Ako ochrániť deti pred zlými kamarátmi?
Čo vám pomohlo, aby dieťa neskĺzlo do zlej partie.
@vespertine lenze v tvojom priklade je to opat o tom - co potrebovala skutocne jedna dcera a co druha. Kazdy potrebuje nieco ine. Ja ti napisem nie tak extremny priklad, ale priklad mna a mojej sestry - ja som vzdy bola ta ustrachana, uzkostliva, hanbliva. Moja sestra sa rada ucila a chodila na sutaze, matematicke olympiady a pod. - bola v nich vyborna. Ja som "vedomostné" sutaze neznasala, bala som sa, mala som tremu, vzdy som to tam dovrzala a citila sa z toho potom mizerne. Co robili moji rodicia? Nutili ma tam napriek tomu chodit. Vedomostne som na to samozrejme mala, ale emocionalne nie. Oni ignorovali moje potreby a nutili ma zazivat tie situacie a mysleli si, ze sa tak "zocelim". No prd makovy, iba sa to vsetko zhorsovalo. V dospelosti mi zacali o.i. aj uzkosti a plno inych strachov. Pritom robila som aj sport, v ktorom som sa nasla, chodila som na sutaze a v tom som sa citila doma. Nemala som tremu, zazivala som pocity radosti aj na tej sutazi, bola som ako ryba vo vode. To bol ale "len" sport, ziadnu podporu som od rodicov necitila. Brali to len ako nieco nepodstatne. A mna to samozrejme trapilo. Co by spravil rodic, ktory vnima potreby dietata?
Vidis, vobec nemusime zachadzat do extremov. V kazdej rodine urcite dokazes najst plno takychto prikladov. Vzdy to je o naplnani potrieb, vzdy. Kazde dieta si nesie nejaku "vybavu" do zivota a kazde si zasluzi, aby mu rodic vytvoril dobre podmienky a u kazdeho to moze znamenat nieco ine, aj u surodencov.
@vespertine citala som teraz rozhovor s nou aj s dcerou. neviem si predstavit, ako boli naplnane jej potreby a ako sa jej rodicia venovali, ked zacala s travou ako 10-11 rocna a v 12-tich chodila na diskoteky, kde sa opijala. nezda sa mi to bezne, ja som v 12-tich byvala vecer doma a chodila spat hadam o 21.
„Kedy som začala? Bože, dávno! Ale tak ako všetci rovesníci. Mala som tuším desať alebo jedenásť, keď som začala fajčiť marišku. Doniesol ju spolužiak - chodila som na osemročné cirkevné gymnázium. Najprv mi to nechutilo. Bolo mi zle a chcelo sa mi vracať. Ale keď všetkým dookola bolo dobre, tak som to skúsila znova a naučila som sa tú techniku,“ spomína Katarína. Vraj pred dvadsiatimi rokmi bola ešte tá výhoda, že marihuana sa fajčila čistá. „Keď som prešla na konzervatórium, pred začiatkom vyučovania sme si už dávali marišku s chemickými prímesami, čo sa fajčilo cez rôzne zariadenia,“ dodáva.
Katka tvrdí, že vtedy nebolo nič výnimočné, že mladí fajčili trávu. A pili. „Tuším som mala dvanásť, keď som išla na diskotéku. Tam som hulila a bez problémov vypila liter vodky. Bola som taká dobrá herečka, že keď som došla pred polnocou domov, ešte som s našimi pokecala, vyžrala som chladničku a išla som spať. A potom som fungovala v pohode,“ prezrádza ďalej Katka.
@akvi Tu by bola ale na mieste otázka, či si teda skĺzla do zlej partie a začala fetovať. Lebo ak nie, tak tento príklad je úplne od veci. Ja netvrdím, že rodičia nerobia chyby. Všetci robíme, aj ty. Tvrdím, že sklon k závislostiam a zlým partiám súvisí vyslovene s povahou a tým, či ťa láka "temno" a rebélia, alebo nie.
