Aké zmeny sú nutné v osnovách a metódach výučby?
Aké zmeny by bolo potrebné urobiť v osnovách a metódach výučby, aby sa lepšie pripravili študenti na pracovný trh?
Stručné zhrnutie
- Školy by mali viac zaradiť praktické aktivity ako projektové zadania (napr. navrhovanie reklamy), odborné stáže a zapojenie ľudí z praxe, aby študenti získali zručnosti priamo použiteľné na pracovnom trhu.
- Vzdelávanie by malo systematicky učiť soft skills vrátane písania všetkými desiatimi, business komunikácie, diskusných zručností a finančnej gramotnosti.
- Systémové riešenia zahŕňajú zníženie veľkosti tried (v diskusii sa uvádzalo, že 28 žiakov je priveľa), zníženie administratívnej záťaže učiteľov pomocou nástrojov ako EduPage a viac individuálneho prístupu.
Najčastejšie otázky
Q: Ako zaradiť viac praxe a odborných stáží do škôl?
A: Zaviesť povinné praktické stáže a projektové zadania na vyšších ročníkoch, prizvať odborníkov z praxe do výučby a navrhovať konkrétne úlohy s reálnymi výstupmi (napr. návrh reklamy), ako bolo navrhnuté v diskusii.
Q: Aké konkrétne soft skills by mala škola učiť a ako?
A: Diskusia odporúča učiť písanie všetkými desiatimi (strojopis), business komunikáciu (obchodné listy a e‑maily), diskusné zručnosti na strednej škole a finančnú gramotnosť prostredníctvom praktických cvičení a simulovaných pracovných situácií.
Q: Ako znížiť administratívnu záťaž učiteľov v praxi?
A: Používať školské informačné systémy ako EduPage na vydávanie potvrdení a komunikáciu so zákonnými zástupcami, presunúť časť administratívy na školský sekretariát a zjednodušiť postupy, aby učiteľ nemusel riešiť zber peňazí či papierovačky.
Q: Má sa zjednodušiť slovenský pravopis (i/y)?
A: V diskusii sú dve protichodné pozície: niektorí navrhujú zjednodušenie pravopisu (zrušenie i/y) ako cestu k praktickejšiemu učeniu, iní odmietajú zmeny a zdôrazňujú hodnotu gramatiky a národnej identity; otázka zostáva sporná.
Q: Aký počet žiakov v triede sa považuje za vhodný pre kvalitnejšie vzdelávanie?
A: V diskusii sa uvádza, že jedna učiteľka na 28 detí je priveľa a odporúča sa menej žiakov v triede, aby bol možný individuálny prístup a lepšie zvládanie učiva.
Q: Ako zmeniť vyučovanie literatúry, aby bolo užitočnejšie?
A: Navrhuje sa pretransformovať literatúru na čítací a diskusný predmet bez písomiek a skúšania, zamerať sa na porozumenie diel a diskusiu namiesto bifľovania a previerok.
Závery z diskusie
Zhoda
- Väčšina diskutujúcich súhlasila s potrebou väčšieho zapojenia praxe do výučby a s učebným dôrazom na soft skills a praktické zručnosti.
- Viaceré príspevky podporili zníženie administratívy učiteľov vrátane využitia systému EduPage.
- Všeobecný konsenzus bol aj na potrebe menších tried a viac individuálnej práce s žiakom.
Sporné názory
- Pravopisná reforma: jedna strana navrhuje zjednodušenie (napr. zrušenie i/y), druhá strana trvá na zachovaní aktuálnych pravidiel ako súčasťi jazykovej identity.
- Zodpovednosť za učenie: jedna skupina považuje za primárnu úlohu školy naučiť obsah a zručnosti, druhá zdôrazňuje zodpovednosť rodičov za doučovanie a kontrolu domácich úloh.
Otvorené otázky
- Ako systémovo presadiť paradigmatickú zmenu vo vzdelávaní a zabezpečiť prepojenie škôl s praxou?
- Ako financovať zníženie počtu žiakov v triedach a zvýšenie počtu učiteľov?
- Ako oficiálne implementovať a štandardizovať povinné praktické stáže a kontakty škôl s podnikmi?
Spomenuté značky a firmy
EduPage
Spomenuté produkty a metódy
praktická stáž, projektové zadania (napr. navrhovanie reklamy), soft skills, písanie všetkými desiatimi (strojopis), business komunikácia (obchodný list, obchodný e‑mail), finančná gramotnosť, diskusné hodiny na stredných školách, zrušenie písomiek/ skúšania z literatúry, zjednodušenie pravopisu (zrušenie i/y), frazeálne slovesá (navrh zrušenia v angličtine), zníženie administratívy cez EduPage
Miesta a osoby
Írsko, Malta, Ľudovít Štúr, Hattala
@denkatn Správne používanie i/ y nejako bráni diskusii, jej hĺbke? Skutočne máš pocit, že keď odstránime napríklad y, budú ľudia inteligentnejší?
