Neovládateľná 16 ročná dcéra
Dobrý deň, ani neviem kde začať. Som slobodná matka, mám už 16 ročnú dcérku, s ktorou máme viac kamarátsky vzťah. Aspoň som si to myslela. Nechcela som byť prísny rodič, ako moja mama, pretože medzi mnou a mojou mamou je práve kvôli tomu vzťah chladný. A toho som sa vo svojom vzťahu s mojou dcérou chcela vyvarovať. Stále žijeme v rodičovskom dome, z finančných dôvodov si neviem dovoliť ubytovanie no je to aj moja chyba lebo som jej chcela dopriať tak peniaze išli iným smerom a mám aj pár závazkov. Pracovne som dosť vyťažena domov chodim unavená občas nervozna. Tiež moja chyba. Možno keby som jej venovala viac času nebolo by to teraz ako je. Chodievame na výlety, dostáva vreckové, kupujem jej značkové veci, dostala nový iphone, cez leto sme boli aj na dovolenke v grécku.Teraz si robí vodičak. Proste snažila som sa jej dať všetko čo som jej na očiach videla. Dcerka to vyslovne nepožadovala to bola iniciatíva z mojej strany, robiť jej radosť. Možno som tým chcela kompenzovať ten čas či komunikáciu ktorá bola slabá ked som zrovna nemala náladu a ona sa chcela rozprávať. So starkými má dobrý vzťah. sú to ludia čo by dali tiež aj to posledné aj ked maju občas svoje nálady ako všetko kritzovat a podobne. Pred rokom si našla priateľa. Klamala ma že chodí spávať ku kamarátke ale pritom bola u neho. Je dospelý 19 ročný z ineho mesta. Priznala sa asi po pol roku nahnevalo ma to ale nedala som to najavo. Priznala sa aj že začala fajčiť . Tiež som to prehtla ved ja som fajčila už od 14 Dohodli sme sa že raz za čas tam k nemu može isť. Bála som sa že bude utekat potajomky. Býva so sestrou ktorá má už tiež 18 a chodí na tú istu školu ako moja dcera. Poznaju sa. Neskor som ho spoznala aj jeho rodičov. Všetko vyzeralo fajn. Až pokial sa nezačali hádať, dosť často. A dosť agresívne. Neter mi prezradila že ju raz aj fyzicky napadol. Bola som z toho v šoku. Raz sa pohadali potom udobrili no ja som jej nedovolila ist von a dorezala si ruky. Stalo sa to dva krát že sa porezala. Ked bola nahnevana povedala mi že to kvoli mne. Boli sme aj u psychologa navrhla som jej to išla s kludom. No ten pán sa mi nepozdával, prestali sme chodiť a zdalo sa že je znovu v pohode. Viac sa už nerezala Komunikacia všetko bolo fajn. Odkedy pozná toho chalana je iná. On nikde nerobí, jej vreckové ide na benzín abz sa mohli vyvážať. Doma nepomáha sama od seba. Ked jej niečo navrhnem ako vyvenčiť psa alebo si upratať izbu tak som najhoršia mama a už chce utekať z domu. Vždy je to tak ked jej poviem niečo čo nechce počuť. Napriklad dnes budeš doma, alebo dnes nebudeš u neho spať. Teraz sa pohadali znovu a zas doslova až do krvi. Bola som pre nu v škole lebo jej prišlo špatne. Slubila že bude doma oddychovat. No medzitým sa udobrili a ona už chcela ísť večer von. Samozrejme boli scény. Povedala som jej že ked nebola v škole tak nepojde ani von. Ona sa už išla baliť že odchádza z domu velmi sme sa pohadali rezignovala som a pustila ju. asi by odišla aj tak. nechcela som aby boli starký svedkovia. otec má slabšie srdce. V piatok odišla a že tam bude spať ,v sobotu to iste nechcela prist domov že kvoli mne, a v nedelu to iste to som ju už prosila aby prisla. Prvý krát toto urobila že neprišla ako mala. Prespí tam a ráno pojde do školy. Rano mi pisala že nejde do školy lebo je jej zle ale že ani domov nejde kvoli mne. Som z toho na nervy už psychicky nevladzem. Nepáči sa mi ten ich vzťah ani to že ma nerešpektuje a neviem ako už mám reagovať. Ako dať náš vzťah doporiadku. Doslova sa mi vysmieva ked je s nim. Nejde to ani po dobrom ani po zlom Mávam panické ataky, som kvoli tomu teraz na PN a ešte ma čaká aj operacia šž.. Som bezradná. Nechcem aby urobila niečo čo bude do konca života ľutovať. Chcem s nou mať pekný vzťah priateľský neviem ako si mám poradiť. Otca nemá, nepoberám ani výživné. Nechcem s ním nič mať. On ju raz za