@deedol Určite mala veľmi veľa slobody...na strednú školu odišla na internát, tam už neovplyvníš nič. Otázka je, ako s takou slobodou naloží niekto iný. Možno je fakt, že teenageri sa nemôžu nechať úplne "navoľno", neviem. Ja som ju v tom veku cca 12 rokov poznala...mne mama všetko zakazovala, ona sa už maľovala, závidela som jej...a možno ani nebolo čo.
@vespertine myslim, ze pri tej prvej dcere mali rodicia skor stastie, ze tu slobodu nezneuzila. (mozno bola introvertnejsia, netusim) ale ze by moji rodicia v mojich 12 rokoch nevedeli, kde som, ze by som sa mohla flakat po nociach, malovat a pod., tak to nehrozilo. ono ked je rodic prilis benevolentny a dovoli vsetko, dieta to moze vnimat aj ako nezaujem, a sme opat pri tom naplnani potrieb.
@vespertine sklzla som do partie, ktora bola "na hrane". Pisem to aj vyssie, ze som vlastne mala stastie. Pilo sa, fajcilo, ale akoby vsetci vedeli, pokial. A vzajomne sme sa kontrolovali. Mali sme tam super chalanov a oni drzali hlavne nad babami ochrannu ruku a nedovolili sa nam nikdy ozrat do nemoty. Proste bola tam nejaka miera.. Mne to samozrejme doslo az neskor, kd sme sa stretli roky potom. Sme to vsetci rozoberali, ze o com to cele bolo.
A tym priklaom som chcela demonstrovat to, ze naplnit potreby a naplnit potreby su fakt u kazdeho rozne veci. A tak rodicia, ktori maju viac deti, musia davat kazdemu to, co potrebuje, nie to, co funguje u jedneho, ze bude automaticky aj u druheho.
@akvi V podstate rozumiem, ale nie je to reálne. Rodicia sú tiež iba ľudia s vlastnými potrebami. Nie každý sa vzdeláva a študuje psychológiu, aby mal patent na výchovu. A ani tak ju mať nebudeš, mám minimálne troch známych, ktorých rodicia tlačili do ZUŠ, chodili na nástroj s nechuťou, a teraz sú najviac vďační, že vedia hrať na akordeón napríklad. Ako rodič nie si veštec, aby si vedela, ktorá veta alebo aktivita ako vypáli do budúcna. Nakoniec ti môžu vyčítať niečo úplne iné, než by si si myslela. Súhlasím ale, že s deťmi treba komunikovať, to je asi základ všetkého. Snaha.
@vespertine no v prípade, ktorý si uviedla to bola chyba, že obe dcéry vychovávali rovnako, rovnakou výchovou. Rodičia mali u mladšej vypozorovať sklony k rizikovému správaniu (presne podľa jej povahy, génov), a mali ju z tohoto dôvodu držať nakrátko a hoci aj nedovoliť ísť na internát. Lenže rodičia sa spoliehali, že veď prvorodená je ok, tak nemali potrebu držať tú rizikovejšiu dcéru nakrátko.
Čiže to klišé, že rovnaká rodina, rovnaká výchova a predsa každé dieťa je iné je fakt klišé.
Ja som to s deťmi mala rovnako, môj syn mal sklony k rizikovejšiemu správaniu, dcéra nie. Čiže syna som kontrolovala, držala nakrátko, nútila ho cez prázdniny brigádovať, lebo tiež si nevedel uvedomiť hodnotu peňazí. Dcéra tieto lekcie vôbec nepotrebovala, čiže na ňu som vôbec nemusela používať prísnu výchovu, ona mala tie mantinely v sebe uložené akosi automaticky.
Ale ako píšeš, aj rodičia sú len ľudia, nie každý to vie správne vyhodnotiť a robia chyby.
