Štvorročný syn ma vytáča
maminy, rada by som od vas pocula nazor... z mojho syna dostavam nervove zachvaty... akoze nieje to tak strasne, ako to vyznie, ale drnka mi na nervy... a niekedy tak som nazurena, ze mu aj poriadne capnem po zadku alebo nanho kricim a zasa pol roka mam vycitky svedomia, nieje to pravidelne, ale ked sa to raz zacas stane, tak to stoji zato... velmi ma mrzi, ze neviem reagovat v takejto vypatej situacii. je tvrdohlavy, ved je to baran 🙂 nieco mu poviem, bud nereaguje, alebo povie az zachvilu, alebo zacne jacat, ze on nevie a pod. je to citlivy chlapcek a mam strach aby som mu nespravila nejaku traumu, ktoru si bude niest cely zivot so sebou, poradte mi prosim... dakujem...
@maryem na deti dosť zaberá rovnaký meter, akým sa oni správajú k nám použiť v správaní sa k nim. Niečo chce - nereaguj, keď to viac krát zopakuje, povedz jej - nepočúvam ťa, lebo ani ty ma nepočúvaš. Môžeme sa vzájomne nepočúvať a byť obidve smutné a môžeme sa počúvať, aby nám bolo spolu dobre. keď sato dá, skús si ju vždy otočiť k sebe, keď na ňu rozprávaš a mať oči na úrovni jej očí.
@mamavera veru, niekedy to zabera, niekedy nie. Su situacie, ked si ona hovori, ze chcem cukrik-pred vecerou-a ja dookola, ze dnes uz nie, stacilo. Zajtra. A ona svoje, a ja svoje. Niekedy je to uz komicke, vtedy to zabralo, ale ozaj nie vzdy. Su stavy, ked jej s tym vyvolam az stavy zurivosti 🙂) A tomu sa chcem vyhnut, lebo potom uz je velmi tazka cesta spat. Nepatri medzi deti, ktore staci nechat vyplakat a nechat porozmyslat. Ked bola mensia, v takych stavoch vracala a hovorila, ze ona sa nevie upokojit. Takze viem, ze najdolezitejsie je vyvarovat sa u nej krajnym stavom rozculenia. Ano, presne, ku mne otocit a zoci voci. Len nou to prejde ako voda :D Aj motivacia funguje pol minuty, potom jej to mozem pripominat, darmo..
@mamavera no bojujeme to je pravda, bojím sa že si na to zvykne a bude si myslieť že všetko čo robím je preto lebo on chce.informácia mu je na to aby vedel že sa nejde nič kupovať napr. Kinderko, dzusiky, keksy. Nasleduje rev, truc no to prežijem. Potom výčitka že on tam chcel ísť a ja som mu nič nekupila. :-/ je urazený a som škaredá. To opakovanie požiadavky nechápem ked už sa tá požiadavka napĺňa. Chce pit. Postavim sa, dám ti cajik pod. Po ceste z izby do kuchyne mi to zopakuje 10 krát a to nemáme veľký byt :$ na to mu odpovedám že počujem. ideme na stanicu a stale mrnci a mele že chce ísť na vlak, vysvetľovanie že sme tam o chvíľu nezaberá. Ignorovanie tiež nie.Niekedy mám pocit akoby si myslel se mu klameme. O tom playku vykladal od rána a do tretej, medzi tým sa nenudil, kreslil si, hral sa, ale pernamentne mi nezabudol pripomenúť že chce. Nepovolim. Ked mu občas dovolím tak sa hrá max 10 min, sám to vypína. S ukončením neajkej činnosti našťastie zatiaľ nemám problém. Ked poviem vypnúť vypína, ked ideme domov z ihriska, berie bicykel a ide, len to opakovanie chcem.