čas kontaktuje ale to je všetko. ahoj ako sa máš a nič viac alebo len vyzvedá kontakt na mna. Moje vztahy s mužmi boli katastrofalne, aj to sa podpisalo na mojom zdraví a náladovosti a asi to nebol najlepší príklad pre dcéru tiež moja chyba. Mám dvoch bratov skusila som aby jej jeden dohovoril no zbytočne bolo to ešte horšie. Obaja su aj tak v zahraničí. Málo chodia domov a ked tak majú svoje vzťahy. Navrhnuť dalšieho psycholga to neviem, povedala mi že aj tak klamala tomu prvému. Fakt už neviem čo mám robiť. Dcera nepije, neberie drogy. Vzťah som jej nezakazovala, učí sa dobre bola vyznamenana ale to čo sa teraz deje, že na to kasle a nesla dnes do školy a je u neho ...mám strach úplne som v riti z toho bezradná. Prosím poradte akú zlatu strednu cestu zvolit lebo mám pocit že už som naozaj ja tá zlá
@lu1983 z mojej skusenosti, zo mnou puberta lomcovala. (Nebola som az tak ako tvoja dcera, ale tiez si mama so mnou uzila). Moja mama bola strasne dobry clovek. Bola mi kamaratkou, no obratilo sa to proti nej. Teraz ako 40 rocna som pochopila ze mala byt na mna prisna, mala ma usmernit v zivote a sice mi dala aj cez usta no zrejme som potrebovala viac. Zase v inych situaciach mi mohla viac doverovat, a mohla.mi dat viac slobody. Na tom sme sa doat hadali. Myslela to dobre, ale ...
Vies co sa vravi..kazda cesta do pekla je vydlazdena dobrymi umyslami. Pre jej dobro jej pritiahni uzdu a usmerni ju. Bude to tazky boj.
@lu1983 úlohou psychológa je získať v dieťati dôveru, aby sa mu zdoverilo a boli "kamaráti" takže môže byť, že išiel na to cez cigarety a humor.Oni majú svoje postupy, ktorým nemusíme rozumiet ..koľko x ste tam boli?a to, že bol mladý je len plus lepšie by sa jej možno zdoverovalo.Susedinej dcére zase psychologická nakladala a dôvodom bolo či si vie povedať svoje, alebo sklopí uši a všetko si nechá.Chcela ju vyprovokovať k akcii a aby bola asertivnejsia...k psychológovi sa chodí dlhodobo.Nic nevyriešis za pár sedeni
@luccija to je pravda len neskôr dcéra povedala že k nemu už isť nechce, že najdime radšej iného, tak som povedala že dobre, bola iná bola fajn dalo sa s nou, čo sa týka vychadzok vždy prišla presne ,ked chcela byt o hodinu dlhšie alebo len o kusok tak vždy zavolala, vždy písala kde je a čo robi sama od seba aj foto posielala, aj komunikacia dochadzka skola, tak som to neriešila. No teraz obrat o 180 stupnov. Tohto pána mi vela ludí odporučilo tak ked začneme tak ano ako hovoris je to na dlhodobo. Lebo ten predtým sa ma aj opýtal či este vobec je potrebne tam chodit že podla neho nie. a to sme tam boli asi len 4x. tak aj na základe toho sme prestali
@lu1983 , s tým psychológom má @luccija pravdu. Ja ako rodič som bola hneď na prvom sedení informovaná, že ona nie je žalobníček a nechodí tam dieťa preto, aby som vedela, čo všetko "má za lubom" , ale aby ona pomáhala dieťaťu zvládať a pozrieť sa aj iným pohľadom na to, čo sa deje s ním, či okolo neho. Aj ako jeho správanie ovplyvňuje ostatných. Takže bola dohoda, že mi povie len toľko, čo sa spýta mladého a on odsúhlasí, že mi to môže povedať. Raz mi volala hneď po sedení, že informovala aj mladého, že mi bude volať bez ohľadu na to, či súhlasí, ale išlo o život. Takže síce ma doteraz trhá sa vypytovať, čo bolo na sedení, tak sa snažím si zahryznúť do jazyka a nebyť doterná, on čo chce, to povie. A veľa vecí netuším a možno je to aj lepšie 😝 Každopádne až keď dieťa prijme, že je psychológ dôveryhodný (nepovie mame všetko) , až vtedy sa mu dokáže otvoriť a riešiť tie ozasjtné veci, čo potrebuje. Takže to, že psychológ povedal, že je všetko v poriadku znamená - vysvetlili sme si to, ale s tebou teraz o tom hovoriť nebudeme. A naozaj to chce čas . Hádam jej nový sadne, ono je dôležité, aby sa s ním cítila komfortne . Ale ak bude ona spokojná, tak skús prijať, že keď povedia, že nič sa nedeje, tak sa (pre teba) nič nedeje. Držte sa. Bude lepšie.