@vespertine samozrejme, ze rodicia nie su uplne vsemohuci a niekedy proste je to fakt viac o nahode. Kazdopadne, pre mna je dolezite si to uvedomovat a pretavovat to co najviac do realneho zivota. Robit presne to maximum, na ktore clovek v tej chvili ma. Ze aj tak vela veci pose..m, je mi uplne jasne.
Co ja vnimam, tak generacia mojich rodicov zila viac v tom materialnom svete a budovali hmotu - co je uplne v poriadku a aj za to som im vdacna. My sme sa ale uz posunuli a hladame teraz ten balans medzi tym "duchom" a hmotou. A mozno si toto staci uvedomit, ze kde je nasa uloha. Preto sa dnes riesia emocie, respektujuci pristup a pod. A vidis, kolko ludi to stale berie na lahku vahu, priam sa posmieva, ak niekto sa snazi neignorovat pocity svoje a dietata. Ovela viac je dnes dolezite vnimat. Nic viac vlastne netreba, len vnimat. Nenechat sa otupovat. ak raz citim, ze mi trha srdce, ked XY, tak to proste nebudem ignorovat.
@akvi snazim sa o to pri synovi, ale niekedy mam potom pocit, ze sklzam k prilisnej benevolencii, napr. ked ma nejaku poziadavku, ktora je prenho velmi dolezita, ale ja to nechcem dovolit. mam na to nejaky dovod, ale niekedy v priebehu toho nasho konfliktu nadobudnem pocit, ze ten moj dovod je slaby. je pre mna velmi narocne odhadnut, kedy popustit a kedy vydrzat. podobne aj pri kruzku - chodi na plavanie a niekedy sa mu nechce, resp. boji sa, co nove sa budu ucit (bojujeme s perfekcionizmom). vtedy zvyknem trocha tlacit a on potom povie, ze bolo fajn. snazim sa to robit co najlepsie a vnimat, ale len cas ukaze, nakolko sa mi to darilo. myslim, ze nasa generacia rodicov vsetko analyzuje a riesi ovela viac ako ta predchadzajuca, ale nemyslim, ze je to na skodu. len je to niekedy naozaj umenie.
@vespertine ja som to uz pisala, tak ako su deti ine, aj nasa vychova je ina. Neznamena to, ze je pri dvoch detoch absolutne odlisna. Treba si uvedomit, ze aj my rodicia sa menime, aj podmienky okolo nas, od geopolitickych az po tie v nasom mikropriestore. V podstate moze byt aj chybou pristupovat k dvom roznym detom rovnako.
@deedol presne o tom to je, hladat balans a naucit sa vnimat. Preto je to pre nas tazke, lebo sme sa "odpojili", nevnimame, nikto nas to totiz nenaucil. A preto to obcas moze vyzerat, ze prilis analyzujeme. No prave preto, lebo sa v nas bije nieco, co citime, co sa obcas derie na povrch len tak tak, s nejakym stereotypom, ktory sme sa naucili, ktory sme si odzili a do ktoreho nas tlaci spolocnost. A vidis to aj tu v debatach - pamatam nedavnu temu - trha mi srdce, ked davam dieta do jasli. A pani chce rady. Ved ale trha jej srdce, aku radu chce?? Priklad, ktory uvadzas, ze kedy "potlacit" dieta, kedy nie - napriklad tu ja vidim velmi dolezitu rolu otca. A ktory, bohuzial, sa v nasej spolocnosti len pramalo zapaja. Kto ma syna potlacit, kto mu ma dodat odvahu, kto mu ma ukazat, ze sa treba prekonat, kto mu ma ukazat silu? No predsa otec. Kde su otcovia v tom celom? Preco to ma robit mama? To nie je jej uloha. A preto sa v tom necitime ok, preto je to pre nas tazke vnimat. A preto analyzujeme niekedy az vela.. 😅
Toto ma tiež zaujíma. Môj starší má fajn kamarátov, všetci sú športovci, majú minimum času na blbosti.
