Ako donútim ôsmaka, aby sa učil?

@frenkiss Neuhádla si. 🙂 Hanba by ma fackovala, keby som sa hlásila k učiteľskému povolaniu, neovládajúc učivo štvrtého ročníka ZŠ.

@wetka no vidíš. Teba fackuje niečo iné 🙂

@alaguema ale znamky su vizitka ziaka

@frenkiss lenze nemoze byt lenivy, nemoze! Skola ho musi bavit a nie aby ho rodicia motivovali! Informatika je nesmierne tazka, matika, mas vobec predstavu? Tam treba os zakladky sediet nad knihami!!! To neni vobec o hluposti, ale tam lenivost nema co robit. Pretoze, to!je pohon toho vsetkeho. Ctiziadostivost, usilovnost, chciet byt dobry. On zahlasi ze naco sa ucit. Ja radim realnu skolu, ktoru zvladne.

@lanugo sú školy, kde sa neznámkuje. Dávajú sa len slovné hodnotenia a funguje to lepšie.

@sono2 áno, mám predstavu. mam vyštudovanú aplikovanú matematiku 🙂 áno, ja ti rozumiem, ale tu nešlo o to, akú školu zvládne, ale o to, aby začal byť niečím motivovaný.. keď mu matka povie, pôjdeš na učilište, pochybujem, že ho to bude motivovať sa začať učiť. samozrejme, že nemôže byť lenivý, ale to je už druhá vec. tu skôr šlo o to, ako dieťa nakopnúť do učenia.

@aslana somnou sa ucila mama nonstom matika od pociatku stredna chemia, matika najprv naštudovala ona, lebo sa to ucili inac a valila mohla vsetko absolvovat miesto mna doma ok a v skole 4 ka.

@frenkiss ok ok. Ved nech ide

@alaguema ano, zastavam to co si napisala... Len mu to nedavam celkom najavo, lebo sa bojim, ze mi prepadne... Na druhu stranu pri tom vareni ma moju podporu... Tesim sa, ze ho to bavi... Aj ked by som niekedy bola rada v kuchyni po celom dni sama, je tam so mnou, vela sa pri tom rozpravame... Aj o zivote ako takom... A dufam, ze ma v sebe dobry zaklad do zivota, nie vsetci mame na tituly... A zijeme pritom kvalitny zivot.

@lanugo To je teda rozdiel. To je jasne. U nas je to lenivost. A tiez som stale neprisla na to ako ich motivovat. A tiez sa bojim, ze potom uz bude neskoro. Ale tak snazim sa....

@aslana s puberťákmi je to ťažké a žiaľ dnes väčšina rodičov chce, aby z ich detí boli inžinieri, lekári, právnici....no a čo keď nebude dobre študovať a vyučí sa trebárs za automechanika a bude šikovný? My chceme od detí príliš veľa, na jednej strane, aby sa vedeli sami rozhodnúť v 13 čím chcú byť a na druhej strane im všetko prikazujeme, zakazujeme, určujeme - to sú tak protichodné požiadavky. Ako sa má potom to dieťa samostatne rozhodnúť, keď celý život má presne nalinkovaný rodičmi?...treba chvíľu nechať chlapca voľne dýchať, zistiť, čo ho trápi, čím žije, rozprávať sa s nim, trebárs o politike, o svete, o rôznych témach, snažiť sa zistiť jeho pohľad na svet, zlé známky sú málokedy len o učiteľoch, väčšinou je to o dieťati a o tom čo prežíva...nám sa takto jeden syn zhoršil v prospechu, v puberte a ja som sa zmierila s tým, že bude z neho kuchár (varieval so mnou) máme tu trojročnú učňovku....a behom roka sa spamätal, otočil o 180 stupňov a dostal sa na skvelú IT školu, my sme sa nestíhali čudovať..najmladší naopak v tom má úplne jasno niekoľko rokov a maká....ak máš pocit, že sa s nim niečo deje, choďte k psychologičke, porozprávaj sa s triednou - vždy sa niečo dá robiť, ale v kľude, hlavne mladého zbytočne nestresovať

@sono2 matematiku, prírodné vedy netreba študovať, ale milovať, len vtedy to funguje 😀

