11 ročná neterka je ako kôpka nešťastia

@matinkam ja by som zašla za psychologom a za pediatrom...pediater nech spraví krvný obraz, štitna zlaza ako píše @anjelicek26, je to hlavne u dievčat časté ochorenie, a potom psycholog, aj deti maju depresie...ja by som nevahala, aby som si neskor nevyčítala, že som niečo zanedbala...inak niektorá z porúch štitnej zlazy sposobuje aj depresie, teraz neviem, či zvýšená, či znížená funkcia 😒
krúžky má ake? vela vztahov kamarátskych vzniká aj mimo školu, vztahy v rodine su dobre? nejaké ochorenie, rozvod, hádky rodičov, deti sú citlivé...

@matinkam asi nepoviem nic nove, ale treba zistit, preco je taka ticha. Ale na druhej strane zase aj respektovat, ze ma taku povahu... Ja som tiez patrila k takym utiahnutym detom a mne velmi pomohla moja teta, s ktorou som si postupne vytvorila az doverny vztah a jej jedinej som bola schopna zverit sa a dodnes vyborne spolu vychadzame. Neskusis sa jej radsej pomalicky a citlivo venovat ty? Kamosku na nete by som nehladala, moze to byt velmi zradne... a podporovalo by to jej introvertnost a nekomunikativnost s realnymi osobami. Skor, ak mozes a su na to podmienky, zober ju na prechadzku, do mesta, do kina, ale zatial z nej netahaj informacie, len sa skuste normalne rozpravat, nenasilne hlavne... ale hodit rec o tom, co ju zaujima atd a postupne z nej vydolujete informacie, co ju trapi a mate sancu to pomalicky odstranit. Ona potrebuje dodat vela sebadovery...

@ukana - -znizena funkcia stitnej zlazy sposobuje nechutenstvo, chudost, neprospievanie a ak je to dlhodobo neliecene, zacina mat vplyv na psychiku. Urcite by som patrala aj tymto smerom.

úplne súhlasím s anjelicek26 . najlepsie by bolo kompletne vysetrenie krvi, tam zistia co chyba. napriklad moja mala ma teraz znizenu tvorbu bielych krviniek,tak som sa podla toho zariadila a dufam, ze sa vsetko da do normalu zase. ak by Kika nechcela ist na ziadny kruzok, treba sa tam s nou ist najprv pozriet, pravdaze podla jej zaujmov. lebo ak ide zo skoly hned rovno domov a je iba doma, to je onicom, ona teraz ide do puberty pomaly a mozno sa jej telo pripravuje aj na to, ze sa stane oficialne zenou, cize to moze suvisiet aj s tym. treba ju predovsetkym zamestnat ale nepretazovat. dobre by bolo zistit co ma rada a co ju tesi. hlavne vela vela komunikacie bez natlakov. drzim palce nech vsetko dobre dopadne 😉

ešte ma napadlo dospievanie, puberta, ako je na tom ? prvá menštruácia, hormony sa buria, telo sa vyvíja..aj psychika sa mení v tomto období. Niektoré deti sa búria, iné sa naopak stiahnu do ulity a nekomunikujú ☹

Ach jaj hrandapani, mile rada by som sa jej venovala, ale bohuzial mam svoju rodinku, momentalne 9tyzdnove babo a trojrocneho v sucasnosti dost trucoviteho synceka. Niekedy neviem, kde mi hlava stoji, ked ich mam oboch naraz. Tiez sa tam neviem dostavit bez dovezenia mojho manzela, ale hrozne rada by som nejako pomohla. Tak aspon takto sa pytam, ale urcite viem, ze by to stalo za pokus. A teda kruzky ma, skusim sa este sestry popytat, preco to tam nefunguje, ziadne priatelstvo, je to tak dolezite, aspon ako si ja pamatam z detstva, mat partacky, paradit sa spolocne, bavit sa o roznych veciach, ohovarat, klebetit. A ano, viem, ze internetove priatelstvo moze mat aj svoje proti, presne, nevies s kym si naozaj pises, treba zit co najviac v realnom svete. Dakujem za promptne odpovede.