Ale mladší. To sa bojím. Teraz má dobrú partiu, "dobré deti z dobrých rodín" . Ale chce ísť na čisto chlapčenskú technickú strednú školu. Teraz chodí na základnú školu v dobrej štvrti, takmer žiadne problémy, žiadne bitky, krádeže, alkohol, cigarety apod. Tak sa bojím, čo príde so strednou.
Jedine správnou výchovou od malička. Dieťa má vyrastať v kľudnej rodine, nikdy nesmie byť svedkom hádky rodičov ani tej najmenšej. Len v kľudnom prostredí možno im vštepovať hodnoty tak, aby si rodičov vážili a záležalo im na rodičoch. Poslušnosť musí byť vypestovaná na vzájomnej dôvere od malička a dieťaťu musí záležať na tom, aby svojim rodičom svojim správaním neublížilo, nestratilo ich dôveru a nesklamalo. Každé konanie musia prehodnocovať a musí im záležať na to, aby nezarmútili rodičov. Dieťa, vychovávané v rodine, v ktorej vzťahy sú založené na vzájomnej dôvere, nikdy nebude robiť rodičom niečo za chrbtom a závažné veci s nimi prejedná, len aby nestratilo ich dôveru, aby ich nesklamalo. Také dieťa neodíde z domu len tak, vonku. A čo tam vonku bude robiť? Sú kamaráti, ktorí sa potulujú vonku vhodní pre dieťa? Nad tým sa má zamyslieť rodič už pri prvom pustení vonku a mal by tých kamarátov poznať aj ich rodinné prostredie. Rodič, ktorý pustil len tak sa túlať von svoje dieťa von s kamarátmi, ktorých nepozná, tomu na jeho dieťati nezáleží, kašle naň, má svoje osobné priority namiesto toho, aby vytvoril také rodinné prostredie, ktoré by dieťa z domu nevyháňalo túlať sa. Dieťa, ktoré neuposlúchne rodiča a odíde von, to má rodičov na háku, kašle na nich, nezáleží mu na tom, čo si o ňom rodič pomyslí. Väčšinou tie deti svojich rodičov nenávidia a sú radi, že počas túlania sa nie sú s nimi. Rodič, ktorému dieťa odchádza z domu, mal by sa zamyslieť, či sa nevytvára sa v rodine napätá atmosféra, nevraživosť, resp. hádky, ktoré by nikdy nemali byť pred deťmi. Mnohé deti sú drzé a hrubo sa vyjadrujú rodičom, ak im to chcú obmedziť. Tam neexistuje vzájomná dôvera. Keď bol syn študentom, mali sme návštevu, ktorá nadhodila tú tému a spýtala sa ho, prečo nechodí von. Odpoveď bola jednoznačná:" Mám kamarátov, s ktorými riešime najmä školské záležitosti a nevidím dôvod sám seba ponížiť tým, aby som ako nejaký sockár sa túlal po uliciach bezcieľne, pil, pokrikoval. Doma sa cítim dobre a nemusím z domu utekať a správať sa ako bezdomovec a primitív." To tvrdil ako 17 ročný a až do skončenia VŠ a dospelosti sa toho držal. Samozrejme také túlajúce sa "socky" obchádzal.
Niektoré si pomyslíte, že je to staromódna výchova. Ale tá výchova fungovala v celom ľudstve tisícročia. Deti mali oveľa lepší vzťah k rodičom a v snahe nestratiť ich dôveru, jednoducho si nedovoľovali to, čo teraz niektoré decká. Viete si predstaviť svojich starých rodičov aj prastarých rodičov a ešte staršie generácie, aby sa na rodičov vykričali, odvrávali im ,trvali na svojom, buchli dverami a odišli na niekoľko hodín z domu? Vzájomný rešpekt a určitá poslušnosť u väčšiny rodín museli existovať. Ale aj tí rodičia dreli, aby ich deti mali, čo potrebujú a vytvárali im príjemné rodinné prostredie bez ohľadu na financie, v chudobe a deti si to vážili. Rodičia žili iba pre deti, na seba a svoje potreby nemysleli. Teraz sa to mení hlavne tým, že rodičia majú svoje priority a záľuby, deti a rodina sú na chvoste. Práve z takýchto rodín deti utekajú na ulicu. Nie je pravda, že nezabránime deťom, aby išli za kamarátmi. Nie my, ale dieťa musí mať v sebe zábrany, aby nekleslo tak hlboko, aby sa stretávalo s túlajúcimi sa na ulici. Veď dieťa má byť vedené k tomu, aby malo svoju hrdosť a dôstojnosť, po ktorej nemá šliapať.
