Je v dnešnej dobe správne rozhodnúť sa pre dieťa?

@anonym_autor všetko čo si opísala , som prežila, bez podpory muža, neopísatelna obeta, atď Dnes som sedela v kaviarni so synom, ma 16 a dávno som nebola tak šťastná a vďačná že ho mám.

@anonym_autor úplne ti rozumiem s tou komunitnostou. Nikdy v dejinách to nebolo tak ako teraz. A ani to takto nemá byť, to je sialenstvo. Nám nemá kto strážiť deti. Riešime to opatrovateľkou 5€ na hodinu. Máme 3 (7,4,2). Nikdy som nebola typ k deťom, nemala som potrebu sa im prihovárať, brať na ruky, nič. Totálne to stojí za to. A je to často na nervy. Ale máme aj psychohygienu, zvlášť aj spolu, aj kultúru v rámci možností (ach, moja bývalá Bratislava mala možností nekonečné viac)... Ale teda totálne to stojí za to. Pocitovo. Strašne sa teším, že ich máme. Že sú. Že sú naši. S manželom mám krásny vzťah, nie je to o tom, že deti napĺňajú čo mi chýba tam. Možno práve preto sa z nich viem slobodne tešiť. Peniaze máme natesno. Ale pre mňa to, že mám jeden život a chcem si ho užiť, neznamená kaviár na večeru a súkromný wellness raz mesačne, ale vzťahy. A túto pre mňa podstatnú oblasť naše deti neskutočne obohatili.

@anonym_autor
mna by velmi zaujimalo kolko mas rokov. Ze tvoja mama je uplne mimo, je jedna vec. Ale ty si mimo tiez. Ved ty nemozes porovnavat inych so sebou predsa. Hovoris tu o pravde a na rovinu blabla. Tie kamosky su predsa tiez len uprimne. Ale nepredpokladam, ze by menili. Ci ti nikdy nepovedia aj pekne veci o detoch?
Jasne ze je to ine a rozdiel, pokial ma niekto k dispozocii pomahajucu rodinu alebo nie. Ale aj to sa da obcas zariafit k spokojnosti.
Mat deti je vedome rozhodnutue. Mozes byt "pripravena" akokolvek, vzdy ta nieco prekvapi/dostane. Napriklad taky spankovy deficit - dlhodoby. Mozes o tom picuvat a citat kolkokolvek, prioraveny na to nie je nik. To si povies, nevadi ved dospim o dva dni! No nie vzdy 😁.
Ale pokial niekto tie deti chce, tak rata s tym, ze ozaj bude mat urcite obmedzenia isty cas. Pikial ty chces slibodu a spontannost, zabudni na deti!!
My si s mm tiez kolkokrat povieme, byt tak na tyzden znova spontanni... Ale nezijeme teda na oblaciku s jednorozcom a vieme, ze to realne nie je. Ze dat babje dedkovi? Ha! Bola by vyceroana a na nervy, uz na to nie je stavana. Stake pracuje a este aj na smeny. Po jednom dni sa tesi kedy deti pojdu soat - a to ich nema u seba sama, je u nas. Lubi ich, venuje sa im ale je to na nu moc. Viem ze aj my padame kolkokrat dole nosom, nieto este moja mama a to ju mam teda pomerne mladu, bude mat 60. Ona inak ma zahradu, beha po hore na chriby, teda ziadna statenka znicena! Ake povedala, ze 16 v robote nie je raka narocna ako cely den s detmi - 5&2 rocne.
A zijeme, aj ked spolocne rozhovory vedieme momentalne vecer skebo pocas skolky 😂.
Vues ono sa vsetko da, pokial sa trisku xhce. Ano je to o hubu kolkokrat. Ale v zivote ti nik neda rolko lasky ako dieta. Mozes byt nasrana protivna zla - a ono ti povie aj tak - maminka ja ta tak veeelmi lubim, najviac na svete! Dispely by ta poslal niekam....
Ale to nie je dovod preco mat deti, ani koli pokore a troezlivosti - troezlivost nemam v mnohom doteraz, ani s detmi.
A nemenila by som. Chceli sme 3 mame ich. Niekedy by bolo super mat na tyzden moju sestru akebo inu super spolahlivu osobu. Vediet, ze o deti je dobre postarane a mat cas len na seba. Ale zvladneme to aj bez toho.
A vacsinou aj drviva vacsina ostatnych rodicov. Nie je to o spomiekovom optimizme ani o klamani. Je to len o inom pohlade na vec. Ty mas momentalne svoj, drz sa ho pokojne nadalej. Ale ver, ze su rodiny, kedy sa rodina rada podiela na starostlivosti o deti. A ram je to uzadne tiez.

