Nevďačná dcéra

@pipilota33 bolo by fajn, keby si napísala vek svojej dcéry. Takto sa ťažko diskutuje, keď nevieme, či má 10 alebo 15 😉 Pretože ak má 15, už určite dávno v školskom kolektíve zistila, že nie všetci ju majú radi a dávno zistila, že nie je stredobodom vesmíru. Myslím, že toto sú zbytočné obavy - báť sa, že sa nenaučí urobiť niečo pre druhých z lásky a pozornosti. Je samozrejmé, že deti v puberte sú obrovsky sebecké (česť výnimkám) a myslia hlavne na svoje záujmy a rodičia spolu so všetkými rodinnými príslušníkmi ustupujú do úzadia, ale ak tvoja výchova do puberty nebola len obskakovanie "najdrahšej kvetinky", určite dievča si veľa vecí uvedomí, keď sa jej pubertálne hormóny trocha upokoja.
A je celkom možné, ak má mladšieho súrodenca a ty sa mu vo zvýšenej miere venuješ, že ti jednoducho ocmukávaním tatinka dáva najavo jej nesúhlas s tým, že už váš vzťah nie je tým, čo bol a že jej to je síce ľúto, ale necháva ti to takto vyžrať, pretože ona dobre vie, že ti to vadí...

@pipilota33 vieš, deti to nevedia tak posúdiť, že doteraz som sa venovala tebe, teraz sa budem venovať viac mladšiemu súrodencovi. Oni to berú ako samozrejmosť a povinnosť rodiča, že sa venovali a želali by si tú pozornosť aj naďalej, nakoľko sú na ňu zvyknutí. Deti to berú tak, že rodičia sú tu pre nich a nechcú sa deliť. Škoda, že si si nevšimla ten moment, keď sa dcéra od teba začala separovať... toto sú veľmi krehké záležitosti, na staršieho súrodenca rodič nesmie zabúdať pri mladšom, pretože starší to všetko cíti, žiarli, porovnáva, posudzuje... viem to, sama som najstarší súrodenec 🙂

@0silvia0 aj som si vsimla, ale niekedy sa neda roztrhnut na dva kusy. Pri vsetkej sebakritike si ale myslim, ze sa jej stale venujem dost. Skor to vidim tak, ze ona nechce vidiet, ze sa venujem drobcovi 😒 Ja som zas najmladsia a mam pocit, ze ti starsi ziarlia dodnes a kompenzuju si to tak, ze sa od rodicov nedokazu odtrhnut ani po rokoch 🙂 Takze u nas je to naopak. Rodicia ofukuju, ospravedlnuju, a ziju zivoty prave tych starsich 🙂 a ja som sa nejako musela prisposobit. Ale to uz je iny pribeh. Kazda taka surodenecka zostava a vnutorne vztahy zavisia len od pristupu rodicov. Nic sa neda pausalne urcit ako smerodajne. Ci uz to je vekovy rozdiel, pocet deti v rodine...

@pipilota33 samozrejme to závisí od mnohých faktorov, od prístupu rodiča, aj od povahy dieťaťa atď. Ja som mala 11 rokov, keď sa nám narodil najmenší súrodenec a žiadnu rivalitu som k nemu necítila. Skôr som svoju najmladšiu sestru vnímala akoby to bolo trochu aj moje dieťa 🙂 Ale zasa ja som s mamou nikdy nemala blízky vzťah, takže som s najmladšou sestrou nemala o čo bojovať 😉

@pipilota33 podla mna si si sama odpovedala, ze venujes sa surodencovi viac lebo je babo...dcera je v zlozitom veku a potrebuje ta rovnako ako to babo, aj ked ty mas pocit ze to nejako neprejavuje...to, ze ked bola mala aj jej si venovala vsetku pozornost je pre mna v tomto okamihu bezpredmetne, lebo vtedy bola len ona a male dieta si vyzaduje velku mieru starostlivosti teraz uz mas deti dve a jednoducho ten cas treba korigovat inak...ja si niekedy vsimam u rodicov , ktori maju viac deti tu chybicku ze ten cas, niekedy aj lasku a pozornost nevedia upriamit rovnako na obe deti....skuste si urobit babsky vecer pre seba, porozpravat sa, jednoducho urobit nieco len pre vas dve, mensie dieta daj ockovi a vy budujte vas vztah...urcite potom to nebude ten vztah len urob, dones, ale obe budete mat na to iny pohlad 🙂

