Problémy s 13-ročnou
Som v koncoch, fakt neviem čo mám robiť. A moja psychika to už nezvláda, neviem sa sústrediť v práci, neviem pracovať, neviem doma robiť už ani len domáce práce, pretože som úplne odrovnaná.
Problémy s dcérou sa začali už pred nejakým časom - pripisovala som to puberte. Začala minulý rok fajčiť, keď mala ešte 12 rokov. Kamarátila sa v škole s jednou babou, ktorá doniesla cigarety a spolu robili sprostosti. Lenže moja dcéra si vymyslela a začala o sebe rozprávať, že chodieva piť hore na lúku víno s ôsmačkami. Prisahala potom, že to nebola pravda, že si to len vymyslela. No ale teraz už neviem. Dostali jedno upozornenie, druhé, a aj tak nič. Nakoniec nešli na koncoročný výlet a to dievča mama preložila do inej školy.
Myslela som si, že už bude ok, ona sa aj začala normálne správať v rámci možností - áno hádky menšie doma boli, lebo sem tam papuľovala, neupratovala si, nechcelo sa jej učiť, takže nosila zlé známky, hlavne z matiky.
Lenže, decká sa jej začali vraj v škole vysmievať, brali jej peniaze, papuče a neviem čo - teraz už naozaj neviem čo je na tom pravdy, či si len nevymýšľala aby bola zaujímavá, že išla do inej školy :( Neviem.
Vtedy som to nechcela zanedbať, keďže ja keď som bola dieťa, mňa na škole naozaj šikanovali a mama ma nepreložila aj keď som sa jej prosila. Nechcela som urobiť tú istú chybu, tak som ju preložila. Lenže teraz v druhej škole zasa robí problémy.
Klame v jednom kuse, vymýšľa si. Nedá sa s ňou vydržať, keď sa jej snažím dohovoriť pekne, tak mi šplechne, že nikoho nezaujímajú tieto sračky. Slovník má ako posledný baník, vkuse nadáva, zúri. Doma nepomáha, izbu si neuprace, telefón keď jej zoberiem alebo vypnem wifi tak je to ešte horšie. Tak na truc ešte rýpe do každého okolo seba, len aby vyvolala hádku.
Tento týždeň som však zistila, že sa reže.
Dostala som sa jej horkoťažko do messengera - lebo som videla poslednou dobou na nej čudné správanie. Nedalo mi to.
S jednou kamarátkou s ktorou chodievala von, som si prečítala správy. Dievča tam písalo príšerné veci, že sa zabije, berie tabletky, a predávkuje sa. Dokonca posielala emotikony, že si reže ruky a podobne. Neskutočne som sa zľakla.
Išla som v ten deň pre ňu do školy, že sa s ňou porozprávam, lenže v aute som si všimla, že má hlbokú reznú ranu na ruke, a potom som zbadala aj nohu, že aj na nohe má. Klamala, že sa vraj poškrabala na ruži vonka keď boli. Povedala som jej, že ja nie som sprostá. Tak sa nakoniec priznala, že sa rezala. Vraj kvôli mne, že sa hádame. V ten deň ani deň predtým sme sa vôbec nehádali. Ale že vôbec. Keď som jej to povedala, tak vraj si spomenula, kedy sme sa hádali a preto.
Volala som na druhý deň jej triednej aby teda vedela, že sa niečo také deje, aj s tým druhým dievčaťom. Povedala mi, že mi už chcela volať, lebo si jej to všimla na nohách. Ja som si myslela najprv že tú jednu reznú ranu myslí, ale neskôr vysvitlo, že ona jej to na stehnách videla.
Snažila som sa v ten deň ovládnuť, nech nerobím ja dusno. Prišla som domov z práce, a povedala nech mi ukáže stehná, nechcela. Tak po doťahovaní som jej stiahla nohavice. Ona má komplet celé stehná zjazvené. Nie sú to hlboké rezné rany, iba také škrabnutia, ale vidno tam tie jazvy. Znova to hodila na mňa, vraj to robí kvôli mne.
Nechcem sa obhajovať, alebo zbaviť sa zodpovednosti, lenže s ňou sa nedá, jej nemôžem povedať nikdy že ju ľúbim, lebo je to trápne, nesmiem sa jej dotknúť, objať ju, nič.
