Šoférovanie v 45-ke: Ako prekonať strach?

Áno, ale psycholog, ten kvalitný.. .. Termín tak za tri mesiace pol roka 😞Ja sama mám vyštudovanú psychológiu... Presne viem ich smerovanie. Ja všetko teoreticky ovládam. Ale prax je žiaľ....

Ahoj, ja som začala sledovať jedného chalana z čiech, ktorý má projekt Vyjezdi se. Mne pomohlo to, že on rieši to, čo neriešia v autoškole. Psychickú pohodu ako základ. Vyvracia mýty, má dobré rady do praxe, že všetci robia chyby, niekedy stačí ubrať rýchlosť o 10% a bude sa ti ľahšie a istejšie šoférovať. Riešiť len danú situáciu, nie to, čo bude o 10 km. Ja som vďaka nemu začala šoférovať, mám pár trás, ale ten pocit, že to dokážem, je na nezaplatenie a to som z tých "talentov" čo urobili vodičák na 3x. Od neho mám napríklad aj takú radu: Dnes som parkovala na preplnenom parkovisku, netušila som, či sa vopchám, tak som stiahla okienko, poprosila o pomoc chlapa, čo stal vedľa, či mi pozrie. Úplne rád a bez problémov. 🙂 A ešte ak niečo zvládnem, dám si odmenu 🙂

@anonym_autor drzim palce, uz len to, ze to chces zmenit je krok k uspechu. Odporucam kondicne jazdy v autoskole, ale s empatickym instruktorom. Ja som sa bala soferovat a natrafila na ch***, nastastie som dostatocne asertivna, takze som s nim urobila rychly koniec a dalsi instruktor bol super. Na bezne soferovanie odporucam auto s automatom, parkovacou kamerou atd.. urcite budu nazory, ze mas jazdit s manualom a podobne, ale doba pokrocila, je super si to zjednodusit technologiou, ved predsa tiez uz nechodime prat na potok, ale mame automaticke pracky. Potom si natrenuj trasy co potrebujes s niekym empatickym, pomalicky postupne a potom sama mimo spicky a dovolim si tvrdit, ze do par mesiacov sa vyjazdis na normalnu uroven, ze zajdes do prace, do obchodu, k lekarovi atd. Drzim palce! A tu psychicku traumu a blok to uz ty musis vediet ako chces poriesit, psycholog alebo pomalicky zacat soferovat 😊

@anonym_autor potrebujes nieco ako vnutorne uzdravenie, ja som sa s niecim podobnym stretla len v krestanskom poradenstve, ak by som ti mohla pomoct tymto sposobom, tak mi napis.

Ono je to asi aj od povahy. Kluďas sa do toho dostane rýchlejšie ako stresový typ - čo som ja. Známy si robil šoferak pred dôchodkom a ide aj do BA. Ale totálne flegmatický typ. Ja sa vystresujem aj sama zo seba doma 😊. Ach jaj, tak rada by som toto zmenila

@anonym_autor ja som rovnaka a to som ani sama nezazila ziadnu nehodu, ale videla som, ako bratrancove auto ostalo na dvore u kamarata uplne na srot. Opity sadol za volant a po par metroch nabural. Len zazrakom to prezil. A sice bol opity, ale aj tak, nejak to vo mne zanechalo stopu. A potrebujem to aj ja. S detmi k lekarovi, na nakup do skoly, a napokon aj do prace...

Ono je to asi aj od povahy. Kluďas sa do toho dostane rýchlejšie ako stresový typ - čo som ja. Známy si robil šoferak pred dôchodkom a ide aj do BA. Ale totálne flegmatický typ. Ja sa vystresujem aj sama zo seba doma 😊. Ach jaj, tak rada by som toto zmenila

@mykaellle super, takto by som to tiež riešila ako mladá, krásna. Ale mám pocit, že takej 45 ročnej už ťažko niekto vyjde v ústrety 😔

@anonym_autor Uplne chapem tvoje prezivanie, ja som uplne rovnaka, extremne emocialne prezivam uplne vsetko, extremne stresujem z beznych situacii atd. Atd. Atd. Sice som nezazila to co ty, ale vodicak som si robila v 18tich (samozrejme s brutalnym stresom a placom) a odvtedy som vobec nesoferovala. Byvala som s dietatom s rodicmi po rozvode a aj ked bolo velmi chore, nezvladla som psychicky sadnut do auta rodicov a odsoferovat ho k lekarovi, tahala som dieta so 40tkami horuckami, zvracanim a hnackou v MHD (na taxik som vtedy nemala). To pisem len na pochopenie mojho extremneho strachu zo soferovania. V 42 rokoch (cize 24 rokov po vodicaku a nulovej praxi) som si kupila nove auto a rozhodla sa, ze teda idem soferovat 😅. Nemusim pisat aka katastrofa to bola, triasla som sa (doslova) a potila uz len pri myslienke ze mam sadnut do auta. A to som pred jazdou jazdou brala benzaky, inak by som do toho auta vobec nesadla. Sadla som s dospelou dcerou ako spolujazdcom (sama by som to nezvladla), ale priserne som sa triasla, potila, noha na spojke mi priserne skakala z toho trasenia, takze aj jazdy boli otrasne, panika brutalna, po tyzdni som doma oznamila, ze teda auto predavame alebo ho dam dcere (partner nesoferoval), lebo ja to proste nezvladam a nezvladnem. Ale nedalo mi to, mala som v 42 rokoch prve auto a chcela som ho vyuzivat. Takzw som sa nejak prekonavala a jazdila najprv uplne kratke trasy, jednu po druhej, ale bolo to strasne tazke. Aj velku nehodu som dposobila, rozbila to nove 4 mesacne auto, nastastie sa nikomu nic nestalo. Aj tak som soferovala dalej a islo to stale lepsie a do stale mensim a mensim stresom. O par rokov dom sama odsoferovala 2200 km Chorvatsko a spat 😀. Dnes jazdim uplne suverenne, uplne bez stresu a strachu, viem pohotovo reagovat na otrasnu premavku velkomesta arozne nebezpecne situacie a bez suta si absolutne neviem predstavit fungovat. Cize ono sa to da (aj ked tiez si myslim, ze naozaj nie kazdy clovek sa hodi na soferovanie), aj ked proste u niektorych ludi su zaciatky extremne tazke.