@pipilota33 skus si precitat svoje prispevky po sebe znova, a potom este raz. X krat prizvukujes, ze sa dcere urcite venujes dost, ze nema dovod byt odmerana, bla bla bla. Mozno je na case sa prebudit zo sna a priznat si, ze tvoja dcera zrejme toto tvoje presvedcenie nezdiela.

Vsak ty na to decko nemas jedneho pekneho slova, tak ako mozes cakat, ze ono ti bude prejavovat lasku este nebodaj same od seba.

@natalym Myslím, že to nie je jej ocko...ale mamin manžel...zrejme druhý....

@pipilota33 preco sa tak vyhybas odpovedi na otazku kolko ma dcera rokov? to je v tejto teme klucove.

@filipal Tak.

Neviem prečo , ale mám pocit, že tu je toho viac a hlbšie. Vzťah zakladateľky a jej súrodencov, rodičov, manžela k nej, vzťahy celkové. Nie je to len o dcére. A ten vek by som ja tiež rada vedela.

@natalym
@filipal nevyhybam 😕 ma 12. Ved sme v kategorii pubertiakov, takze neviem aky by uz bol rozdiel medzi 11 a 14 rocnym dietatom 🙂 Len som odpovedala na otazky, ktore padli.
@maslenka47 uff, odkial beries to presvedcenie, ze na nu nemam mile slovo? 😕 Tu som popisala problem, ktory ma skrie a stve. Podme sa bavit o jej superlativoch a zaradis sa do skupiny ludi, ktori ma neznasaju, pretoze je pre mna to najuzasnejsie dieta, dokonca ze ju prilis hyckam a rozmaznavam... Tento tvoj atak som celkom nepochopila. Mozno z teba hovori vlastna bolest 😒

@natalym asi za kazdym problemom s detmi je nieco "viac a hlbsie"... nikdy sa neda oddelit to, co si nesieme z detstva, co nas spaja s otcom nasich deti... vzdy sa to prenesie do vychovy. Viac, ci menej. To by bol inak raj na zemi, a psychologovia a psychiatri by nemali do coho pichnut.... 😉

@pipilota33 to je naozaj velmi smutne, ze si to nepochopila. Z toho, co po tebe citam:
Dcera je nevdacna, neobijme, neda pusu.. proste ona je ta zla, co tebe ublizuje.. Na druhu stranu, ty si prikladana, venujes sa jej dost, prejavujes "lasku" aj nasilu. Proste u teba ziadna chyba, ktoru by si si bola ochotna pripustit. Jednoducho si dceru posadila do role tej zlej a aboslutne nie si schopna priznat, ze si za to velmi pravdepodobne mozes sama a ze si to mozno ty, kto ublizuje dcere.

Decka nie su sproste, vycitia, ze ich obijmas len preto, ze z nich chces nasilu vytlct naspat prejav lasky.

Nuz z maleho babatka vyrasta mlada slecna.. este pridu aj horsie casy..takze vela zdaru a nervov 😉

Daj menšie dieťa otcovi, nech sa stará tiež, nech kúpe, kŕmi a nech ho zabáva a chodí s ním von, aby videla , že aj otec sa stará o menšieho súrodenca. Nebuď úzkostlivá na to menšie, neboj ono to zvládne aj bez teba chvíľku a manžel tiež. A choď s dcérou niekam von, na nákupy alebo sa s nou uč, alebo jej uvar čo má rada usmievaj sa , rozprávaj a večer choď za nou keď si lahne, daj pusu a povec že ju ľúbiš a že sladké sny, moja dcéra staršia je tež podobný typ, a lahne spať odutá hockedy bez pozdravu a stále prídem prisadnem poviem že ju lúbim a dám pusu. A vždy jej hovorím že som tu pre ňu nech sa deje čokolvek, a že aj keď na mna gáni tak ju lúbim najviac na svete.