Ahojte baby, ako keby ste mi z duše hovorili, méé. Prečítala som si úvodný príspevok i všetky ostatné, či nenájdem liek na to moje dieťa. Dcéra má "iba" desať - je piatačka, ale od prvej triedy som to ja, kto chce aby sa niečo naučila, zvládla, aby mala v konečnom dôsledku dobré známky. Od prvej triedy do polroka štvrtej som s ňou sedela pri knihách, aby aspoň urobila úlohy! nieto aby sa sa sama učila. Potom sme s terajším manželom vyskúšali, že nech sa pripravuje sama a ja budem iba kontrolovať úlohy a vyskúšam ju. To ale nefunguje vôbec. Úlohu ešte nejako lajdácky s chybami napíše (s výrazom na tvári "že aby som bola JA? spokojná"), chyby opraví s veľkou nechuťou. Ale na druhom stupni je to už aj o učení (biológia, geografia, angličtina...) Neviem ako ju donútiť/motivovať, aby sa na hodiny, ktoré ju čakajú nasledujúci deň pripravila aspoň prečítaním toho, čo naposledy brali. Dokáže celé hodiny sedieť nad otvorenými zošitami, ale vôbec sa nesústredí čo číta (až to vôbec číta). Sme z toho zúfalí. Ja som sa učila dobre, netrebalo ma ani motivovať (chcela som sa mať lepšie ako moji manuálne pracujúci rodičia a to stačilo). Ešte dodám, že keď bola v tretej triede sme sa s jej otcom rozviedli - hlavne kvôli nezhodám vo výchove dcéry (ja som zakázala on povolil, ja som sedela s ňou nad úlohami a on by sa s ňou len hral, žiadne povinnosti). Zhoršila sa až teraz v piatom ročníku. S nevlastným otcom má výborný vzťah, doma je priateľská atmosféra, máme sa radi. Asi nie som dosť prísna a dôsledná pri nej. Inak ma zaujal komentár o kolektíve v triede - tak oni sú ukážková priemerná až podpriemerná trieda. Možno aj to má vplyv, neviem. Ale nejaká súdržnosť s kolektívom jej na budúcnosti nepridá. Už máme za sebou niekoľko rozhovorov, že čo by si tak predstavovala, že bude v budúcnosti robiť. Vysvetľovali sme jej, že bez vedomostí sa nedostane na poriadnu školu a učiť sa treba na každej. Ona si to síce vypočuje, povie áno mami, ja už sa budem učiť, ale k činu sa nedostane.

@evit81 presne u nas je to tak rovnako...uz sme mali tolko debat na tuto temu,raz som dokonca uplne rezignovala a povedala mu nech sa neuci vobec ak to takto chce ze bude s lopatami po chodniku behat,ze pre mna sa neuci,myslela som ze nad tym porozmysla a zmeni postoj,no trvalo to len tri dni a potom vsetko po starom.....ja to spravim tak ako mi mnohe maminy poradili,budem trpezliva,trocha ho "dusit" a snad sam nieoedy pochopi ze to robi pre seba

@aslana to už som urobila aj ja - že nech sa neučí - bez úspechu. Snažíme sa to podchytiť, kým nie je neskoro, ale asi som dosť mäkká. U nás to je ešte komplikovanejšie, nakoľko s bývalým nie je reč, čiže jeho reálne postoje k jej učeniu/neučeniu nepoznám. Ale on je tiež ten typ, že všetko obkecať, milión výhovoriek a skutek utek. Aspoň, že tam dcéra chodí iba každý druhý víkend. S manželom ale stojíme za jedno, čo je asi najdôležitejšie a tak sme si povedali, že nedopustíme, aby zlajdačila úplne. V týchto našich prípadoch je asi potrebné nielen kázať ale aj vyžadovať Naše rozhovory sa už uberajú smerom, že je jej povinnosťou teraz učiť sa, ako je našou rodičovskou povinnosťou zabezpečiť bývanie, stravu... My tu nebudeme navždy, aby sme to robili, príde čas keď bude musieť viesť samostatný život, kde si bude sama na seba zarábať a živiť sa. Možno je problém, že má všetko, či sa učí alebo nie. Život v dostatku je pre ňu samozrejmý. Takže chceme ubrať z "privilégií" - nehovoríme o žiadnej letnej dovolenke-tá bude za odmenu, nebude žiadna odmena za polročné vysvedčenie (chodili sme lyžovať).... Taká je naša stratégia a uvidíme, či pomôže. Držím palce aj tebe.