@anonym_autor Či to stojí za to závisí od ľuďoch, každá mama to prežíva ináč. Príklad ja som trpezlivá kľudná povaha, mám tri deti užívam si s nimi život. Podotýkam nemáme žiadnu pomoc od starých rodičov. Opačná strana moja švagriná pomoc so strazenim má, no stále je nervózna nevyspata, doma len kričí na deti aj teraz preklínala Vianoce lebo musí byť doma zavretá s deťmi. A to už má školákov, no hold nie pre každého je materstvo ako stvorené.

Je to obrovská obeta ... ja nie som z tých typov, čo sa v materstve našli ... netikali mi biologické hodiny ... potom som stretla svojho muža, počali sme dcéru ... neskákala som meter dvadsať, neplakala som nad bodyčkami, fľaškami, cumlíkmi, nepoužívala materský plurál atď. ... keď som bola v 30.-tom týždni, môjmu otcovi diagnostikovali rakovinu pankreasu, dávali mu dva, tri mesiace života ... strašne stratená som bola v tom všetkom, necítila som radosť z toho, že budem mať dieťa ... dodnes si pamätám, ako som po tej informácii kráčala z roboty s veľkým bruchom, bezradná, zúfalá, s cigaretou v ruke ... rodila som cisárskym ... po pár hodinách mi doniesli dcéru ukázať ... spinkala ... pozrela som na ňu a povedala: ahoj Terezička, vitaj medzi nami ... v tom okamihu otvorila očká a pozrela na mňa ... zrejme z bruška si pamätala môj hlas ... pre mňa napriek všetkému, čo sa v tom období s otcom dialo, najsilnejší zážitok, nikdy naň nezabudnem ... takisto nemal kto pomôcť, často bývala chorá, padala som na hubu fyzicky/psychicky, muž v robote na 12-tkach ... za dcéru by som dýchala ... no keby som tento pocit nezažila a mala možnosť ešte raz sa rozhodnúť, ostanem slobodná a bezdetná.

@anonym_autor Aby sme ťa uspokojili, máme klamať? Však ty sa zariad podľa seba. To však neznamená že to tak musíme cítiť všetci.
Dobrovoľne sme mali 3 deti. Prežili sme si peklo, ale úplne z iných dôvodov, než popisuješ ty. Keby som bola mladšia, s radosťou by som mala ďalšie dieťa.
Popri deťoch som vždy pracovala na par hodín. Moju prácu milujem, napĺňa ma, nikdy som sa jej nevzdala. Avšak deti boli a sú pre na prednejšie než závratná kariéra či plný účet. Našli sme akúsi rovnováhu a spokojnosť.
Pre mňa materstvo nie je obeta. To by bolo obeťou i cestovanie, ktoré prináša hodiny plánovania, stres z cesty a napokon úžasné zážitky. Tak isto je to s materstvo, štúdiom, prácou, partnerským vzťahom. Všetko vyžaduje určitú námahu, občas i bezsenné noci a napriek tomu to všetko stojí za to.

Mám deti, milujem ich, ale tú realitu si totalne vystihla.

@anonym_autor Je to extremna obeta a velle sebazapretie na pomaly dve desatrocia. Ked vidim ako ziju moje kamaratky s detmi, tak to s partnerom len oddialujeme a zvazujeme aj nijake deti nemat. Ten ekonomicky standard sa beznym ludom nie ze znizi ale doslova prepadne.

@anonym_autor zaujímavý a odvážny príspevok. Lebo stále je spoločensky neprijateľné vyjadriť sa, že rodičovstvo môže aj obťažovať. Vnímam to v okolì rovnako. V 8 rodinách z 10 deti obťažujú rodičov, rodičia sa stále sťažujú, hundrú, ponosujú sa. A ja sa potom v duchu pýtam, načo mali vôbec deti, alebo nevedeli do čoho idú?

@anonym_autor mať dieťa je krásne len preto že to hormóny tak zariadili 😁 kým som ho nemala nechýbalo mi, užívala som si život a bola som šťastná aj bez neho.

Mám prachy na menučka ale radšej si sama uvarím...mam dieta v novc malo 39, 5C teplotu a aj môj muž ...teraz ležime všetci pred TV na roztiahnutom gauči...babka nam doniesla obed😀... dcera je u svojho otca....Robim na skrateny uvazok lebo zarobím dosť a chcem byt s detmi častejšia a to staviame dom, kebyže som mladšia chcem este jedno dieťa. S mojim ex stal život za prd, so súčasnym manzelom si žijeme taky život ako v rozpravke a uživame si vsetko aj keď sa darí aj keď sa nedarí...Vieš ja mám vlastný názor a nemám rada take povrchné reči, vieš dieťa je dar...milujem keď sa môzem k synovi pritulit a ovoniavať ho, keď mi len tak da pusu alebo keď povie niečo velmi dospelacke, dcera ma zase uči trpezlivosti a usilovnosti ...bez detí by pre mňa nebol život....Samozrejme netreba zabúdat aj na seba a venovat sa sebe..napr cvicenie, prechadzky, tvorenie...nejake sedenie v bare to nie je pre mňa.

