Prečo sú mladí ľudia demotivovaní v práci?
Nedivím sa mladým ľuďom že majú takú veľkú demotivaciu v práci keď si veľa z nich uvedomuje že peniaze ktoré zarobia nie sú peniaze na dovolenky,veci, výlety alebo niečo iné čo ich robí šťastným ale na šetrenie na vlastnú budúcnosť, vlastné bývanie a nejaké úspory nakoľko je to dnes ťažké a ak zarobí nejaký mladý chalan plat 900-1300€ tak si všetci myslia že ako má byť z toho happy a pracovať o 106 ale mladí nie su hlúpi a vidia koľko stoja rôzne poplatky na úradoch, lekároch, nehnuteľnosti,potraviny alebo iné služby ktore sú potrebné k dôstojnemu životu.
Stručné zhrnutie
- Mladí považujú platy okolo 900–1300€ za nedostatočné na dôstojný život vzhľadom na rastúce ceny bývania, poplatky a služby.
- Viacerí diskutujúci upozorňovali, že nástupné platy (napr. 1200€ hrubého) často stagnujú a dosiahnutie vyšších tarifov (napr. 1500€ hrubého) vyžaduje nadčasy a roky praxe.
- Diskusia spočíva tiež v konflikte medzi nárokmi zamestnávateľov (očakávanie rýchleho zaučenia a výkonu) a vnímaním zodpovednosti, pracovných návykov a daňovo-odvodovým zaťažením.
Najčastejšie otázky
Q: Sú nízke platy hlavnou príčinou demotivácie mladých?
A: Nie je to jediné; viacerí diskutujúci uviedli, že kombinácia nízkych platov, vysokých odvodov/daní a zlého prístupu vedenia vedie k demotivácii.
Q: Aký plat sa v diskusii považuje za „dostatočný“?
A: Názory sa líšia: jeden používateľ považuje za nástupný plat aspoň 3000€, viacerí spomínali 2000€, a niektorí považujú za „normálny“ základ približne 1800€ v čistom.
Q: Sú mladí demotivovaní preto, že sú leniví alebo im chýbajú pracovné návyky?
A: Časť diskutujúcich tvrdí, že mnohým mladým chýbajú pracovné návyky a zodpovednosť; iní diskutujúci bránili mladých slovami, že ide o reakciu na systém a nízke ohodnotenie.
Q: Pomôže vzdelanie alebo zručnosti získať lepší plat?
A: Áno; príklady v diskusii: jeden diskutujúci s IT zručnosťami dostal okamžitú ponuku v korporáte, a iná účastníčka popísala stáž v Haagu a Štrasburgu ako výhodu pri dobrom ohodnotení.
Q: Majú mladí hľadať vedľajšie príjmy alebo odísť do zahraničia?
A: Viacerí odporúčali vedľajšie projekty a brigády; jeden používateľ spomenul, že má hlavnú mzdu ~1300€ a 3–4 projekty po 150–300€, čo mu umožnilo cestovať a šetriť.
Q: Je hlavný problém v daniach a odvodoch alebo v nespravodlivom správaní zamestnávateľov?
A: Diskusia bola rozdelená: viacerí diskutujúci poukazovali na vysoké odvody (uvádzané ako výrazný faktor), iní tvrdili, že veľa podnikateľov by zníženie odvodov iba zneužilo a mzdy by nezvýšili.
Závery z diskusie
Zhoda
- Hyzdrať platy a rast cien bývania považuje veľká časť diskutujúcich za hlavnú príčinu demotivácie.
- Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a administratívne náklady znižujú priestor pre rast miezd podľa viacerých príspevkov.
- Zručnosti, prax a doplnkové aktivity (side joby, štúdium, stáže) zvyšujú šancu na lepšie ohodnotenie.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že 1300€ je „kráľovský plat“ pre mladého bez špeciálnych zručností, zatiaľ čo iní hovoria, že 1300€ nestačí na samostatný život.
- Jedna strana viní mladých z nedostatku pracovnej disciplíny a „entitlementu“, druhá strana obhajuje mladých ako reakciu na systémové problémy a nízke ohodnotenie.
- Niektorí diskutujúci tvrdia, že zníženie odvodov zvýši platy, iní tvrdia, že časť podnikateľov by ušetrené prostriedky prisvojila.
Otvorené otázky
- Aký konkrétny nástupný plat je reálne dosiahnuteľný pre rôzne odvetvia na Slovensku?
- Ako zmeniť daňovo-odvodový systém tak, aby reálne zvýšil čisté mzdy bez zníženia verejných služieb?
- Ako zabezpečiť vhodné zaškolenie a pracovnú skúsenosť pre absolventov bez vyčerpávajúceho nárastu pracovného nasadenia?
- Aké opatrenia motivujú zamestnávateľov na spravodlivejšie odmeňovanie práce?
Spomenuté značky a firmy
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), Volkswagen, S&P, Smer, Hlas, SNS, Republika
Spomenuté produkty a metódy
PN, ID, AP, hypotéka, štátne skúšky, stáž, 4-dňový pracovný týždeň, work-life balance, side joby, brigády
Miesta a osoby
Haag, Štrasburg, Bratislava (BA), Slovensko, učiteľka, psychológ, odborný asistent (VŠ), zvárač, podnikateľ, zamestnávateľ

Abraham Maslow vychádzal z presvedčenia, že výkon pracovníkov je možné zvyšovať až k prirodzeným fyziologickým hraniciam, ak budú uspokojované nielen materiálne, ale i sociálne potreby, t. j. potreby sebarealizácie, sebaaktualizácie, sebauskutočnenia, sociálnej spolupatričnosti k niekomu alebo niečomu, tvorivosti, bezpečia, istoty, postavenia a pod. K saturácii (naplneniu, uspokojeniu) väčšiny potrieb dochádza práve v pracovnom procese. Prínosom tejto školy je, že sa snaží brať organizáciu ako systém zaisťujúci integritu osobných záujmov a záujmov organizácie. Paradoxom, je, že mnohí o sebarealizáciu nestoja, sú motivovaní len nižšími fyziologickými potrebami, pokojom a pohodlím.