@matinkam ešte som nečítala,čo ti radili kočky...ale ja by som neváhala s návštevou u detského psychológa -najskôr sama a potom aj s dcérkou
...idem čítať 😕

@matinkam skús si ju zobrať k sebe na víkend ...budeš mať veľkú pomocníčku a ona sa možno bude cítiť dôležitá,že niekto od nej niečo potrebuje a popritom sa aj porozprávate a poklebetíte ....za pokus to stojí

@matinkam a nie je mozne, ze by ju niekto v skole sikanoval? deti sa s tym casto boja niekomu zverit, utahuju sa do seba

Ja mám podobný problém ale so svojou dcérou.Má 11 rokov.Je totálne demotivovaná.nebaví ju život,škola,žiadne záujmy no proste nič.k nám je hnusná a nikomu nič nepovie,nikomu neverí.je to normálne že tak mladé dievča nemá o nič v živote záujem.už nevládzem a neviem ako jej pomôcť.boli sme u psychologov a tí len povedali,že je ťažká povaha a že to máme s nou ťažké a hotovo.nič viac neporadili. ☹ ☹ ☹

Skúste špeciálneho pedagóga.Zaoberá sa s disleksiou disgrafiou atd....ale aj s dospelými takisto s detmi,ktorý prekonali nejakú traumu,alebo sa niečo stalo v detstve nosia tov sebe podvedome,ona skúsi nájst príčinu a pomôže odblokovaním

@simib

@denise.v už sme chodili špeciálnym a nič nepomohlo.niekedy má lepšie obdobie,ale inak je to stále rovnaké.

@simib ako psycholog ti odporucam pohovor si s rodicmi najprv somaticke vysetrenia pediater, odbery krvi a prip endokrinolog, ak nan nic nepridu psycholog

Isto iste to suvisi aj s pomaly nastupujucou pubertou 😒 Mam doma 13 rocnu a v tych 11 rokoch to zacalo, zacala sa menit zo dna na den, utiahnutejsia, smutna, bez nalady, inokedy zasa urehotana, ako na kolotoci. Casom sa to trocha utrasie, no dost dolezite je stale s nou komunikovat( aj ked ona sa tvari ze o to nestoji), zaujimat sa o nu, co ju trapi, pomojkat a postiskat ju. proste ju stale " dopovat" istotou a doverou, ktoru vo vas ma 🙂 dodavat je sebavedomie, chvalit ju 😉 v tomto veku sa skoro vsetky dievcata zacnu vnimat ako skarede( nedajboze zacnu vyrazky)a tlste ☹
je to tazke obdobie nielen pre nas, ale aj pre ne 😒 🙂

@misaelka ja som rodič.

@lubiku ona to má od 2 ročníku v škole.

@simib aha ano citala som len tak zbezne, tak chodte k lekarovi a potom k psychologovi... aj ja pracujem ako psycholog ale takto cez net to neviem posudit

ono je to zložité.prežila si už dosť.rozviedla som sa ostali sme samé v jej 1 roku.potom jej zistili dedičnú chorobu,ale toto všetko ona zvládala bez problémov.nevadia jej lekári,injekcie ani nič podobné.rýchlo na všetko zlé zabúda,čo je super.potom som sa vydala a ona ho hned zobrala za svojho otca.v 1 ročníku ju psychicky zničila učitelka a vtedy to začalo.z tohoto šoku z učitelky sme ju dostali,ale ostatné problémy ostali.nemá žiadnu poruchu učenia ani nič podobné(robia jej stále testy)a ked chce,tak sa aj naučí.Slovenčinu má napr.na 1 a matiku na 4.niekedy je jak rozdvojená osobnosť.teraz asi pred 2 týždňami začala mať velmi škaredé nočné mory.nám ale nič poriadne nechce povedať.všetko z nej ťaháme jak z deky.mňa len mrzí že niekedy je úplne super a potom sa to otočí.a ona je stále proti nám a na druhej strane nevie byť bez nás.proste zložité a vela faktorov ☹ ☹ ☹

@simib Nepoznám síce tvoju dcéru, ale možno že je len unudená, pohodlná a lenivá, ako veľa mladých v tejto dobe. A riešením by bolo dať jej doma "na plecia" nejaké povinnosti, týkajúce sa domácnosti. Koniec koncov už je dosť veľká, aby doma pomáhala a učila sa, čo je zodpovednosť.......A čo sa týka toho, že vám nič nepovie, to by som ani neriešila - jednoducho možno je taká povaha. Nie každý človek má potrebu komunikovať o svojich problémoch podľa hesla " Máš problém? - Poďme si o ňom porozprávať!"