necitala som vsetky odpovede, tak napisem len svoj nazor na tvoj problem: tiez si myslim,ze motivacia peniazmi nie je dobry napad a hoci jento velmi tazke, ja by aom urobila to,ze ked sa tak "snazi" prepadnut,tak nech prepadne.Nech si skusi tu hanbu chodit zase do poslednejo rocnika zakladnej skoly. Podla mna na dalsi rok si to rozmysli. A povedala by som mu to dopredu,ze ked je toto to,co si mysli ze je spravne,hoci vy ako rodicia mu hovorite nieco ine (lebo vam na nom zalezi), tak nech to urobi,ked vas nemieni pocuvat.Dalej by som mu zdoraznila to,ze na kazdej strednej skole a vseobecne v kazdej vzdelavacej institucii sa treba ucit.viac alebo menej,ale treba. a ked chce v zivote dosiahnut nejake zamestnanie,tak pre to treba nieco urobit.ak chce urobit to,ze sa na ziadnu strednu nedostane,tak bude musiet pocitat s tym,ze dalej bude musiet prispievat do domacnosti.cize najst si brigadu.holt ked chce takto,tak takto budu nastavene pravidla.a dodrzala by som to.
(ja mam este malinku dcerku a viem ze ked na to raz pride,tiez mi bude srdce trhat,ked bude treba byt prisna,ale poviem ti len,ze mam o dost mladsieho brata,ktory tento laxny pristup vyskusal v puberte tiez a presne raz.potom mali s nim nasi podobny rozhovor a hned ho to preslo🙂
drzim palce.

na tému budúcnosť sme s mojim synom rozprávali x- krát,motivačné boli tiež peniaze,ale nič nepomohlo,základnú školu spravil,síce v devine na konci sme bojovali ,skoro prepadol z dejepisu,ale chvalabohu skončil.dostal sa na školu ktorú si sám vybral a bezproblémovo spravil príjimačky.teraz je druhák a na pol roka prepadal z troch predmetov,ale podarilo sa mu to vytiahnuť,že prepadá len z jedného.prelieza z ročníka len tak tak....tak neviem,vyhrážky,zákazy ,nič nepomáha....tak ja už len čakám ako to všetko dopadne,snáď zmaturuje a nájde si prácu....už len dva roky 🙂, ale v strese som od septembra do júna 🙂

@evit81 aj toto sme na neho uz skusali. Ze tak ako je mojou povinnostou varit,prat,zehlit atd tak jeho JEDINOU povinnostou je ucit sa, tak som mu povedala ze ak sa on nebude ucit,tak ja mu nenavarim,neozehlim,neoperiem....no v tomto som "zlyhala"ja, porusila som to hned na druhy den,ako matka som to nedokazala 😀 ....takze ani to nezabralo

@vodavodickova vidis,a toto som este neskusila a ani ma to nenapadlo ....mozno by ho to donutilo premysliet si aky to moze mat dosledok.......skusim 😉

@bzuco
TO SI SA fakt trafila do čierneho. Môj syn je asi tak na 3kach, ale ma aj spolužiakov medzi 1/2 a su teraz tak ako ten môj, Takže asi fakt opakuju po sebe, od prveho ročnika su fakt velmi dobry kolektiv, držia všetci pokope.

@aslana ide o to, ze pre decka v tomto veku je svet gombicka- maju oprate, ozehlene, navarene, vlastnu izbu a kooopu moznosti, ako "zabijat" cas🙂
Ak sa fakt s kamaratmi nejako "dohodli", ze budu mat na haku ucenie, myslim si, ze ak maju kamarati normalnych rodicov, tak vacsina lajdakov si to do konca roka nahle rozmysli a kludne sa moze stat to, ze len jeden z nich bude taky "frajer" a fakt prepadne... a sam v cudzej triede s nalepkou "prepadol" a s vidinou toho, ze mu "hrozi" strata akehokolvek zivotneho komfortu (nehovorim o dovolenkach a podobne, lebo to niektori teenageri tiez beru ako "povinnu jazdu", ktoru trepa len pretrpiet) a este neodaj bude musiet aj makat...myslim si, ze nad tym bude aspon premyslat. Potom uz pojde len o to, ako velmi mate s manzelom pevne nervy🙂
Je to jednoduche- vyskusa si, co to obnasa mat takto na haku a prijemne to urcite nebude.