i ja som lahko vytočitelná ... máme to doma podobné
ja mam tiez 3,5 rocneho syna ktory ma vie vytocit do obratok, samozrejme sa niekedy neovladnem a potom mam vycitky....ale niekedy mi pripada ako hluchy....vobec ma nepocuva ale horsie je to ked mu poviem ze urob nieco a on zostane stat a povie ze to neurobi, zatne sa a furt hovori nie a vtedy dostane po riti a zacne jacat a uz sa snim neda nic....ked sa ukludni tak vzdy sa ospravedlni je smutny a vtedy mi to je hrozne luto ale ja naozaj neviem ako mam reagovat aby ma pocuval bez cirkusu.....potom si pripadam ako najhorsia matka na svete ale pritom ho strasne lubim...lon je naozaj zlaty chlapcek, rad sa so mnou tuli aj rozprava ale niekedy sa s nim neda.....ale stale si hovorim ze to je len obdobie vzdoru, treba si stat za svojim a snad to pomynie 🙂
@mamavera podla prispevkov usudzujem ze pracujes v skolke, mozem sa opytat na tvoj nazor?moj syn ma teraz 5 rokov,do skolky zacal chodit ako 3,5 rocny zle si zvykal, 3 mesiace preplakal...aj teraz staci choroba alebo prazdniny a vzdy su problemy ked ma ist opat do skolky.....pritom v skolke patri medzi nezbednikov, na vsetkom sa smeje, vsetko po detoch opakuje....ked su prazdniny je zlaty, krasny sikovny chlapec, ked je skolka je to katastrofa a ja svoje dieta nespoznavam....podla uciteliek je ich trieda vzdy tazko zvladnutelna, plna bitiek, vulgarnych slov a toto vsetko nosi syn domov, je plny zlosti, agresivity, vsetko neguje, nic nechce robit, ton akym rozprava je hrozny, mozem mu doma stokrat povedat, vysvetlit ze to nie je vhodne spravanie, ja ho to neucim a my sa doma tak nespravame, rano ide do skoly mily, usmiaty a ked pridem pre neho, je to uplna katastrofa, co mam robit?
Chapem ta uplne presne. Ja s nou tiez nebojujem, skor je to opacne, to oni bojuju s nami. Len nechapem preco...
@eva1604 mamičky asi dobre nečítajú, keďže názov tvojho problemu je,,Štvorročný syn ma vytáča 🙂 a mne sa zazdalo, akoby som čítala seba 🙂
Evka moja, mám tiež tento akože,, problemik" hoc si myslím , že to len my mamičky takto vidíme, Môj malý šinter má 3,5 roka a tiež je baran ako vyšitý 😀 skúša, provokuje, trucuje, papuľuje, prosíka, sľubuje a pod. joooj, ako by som ho niekedy vyťapkala za tú jeho povahu 🙂 nie je to naučené, nie je k tomu ani vychovavaný, ale je to v ňom !, je to on a poviem ti, tiež tie moje výstupy nekončia len pri kriku...avšak........- mnohokrát som rada , že je taký, že chce presadiť sám seba, že je tvrdohlavý, vid. dnešná doba nás sama k týmto vlastnostiam posúva, a tlačí, no všímam si aj to, že mnohé mamičky či už v škôlke, obchode, na ihrisku,.... toto neriešia, dieťa sa hádže po zemi, zhadzuje tovar v regáloch , kope a pod. nie je namieste toto riešiť aj výchovnou po zadku? na môjho malého v afekte platí, keď mu poriadne stisnem ruku, niekedy zas, že ho odignorujem , som hluchý typ, nech je to kdekoľvek,,,ten chlapec ma ľúbi, vie prísť za mnou a ospravedlniť sa, chytí ma za líca a dá mi ,,štípanú",bude sa líškať ako najväčší lišiak pod slnkom 😵 a čo?! že nám viac než občas prasknú nervy, že si potom poplačeme, máme výčitky, ja však viem, že svojho barana ľúbim a určite by som ho nemenila .Mám viac napnuté hlasivky a možno aj to že musím byť pri ňom v strehu aby si neublížil , že je viac živší, no som len ČLOVEK a pri ňom aj herec ,no často platí u mňa,,ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko! nechcem predsa aby mi môj zlatúšik, v 5, 8 ,15 rokoch skákal po hlave, papuľoval, nadával ako to bežne vidieť medzi dnešnými deťmi. Žiadne výčitky moja, buď vždy presvedčená o tom, že na každé dieťa platí iný meter, iný prístup...robíš to ako naj... vieš