Nečítala som celú diskusiu, lebo zhrozená som bola z niektorých názorov hneď na začiatku. Kameňom úrazu je podľa mňa kamarátska výchova. Som rodič, NIE kamarát! Na svoje deti som prísna, majú pravidlá, ktoré keď porušia automaticky príde trest. V dnešnej dobe je to zákaz telefónu, pc, idú skôr spať, ako obykle... Nemajú všetko, ak keď financie nie sú problémom, vreckové nedostávajú, načo by im aj peniaze boli. Moja mama na nás bola a je prísna, dodnes mám pred ňou rešpekt, no verím jej ako nikomu, poviem jej úplne všetko, je mi oporou aj mi vie nastaviť zrkadlo. Za jej výchovu som jej vďačná, tak isto sa snažím vychovať aj svoje deti. Ženy, zobuďte sa. Prestaňte všetko zvaľovať na dobu, situáciu či neviem čo. Vždy je nejaká doba, vždy tu dačo bolo
... Epidémie, vojny... Ste rodičia, tak sa tak aj správajte.
@tafita @sandra163 Ono je rozdiel aj medzi tou prísnosťou a prísnosťou a nami celkovo. Moja mama bola na mna taka prísna že som ju prestala rešpektovať. Bola učitelka, bitka za trojku, bitka za nepozdravenie sa nejakej neznámej tete na ulici bitka za vyplazený jazyk, prvú cigaretu proste bitka za všetko. Vo veku ked už rovesníčky chodili na discoteky ja som mohla bývať vonku len do deviatej desiatej. Bolo to pre mna velmi trapne a ponizujuce pred partiou. Tu oporu a utočisko som hladala teda inde nie doma. Neskor sa mi aj ospravedlnila to som už ale cakala dcerku ale vztah je chladný doteraz z mojej strany. A Preto som chcela zvolit iný typ výchovy svojho vlastného dietata. Viac priatelskejší až som to prehnala to si uvedomujem. No dcera vie že u mna to utočisko má aj ho vždy našla ked bolo zle. No mení sa odkedy je s ním. Aj keby nebola viem že tie hranice by bolo nutné aj tak nastaviť aj ked je už trošku neskoro. Uvedomujem si svoju chybu no sme ľudia nie sme dokonalý a urobím všetko preto aby z nej bola správna baba a vedela sa v živote obracat. Ďakujem Vám za názor.
@lu1983 výchova tvojej mamy a mojej bola diametrálne odlišná. Nikdy som nebola bitá kvôli ničomu, tobôž nie kvôli známkam. Tvoja mama si rešpekt chcela získať bitkou,čo je zlé. Rešpekt si treba zaslúžiť. Nebijem svoje deti, netýram ich... Vzťah musí byť založený na vzájomnej úcte, dôvere a porozumení. To platí myslím v každom vzťahu. Ak ti môžem poradiť, najdôležitejšie je určiť si jasné pravidlá a čo je veľmi dôležité, byť v ich dodržiavaní dôsledná. Trvať na tom, čo povieš, nedať sa ukecať a hoci je to veľmi ťažké, nikdy v tomto nepovoliť. Nie si zlá mama. To si vôbec nemyslím 🙂 Silno držím palce, zvládneš to, hovor si, že to robíš pre ňu, ona to tiež raz pochopí. Opičia láska deťom viac škodí. Všetko dobré prajem ♥️
@lu1983 ja som dcera mamy, ktora ma vychovavala do bodky ako ty dceru. A moja starka sa k mame spravala ako tvoja k tebe.