@vodavodickova u nas su veru niektore "povinne jazdy" uz zrusene, ked blbne pocasie, muz vykukne z okna, s tym, ze to je pocasicko, ani psa vyhnat, no niektori, co kaslali skolu musia kopat kanale, vynasat smetiaky atd... No nepacia sa chlapcovi tieto reci... A este taka vec, skoly nemaju deti, resp. maju malo deti, tym padom idu na stredne skoly aj trojkari, aby bolo koho ucit. Vela ucnovskych odborov uz ani neexistuje. Nas nie je na prepadnutie, ale bojim sa ,ze keby po nom nedupem, spadol by az tam. Respekt u nas je, my berieme telefon, nema pristup na internet, ked je zle, to je ten najvacsi trest, v navale zlosti som mu sj FB zrusila. Po stvrty rocnik cisty jednotkar, odvtedy priklada trojecky na vysvedcenie. Ked hrozi stvorka na vysvedeni, on zabere a opravi, ale dovtedy - salam, parky... Nestaviam na tom jeho zivot, len sa v nom snazim vytvorit nejaky pocit zodpovednosti, alebo niecoho, co by ho hnalo vpred. Jeho ked poslem nieco vybavit, nakupit, vsetko zariadi... Starsi- maturant, jednotkar sa pomaly strati v Kauflande, na listku ma 3polozky na nakup a 5x mi zavola... Osmak ma strojcek, rano ide do skoly, potom zubarovi a odtisl naspet do skoly. Keby bol celkovo nejake zlo, tak sa mi tam nevrati. Na druhu stranu, samozrejme on o tom nevie, toto beriem aj z nadhladom, bodaj by to bolo toto nase jedine trapenie... Inak mi pripomina mojho brata, ten ale horko-tazko preliezal skolu, a teraz mozem povedat je normalny😁, zodpovedny, zenaty muz a otec, ktory zije bezny spokojny zivot... A ked spominame na jeho skolske casy, uz sa len smejeme.

@vodavodickova a este pripisem, synovia mi navstevuju najprisnejsiu ZS, teda starsi uz je na strednej... Skola, ktora je najprisnejsia na spravanie a vysledky, bola som stredu na rodicovskom, v triede maju 9 lavic, ale ich nieje ani 15. V triede deti ubudaju, rodicia ich prekladaju inam, aby mali deti lepsi priemer. Starsi mi tu vychadzal z jednou trojkou a samymi dvojkami, a na strednej patri medzi trojku najlepsich, s dvoma dvojkami. Deti, ktore vyjdu z nasej zakladky to vraj maju na strednej lahsie. A ano pri starsom sa mi to potvrdilo. Moj nema ziadnu zlu partiu, castejsie je doma ako na ulici, a stretava sa zo slusnymi chlapcami-poznam osobne, a ano niektori su zo znamkami na tom ako on...

Ja to u syna riešim celkom inak. Prišla puberta, zhoršil sa prospech, ale hlavne nastúpila lenivosť. Tak isto ho najviac baví informatika, PC programy a všetko okolo toho. Veľa sa s ním rozprávame, vysvetľujeme, že sa učí pre seba.....atď, - nepomohlo. Najradšej by študoval SŠ IT. Tak som si zistila, aké majú také školy požiadavky pre uchádzačov, väčšinou to majú na svojich stránkach. No, veru podmienky prijatia sú náročné, treba mať dobré známky, profilové predmety mat., fyz., SJ, priemer do 2 z ostatných predmetov. Toto som synovi všetko ukázala na nete, a vysvetlila som mu, že nestačí ak ho to len baví, že ak nepridá pri ostatných predmetoch, ktoré ho nebavia, bude to v budúcnosti len jeho koníček, bude len bežným užívateľom PC, ktorý tomu viac rozumie, ale že sa tým pravdepodobne živiť nebude, lebo najprv sa musí na tú školu dostať. Ak niečo v živote naozaj chce, musí on sám pre to niečo urobiť. Aj keď sa nemusí ešte ani na budúci rok rozhodovať kam na strednú školu, chystám sa s ním do niektorých SŠ na deň otvorených dverí. Osobne s ním ideme všade, kde sa dá vidieť manuálna práca - keď u nás opravujú cestu, kopú vodovodné potrubie, vybavila som u známej, aby sa mohol polhodinu pozerať na pásovú výrobu. Veru, nebolo mu všetko jedno. Jedna vec je, keď má niekto remeslo, je manuálne zručný a fakt ho to aj baví, iná vec je, keď niekto nemá vzťah k manuálnej práci. Ja som zo starej školy, ale je mi ľúto, že dnes nechodia žiaci ZŠ na exkurzie, aby mali možnosť vidieť čo obnáša konkrétna profesia. Netrvám na jednotkách, dvojkách, ale viem, že na to má. Za známky mu peniaze dávať nebudem v žiadnom prípade, jasne som mu povedala, že teraz je to len a len na ňom. Dostáva vreckové, ale nielen tak, má ho za pomoc doma a okolo domu. To aby vedel, že v živote nič nie je len tak zadarmo.