@deedol
@jenni_p pre mna najdesivejsie na pani evkatk je to, ze ona je, ak si dobre pamatam, ucitelka.. To, ze ma nazory, ake ma, to je uplne v poriadku. Lenze ona to prenasa aj do skoly. Toto nie je prva jej tema, kde vyzdvihuje bezbrehu poslusnost, naplnanie predstav druheho a myli si strach s respektom. Je mi luto deti, ktore jej presli/prechadzaju rukami a toto im ona vstepuje..
to jw tusim pani, co pisala o tom, ako spala 4 hodiny, lebo sa venovala a ucila s detmi, ze zaklad je vzdelanie najlepsie v zahranici, tie najlepsie skoly, a pod.
no, pani nech dakuje tomu, v koho veri, ze jej nadelil, take deti, ktore boli poslusne, tvarne a asi aj bystre..
lebo vsetko mino toho chlievika by ona nezvladla, kedze si nevie ani predstavit mat dieta, ktore je ine, ako tie jej vytvarovane jej vychove...
akoze gratulky, asi ma zabezpecene deti s dobrym vzdelanim, poslusne, ale zivot je farebnejsi a osuduy rozne.
ale to je typicky pristup ludi starsej generacie
mna to desilo uz predtym, co pisala, preto som podrypla, ze to znie, ako keby som zadala otazku AI
Kto alebo čo je Al? Nerozumiem.
Áno rodič má byť príkladom pre dieťa, ktoré kopíruje jeho správanie. Hádka, to je jeden z najprimitívnejších spôsobov komunikácie a nie riešenie problémov. To sa dá aj normálnou komunikáciou, bez minimálneho zvyšovania hlasu a bez akejkoľvek nadávky, nevhodného prirovnania, ponižovania atď. To všetko je obsahom hádok a ešte aj horšie. Toho svedkom majú byť deti a to ich má rodič učiť? V tom má byť dieťaťu príkladom a dieťa v budúcnosti má takto reagovať?
Veď všetko sa dá vyriešiť bez hádky. Tí, ktorí sa dokážu hádať, majú psychické problémy s emóciami a nehanbia sa pred kýmkoľvek aj pred vlastnými deťmi sa ponížiť tým, že sa pred nimi dokážu hádať. Každý dospelý si má za každej situácie zachovať svoju hrdosť a dôstojnosť a nie šliapať po nej. Až dieťa začne dospievať, uvedomí si, ako jeho rodičia dokážu klesnúť ak sa hádajú. Potom je z toho vzdorovitosť a odmietanie aj dobrých rád, zlý prospech v škole, utekanie z domu za kamarátmi von a túlanie sa vonku. Akákoľvek hádka rodičov aj tá najmenšia, spôsobuje deťom strach, bezmocnosť a stres. Čím menšie, tým horšie to znáša a takýto stres zanecháva stopy na psychike dieťaťa. Neexistuje hádka rodičov, ktorá by deťom veľmi neublížila. Minimálne vo vytvorení nevhodného prostredia domova. Rodič má predovšetkým učiť dieťa riešiť konflikty v kľude, v kľudnej komunikácii. Každý rodič by mal svoje deti učiť každý problém riešiť bez konfliktu a do správania sa detí vniesť trochu noblesy, aby sa raz nemuseli zhadzovať pred inými a tými na ktorých im záleží. V opačnom prípade t.j. hádkami a riešením konfliktov ako výchovnými metódami vychovajú z detí konfliktných jedincov, ktorí v presvedčení, že takto treba riešiť problémy, budú to mať v živote ťažké. Dieťa má byť vedené doma aj v škole tak, aby nikdy nezacítilo strach z dospelého. Strach z výchovného pôsobenia poznajú iba jedinci z primitívnych rodín, ktoré ho sami doma zažili. Sú rodiny, no nie je ich až tak veľa, u ktorých hádky sú samozrejmosťou, ale sú to väčšinou také rodiny, v ktorých obaja rodičia pochádzajú z primitívnych rodín, prípadne alkoholických. Ich potomkovia akýkoľvek problém vygradujú do konfliktu, len aby sa mohli hádať, prípadne byť. Strach v škole majú iba tí, ktorí úmyselne vyvolávajú konflikty, ubližujú, šikanujú,... Nie je to však strach z trestu učiteľov, lebo tí trestať nemôžu, iba upozorniť, ale strach z toho, že škola ich správanie oznámi rodičom a tí potom doma konajú rôzne, zákazmi, bitkou, krikom, atď.