@anonym_autor ja s tebou uplne suhlasim.. my mame dostatok financii na upratovacku aj na restiky a k tomu velmi ochotne dve babky, cize je pravidelne cas na rande s muzom a stretka s kamaratmi, nechty, kadernicka a podobne.. keby toto nebolo tak by som do dietata nikdy nesla.. milujem maleho ale stale milujem aj svoj zivot, toto vsetko mi pomaha udrziavat sa v maximalnej pohode.. podla mna uvazujes velmi rozumne.. na druhej strane ak si vsak to dieta kvoli tomuto neurobis ale pritom po nom tuzis tak to mozes raz velmi lutovat.. musis sa rozhodnut co je pre teba dolezitejsie

Rozhodla som sa mať dieťa po 30tke. Nikdy som nemala pocit,že je to obeta. Prijala by som ešte jedno.

@anonym_autor pre svoj pokoj duše si kúp radšej psa

@namornicka presne a decka robili od mala (pasenie husi a pod). Zas si to neidealizujme. Moja mama ako 6rocna opatrovala novorodenca - surodenca lebo babka musela na pole. Tak asi tak.....

@anonym_autor máš pravdu, je to totálny masaker. Mám dve, celý čas popri nich naďalej pracujem na SZČO a druhé ešte len ide do škôlky pomaly, takže viem, že minimálne 5 rokov sa z tohto šialenstvo ešte nedostanem. Je to presne tak ako píšeš, ale bez toho deti mať nebudeš. Takže základná otázka je, či ich chces. Ak nie, nemusíš. Ak ani, toto všetko budeš musieť vydržať

@anonym_autor co s tym maju babicky?

@anonym_b48b8d Co Co s tym majú babičky? No ved predsa je treba aby vrámci možnosti prispeli ku výchove ďalšieho pokolenia.. Odovzdali rady, skúsenosti, pomohli v rodine s deťmi, vytvorili si vzťah s mladými generáciami a postarali sa o to, ze všetky múdrosti, tradície, rodinná identita putovala ďalej. Od cias jaskyne az po cca rok 2010 (skoncilo to v mojej milenial generácií bohuzial), toto krásne väčšinou fungovalo, teraz to už nefunguje. Podľa mňa aj náhla absencia staršej generácie v výchove tej najmladsej zapríčinila, ze sa rodí menej deti. Plný modrý konik je tu toho, ako ženy placete ze to mate ťažké a vase matky chodia na angličtinu a ajurvédu. A odpoveď je tu vždy taká, ze chyba village, prehlbuje sa generačna a vzťahova priepasť a ze nikdy to tskto byt nemalo, aby sa dieťa/deti vychovavali len v základnej (primárnej) rodinnej bunke mama-otec.

@anonym_autor je pekne, ak sa babky s laskou venuju svojim vnucatam. Ale rozhodnutie, ci mat alebo nemat deti, by u mna potencionalny pristup babiek neovplyvnil. Koniec koncov, babky si uz svoje deti vychovali. A ano, maju pravo na ajurvedu a anglictinu. Ak pomahaju s detmi, je to ich dobra vola, v ziadnom pripade povinnost.

Ja osobne chcem velmi deti. Zmysel života nieje len konzum, dovolenky a značkové oblečenie. Socialne siete a média nám tlačia do hlavy že kupuj, kupuj iphone, auta neviem čo. A ľudia majú čím väčšie neštastie a depresie.

Poviem ti že čo mám kamarátky po 40-ke že sa rozhodli nemat deti, tak ani jedna z nich nieje štastná. Majú svoje momenty ked sú vonka a zabávajú sa a všetko je skvelé. Len potom prídu domov do ich samoty, ich rovesníčky sú s detmi doma a oni nemajú nič. Len ďalší konzum a utlmovanie mysle aby nato nemysleli.

Teraz je oveľa ľahšia doba ako mali naši starí rodičia. Deti sa dajú vychovat ovela lahšie, nieje vojna, máme všetkého.

Za mňa som v tomto sebecká. Na staré kolená chcem mat okolo seba rodinu, ľudí čo sa o mňa postarajú a ktorý mi dajú zmysel života.

Ja nepoznám starého človeka čo by riešil peniaze, dovolenky, šaty, pozostatky ale pre nich je dôležita už len rodina. Všetko ostatne časom stratí hodnotu.

@yoginka231 krasne si to napisala. Manzelovi stari rodicia nam teraz hovorili ako si kazdy vecer pozeraju fotky vnukov (zijeme daleko). Nekuka fotky z dovolenky, ani do skrine ani neochka v garazi.

Mat dieťa je veľká obeta v kazdom pripade. A ked vychytas "špeciálne" dieťa, tak je to o to ťažšie. Rob ako uznaš za vhodné. Ja som po dieťati neskutočne túžila, napriek tomu ma realita prefackala a doteraz niekedy plačem vecer do vankusa kvôli dieťaťu.