@olika37 fuha, dakujem za povzbudenie a za nadobudnutie pocitu, ze nie som sama, ze sa nemusim na seba zlostit a nadavat si, aka som ja neschopna... mame rovnake deti doma... u nas urcite neplati mile slovo, bola som aj na konzultacii u psychologa, ako mam postupovat a svete div sa, bitkou vobec nie, ale dohovorom... dohovarat by som mohla od rana do rana, maly ma tak-ci tak nepocuva a niekedy na to nieje ani cas (hlavne rano, ked ponahlam do prace), takze niekedy krik a ked je uz neunosny tak ide aj po zadku... ale aj tak sa nevyhnem vycitkam, ze som predsa mala jednat inak... a to ti poviem, ze moj syn sa sam neoblecie, nevyzlecie, neumyje zuby a niekedy ho musim aj krmit - pritom to vsetko vie, ale niekedy musim zatnut zuby a podvolit sa, inak by zasa bolo peklo (zacne vsetko zhadzovat, hadzat sa na zem, buchat s dverami...) a tiez zamnou pride, ze ma ma rad, ospravedlni sa a prituli sa kumne... ale za hodku je to nanovo... som nanho sama, tak som z toho na zblaznenie, preto sa kolkoraz neudrzim, dam mu po zadku a v noci placem do vankusa... 🙂 asi mi nezostava nic ine len dufat, ze ho to prejde a tebe dakujem za povzbudenie a takisto ti prajem pevne nervy 🙂
@eva1604 .no čo sa týka obliekania, jedenia ..ráno do škôlky, zvolila som skoršie vstávanie ,aby si mohol pozrieť v telke nahratého krtka, alebo obľúbenú krátku rozprávku, prípadne pri odchode ,, rakytníček"(obľubená sladkosť) ak to nesplní žiadna rozprávka, žiaden kompromis, ide sa natvrdo...pri neposlúchnutí upratania si hračiek, balím všetko neupratané do krabice a pracem do skrine, aj na týždeň,niekedy mu neostane v izbe nič na hranie,-) potom keď mi sľúbi, vysypem mu to na stred izby a musí si to uložiť sám... v škôlke si učiteľky tiež sťažovali, že sa nechce sám obliecť, motivácia ľahká, poradila som,ok ...domov k mamine nepôjdeš...odvtedy žiaden problem, niekedy naozaj pomôže motivácia, no niekedy naozaj platí cielená vyhrážka ☹,,,hlavné je, nedať sa vydierať a využívať, bola by to potom nenapraviteľná chyba nielen pre neho , ale aj pre nás milujúce maminy 🙂 neustúpiť a keď za protihodnotu, nič v živote nedostať ,,zadarmo" 🙂 veľa zdaru...aj ja ďakujem 🙂
@6mia6 sorry, ale som z toho magor, asi pre pozdnú večernú hodinu 😀 😀 😀 . Ale mám pocit, že so synom vlastne bojuješ - kto z koho. Neviem, na čo mu je informácia, že nie ste v obchode preto, lebo to chcel on. Prečo si myslíš, že on nemôže mať pocit víťazstva nad tebou. Priznať chybu pred dieťaťom nie je prejavom slabošstva, ale sily. Syn má potom potrebu neustále nad tebou víťaziť. Snaž sa mu byť partnerkou, nie sokyňou. On v niektorých prípadoch zistí, že je sám proti sebe, len zrejme na to musí ešte troška dozrieť. Mám v triede takého chlapca, ktorý aj keď je potrestaný napríklad vylúčením z hry, tak víťazoslávne zahlási, že presne to chcel, aby sa s nami nemusel hrať. Tak mu odpoviem bez akýchkoľvek emócií - fajn, som rada, že sme teraz všetci spokojní a nevenujem tomu viac pozornosť. Samozrejme, po desiatich minútach sa mu to až tak nepáči, tak začne - chcem sa ísť hrať s deťmi, ja mu len poviem - prečo? Veď si bol taký šťastný, keď si od nich odišiel. On už ale má šesť rokov, tak sa mu dá vysvetliť, že mňa ani deti tým nenaštve, ale ublíži len sám sebe. Aj tvoj syn dospeje do tohto štádia, ale nemá zmysel s ním bojovať. Nerozumiem, prečo je pre teba problémom, že dieťa mení tvoj plán za svoj. Myslíš, že potrebuje mať pocit, aby bolo všetko podľa neho? V tom prípade by bol ten pevný denný režim a spoločne urobený plán na deň asi dobrou pomôckou. Veď ho nebudeš robiť do jeho maturity 😀 😀 😀