Poznáte svoje dospievajúce deti?
Ahojte, dneska mi napadla taká zaujímavá téma. Myslíte si, že poznáte svojich puberťákov? Že viete čo majú radi a ako sa prezentujú pred ľuďmi mimo rodiny? Vedeli by ste ich opísať tak, ako by sa opísali oni? Lebo mi príde že veľa rodičov má také predstavy že ja si poznám moje dieťa najlepšie, však je to moje dieťa:D, a pritom o nich nič moc nevedia.
(Nemám záujem nikoho uraziť ani také niečo)
chvilu som robila v skolskej kuchyni .. priamo pri stoloch kde jedli - vek medzi 11 az 17 ... a poviem ti,ze by som dopriala kazdej matke aby si tam odbrigadovala tyzden a hned by zmenili nazor na tych svojich "anjelikov" ... domov som chodila uplne vystavena ... nastastie to bola len brigada a uz nikdy viac ...
Myslím, že ich poznám, ale ruku do ohňa by som za to nedala. Doma sa na nič nehrajú. Čo he šťastie, že majú celkom fajn kamarátov, dobrí chlapci zo slušných rodín, ale netvrdím, že nerobia vylomeniny.
@anonym_autor na ct1 chodí zaujímavý seriál Ratolesti sa volá. Núti premýšľať tých, čo chcú.
A veru si dovolím povedať, že nikto skutočne do hĺbky nepozná iného človeka, ani svoje dieťa.
Puberta je zvlášť obdobie, keď sa zavrú dvere a dieťa ich len nerado pootvara. Keď dovtedajšie dlhé rozhovory, nahradia jednoslovné odpovede.
@anonym_autor ja si myslim, ze svoju dceru poznam... jednak ma zrkadli :D a myslim , ze tym ze sme doma tím, tak mi zatial hovori vsetko... viem aj kedy klame a dokonca aj preco... mame otvoreny vztah... nehovorim vsak a nikdy sa nebijem do hrude v style " toto by moja dcera nikdy" ....
@krasneleto myslim,ze takto dajako ,ako ty si opisala svoju dceru by som ja moju tiez opisala😊tiez mi vsetko povie,lebo mi dôveruje a vie ,ze mi moze povedat
Mne moja mami dala super vychovu a skolu do zivota a tesim sa,ze som si tak podobne dokazala aj ja s dcerkou vybudovat vztah
Puberťáci to nie je diagnóza, iba výhovorka rodičov, ktorí v určitom veku nezvládnu už svoje deti. Väčšinou zanedbaním výchovy, k čomu patrí aj rozmaznávanie a prílišné dovoľovanie v mladšom veku. Rodič, ktorý nezanedbáva výchovu, ktorého deti nepotrebujú flákať sa vonku s cudzími deťmi, ale čas trávia hlavne učením, aby boli iba výborné známky a vzťah medzi rodičmi a deťmi je na úplnej dôvere, vie, čo jeho deti robia, keďže ich má okrem školy vždy na očiach.
samozrejme že su iní keď nie som s nimi ja, ale rovesníci - je naivne si predstavovať, že sú pri všetkých rovnaki.. veď taký nie je žiaden človek na svete.. ja som tiež trocha iná v práci ako doma, je to prirodzené - doma je doma tam nemusíš mať žiadne obmedzenia.. ale dúfam že gro toho čo som sa snažila do nich vkladať u nich prevláda aj v spoločnosti rovesníkov.. spravodlivosť, asertivita a súcit.. jediné čo by ma naozaj sklamalo by bolo keby som sa dozvedela že boli k niekomu druhému kruti.. to je niečo čo by som naozaj nechcela zažiť a naozaj neviem pochopiť rodičov čo si nechcú pripustiť ak ich deti krute k druhým sú.. bohužiaľ takých poznám, ak by som sa niečo také dozvedela o svojich deťoch, tak by som sa veľmi hanbila a snažila sa to riešiť..
a teda nech neodbacam, urcite neviem o mojich deťoch všetko a ani som to nikdy neocakavala.. len chcem aby boli dobrí ľudia bez ohľadu na to s kým sú.. dúfam že sa mi to darí.. (zatiaľ som sa nestretla s opakom, na čo som patrične hrdá)