@tomasko9
je to tak naozaj tak....vidím to aj u nás v škole....deti, hlavne tie na 2. stupni, ktoré mali ešte pred rokom či dvomi max jednu 2 na vysvedčení...teraz??? ide polrok a tým žiakom hrozí niekoľko trojek a oni sú SPOKOJNÍ!!!!!!!! A rodičia??? - tí sú z nich zúfalí ☹

mám dcéru tiež ôsmačku - na 8 ročnom gymnáziu....u nej vidím, ako ju kolektív výborných žiakov ťahá dopredu, čomu som naozaj veľmi rada....naopak, v triede, kde predtým chodila, sa to v šiestej triede tak zlomilo, že s tou triedou /došlo k zlúčeniu 2 tried z dôvodu vyššieho počtu odchodu žiakov na 8-ročné gymn./ sú na škole len samé problémy :( - výchovné aj vzdelávacie
som naozaj rada, že dcéra je odtiaľ preč

Kocky a nemoze byt chyba v nas a v nasom liberalnom pristupe? Ja napriklad nepoznam pripad zo svojich ziackych/studentskych cias, ze by sa niekomu zhorsil prispech, lebo puberta!? Vsak by nas rodicia zdrali ako kone.Aspon teda mna urcite.Ano nastupili chlapci, laska a prospech sa zhorsil z 1 na 2 ale pri najblizsom vysvedceni sa vsetko vratilo do normalu. Ni je chyba tam, ze si moc obhajujeme tie nase deti pred sebou, pred ucitelmi, svetom? Nechyba im jednoducho poriadny vyprask? Taky aky sme dostavali my a sme tu zivi a zdravi s normalnymi hodnotami a zodpovednym pristupom k zivotu?

@lanugo je to na zamyslenie, ale pri pomysleni ze musim bit chalana za zle znamky mi trha srdce ☹ jednoducho na to nemam 😀 ....bol by chudak viac bity ako syty 😀

@lanugo Nemyslím, že je chyba v nás. Bude to znieť ako klišé, ale podľa mňa je to dobou. Som už trošku postaršia (41), ale ešte si živo pamätám moje detské a školské časy na ZŠ. V prvom rade v TV nebolo absolútne nič, neboli videá, DVD, PC ani mobily. Málokto mal doma klasický telefón. Takže náš voľný čas bol o tom, že už v škole sme boli dohodnutí, kedy pôjdeme von, alebo sme si to obehali...žiadne SMS a iné... Vonku sme hrali klasické hry - musím povedať, že drvivá väčšina boli športového charakteru - vybíjaná, naháňačka, futbal, skákanie cez gumu...skrátka v kuse sme pobehovali. Keď bolo škaredo, tak sme čítali knihy - v tom čase niektoré aj 10x, alebo sa hrali spoločenské hry. Rodičia končili v práci o 14 hod. a 14.15 prichádzali domov a boli s nami.
Čo sa školy týka, tak minimálne 2x za rok k nám chodila na návštevu domov triedna učiteľka (ku všetkým žiakom). Pokecala s rodičmi, s deťmi a musím povedať, že moji rodičia poznali celkom slušne aj drvivú väčšinu mojich ostatných učiteľov na druhom stupni, čo mne sa doteraz nepodarilo. Mali celkom dobré info odo mňa, ktoré mne od mojich detí chýba. Oni veľakrát ani nevedia ako sa ich učitelia volajú! Majú problém si zapamätať rozvrh! Rodičia mali pred učiteľmi rešpekt a naopak. Učiteľ bol vtedy niekto. Kľudne sme dostala facku a nikto to neriešil (a všetci sme vedeli za čo). Pamätám si pionierske schôdzky. Pre niekoho možno blbina, ale my ako kolektív sme sa stretávali a vždy sme sa fajn zabavili. Mávali sme školské diskotéky a karneval (na našej škole nič také nie je). A čo by som dnešným deťom určite zaviedla sú pracovné soboty - zbierať papiere a okopávať obrubníky... 😀
A toho pozitívneho je určite ešte veľa.... A ďalšia vec - učebnice boli vtedy učebnice a nie ten brak, čo je teraz. Aj rodičia nás vedeli z toho naučiť...

Chapem,je to uz velky chlapec,bit urcite nie ale ked ste boli trpezlivi a vysvetlovali vela krat,tak by som zmenila pristup od slov k cinom...vybavte mu brigadu na stavbe na den dva..aby zistil co je to fyzicka robota a ci to chce v zivote robit...urcite by som to urobila pre jeho dobro...a hned sa zacne ucit..slova uz nepomozu ,treba skutky,pre jeho dobro..a mana hotel tiez nie je samozrejmost..vymedzit cinnosti.kt.bude robit.smeti.detska izba a pod.drzim palce...nebojte sa byt prisnejsi..vrati sa vam to v dobrom.s laskou ale s pravidlami..deti to potrebuju..inak tapaju...