Možno má nejaký problém v škole , nie je nevdačná , deti to ešte nechápu ona je smutná a fakt v predpubertálnom veku, všetko sa mení v nej,

@maslenka47 ak by som nehladala chybu aj v sebe, tak tu nevypisujem a nehladam. Neviem, ake velke deti mas ty, ale napisat nejakej matke, o ktorej vies par viet, ze pre svoje dieta nema par peknych slov, je trochu cez, nemyslis. Nevies, aka som matka. A aj napriek vsetkemu, viem, ze robim chyby. Ako kazdy clovek.

@0silvia0 Z tvojich odpovedi vidim, ze mas s mamou velmi chladny a komplikovany vztah. To, ze ta neovplyvnuje, nie je pravda. Vztah matka a dieta je pre cloveka dolezity a to, ze to vytesnis do podvedomia a hras "silnu zenu" este neznamena, ze ta to netrapi. To, ze neznasas "nedocenych ludi", ktori sa dozaduju akceptacie, je tiez pichopitelne. Casto nas na inych irituje to, co sa skryva hlboko v nas a bojime sa, ze sa to prebudi.
Vznikol tu nedopatrenim obraz toho, ze sa "sapem" v kuse po dcere, boztekujem ju, ci dozadujem sa uznania. Nie, Urobila som to par krat, inak to nikdy nebolo ani verbalne, ani som to tak necitila. Len po rokoch, mozno v suvislosti s unavou, frustraciou na materskej, vekom, sa mi nejako otvaraju oci a zistujem, ze ked je mamina kamaratka, vzdy po ruke, je s nou sranda, je super. Ale ked je zrazu unavena, nevrla, nevyspata, vsetko zabuda, uz nestoji ani za to, aby jej niekto slusne zazelal Dobru noc.
A ozaj, napriek vsetkemu si myslim, ze objatia su v zivote dolezite. Nie sme stroje, ale ludske bytosti. Mozno ked sme zdravi, mladi, pohyblivi, uspesni.... tak nam to tak nechyba a v dnesnej dobe to vyzera hlupo, trapne, "brrr". Zaciname byt taka "spolocnost so znamkami autizmu". Kto vie, co by na objatie povedali taki starki, alebo male deti...
Dakujem vsetkym za rady, tam, kde som mala pocit, ze mi naozaj chcu pomoct, som si vybrala, mam o com premyslat, u niektorych by som odporucala riesit svoje veci skor, ako vam oni "poriesia" zivot 😒 ... ale aj tak vdaka za cas

No, samozrejme napíšem len svoj názor, nechcem držať stranu ani jednému nakoľko sme vypočuli iba jednu stranu.. nerozmýšľala si nad tým že je to proste povaha dieťaťa? po niekom to decko je🙂 môj šéf má dve deti vychovávané s láskou v celkom fungujúcej rodine.. už sú dávno dospelé - dcéra je tvrdá, nezdôverí sa, nepomojká, na osobnejšie otázky rodičov nereaguje... a syn? to je lepidlo ešte aj teraz v 30tke.. citlivý, milý syn, úsmev na perách má pre svojich rodičov vždy.. chcem len povedať že to môže byť kľudne v povahe tvojej dcéry - povaha jej bráni sa prejaviť citlivejšie..

povedat o 12 rocnom dievcati a vlastnom dietati ze je nevdacne, len preto, ze ti neprejavuje lasku ako si ty predstavujes je pre mna silna kava.. z toho co som citala mas na nu vysoke poziadavky a ocakavania...

Co si zasiala v detstve,to teraz znes. Deti su odraz o m rodicov. Mozno si bola k nej chladna a ona sa to naucila o d teba.