@simib tak toho ma za sebou naozaj dost... napada ma ze psycholog alebo pedopsychiater by mohol pomoct

@simib aha, tak to teda pubertou asi nebude 😒 ale aj tak toco som napisala je pre utiahnutejsie deti velmi dolezite v kazdom veku, ale to asi vies 😉

Ano viem,snažíme sa robiť čo je v našich silách,chodili sme dlho na sedenia,ale nikto nepomohol.každý len že ťažká povaha a že to s nou máme ťažké,ale riešenie žiadne.

@simib Do frasa a čo by si chcela riešiť so svojou dcérou? Veď podľa toho čo opisuješ je to jedno normálne, takmer 12 ročné dievča už v puberte, len má uzavretú povahu / už aj psychológovia ti to potvrdili/. Ak máš silou mocou potrebu vymýšľať jej nejaké diagnózy, tak do rúk psychológa patríš ty a nie tvoja dcéra !

@nikawero12 nepoznáš ju a neviem prečo hned útočíš?po tom všetkom čo si ona prežila a ešte aj bude prežívať celý život(skrz jej dedičnú chorobu)sa velmi trápi.neviem čo je na tom normálne,že 11ročné dievča(v jej prípade dosť decko)nemá záujem o život ani nič okolo neho.mala by sa hrať,chodiť von,športovať,alebo hocičo iné...keby bola len utiahnutá,tak to asi neriešim,nie???ja tu neriešim,že sa jej nechce učiť a je tichá...to je najmenej.... ☹

@matinkam @simib kde vsetci lekari zlyhavaju, niekedy pomoze naozaj spriaznena dusa, utesi, rozvesely. Smiech lieci. Mna napadlo 1 netradicne riesenie a to kanisterapia - terapia psom. Ak sa Vam nechce kupovat psa a nemate v blizkosti terapeutickeho psa, tak je velmi dobre, ked poznate rodinu, ktora ma priatelskeho psa. Najlepsie typy na to su labradori - to su ti zachranarsky psi, urcite poznate, najviac slepeckych psov to su oni. My mame takeho doma a mozem potrvrdit ze aj tie najtichsie zarmutene deti sa pri nom usmievaju, uvolnia sa, velmi krasne vidno ako sa otvoria behom 5 minut a ten pes je pre nich vsetkym. Su to tolerantni psi, pohodovo zvladaju tahanie, obliekanie, detske chytanie, hmatanie. Zboznuju hladkanie a hry, skratka maju to v genoch, aby pomohli. Je to najlepsi kamarat a mozno 2x tyzdenne by to bol dovod na radost pre to dieta, malo by pocit, ze ma spriaznenu dusu. Ten pes naozaj ma rad bezhranicne. Mozno by ste mohli chodit s takym psikom do parku vencit, urobte spolocnu fotku, zaramujte ju doma, dajte do detskej, kupte aj take plysove podobne tomu psovi, skratka podporte ten dobry pocit, skuste ho este nasobit. Cim viac to oko vidi, tym castejsie sa navodi ten dobry pocit v dusicke. Mozno by to pomohlo. Ked ja som dospela a mne to robi velmi prijemne a dobre, ked si vecer najdem chvilku a po celom dni ako oddych hladkam svojho psa a ten pes ma tak bezhranicne miluje, polozi si hlavu na mna 🙂 je to 100% relax. Je to len taky napad, myslienka, ale mozno aspon trocha pomoze 🙂

@bambinkaa určite je v tom kúsok pravdy.Mali sme psov a rovno dvoch,ale už nieje bohužial ani jeden a takú stratu už nikdy nechcem zažiť.dcérka ich mala rada,to je pravda,ale žeby nejak extra sa nedá povedať,ale možno to len nevedela vyjadriť.takže psa už asi nie vlastného a známi okolo nás majú a s nimi sa hráva 🙂

@simib to je mi luto. Tak skuste sa hrat s tymi psikmi viac, hadzat lopticku. Tak abezprostredna hra pomaha, v tej chvili urcite nebude mala smutna 🙂 treba ju potesit cim viac tym lepsie. Mozno sa tu este najde niekto tiez s nejakym netradicnym napadom.

určite detský pedopsychológ by bol jednoznačne na mieste , ono pôjde už pomaly aj do puberty a hormonálne zmeny tiež dokážu urobiť šarapatu. Moja dcérka tiež začala mať problémy v tomto veku okolo 12 rokov . Nie síce takéto ako vy , ale ja som to okamžite riešila návštevou pedopsychológa a veľmi nám to mohlo.