou šepkali, že mamička už porodí, lebo som tam zrúkla takým zvieracím zvukom a zvalila sa na muža, hneď ku mne priskočili a snažili sa ma nejako vytrepať na ten porodný box a PA ma pohladkala po líci a spýtala sa ako sa ma bábo volať, ja z poslených síl, že Anna, tak ona mi na to "tak poďte, nech Aničku rýchlo privítame, zatlačte" To mi len tak pošuškala do ucha, 1 kontrakcia, 1 zatlačenie a dieťa bolo von. Nebolo to také to klasické, čo so zažila pri synovi, porodené dieťa a oni že "meno" ... ale toto všetko je proste v tých ľuďoch.
...ja by som to zhrnula za seba : rodila som pred 22 rokmi v trnavskej nemocnici. Prístup na pôrodníckom oddelení bol naozaj smutný. Príjem : sestra sadistka, ktorá so mnou robila dotazník, pri čom som už mala kontrakcie každých 5 minút a plodovú vodu odtečenú, čo som sa dozvedela až po vyšetrení lekárky, ktorú tá hrozná sestra privolala. Otázka lekárky - kedy vám odtiekla plodová voda ? Moja odpoveď - neviem ( pôrod mi začal o piatej ráno slabou krvavou čiarkou vo vécku a následne som si dala vložku, pri sťahoch, ktoré boli zo začiatku tak po hodine, som vždy bola na vécku, takže tam vždy čosi zo mňa vytieklo ). Ďalej nasledovalo : vyzlečte sa, veci si dajte na tento vešiak, túto košeľu si oblečte, nohavičky nie, moja otázka - ako mi bude držať vložka bez nich ? Jej odpoveď : dajte si ju len tak medzi nohy. Tak som šla ako tie gejše v japonských filmoch, tými maličkými krôčikmi. Pred príjmom čakal manžel, tomu len odsekla : " Vy už ďalej nemôžete, rozlúčte
sa ". Prišli sme na tzv. vzdycháreň, kde mi hovorí - predkloňte sa, dám vám klystír, udržte to v sebe. Ťažko udržať, keď som už mala sťahy každých 5 minút. Stále ma preháňalo, stále som bola na vécku, klesol mi otrasne tlak, tak som tam zaspávala, len raz mi prišla iná sestra popočúvať ozvy, inak ma tam nechali. Vedľa mňa bola iná rodička, ktorej zasa sťahy prestali, napichali ju injekciami na vyvolanie sťahov, pamätám si, že mala obe ruky modré. Keď som asi po piaty raz vyšla z vécka, chytil ma taký sťah, že ma stiahlo k zemi, tá rodička mi hovorí, že asi už rodím, že nech vyhľadám sestru. Tak som išla, no keďže som sa tam nevyznala , vyšla som na chodbu, kde nikoho nebolo, moja prvá myšlienka bola, že si tam ľahnem a porodím na zemi. Nejako som sa pozviechala a šla späť, jednej ženy, čo porodila, som ako zmyslov zbavená opýtala, či toto sú tu tie sály? Vtom ma uvidela sestra a za mnou po zemi krv. Otázka - čo tu robíte ? Ja - rodím , ona - nemôžete ešte rodiť, pozriem vás. V tých bolestiach som sa trepala na " kozu", kde ma pozerala, čo teda už dosť bolelo. Ona - rodíte! Ja ( už nervy a strach ) - bingo ! Ona - poďte na sál a ľahnite si na stôl, tu sa držte. Ja - nie, tu sa budem držať. Nohy mi tiež priviazali, čo som brala ako normálne. Ona, zodvihla telefón - Dr. Varga k pôrodu ! Dve sestry okolo mňa - netlačte do hlavy, to tu budeme do Vánoc ! Ja - ja ale vôbec netlačím. Došiel doktor. On - to je prvorodička? Tak rýchlo ? Netlačte ! Ja - ja ale netlačím. On - nástrih, jedna sestra mi ľahla na brucho a syn bol na svete. Rozplakala som sa. Prišla iná sestra a tá ma zrazu chytila za ruku a hladkala ma, utišovala, že už bude dobre a stále ma hladkala. To bolo ohromné a vtedy som pochopila, že manžela by som síce pri pôrode nezniesla, ale po ňom áno, to bola presne tá chvíľa, kedy by tam manžel mal byť. Lekár ma zašíval, bolelo to ako čert, ale som si hovorila, že to už vydržím, že syn je v poriadku a toto patrí k pôrodu. Na sále som ležala ešte dve hodiny, kedy ma sledovali, či prestávam krvácať, bola som zakrytá. Syn bol vedľa mňa v inkubátore ( vtedy ich tam dávali ), mal 3250 g a 50 cm. Cumľal si palec, zastavil sa pri mne lekár, čo ma rodil a hovorí - to robil pp. aj v brušku, tak to robí aj teraz. A vtedy som si AŽ uvedomila, že mám dieťa, dovtedy som sa na syna pozerala, čo, toto