@pipilota33 nie, ja nehrám silnú ženu, ja som sa silnou ženou stala práve vďaka komplikovaného vzťahu k matke. A za tie roky som sa naučila, že niektoré veci v živote jednoducho neovplyvním a tak ich beriem tak ako idú a snažím sa neriešiť. Rešpektujem, ale neriešim. My sa navzájom s mamou rešpektujeme, normálne sa bavíme, rozprávame, ale len o bežných veciach (deti, varenie atď.), nakoľko o inom sa nedá, lebo sme ako dva rozdielne svety, ktoré sa na duševnej úrovni ani stretnúť nemôžu. Pre mňa je matkina povaha nepochopiteľná, nerozumiem, načo jedna žena musí hrať divadlo, manipulovať situácie, vzťahovať na seba všetky rodinné vzťahy. To, že tomu nerozumiem neznamená, že ma to trápi. Kedysi ma to trápilo, keď ma mama presviedčala, že ja a moje sestry nie sme podľa jej predstáv a sme divné. Už pred rokmi sme my, sestry pochopili, že iné nie sme my, ale
naša mama a preto nám to spolu s mamou neladí. Ale netrápi ma to, lebo viem, že s týmto hlbokým nepochopením sa nedá nič robiť. Som so situáciou vyrovnaná a veľa som sa na tomto vzťahu poučila čo sa týka vzťahu s mojimi deťmi. Čudovala by si sa, ale môj syn zdedil práve povahové črty mojej matky. Takže viem a rešpektujem, že niektoré veci chápe inak ako ja a aj robí inak ako ja a ja viem, že ho nikdy neprerobím na svoj obraz a viem, že to ani nemá význam.
Tebe by som tiež radila, aby si neočakávala... očakávania sú pre človeka veľmi zložité, ak sa nenapĺňajú. Skôr by som radila rešpekt smerom k dcére. Moja dcéra má tiež 11,5 roka a doteraz to bolo usmievavé veselé dievčatko, nenáročné, vždy spokojné a radostné. Ale tiež s ňou hádžu hormóny a veľmi sa mení, výbuchy nálad, zlosti atď, všetko, čo patrí k puberte. Pre pubertiakov sú tieto návaly hormónov zložité veci, takže ich treba chápať, rešpektovať a s láskou vychovávať a nevyčítať im, že už to nie sú tie malé plyšové medvedíky ako kedysi (nemyslím slovne, ale citlivé dieťa vycíti aj tvoju vyčítavú myšlienku smerom k nemu, to mi ver 😉 )

@pipilota33 necitala som prispevky pred mnou ale niektore deti jednoducho take su... ty by si sa mala naucit ju akceptovat taku aka je - ak chces mojkanie tak ju mojkaj ty, hovor jej ty ze ju lubis, rozpravaj sa s nou....
Ja mam neter taku povahu ako ty popisujes a svagrina je tiez niekedy smutna ze by len z domu utekala a chce vsetko sama robit - nemyslim ze je to zatvrdnuta povaha bez citov, skor introvert prezivajuci vela veci vo vnutri seba... moja dcera je zase pravy opak - mojkadlo par excellance - co ale zdaleka neznamena ze je bezproblemova - praveze na jej vek az moc na mna pricucnuta - takze sa vlastne snazime vo vychove so svagrinou o 2 uplne protichodne veci pri nasich dcerach😀 a napriek tomu ked su spolu tak funguju perfektne, rozumeju si - ked je moja u svagrinej tak dokaze byt v pohode, nemamickary, je silna, ked je jej dcera u nas tak ju v pohode vecer objimem a ona po chvili to objatie opaetuje... proste kazdy sme nejaky charakter - ked ty pises ze si nemala lahke manzelstvo ked bola tvoja malinka mala, ver tomu ze ani ona nema lahke detstvo, tiez vas vztah urcite vnimala, ono to zanecha stopy aj ked ty si myslis ze nie...
co od nej cakas? ze ti bude vdacna zato ze si sa spravala ako jej matka? ved to je ta najprirodzenejsia vec na svete... laska materska je podla mna nekonecna ( aspon pre mna ) - a hlavne bez podmienok - toto je to co stale opakujem ja mojim detom - nech by som na nich akokolvek hucala a bola nahnevana - na mojich citoch k nim sa nic nezmeni