Neučí sa, klame, podvádza, berie veci z domu - povedzte mi ako sa nemám s ňou hádať, keď si ničí život. Bratovi nadáva v jednom kuse, že je de.il, postih, cigáň (nie je) a podobne. A on je citlivka, hneď sa rozplače, a ona si to užíva, ona sa začne na tom smiať.
Klame spolužiakom vraj ja zúrim a hnevám sa keď chce ísť k otcovi. Jej otec ma opustil ešte keď som bola tehotná. Prvýkrát ju videl keď mala 4 roky. Nezaujímal sa. A ani potom, asi dvakrát do roka k nemu išla na pol dňa aj to horkoťažko - lebo nechcela. Tento rok pri ňom ešte ani nebola. Ani mu neodpisovala na správy koľkokrát. A ona to hodí na mňa, vraj ja sa za to hnevám. A popritom ja som bola tá, ktorá jej hovorila, že už by sa patrilo ísť aspoň z času na čas.
Spolužiakovi napísala, že som sa nehnevala, keď som zistila, že sa reže a bolo mi to vraj jedno.
Triednej učiteľke povedala to isté. Ja už fakt nevládzem. Objednala som ju k psychológovi, ale dal nám termín až na júl lebo má plno a iného sme u nás nenašli.
Mali písomku koncoročnú z matiky, vyše týždňa to mali nahodené na Edupage. Prosila som sa jej aby sa pripravovala, kašlala na to. Deň pred písomkou, som jej volala z práce nech sa učí, vraj dobre. Myslíte, že sa učila? Tancovala doma. Poobede som ju dotlačila k tomu, že sa ideme učiť tú matiku, snažila som sa jej vysvetliť úlohy, učivo. Ale ani nevnímala, bola podráždená lebo jej sa nechcelo učiť. Čo si zapamätá človek a naučí ak sa k tomu postaví s tým, že to robiť nechce? Nič. Potom večer mi povedala, že nejde do školy na druhý deň. Tak som jej povedala, že v žiadnom prípade, a ona mi na to odvrkla, že to bude potom moja vina ak dostane zlú známku z matiky.
Aj dostala. 5ku z koncoročného testu.
Neustále nosí domov poznámky z telesnej, že si nenosí úbor a necvičí. A ona mi doteraz tvrdila, že to nie je pravda, že si učiteľka vymýšľa. Bola mi schopná zo školy zavolať, keď dostala poznámku, že je pi.a lebo jej dala bezdôvodne poznámku v ten deň, lebo mala úbor a cvičila. Potom som si spomenula, že ja som ju ráno nevidela niesť si úbor do školy, tak nakoniec musela priznať, že nemala. Takže tá poznámka nebola bezdôvodná. Ale bola schopná sama od seba mi zavolať a klamať.
Neviem čo robiť, fakt som zúfalá. Prosím nepíšte mi sem že preplesk, lebo nepomôže, vyletela mi už ruka a bolo to ešte horšie, odvtedy tvrdí, že ju vraj stále mlátim.... Proste klame, klame, klame každému okolo seba.
A úprimne, bojím sa, bojím sa jej, čoho je schopná, čo dokáže naklamať a navymýšľať si len aby dosiahla čo chce.
@kristiii banskobystrický kraj, smerom na juh... Pozerala som zvolen, ale tam majú ordinačné hodiny len utorok a stredu. Ja som ochotná ísť aj do Košíc ale vôbec neviem ku komu, toľko zlych recenzii je na nete, že vôbec neviem.
@kittykat22 presne pre tieto diagnozy netrepem dieta ku psychiatrom a psychologom za kazdu "vec", mojej sestre schizofreniu diagnostikovali a pos**li jej cele detsvto, aj start v pdstate do dospelosti, zivota a pritom to vobec nebola pravda 🙂 Bola len bez zazemia, istoty, rozmaznavana a potom "hejtovana", s ( ospravedlnujem sa za vyraz, ale normalne by som to aj vulgarnejsie nazvala) neschopnymi pohodnymi rodicmi, ktori proste svoj zly pristup k dietatu hodili na krk psychiatrom a uspokojili sa s tymto vysvetlenim a tym ze to vlastne nie je ich chyba... a veeeelmi vela veci mala spolocnyhc s autorkynou dcerou....