Aké hodnoty a presvedčenia si má dieťa obhájiť, ak nemá vhodnú výchovu a nie je usmerňované tak, aby tie hodnoty a presvedčenia boli akceptovateľné aj inými?Poslúchanie je osvojovanie si kritérií a požiadaviek celkovej spoločnosti tak, aby sa v budúcom živote sa mu darilo, bol akceptovaný, mal dobrú povesť a mohol byť v budúcnosti úspešný. Dospelí sú od toho, aby dieťa presvedčili aké konanie je správne a poukázali na prípadné nesprávne konanie. O tom je poslušnosť, aby dieťa si osvojilo to, čo mu dospelý ukáže ako správne a pred čím ho varuje. Poslušnosť musí vychádzať z dieťaťa, z jeho presvedčenia, čo je správne a čo nie, čo mu môže uškodiť. K tomu však musí byť vedené, aby bolo vnútorne presvedčené, napr. že nemá kradnúť, ubližovať iným a pod. Je smutné, ak niekto pod poslušnosťou rozumie len rôzne aj nezmyselné príkazy a zákazy a možno aj hrubé vyžadovanie od dieťaťa ich splnenie. Poslušnosť je vnútorné presvedčenie a rozlíšenie čo je správne a čo nie. Obdobne je to aj v škole. Poslušnosť je o tom, že dieťa robí podľa svojich možností a schopností, to, čo robia aj ostatní, neodmieta povinnosti, neubližuje iným a nespráva sa tak, aby nedbanlivosťou nespôsobil druhému dieťaťu úraz. Poslušnosť v škole je správanie sa dieťaťa tak, aby boli jeho rodičia spokojní a ostatní rodičia sa neobávali svoje dieťa poslať do školy. Nijaké nezmyselné poslušnosti sa nevyžadujú, len to, čo je potrebné zo strany detí plniť v riadny priebeh vyučovania. Poniektorí prispievajúci asi pod poslušnosťou rozumejú násilné vnucovanie ktovie čoho deťom. Asi sú to chudáci, ktorí iné doma nezažili a ani nechápu, čo je to poslušnosť. Vždy výsledkom má byť nejaké pozitívum vo vnútornom presvedčení dieťaťa nenásilnou cestou. No oni to vôbec nechápu. Ak dieťa nie je poslušné, robí niečo, čo je nežiadúce a neakceptovateľné nielen rodičmi, ale aj okolím, požadovať poslušnosť znamená presvedčiť dieťa, aby to nerobilo. Je pravdou, že v primitívnych rodinách, kde vzťah rodiča a dieťaťa nie je založený na dôvere a snahe nesklamať, poslušnosť sa dosahuje krikom, bitkou, zákazmi a pod. Efekt je len dočasný, dieťa sa tým nepresvedčí o nesprávnosti svojho konania, ale vyvolá u neho zlosť, vzdor, schválnosti. Dieťa, ktoré napr. šikanuje, vyhráža sa bitkou ak mu obeť nedonesie peniaze a cigarety od rodičov, vyleje mu čaj a vymočí sa do fľaše svojej obete a za pomoci dvoch kamarátov, ktorí mu v šikanovaní pomáhajú, donúti svoju obeť ten jeho moč vypiť, je možné nechať ho to ďalej robiť, len aby sa od neho nepožadovala poslušnosť? To dokázal 10 - ročný štvrták. Rodičia ho na pohovore v škole bránili tým, že presvedčenie ich dieťaťa, že treba "urobiť poriadok" s tým spolužiakom, ktorého šikanoval je správne.
