Ani iným ľuďom neprekážajú naše nevšímavé spôsoby?
Ahojte, všímam si nejaké veci, vždy sa nad tým pozastavím, ale vždy iba slušne, len ma zaujíma, či to len mne vadí alebo jed na tom niekto podobne.
Dnes vychádzam z lekárne. Predo mnou mladá pani, vyjde z dverí, zastane a začne si pozerať doklad o zaplatení. Rovno pred dverami. Ani meter ďalej. Slušne som ju oslovila, či by bola taká láskavá, lebo neviem prejsť. Jaj, prepáčte, nevšimla som si. Hm..
Idem nákup a v strede uličky pán s vozíkom, nakupuje veľmi pomalým krokom, ide presne v strede. Nemôžete ani naľavo, ani napravo. Opäť sa ozvem, môžem poprosiť? Chcela by som prejsť... Potom zastane pred potravinami a pozerá, pozerá. Ja si chcem vybrať jogurt z chladničky, on tam stojí a pozerá. Opäť ho poprosím, či by dovolil, že si chcem zobrať jogurt.
Idem s autom, chcem vyparkovať, za autom asi dva metre zastane mamička s kočíkom.
Ostanem stáť, mám zapálené svetl, naštartované auto, zaradená spiatočka, čiže svieti, že chcem cúvať. Ona tam zastane a telefonuje. Čakám minútu, nechcem trúbiť, má dieťa v kočíku. Vyjdem z auta a slušne sa opýtam či ju môžem poprosiť o pár metrov ďalej, lebo neviem vyjsť. Ona, nevidela som vás. Čo si nevidela? Že stojíš za naštartovaným autom, ktoré chce cúvať?
A takéto veci sa dejú bežne. Akokeby sme si absolútne nevšímali iných. Nejdeme v ličke vpravo, po chodníku vpravo, neuvoľníme vstup, aby vedeli ostatní vyjsť a vojsť, akosi neberiem ohľad na ostatných ľudí. Len ja si toto všimam? Podotýkam, vždy som slušná a úctivá. Ku každému veku a pohlaviu.
@anonym_autor Ahoj, tak napriklad voci seniorom trpezlivost este mam, stale si hovorim, ze aj my raz budeme seniori a neviem ci budeme alebo nebudeme zavadziat. Cize seniorov nejak neriesim. Avsak co ma vie napalit je, ked ide nejaka matka s jednym na plne usta kriciacim deckom za ruku a druhe si ide po predajni na kolobezke a sa mi aj stalo, ze do na mna narazilo a matka mu nic nepovie a este sa zasmeje a malemu povie nech nespadne🤦♀️🤦♀️🤦♀️ Alebo tiez nemam rada, ked kolobezkari (nastastie teraz ked je sneh nie) jazdia po beznych chodnikoch so sluchatkami v usoch, idu rychlo a brzdia pred niekym na poslednu chvilu,ze sa clovek az zlakne...alebo som sa neraz stihla na poslednu chvilu takemu idiotovi vyhnut a to je jedno ci ma 10, 15 alebo 25 rokov. Alebo ked sa teenageri tlacia do mhd ako stado volov a ani nepockaju, aby ludia najprv vystupili a potom tam ludi ramuju-nedavno sa aj stalo,ze takto skupinka nastupovala a jeden z nich zramoval male dievcatko...
Autorka, este povedzme, ze ked sa ospravedlnia tak ok...este by sa dalo chapat, ale urcite situacie su uz ozaj mimo mojho myslenia...
Vcera v lekarni napr. cakame dve v rade kym sa uvolni okienko, predomnou bola stara pani a dosla mlada soplacka +/- 18rocna zrovna, ked sa uvolnilo okienko a ona sa tam rovno vtrela, tak som ju slusne ale razne vypoklonkovala,ze je pani na rade a este bola aj drza🤦♀️🤷♀️ Ale pacil sa mi pristup lekarnicky, ked videla co sa deje tak jej povedala,ze ju neobsluzi a nech ide do rady🙏😄
@anonym_autor Áno milá autorka stáva a občas sa to stane veru aj mne. Hlavne keď som vymletá po nočných, alebo mám neprespaté noci.
Nikdy ma to nevytáčalo.Jedine ak je to životu nebezpečné.
Sledujem ľudí. Hlavne u starších mám pochopenie úplne. Sú spomalený,zamyslený,sústreďujú sa na niečo a vôbec si neuvedomujú, že pre bežných ľudí sú vlastne na obtiaž. Každý má svoje starosti, nevieme čím prechádzajú aký ľudia sú...u mladých čo telefonujú a nerozmýšľajú pritom,že idú cez cestu či cez parkovisko, alebo zavadzahú pri dverách pochopím. Ale nikdy mi nič také neprekážalo ,žeby ma to až rozčúlilo,alebo pohoršilo.
Nikdy nevieme aký budeme o pár rokov my.Ani čím ľudia trpia, aké majú starosti..
Žijeme vo veľmi hektickom a chaotickom svete,lde chýba empatia, obyčajná ľudskosť.
Mám v takom rodičov a trávim s nimi každú voľnú chvíľku a vidím denne aké je to pre nich ťažké uz fungovať v tomto náročnom inertnetovom svete.
Bežne stretávam pri behu aj na biku na cyklotrase páriky za ručičky,rodublu s deťmi po celom chodníku a nie raz musím obchádzať cez les či schádzať dole lebo nepočujú zvonček. Ale čo spravíme...pofrflem hlavne keď mám pocit, že mi dieťa skoro podbehne pod bike,alebo sa bojím, že sa sterigám ja.
Ale inak to neriešim...
Ked som si citala autorkinu ponosu, ako keby pisala o mne. Zvysok som ani necitala. Hold vy to povazujete za bezohladnost, ale co tak keby ste boli vy ohladuplni k nam? Nie vsetci a vsetkych mozgy pracuju rovnako. Kolkokrat sa ja zamyslim niekde na chodniku, v ulicke v obchode, rozmyslam, co som nespravila, co treba kupit, ci ma zase neoskubali v obchode, ci nablokovala akciovu cenu, alebo mi to dala na blok za plnu, lebo som nestihala balit aj sledovat, co nahadzuje cez pokladnu, aby som dlho neblokovala pult s nakupom pre dalsieho stojaceho v rade. Ako prepacte, ale to co tu pisete, mozem aj ja z tej opacnej strany povazovat za bezohladnost voci nasej skupine ludi, ktora sme zahltena podnetmi, ulohami, povinnostami, ze si jednoducho neuvedomime, ze stojime niekomu v ceste, ked sa zamyslime, alebo premyslame. Kolkokrat sa mi stalo, ze som isla po ulici a riesila pracovne veci na mobile a pri rozmyslani zastala, aby som spravne napisala odpoved. Pre vas by zitie v mojej kozi bola nocna mora. Otazka znie kam sa tak velmi ponahlate, ze nemozete chvilu pockat, kym sa prebudime z myslienok? Alebo vam tak vadi, ze ste museli otvorit usta? Mne staci, ked do mna jemne drgnu a hned som v pritomnosti a uhnem sa a ospravedlnim, nemusia ani usta otvarat, ak vas to tak obtazuje
@canany vies co, toto kukanie do mobilov na chodniku mi asi najviac prekaza. Bud si v praci, alebo na chodniku. Ja sa mam prisposobovat Tebe a preco, ved zastan na kraji chodbika, nie hocikde na chodniku a pracuj o dusu a premyslaj do aleluja. Nikoho nebudes obtazovat, obe budeme spokojne