Aha, ja som chcela skúsiť poradiť Trenčín, kamoške tam dala doktorka v nemocnici urgentný termín, keď povedala, že sa dcéra reže. To bolo ale asi niekedy na jeseň, odvtedy tam chodia a zatiaľ jej návštevy u nej dosť pomohli.
Ano detských psychiatrov je malo a su plne vytazeni, je to smutne. Covidove roky urobili svoje. Psychologicky pred dochodkom sa nechali pocut ze tieto "nove" ( viac rozsirene ako predtym) poruchy su uz mimo nich, nemaju s tym skusenosti a su rady ze idu do dochodku.
@kristiii ano psychiatria v Trencine je vyborna 👍 všetko zalezi od ludi ❤️
Obvolala som celý banskobystrický kraj, neberú nikde nových pacientov, majú plno. Volala som do Lietavskej Lúčky, majú plno. A keď vôbec vyhovejú, tak najskôr v auguste budú mať možno voľné miesto. Poslala som žiadosť mailom teda.
Ale som zúfalá už.
@simca06022011 opísala si to úplne presne..Bohužiaľ toto sa deje veľmi veľa deťom, za všetky chyby výchovy, prostredia kde dieťa vyrastá vlastne môže samotné decko a jeho "psychické ochorenie".
Ja v autorkinom opise dcéry skôr vidím ze mama dlhodobo nezvláda a nerozumie puberte vlastnej dcéry, žiadnu schizofreniu.
Vystrašilo ju to rezanie, tu jej pár žien hneď zdiagnostikuje dieta a mamka vystrašená hľadá urgentne psychiatra....
Autorka ty ju vážne chceš dat do polepšovne koli tomu ze sa reže? Alebo prečo jej hned vybavujes miesto v Lietavskej Lucke?
Počkaj na vyšetrenie u psychologa. Skus byt na dcéru mila, nerob žiadne dusno doma teraz. Schovaj všetko ostré, tabletky. Sleduj ju. Porozpravaj sa s tou kamarátkou ktorej písala na messanger ze sa chce zabiť aké vážne to je, popros ju nech ta hneď skontaktuje keby na dcéra zrovna niečim vyhráža.
Sú aj rôzne bezplatné linky dôvery, poradia ti ako sa teraz zachovat
@lujza123 nie je to polepšovňa, je to diagnostické centrum
@simca06022011 prečo potom ty si nebola rozmaznávaná a neskôr hejtovaná tými neschopnými rodičmi?
Keď ti je to sestra, tak ste mali rovnakých rodičov, teda rovnakú výchovu nie?
Ty prečo nemáš potom diagnostikovanú schizofréniu?
autorka, aký ste mali víkend? Podarilo sa ti trocha k dcére prilbížiť? Skúšaš nadviazať stratené spojenie s dcérou?
@lujza123 Nečítala si s porozumením nič čo som písala, nie moja dcéra písala, že sa chce zabiť, ale jej kamarátka to písala mojej dcére.
Ona si reže rovnako ruky, dávkuje sa tabletkami.
Preto som mojej dcére zakázala kamarátiť sa s ňou.
Až potom som zistila, že ona robí to isté.
Áno, kým som milá a robím tak ako ona chce, tak je dobre. A podľa teba je to správne? Dnes ráno nešla do školy, lebo nechcela. Ako mám byť milá? Ako mám byť vkľude a nerobiť dusno?
Pretože do školy chodiť musí.
@0silvia0 v sobotu bola pri otcovi, v nedeľu sme šli na tanečnú súťaž. Rozprávali sme sa, komentovali ostatné súťažné tímy. Bolo fajn. Nemala žiadne povinnosti, nemusela nič robiť, len sme čakali kým išli na rad oni.
Toto je to, že kým od nej človek nič nechce tak je všetko v poriadku. Akonáhle má niečo spraviť je zle.
Asi by si mala nejako zmeniť štýl výchovy. Nejdeš do školy? Mrzí ma to, ale samu ťa doma nenechám. Beriem si dovolenku a poupratujeme spolu celý dom. Ak do školy prestaneš chodiť, budeš mať absencie, škola nás ako rodinu nahlási na sociálny úrad a budeš umiestnená do detského domova. Ak potrebuješ takúto životnú skúsenosť, ok, do toho.