je ako moje ? To ja? To vyšlo z môjho tela? Previezli ma na novorodenecké, kde bolo všetko už len v poriadku, sestra mi pomáhala sa osprchovať, doniesla mi čaj. Syna kontrolovali, lebo bol veľmi žltý a menili mu aj krv, o čom ma prišla vopred a aj po výmene informovať mladá lekárka a bola veľmi ľudská a milá. tej rodičke, čo bola so mnou na vzdychárni sa narodila dcérka a tiež jej krv menili, tak sme boli na to dve. Na JIS-ke, kde naše deti boli celý týždeň, bola ohromná starostlivosť, chodili sme ich tam dojčiť. V Trnave na novorodeneckom pred 22 rokmi mi zachránili syna, a to že na pôrodníckom to nebolo nič moc, som zabudla. Nechcela som to sem písať, ani o sebe, ale takáto je pravda, nič som nemala vybavené, nikoho som nepoznala, je síce aj to negatívne, no to pozitívne to zmaže. Keď mi usmiata sestrička po 5 dňoch priniesla syna z JIS-ky ( boli sme 3 na izbe a ja v strede, ktorej jedinej dieťa nenosili ) a bol v poriadku, slzy som mala v očiach ja a aj ona, nikdy na ten moment nezabudnem a ďakujem. Všetko je v nás, v ľuďoch a v tom, akí sme k sebe navzájom.
@yoxinka že si druhé rodila u Kocha? 😄
@malasandrika
Jasné 🙂
@yoxinka presne toto som zažila aj ja. To boli tie slová a na jednu kontrakciu bola malá vonku. Po hystérií som sa cítila ako hrdinka 😄
Mam otazocku k tomu Kochu (na tie maminky, kt. ste tam rodili alebo mate relevantne info/zdroje) - odporucate aj tam zazmluvnovat porodnika alebo netreba? Su tam vsetci doktori rovnako dobri?
@zuzka102 ja mám smolu, že môj doktor sa zazmluvniť nedá, ale termín hospitalizácie som mala cez jeho službu, tak bol pri mne stále pred aj po pôrode. Ináč by som zazmluvnila, lekár bude vedieť o Tvojich požiadavkách prípadne komplikáciach - môj vedel o panickom strachu z odberov krvi a ťažko by sa to vysvetlovalo niekomu inému, keďže som dosť potetovaná 😂
@malasandrika
Akože ja som bola úplne v pohode, vobec nebolo potrebńe, aby hovorila čokoľvek, bol to veľmi pokojný porod. Ale ona je proste asi taká, že to tej mamičke takto povie 🙂.
@charlie1980 novorodenecka zltacka nie je nakazliva, je to prirodzena reakcia a do urcitej hladiny bilirubinu je prospesna pre jeho lepsie zvladanie poporodneho stresu.
Ako to tak citam, tak pripisem aj ja svoju skusenost. Reagujem na to, ze viacero mamin napisalo, ze poculo hystericku rodicku, co robila bordel v porodnici a asi uz nebolo inej moznosti, ako ju prefackat. No, lenze preco bola ta zena hystericka? Ja som rodila 2x v Rakusku a ani raz som za tych dokopy 12 dni, co som bola v porodnici nepocula hystericku rodicku, pri ktorej by som si povedala, ze by ju bolo treba prefackat. Ked zena pride rodit do porodnice, je plna hormonov a prave to prostredie a neludsky pristup, chaos, strach a nepokoj mozu vyvolat hysteriu. To su prirodzene obranne mechanizmy a reakcie zeny na otrasne prostredie a metody slovenskych porodnic. Ja som sa tak bala rodit na Slovensku, ze som proste zdrhla do zahranicia a posledny trimester som proste nechodila na Slovensko. Tento film nepriniesol ziadne nove informacie, ja som otehotnela 5 rokov dozadu a uz vtedy som vo svojom okoli pocuvala zeny, spoluziacky, kamaratky, zname a pozerala, ze CO PREBOHA. Nikdy. A v rakuskej porodnici som stretla dalsie zeny, co uz raz rodili na Slovensku a nechceli to uz nikdy zazit. Dokonca moja suseda sama na sale niekolko hodin rodila mrtve dieta. Pribehy, co som pocula, sa nedaju ani zopakovat. A to som sa o ne nijak nepytala. To som iba vyjadrila obavu ist rodit na Slovensku a akoby sa v zenach otvarali Pandorine skrinky. To co sa kazdej jednej z tych zien stalo bolo hrozné, neprijatelne a boli to aj mna. To, ze su zeny, ktore maju pozitivnu skusenost, nijak neznizuje tie negativne skusenosti. A pritom ich je tolko. Zlodej nie je zlodejom, lebo vykradne cele mesto, vrah nie je vrahom, lebo vyvrazdi cele mesto. Staci raz a je to ZLE.