I a Y je najmenší problém nášho školstva i samotného slovenského jazyka. Kam až v tom zjednodušovaní treba zájsť? Zrušíme členy v anglickom a francúzskom jazyku? Tiež robia ľuďom problémy.
@maribell pis ako pocujes, na zaklade stredoslovenskych nareci, kde sa zmakcuju spoluhladky. Obojake spoluhladky su take vselijake, ale lipa sa zmakcovala, lyzica bola na tvrdo. Ked si pozries nejake filmy z patdesiatych, sesdesiatych rokov minuleho storocia, tak tam sa este pekne zmakcovalo aj v hovorovej reci, len nejak doba pokrocila a lipu uz nezmakcujeme.
@viestta áno, o tomto nám tiež hovorila 😁. Ja som ale reagovala konkrétne na túto vetu: "stur urcite nevedel, ze svet sa bude globalizovat a niekto sa bude ucit aj slovencinu ako cudzi jazyk, ...." v spojitosti s mäkkým tvrdým y. Ja som si ho chcela iba zastať, že on za to praktický ani nemôže. 😁
"Štúrova kodifikácia spisovnej slovenčiny v roku 1843 ostáva pri i, í. Ako vieme, Ľudovít Štúr so samohláskou ypsilon v systéme našej reči nerátal, čo v gramatickom spise Náuka reči slovenskej aj náležite prezentoval."
https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/7455...
@abbey1 Aj Nemci by si mohli zrušiť členy... A potom si v slovenčine zrušíme aj skloňovanie, časovanie a rody a budeme komunikovať cez obrázkové písmo (emotikony) alebo znakovou rečou. 😀
Verím, že väčšina Slovákov ovláda svoj materinský a štátny jazyk a nevidím dôvod ho przniť. Celkovo mám medzičasom vypestovanú alergiu na pozitívnu diskrimináciu menšín na úkor väčšiny a následky týchto krokov.
@maribell Stur za to nemoze, moze za to Hattala a spol. Ale v podstate aj Stur nakoniec kapituloval pod jeho argumentami a suhlasil. Takze za to v podstate de facto moze aj on. Ale nebol jediny a sam.
Co nas ucili na VS, tak Y je vlastne pozostatok spolocneho jazyka Slovanov.
Taka rustina si ho zachovala ako jer (aj ine tomu pribuzne jazyky). Nehovoriac, ze oni to aj pekne dodrzuju. Kto chce napodobnovat rusku vyslovnost, zamera sa prave na tu tvrdu vyslovnost v slovach. Je to pre nich typicke (i ked bezna hovorova rustina az tak velmi tvrdo neznie).
Nie sme jediny slovansky jazyk, ktory si toto zachoval.
A pomaha to v pisanej podobe (kedze tvrdu/makku vyslovnost sme uz spriemerovali do jednej) odlisovat slova aj ked su napisane jednotlivo.
Krasny vs. krasni - presne vieme, ze jedno hovori o jednej veci, kdezto druhe o viacerych (mnozne cislo).
@tanyan nemecke cleny ja ovladam a maju v tom poriadok, vsetky cudze slova maju clen das a ostatne sa da naucit podla koncoviek. anglicania sa zase ucia spelling velmi dlho, to sme zase preberali s mamickami z irska v inej diskusii, ze oni druhakov este neznamkuju za gramaticke chyby v slovach, lebo od druhaka s rodnym jazykom anglictinou, este neocakavaju ze vie pravopis. len my sme papzeskejsi jak papez, ze nase deti maju vediet druhaci ako sa pisu cudzie slova z anglictiny, alebo latinciny (anglicke slova maju zaklad v talincine - vela) takze nie aby sme ich v druhej triede ucili tie rydzo slovenske uz chceme aby vedeli "vsetko" kde su tvrde a makke (obojake az v tretej triede) krokodil, ked cesi pisu krokodyl, takisto blondina a blondyna a mne sa to zda zbytocne, zbytocne bez pravidiel a tazke.
@denkatn Nezačínajú náhodou v Írsku deti so školou vo veku 5 rokov a teda ich tretiaci sú rovnako starí ako naši druháci?
V mnohých prípadoch by deťom stačilo, aby mäkké vyslovovali mäkko a čítali mäkčene - ušetrilo by to veľa zbytočných chýb v diktátoch.
Každý jazyk má svoje pravidlá, aj svoje výnimky.
@simca06022011 včera som sa rozprávala s učiteľkou v 5 r ma 34 deti to je veľmi vela
@adamndndjdj mala by si upresnit svoju otazku.
studenti su na vysokych skolach. na strednych a zakladnych skolach su ziaci.
@denkatn inak keď spomínaš Štúra. Pred dvomi týždňami som mala prednášku zo Slovenského jazyka, kde nám vyučujúca povedala, že práve toto Štúr nechcel. On razil teóriu: "píš ako počuješ" a to sa pri y/i bije, keďže sa vyslovujú rovnako a teda len z počutia nedokážeš určiť, o ktoré konkrétne ide. 😁 V tomto je on nevinne.