Nechceš sa učiť? To je blbé, ale ty budeš znášať dôsledky, keď prepadneš. Budeš chodiť do triedy s mladšími deťmi, mne to nevadí, vadiť to bude tebe.
Reaguješ nasrato alebo pokojne pri problémoch?
No čítala som si to skoro cele, a sú tu dva tábory.. Jeden je ze okamžite k psychiatrovi a do liečebné a druhy je ze nechať tak je to puberta... Neviem podla mňa rezanie si žil nie je puberta ale psychicky problém.. Rodičia urobia mnohokrát chyby vo výchove a ani si to neuvedomujú, či chcú ci nie, zanechá to v nás niečo... Ja som od malička nemala prísnu výchovu, ani raz som nemala nič zakázané, v 15 som chodila von, aj som si skúsila zapáliť, aj som jeden čas píla a fajčila a bola som dosť mladá.. Moja mama o tom vedela, lebo od začiatku sme mali vzťah skôr kamarátsky, poviem úprimne, necítila som s z nej autoritu..nevynadala by som jej, ale nebála som sa jej hocičo povedať ci už prvý sex alebo to s fajčením.. Ako som "starla" už cca v 17 som prestala aj chodiť von, aj fajčiť aj piť.. Sama od seba.. Mamina mi vždy len povedala ze mam vreckové, ona mi nedá mimo to peniaze. Tak som si to musela rozdeliť aby som nejak vyšla.. Aj som skúsila drogy.. Priznala som sa jej ale až neskôr, no nikdy to nezaslo do sebe poškodenia.. Myslím si ze na som mala pubertu, áno pohádali sme sa a nie raz, ale nikdy to nebolo také ako opisuje autorka. Čiže určite, treba s tým niečo robiť.. Lebo jej dcéra je podľa mňa labilna a poriadny "preplesk" a vyhrážky si myslím ze nepomôžu, skor naopak.. Zároveň si ale myslím, že pekne slovo nepomôže tiež... Je to ťažké, je mi to veľmi ľúto a tiež si myslím ze pomoze len odborník.. Len s takýmito ľuďmi ako je jej dcéra opatrne, keď nemá problém si ublížiť, mohla by si ublížiť aj viac...
Toto je mega vazny stav, okamzite by som hladala pomoc psychiatra (idealne s moznostou hospitalizacie), skor ako bude neskoro. Nevahaj, neckaj, nie je na co, ver mi. Moju kamaratku toto takmer znicilo, pripravilo o rozum a ked to zacala riesit, bolo uz neskoro
je na to samozrejme velmi jednoduche vysvetlenie, ale napisem cez sukromnu spravu ak chces, len mi musis poslat spravu, verejne to nechcem riesit... urcite ale neutocim na teba, ze nieco robis zle, a u vas je to tak, vyhladala by osm pomoc aj ja keby mi dieta robilo taketo veci, ze sa reze.. ci je pobyt (nie navseeva, konzultacia) v akomkolvek centre vhodny, necham na teba. Podla mna skor nie. Tieto baby velmi pudovo mozu reagovat na cokolvek, treba im vysvetlit, nechat premyslat.. a rodicom casto podla mna robia "napriek".
Autorka čím viac čítam tvoje odpovede tým viac som presvedčená že vám by naozaj kvalitný psychológ pomohol zlepšiť vaše vztahy, možno ti dať trochu iný pohľad na to ako komunikovať s pubertackou. Pochopiť co tvoja dcéra prežíva, čo sa deje v puberte.
Dnes ráno nešla do školy, lebo nechcela. Ako mám byť milá? Ako mám byť vkľude a nerobiť dusno?
Pretože do školy chodiť musí.
A prečo by si mala hneď začať robiť dusno? Áno, môžeš ostať kľudná a napríklad navrhnúť to co napísala @0silvia0. Super ostaneme spolu doma a budeme upratovať 🙂, ver tomu ze viac doma nebude chcieť byť.
Nevybuchnut hneď, nedramatizovat, nekricat a nerozculovat sa.
Tak ma napadlo nieste s dcérou podobne výbušné povahy? Možno aj to je problém ze vybuchnete hneď obidve koli každej blbosti.