ok, teraz citam ze ma 12... ako prepac ale v 12tich riesit ze dcera je chladna... odporucam precitat si nieco o ludskom vyvoji - ako moj vztah s mamou v 12tich neexistoval - nekomunikovali sme, ja som ju vtedy neznasala a pritom hrozne milovala - velmi komplikovane... preboha ved tvoja dcera je v puberte, tu treba prezit s co najvaecsou ctou a hlavne davat vela lasky a istoty... Moja mama je moja najlepsia kamaratka uz dlhe roky a casto sa o tom obdobi bavime - ake bolo pre nas obe hrozne tazke... a ja viem ze aj pre mna a moju dceru bude ale verim ze to spolu dame😉

Každé dieťa je iné.. ja si myslím, že ju práveže ako matka mala rada a aj jej to dávala najavo, načo by teraz bola smutná z toho,že jej dcéra sa jej nepritúli a nemá pre ňu pekné slovo.. keby bola pipilota chladný človek tak by jej nebolo ľúto že je to dieťa nevracia.. a asi ani puberta s tým nemá čo do činenia.. keď je decko prítulné, tak mu to vydrží dosť dlho, môjmu synovi tak do 14-15 rokov, akurát obmedzil dotyky a objímanie ale inak bol v pohode.. skús nejaký rozhovor s dcérou.. že si smutná, že ťa to bolí keď je ku tebe chladná.. na moje decko to vždy zaberie keď zbadá smútok či slzy na mojej tvári.. buď to pomôže alebo aj nie 😒 .. držím palce

@pipilota33 Ahoj, asi je to o povahe dietata a tiez vo vasej rozdielnosti. Teraz vychadzam z vlastnych skusennosti. Aj ja som taka, nepotrebujem sa objimat bozkavat, prejavovat fyzicky. Ani s kamaratkami. Iba s partnerom. Teda s clovekom, ktory mi je dusevne najblizsie. Moja mama a ja zijeme uplne ine svety. Mame ine nazory, ine zaujmy. Viem, ze ked som bola v puberte nebola som tak isto ako tvoja dcera podla jej predstav. Ona sa obetovala pre rodinu a nic z toho nemala.
Je uplne inej povahy, ak by sme neboli mama s dcerou asi sa nikdy nestretneme 😀 A to neber tak, ze sa nemame rady, vieme sa porozpravat, navzajom si pomoct.
Co sa tyka tej dcerinej sebeckosti, tak to je taka vlastnost vacsiny pubertiakov. Treba byt trpezlivy. Vies, ze v tomto obdobi tiez deti obcas robia rodicom "natruc"... a vsetko je trapne a hlupe... 😉 🙂

@pipilota33 vo vacsine rodin byva, ze otec si s dcerou rozumie viac. Je menej rodin, kde su dcera a matka " ako kamosky". To len k tvojej vete, ze otec k tomu prišiel ako slepe kura.... Pises aj, ze odmalicka sa nerada tulila, objimala. Cakas, ze sa zrazu zacne? Je taky typ a taku predstavu o vasom vzťahu ako ty, ona asi nema. Neznamena to, ze ked ste matka - dcera tak sa neskonale zboznujete. Bud jej oporou, pochop ju, ked nieco bude potrebovat, aby si bola ista, ze si tu pre nu. Chodte spolu na nejaky kolacik, na nakupy, kde si vyberie nejake pekne tricko, alebo kozmetiku, mozno ta situacia nieje ako to vyzera. Asi zacala mat uz ine zaujmy.

@gumimaci nemáme náhodou tú istú mamu? 😎 😎 😀

@pipilota33 , dievčatá tu už toho veľa popísali, viem sa vžiť do tvojej situácie, tiež mám dcéry v podobnom veku necelých 12 a 15 rokov a tiež sa mi s odstupom narodil syn - dcérky vtedy mali 9 a 12 rokov. Hlavne tá mladšia dosť žiarlila - pár krát dokonca povedala, že keby sa malý radšej nenarodil 😒 - postupne sa to upravilo, i keď vzťah hlavne tej mladšej ku mne aj malému je dosť komplikovaný , tá staršia sa zase viac uzatvára do svojho sveta - knihy, kámošky a ja jej často leziem na nervy 😝.