Ale... z uhla tej pubertiacky... vzdy som bola stratena ani som poriadne nevedela, co vlastne chcem, na koho sa obratit. Na mamu som nechcela, uz len z principu.
Ked mama videla, ze robim kraviny, nikam ma nechcela uz pustat. Aj toto potiahla do extremu. Takze z benevolentnej vychovy presla na direktivnu, z coho som bola uz riadne zmatena.,, Usla" som pred nou daleko na vysku, ktoru som kvoli zurkam neskoncila. Pretoze som si vynahradzala ten cas, ked som nikam nemohla chodit a vo veku, kedy sa moje spoluziacky upokojili, som vyvadzala ako odtrhnuta z retaze.
Nemyslim, ze mam s mamou zly vztah, ale citim voci nej akusi krivdu. Tazko sa mi prijima kritika, tazko hovorim ludom nie.
Dcera ma len 16, este mas cas to dat na poriadok, aby ste boli stastne obe. Silno drzim palce.
@lu1983 držím vám palce hlavne veľa trpezlivosti
Ja mam 13-rocnu, ale obcas je to peklo. Opraty drzim pevne, ale aj tak obcas nieco vyparati za mojim chrbtom. Hranice deti potrebuju, citia sa tak bezpecne - vedia, co ocakavat. U nas to po par pruseroch dospelo k tomu, ze ma tlacitkovy mobil a TV na 2 hodiny denne. PC nema povoleny vobec - do odvolania. Kamosky mozu chodit ku nam, ona k nim alebo po skole niekde do cukrarne, socialne kontakty jej nechcem brat, pokial viemc kde a s kym je a pride nacas domov. Vreckove nema, podla potreby jej dam nejake peniaze - ked niekam ide alebo na darcek kamoske, obcas skontrolujem uctenky. Znackove veci nekupujem, max. tenisky, inak si frci na beznych znackach H&M, Reserved, Cropp, House…a doma cez vikendy musi makat, vysava, zmyva, utiera prach, umyva kupelnu…Tazko je v 16-ich zatahovat opraty. Ja by som jej v prvom rade zobrala vreckove, zakazala prespavat u frajera - na to ma este naozaj dost casu. Bala by som sa, ze mi pride domov tehotna. Pokial je chlapec ku nej agresivny, ten vztah by som nepodporovala, nechcela by som ho vidiet u nas doma. Najdite si nejaku psychologicku, ktora vam sadne a zacnite znova chodit - obidve, nejaka rodinna/systemicka terapia. Treba poriesit vase vzajomne vztahy, dcera k tebe nema respekt, nastavit pravidla fungovania u vas doma a zaroven kazda z vas individualne potrebuje poriesit svoje vlastne problemy.
@lu1983 jemine toto je naozaj ťažká téma. Ja mam tiež kamarátsky vzťah s dcérou, veľa jej dovolím, možno aj prespať u frajera cez víkend keď bude mať 16 ale keby mi tam chodí takto poza chrbát, cez školu atď volám policajtov. Ci sa jej to paci alebo nie stále si za ňu zodpovedná, s frajerom môže bývať od 18 až do smrti, ešte si ho užije dosť.
Kamaratsky vztah dcera nepotrebuje...cele zle...si jej matka, nie kamaratka...kamaratky si vybera sama...nastavit hranice, urcit jej povinnosti...
@nika1971 kamarátsky vzťah matky s dcérou a stanovenie pravidiel sa nevylučuje.
@anjelicek26 prepac,ale to dievca sa reze do krvi,to problem je!
@lu1983 Poznám, ja som síce riešila veci iného charakteru, došlo až do takého štádia, že som skolabovala, asi to bolo treba aby som sa spamätala a začala inak fungovať.