Ako dôvod správania sa ich dieťaťa uviedli, že ten, čo bol obeťou lezie ich synovi na nervy, lebo sa stále hlási, množia sa mu jemu jednotky, čo považoval ich syn za nespravodlivé. Ak dá učiteľka jednotku jednému žiakovi, mala by dať aj celej triede a nerobiť rozdiely medzi žiakmi rôznymi známkami najmä z diktátov. Ich syn si tak vraj formuje osobnosť, ktorá odmieta nespravodlivosť a nerovnaký prístup k žiakom v známkovaní. Každý by mal mať rovnaké známky a bola by to spravodlivosť. Na adresu obete povedala, že jej syn správne usúdil, že obeti treba dať príučku, aby nerobila všetko preto, aby dostávala jednotky a iné deti s horšími známkami vyzerali ako hlupáci. Ten, čo bol obeťou, bol ťažko telesne postihnutý a nedokázal sa pred agresorom brániť. Prestal komunikovať aj s inými, lebo agresor ho neustále obviňoval, že ho ohovára kvôli zlým známkam a zakaždým, keď s niekym z triedy prehovoril, nasledovala bitka zo strany agresora. Ak sa ten telesne postihnutý sťažoval učiteľke, ani nedohovoril, odbila ho tým, že nemá žalovať, inak ho nikto nebude mať rád a ona žalovanie nebude počúvať, tak nech prestane. Ani ostatní sa k tomu nevyjadrili, pretože sa báli obvinenia zo žalovania a odplaty agresora. Skončilo to ťažkým úrazom, keď agresor obeť vyvrátil so stoličkou a so svojimi pomocníkmi ho dokopali, kým ďalší odvábili učiteľku do šatne, že tam k niečomu došlo a iní strážili. Za odmenu im agresor na čas dal pokoj. Obeť mala krvácanie do mozgu s ťažkými následkami.
V školách sa riešia také neposlušnosti a nie hlúposti, čo si niektorí myslia. Podľa niekoho, aby bolo o deti v škole o deti "postarané", nemala by sa v škole požadovať poslušnosť. Znamená to, že deti by si mohli robiť čo chcú, mohli by neučiť sa, ubližovať iným, atď. a učitelia by ich nemali viesť k poslušnosti v škole. Čo ak by obeťou sa stalo dieťa tej prispievajúcej? Tiež by naďalej bola toho názoru, že deti v škole netreba viesť k poslušnosti, lebo ich tam rodičia posielajú aby o ne bolo "postarané?"