To čo vravia dievčatá je pravda - puberta robí svoje a deti sa vtedy dosť zmenia. Čítala som v jednom odbornom časopise o vzťahoch matka-dcéra, matka-syn atď. a tam sa písalo, že v puberte je bežné a časté, že dievča sa vyhraňuje hlavne voči svojej matke a syn naopak voči svojmu otcovi. Láska dcéry a mami sa v puberte komplikuje, dcéra si potrebuje nájsť vlastnú cestu a k mame je často až bezohľadne kritická. Láska syna k mame je menej komplikovaná, jednoduchá a stála a často pretrvá až do neskorej dospelosti, niekedy je až prisilná - viď. časté témy na tému - svokra a jej syn a neprestrihnutá pupočná šnúra 😀 😵.

Ale k veci: čo by som ti radila ja: nedávať dcére najavo, že ťa jej správanie zraňuje, ďalej k nej prechovávať city, ktoré k nej cítiš, ale nečakať, že dostaneš späť rovnakou mierou. Nájsť si čas na "dámsku" jazdu - ja som to často riešila tak, že malého som dala do kočíka a išla som s dievčatami "na kávu" , malý spal a my sme kecali - ja káva, dievčatá koláčik či zmrzka, obehli sme zopár obchodov a nakúpili nejaké drobnosti.
Čo by som ale zmenila, je základná úcta a slušnosť k tebe ako k človeku. Ty si dcéru naučila, že ty si na druhom mieste, ona na prvom a že tvoje potreby nie sú dôležité. Ja učím deti, že sme rodina ako celok, každý občas musí ustúpiť a prispôsobiť sa a každý máme právo na oddych, slušnosť atď.. Napr. keď deti pišťali, že sú hladné, tak som im povedala, že ja som hladná tiež, oni jedli pred hodinou ja odrána , takže najprv som si dala niečo ja, až tak som urobila im. Keď staršia hundre, že si nemá čo obliecť, tak jej ukážem, že pozri, ty máš 4 riflí, ja len jedny, prednostne kupujeme veci podľa toho, kto v tej chvíli najviac potrebuje... Ak sa ku mne správajú drzo, slušne ich upozorním, že toto teda nie... ak nepočúvajú... za chvíľu určite budú niečo potrebovať, že "mamí, chcem toto hento...", tak vtedy ja tiež chvíľu "nepočujem" 😉 . Takisto to, že si ty študovala a dcéra ti vyčíta že si sa jej nevenovala , vysvetli, že tak ako ona má svoje potreby, podporuješ ju v krúžkoch atď. tak aj ty máš dôvody, prečo potrebuješ robiť to či iné... Skrátka neskákaj okolo nej toľko, pomôž jej - to áno, ak niečo súrne potrebuje a ty máš čas, ale nauč ju, že občas musí proste počkať alebo si to spraviť sama.... Možno sa bude chvíľu ofučovať a ešte viac ťa "nenávidieť" ale časom si získaš jej úctu a keď bude staršia, veľa vecí neskôr pochopí a zlepší sa váš vzťah. Držím palce 😉 .

@pipilota33 každý z nás je iný, ty si citlivejšia ako tvoja dcéra, veci prežívaš inak...tvoja dcéra ťa určite má rada, no v tomto veku deti začínajú mať svoj svet a pomaly sa odpútavajú od svojich rodičov, niekedy aj priveľa pozornosti škodí...nechaj ju, netráp sa, daj jej čas, v puberte sa deti menia doslova z mesiaca na mesiac..skús sa venovať viac sama sebe, svojim záujmom, alebo si urobte čas na seba len s manželom..všetko bude dobré....tiež som bola ockova dcéra a k mame som mala určitý odstup, aj keď sa možno trápila, nedala mi to najavo, bola šťastná...pritom ju mám veľmi rada a dnes, keď mám svoje deti si výborne rozumieme