@anonym_autor ak mas vystudovanu psychologiu, dufam, ze nikde nepraktizujes. Pretoze to nastavenie v hlave je zvlastne…25 rokov zijes v nespracovanej traume a ta ti ocividne riadne obmedzila zivot. Strach zo soferovania vies prekonat tym, ze spracujes zazitok a povenujes sa teme PTBS. No a potom si zaplatis kondicne jazdy a zacnes jazdit. Mne sa v aute stala tiez pomerne traumaticka skusenost, zaplatila som si bezpecnostny trening. Velmi mi to pomohlo. Iste trasy nedavam dodnes, ale v zivote ma to neobmedzuje. Tam, kam bezne potrebujem, sa dostanem autom.

@anonym_9b8412 veľké ďakujem ❤️. Možno toto som potrebovala počuť. Že nie všetko je stratené. Viem že to nedám zajtra, pozajtra o pol roka. Možno o rok..... Možno ma situácia prinúti. Žijem nie ľahký život. Ale hádam nájdem tu odvahu. Lebo musím, aj kvôli dieťaťu, 🍀🙂

@anonym_autor Preto som sa tak rozpisala, aby som poukazala na to, ze je to mozne. Ale vtedy v zaciatkoch som absolutne neverila, ze ja budem niekedy vobec sofetovat a este takto bez stresu a dokonca velmi rada.. Drzim velmi palce, lahke to nebude, ale verim, ze to zvladnes a raz budes na seba pysna, ako si to dala 🙂. Ja teda som 😀. Lebo neuveritelne sa stalo skutocnostou 😀 A dnes mi ta dcera, ktora pri mne v tych katastrofalnych zaciatkoch sedavala na sedadle spolujazdca ako taka psychicka opora (mala cerstvy vodicak), zveri do auta svoje deti 🙂.

@anonym_autor Preto som sa tak rozpisala, aby som poukazala na to, ze je to mozne. Ale vtedy v zaciatkoch som absolutne neverila, ze ja budem niekedy vobec sofetovat a este takto bez stresu a dokonca velmi rada.. Drzim velmi palce, lahke to nebude, ale verim, ze to zvladnes a raz budes na seba pysna, ako si to dala 🙂. Ja teda som 😀. Lebo neuveritelne sa stalo skutocnostou 😀 A dnes mi ta dcera, ktora pri mne v tych katastrofalnych zaciatkoch sedavala na sedadle spolujazdca ako taka psychicka opora (mala cerstvy vodicak), zveri do auta svoje deti 🙂.

@anonym_9b8412 wow, krásny príbeh 🥰 Parádne si to zvládla, normálne ma to pohladilo na duši, keď som to čítala… ❤️

@anonym_9b8412 možno chyba bola v tom, že roky som nepotrebovala - spoliehala sa na manžela. A žili sme tam, kde nebolo treba. Ale naozaj nič nenahradí samostatnosť, najmä na dedine. Teraz si to uvedomujem čím ďalej, tým viac. Nuž.... Asi budem musieť na staré kolená prekonať strach a veľa iných vecí..... Ak chcem existovať.

Pozri Konecne za volantom na Facebooku alebo web stranku.Ja soferujem len vdaka Miske,ktora to tam zalozila.Po 20 rokoch momentalne denne soferujem, vozim deti na kruzky,zaparkujem kde treba.

Škoda že som ten stresujúci typ. Samej mi to vadí. Myslíte, že aj pri tejto povahe to môžem zvládnuť? Nutne potrebujem kvôli rodine jazdiť. Mám z toho aj zlé sny 😒

@anonym_autor Samozrejme, ze mozes. Ved som pisala, ze je som rovnaka. Roky som na antidepresivach a anxiolitikach, to hovori za vsetko.. A seferujem, bez stresu a rada 😀. Sama tomu nerozumiem 😀.

Škoda že som ten stresujúci typ. Samej mi to vadí. Myslíte, že aj pri tejto povahe to môžem zvládnuť? Nutne potrebujem kvôli rodine jazdiť. Mám z toho aj zlé sny 😒

@anonym_autor Chcela by som napísať povzbudzujúce slová, ale poviem skúsenosti v mojom blízkom okolí. Ja vodičák mám od mladosti a nejazdím.Som totálny stresmen dokonca po 45 tke sa kus bojím aj s mladými. Co za mlada ani náhodou, keďže som bila motorkárka.
Od kedy sa mi narodili deti úplný strach.
Zaplatené som mala kondične jazdy po 20 rokoch a nemohlo .Dve kamarátky to majú rovnako. Sesternica si robila okolo 40tky.Nejazdila nikdy.Stale výhovorky, že nemusí, že nie je nútená. Po 5 rokoch si obnovila a začala jazdy a už má 55 a stále nejazdí pretože mali kedysi menšiu haváriu ,teda nabúral jeden do nich a od vtedy už úplný blok.Svagriná už pomaly tridsať rokov vraví, že už musí a nič..takže ver si a určite to zvládneš .Ale sme aj také co zvládame všetko, ale auto nie.