Ja som mala dvere do riaditeľne vždy otvorené pre sťažujúce sa deti. Každá sťažnosť sa prešetrila, či nejde náhodou o náznaky šikany. V škole bol kľud, prípadní agresori si boli vedomí toho, že im to neprejde. Pedag. pracovníci vážne priestupky riešiť nemôžu, iba tie, ktoré spadajú pod klasifikačný poriadok na pokarhania. Ostatné sa rieši rodičmi a to oznámením incidentu rodičom všetkých zainteresovaných detí a objasnením incidentu. Tí ak majú za to, že ich dieťaťu sa ublížilo, riešia to sami. Škola do toho zasahovať nemôže, maximálne podľa závažnosti oboznámiť sociálku. Žiaľ obmedzené možnosti riešiť závažné priestupky vedie aj k fatálnym koncom ako to bolo v neďalekej obci, kedy 14- ročná obeť skočila zo strechy školy a neprežila to. Aj rodičia hlavnej agresorky a ostatných agresorov sa oháňali tým, že to čo deti robili, bola ich voľba, ich rozhodnutie, ktorým si formujú osobnosť a omi im do toho nechceli vstupovať. Vedeli všetci veľmi dobre, že ich deto obeť ponižujú, vysmievajú sa mu, robia schválnosti.
Nechápem, prečo sa deti majú správať podľa predstáv svojich rodičov. Prečo si rodičia majú robiť predstavy o živote svojich detí? Rodičovi musí záležať predovšetkým na tom, aby jeho dieťa vyrástlo v bezproblémového, vzdelaného jedinca s perspektívou kvalitného života. A k tomu má dieťa viesť od malička. Nič viac.
Bezbrehú poslušnosť a strach s rešpektom môžu spomínať iba tí, ktorí to zažili na vlastnej koži. V škole také existovalo pred 400 rokmi a predpokladám, že dotyční tak starí nie sú. Takže to mohli zažiť iba doma a preto tie pojmy poznajú. V škole sa vyžaduje len to, aby deti sa v nej cítili dobre a nikto im bezdôvodne neubližoval zo strany žiakov.
To, čo na moju adresu napísali akvi a jenni_p, ktoré ma nepoznajú, neboli na školách, ktoré som riadila ani na tých. na ktorých som učila, je úmyselné hrubé ohováranie., ktoré určite skončí trestným oznámením. Keďže ohováranie je podľa TZ trestným činom, zistenie ich totožnosti nebude problém. Ak niekto niečo vymyslí na niekoho a napíše o tom bez dôkazov, pri čom použije tej osoby meno, v tomto prípade link, dopúšťa sa trestného činu ohovárania, za čo musí niesť zodpovednosť.
Ešte maličkosť. Zo zákona každý učiteľ a riaditelia musia pravidelne absolvovať preventívne prehliadky, súčasťou ktorých je dôkladné psychologické vyšetrenie u klinického psychológa, ktorého určuje zamestnávateľ. Zasa šla poúčať a strápňovať taká, ktorá ak má dieťa v škole, takúto základnú vec by mala vedieť ak sa o svoje dieťa zaujíma a záleží jej na ňom.
@evkatk napísala ste toľko múdrosti v jednom príspevku… So všetkým súhlasím a ďakujem, že zdieľate svoje dlhoročné skúsenosti. Je vidno, že ste vo svojej profesii veľmi dobrá a rozumiete v čom spočíva výchova kvalitného človeka.
@evkatk nerozlisujes respekt a poslusnost, mas to hodene v jednom vreci. Tu je vysvetleny rozdiel:
https://www.zsnabielenisku.sk/blog/respekt-posl...
Ucitelia nechodia povinne pravidelne preventivne ku klinickemu psychologovi. Pisem ako byvala ucitelka a viac asi nemam co dodat, teda dodala by som, ale sa mi nechce celit TO 😁
Ja len taku vsuvku z mojej prace, clovek by nemal vynasat taketo pracovne pripady medzi ludi, najma tykajuce sa takychto zavaznych cinov ako je ublizenie na zdravi a podobne, lebo moze byt rieseny a teda osobne to budem riesit. Ako si to niekto moze dovolit vynasat taketo citlive informacie a skutocnosti tykajuce sa maloletych deti?????
@zuzidr nie je to zly nazor, len stroho napisala to co ja vysdie. Dieta ma mat tolko informacii, aby az pride do veku partii, skutocne vedelo rozoznat zlu a dobru. Musi byt schopne to rozlisit, vnimat nasledky.