@yoxinka @malasandrika A koho konkrétne by ste odporucali?
Spomenula som si, co susede povedala sestricka. "Zavolajte nas, az to vytlacite". Plod umrel, ale v takom vysokom stadiu tehotenstva, ze ho musela porodit. Este si pamatam, ze to bolo v noci a ze bola dlho sama, sem tam od dveri pozrela sestricka. A ked "to" vytlacila", musela viac krat volat. Nemala som na to slov vtedy a nemam ani teraz.
@hankaop
Toto je pravda, skúseností mojich kamošiek z BA po spontánnych potratoch, prípadne porodoch mŕtvych detičiek vo vyššom štádiu, to je na terapiu. Ja som mala zamĺknutý potrat a bolo treba robiť kyretáž, moj gynekológ mi vysvetlil aký je postup, ja som mu so slzami v očiach vravela, že ja sa bojím ísť do BA nemocnice. Tak mi povedal, že keď som ochotná ísť mimo BA, vie mi zaručiť, že to bude v pohode. Tak som šla do úplne iného mesta a večer som uplakaná volala mužovi, že “oni sú tu na mňa takí dobrí”. Všade empatia, pochopenie a obyčajná ľudská účasť. Nebola to žiadna top súkromná nemocnica, ale obyčajná slovenská klasika. Po tejto skúsenosti som hneď chcela ďalšie dieťa, ale lekár mi ešte kvoli iným zdravotným problémom odporučil počkať, tak iba kvoli tomu sme čakali. Kamošky, ktoré si to prežili v BA chodili po psychológoch, roky prežívali traumy a niektoré už majú aj 2 deti a stále sa nevedia vysporiadať s tým, čo prežili. Psychika je v takýchto situáciách a pri porode 90% úspechu. Viem, že ustráchaná som mala problém porodiť, keď som bola v pohode a všetko okolo mňa malo podporovalo, moje telo šlo samé, nebolo treba žiadne lekárske čáry-máry. Samozrejme, sú siuácie, kedy je potrebné, aby zasiahol lekár, ja vravím o nekonplikovanoˇ porode zdravej ženy, ktorá nepotrebuje žiadnu špeci statostlivosť len pokoj a podporu aby si mohla rodiť.
@hankaop
Ten pesonál je totálne otupený. Ja neviem, či to je tým prostredím, podmienkami, rutinou, ale oni niektorí hneď ako vkročia do toho nemocničného sveta vypínajú v sebe súcit, empatiu, pochopenie. Veď tie sestričky sú tiež ženy, mnohé sú matky, doktori tam majú často dcéry, manželky. Ja som nechápala, ako sa može žena k žene, matka k matke, otec k matke takto správať. Ako možu o jej mŕtvom dieťati hovoriť ako o “to”. Moje dieťa malo len 12.týždňov a pár mm, ale pre všetkých zúčastnených to bolo “bábo”. Ešte mi robili asi dva kontrolné ultrazvuky a ja som vedela, že je koniec, lebo už som začínala krvácať, ale pýtala som sa lekárky, či ozaj nežije, ona len “je mi ľúto”. Ja som to na tom uzv tiež videla, lebo videla som ako vyzeral uzv keď bolo všetko ok a toto evidentne ok nebolo. Zrazu len dvihla telefón a zavolala niekoho, prišiel nejaký lekár a ona že chcela by som ťa poprosiť o potvrdenie MA. Ona to videla, ja som to videla, ale aj tak ešte volala ďalšieho doktora, čomvobec nebolo treba, bolo to len kvoli mne. Ten sa len na mňa pozrel, že “je mi to ľúto”.
@myjusiatko dakujem si zlata ja mam za sebou sc . Akutnu...;)
@malasandrika ano budem ak bude mojje vnuca v ohroz zivota..
@bruneta880 suhlasim a dakujem ze si sa ma zastala a vysvetlila to ale mam obavu ze toto tu nevysvetlis
A co sa tyka poznam jedneho dr co sa smeje stale ako debil ..pardon ale proste je to tak...ked som potratila s usmevom na tvari mi to oznamil.
@vejula neviem, či mám vôbec dávať like na tvoje príspevky, lebo to, čo si zažila sa mi vôbec nepáči 🙁