V úvode píšeš ze tvoja psychika to nezvláda pritom všetko čo popisujes je také typické správanie každého pubertiaka. Keď si ju zvládla ako plačuce bábätko zvládneš aj drzú pubertu, je to len fáza vyrastie z toho. Niekedy naozaj stačí iba zmeniť prístup, nastaviť si nejaké pravidlá a nerozculovat sa toľko.
Minule jedna baba rozpravala pribeh s pubertalnou dcerou. Dcera chcela rebelovat, tak povedala mame, ze sa da ostrihat dohola. Mama ze ok, mas peknu lebku, to ti sekne.
Dcera vosla do kadernictva, ale nedokazala to urobit. Prisla domov, mama sa pokojne pyta, a ty mas vlasy? Nehovorila si mi, ze sa das ostrihat?
Dcera hovori, matka, ty ma series. Keby si mi to bola zakazala, na just by som to bola urobila. Ale takto mi to neslo.
V tomto pribehu mas obsiahnute vsetko. Decka chcu v urcitom veku provokovat a rebelovat. Rodic ma davat laskave hranice a bezpecnu volnost.
Vy ste toto stadium nejako preskocili, podla reakcii tiez nie si velmi vyrovnany rodic.
@0silvia0 Povedala že jej nevadí ak pôjde do domova. Ona si neuvedomuje následky. Neuvedomuje si, že tam bude mať tiež prísny režim
@ddaassuullaa nechce nás žiadny psychiater zobrať, od rána obvolávam každého
@lujza123 rezanie si nôh a rúk je typické správanie pubertiaka? Podľa mňa nie
@lujza123 a ako mám nastaviť pravidlá, keď ona ich nedodrží. Žiadne!!!!
Strasna situacia, na zaplakanie. Kamaratka tak dceru priviezla rovno do nemocnice, cerstvo dorezanu a uz si ju tam nechali. Je to uz par rokov dozadu, ked situaciu s psychologmi a psychiatrami neboka taka alarmujuca
Áno bohužiaľ nejaký typ deštruktívneho správania je u pubertakov bežný... Ci už sa skúsia opiť, anorexia, rezanie.... Toto je taka precitlivela generácia a vďaka sociálnym sieťam sa takéto kraviny šíria rýchlejšie.
+ 1,5 roka covidoveho lockdownu zanechal na tejto generácií deti následky, hovorí sa o tom všade proste nárast úzkostnych porúch u detí...
Je to naozaj alarmujúce, ale mňa to ani neprekvapuje. Pamätám si ako sa z môjho veselého dieťaťa stala múmia v priebehu roka
@lujza123 Och. Áno psychiatrička hneď povedala, že nám nevie dať termín vôbec. 7 detí je na čakačke, ktoré sa režú a moja je teraz 8. A to nehovorím o tých, ktorí už objednaní sú.
Prosím ta buď silná. Neviem, či ti to už niekto radil, ale dokym sa dostanete k doktorovi, prip. ak aj ty sama budeš potrebovať, skús zavolať i na linku dôvery (Nezábudka, iné). Majú tam na takéto prípady pripravený personál.
Treba zistiť, čo u tvojej dcéry spôsobuje stres a vyhnúť sa tomu, eliminovať, alebo sa naučiť ako ho zvládať. To, že ma s tebou konflikty môže byt čiastočná pravda. Možno ju ale i niekto sklamal, vysmieva sa jej, je pohádana s kamoskou, nešťastne zamilovana… Skúsila by som eliminovať mobil a sociálne siete. Nájsť niečo iné pri čom si oddýchne, vyventiluje sa.
Dobre sú i dychové a relaxačne techniky.
Vyskúšať ich môžete i spolu niekedy na večer. Ono si treba dávať pozor, keď je dcera sama, niekedy sú tieto stavy úzkosti večer, nedovolia jej zaspat.
https://m.youtube.com/results?sp=mAEA&search_qu...
Skús pozrieť i nejaké videá o sebaposkodzovani na YouTube, hodím ti link. Je to v nich primerane a jasne vysvetlené. Napríklad tieto:
https://www.youtube.com/watch?v=b9zI5TJGBfYSkúsila by som sa i nakontaktovať na niekoho, kto si s tým prešiel a porozprávať sa s ním cez súkromnú správu. Možno sa ti niekto ozval či ozve.
Autorka odkiaľ ste? Aspoň približne.