Som deviatačka a chcem byť učiteľka
Em...ahojte. Som v deviatom ročníku na základke, milujem dejepis a slovenčinu. Chcela by som sa stať učiteľkou s touto aprobáciou. Nuž, ako to niekedy býva, zvyčajne nás ľudia posúvajú niekam dopredu či už sú to rodiča, alebo učitelia, kamaráti. Prosto ktokoľvek. Ú mňa je to okrem rodinnej podpory aj jedna úžasná učiteľka. A tu začína ten problém. Je aj mojou triednou a vyučuje presne dejepis. Je to moja najlepšia učiteľka. To sa asi dá pochopiť a myslím si, že je to úplne v poriadku a každý si tým možno raz prejde. Len tu, neviem ako to mám nazvať, je to,,viac ako LEN najlepšia učiteľka". Beriem ju zároveň ako môj idol, vzor, moju hviezdu. A ona ma má zas tiež veľmi rada. Cítim sa úžasné v jej prítomnosti. Som šťastná, stále sa usmievam...keď ju zahliadnem a niekedy ma aj pichne pri srdci, červenám sa pri nej...ano,moze to vyznieť tak blbo, ale veľmi to tak cítim. Tu chcem zmieniť, že nie som inak orientovaná, to sa nebojte, ani nič v spojení so sexualitu, len proste ju "ľúbim", alebo nejak tak. A je to veľmi silné. Stále sa mi snívajú aj sny s nou a tak. A ona sa so mnou vždy rada porozpráva, píše mi inak ako ostatným žiakom. Nemôžeme mať v škole na lakované nechty, ale keď ich mam ja, tak mi nikdy nič nepovie. Ostatným dievctama však áno. Dobre, tu je to trosku nespravodlivé, ale je to kvôli tomu, že ma má veľmi rada. Len u mňa je to také, že o nej stále rozprávam aj pred spolužiakmi a všetci ma hneď stopnj, keď počujú jej meno. Veľmi pekne chvíľky mam s nou prežite a som taká šťastná, že som ju mohla spoznať. Akurát si musím teraz podať prihlášku na strednú, keďže už končím, čo je pre mňa ťažké, pretože školu milujem a mam k nej veľký vzťah. Školu beriem ako svoj druhý domov. A nehanbím sa za to 😊, aj keď viem, že ostatní ma berú za divnu. Hovoria mi aj, ze som sa do nej zaľúbila, no, niekedy aj ja klesnem k týmto myšlienkam, ale neviem. Chcela by som od vás iba vedieť, či ste sa s niečím takým nestretli a ci je to vôbec normálne. Ďakujem. 😂
@sona96 jeej, to je potešujúca správa. Ďakujem
Takto platonicky sa naviazať na niekoho, koho vnímaš ako svoj vzor, je podľa mňa úplne normálne, nemusíš sa cítiť nijak čudne 🙂 ja som v podobnom veku tak enormne lipla na mojej krstnej mame, keď som vedela, že mi v ten deň bude volať, až sa mi od rána ruky triasli 😄 potom to vekom tak prirodzene ustupovalo. Myslím, že keď odídeš na strednú, chvíľu ti bude smutno, ale vplyvom dospievania a nových životných situácii to aj u teba prejde do stratena.
@beatrix_sk Aj ja som mala obľúbenú učiteľku - hneď na prvom stupni, pri takej sa lepšie učí, horšie je keď natrafí na učiteľa, ktorý nesedí, potom aj známky môžu byť horšie.
@beatrix_sk ja som mala taký stav keď som chodila na základnú. V 9 ročníku k nám prišiel nový učítel. Vtedy mal 28 rokov. Telocvikár. A keďže som nemala ocka, tak som jeho začala vnímať ako svojho rodiča. Proste ja som s každou učiteľkou a aj učiteľom mala taký krásny vzťah. Ja som tam s každým bola kamarátka. No a chcela som samozrejme aj s ním. Tak som skúsila, že aký je😂 no a proste on sa stal po čase mojím kamarátom. Keď som mala mesiačiky, tak som mu to povedala, že nebudem cvičiť a on sa ma spýtal či si nechcem ľahnúť a tak. Keď ma niečo bolelo taktiež, či mi môže nejako pomôcť. No a ja som proste neže zaľúbená bola doňho. Ale ja som od neho začala cítiť tu ako keby "otcovsku" lásku. (Práve to čo mi 15 rokov chýbalo) a potom jak som skončila základnú, tak som najviac plakala za ním a aj on za mnou. Potom taktiež po škole mi navrhol či si nebudeme týkať a tak sa z nás stáli kamaráti a občas si zavoláme ako sa máme a tak... Takže podľa mňa to je normálne...
A choď si za svojim cieľom a ak budeš učiteľkou, tak kľudne choď pracovať k nej a budete kolegyne 😁😘
@janka_smile ooo, wau, to je krásne. A ďakujem ❤️
@beatrix_sk nieje začo ❤️😘
@beatrix_sk láska má milión tisíc podôb a odtieňov. Neexistuje len známy, kamarát, priateľ, sexuálna láska a manžel. V tvojom veku je to fakt úplne v pohode. Či už ide o učiteľku či učiteľa. Jasné že keby že sa seriózne zalubis, treba si to priznať ale uvedomiť si, že je to spoločenský neprípustné. Ale obdiv, silné priateľstvo je niečo úplne iné. K tomu, pridaj hormóny a máš niečo podobné tomu, čo cítia ty. Môže sa to dosť podobať na prvé zaľúbenie sa. Aj ja som to mala k o dosť staršiemu bratrancovi. Aj sme sa často stretávali, pozerali sme spolu filmy, veeelmi sme si rozumeli a tiež som sa pri ňom vervenala, usmievala ako debil a nevedela sa od neho odtrhnúť. Ja som mala jedenásť a on devätnásť. Ako sme rástli, sa to upravilo na hlboký rešpekt a priateľstvo dvoch dospelých. Aj ty raz budeš mať šestnásť, dvadsať, prídu iní kamoši, priateľ alebo priateľka (lebo to nikdy nevieš), iné záujmy a ten vzťah k tvojej učiteľke sa bude meniť. Nemyslím na horší, ale na serióznejši. Užívaj si to, lebo tieto zážitky sú krásne a na celý život 👌☺️ potom budeš dávať múdra ty, lebo budeš mať skúsenosť.
@beatrix_sk Ahoj, neboj sa, nie je to vôbec divné, ja som niečo podobné mala presne tiež s dejepisárkou na ZŠ, po čase to "zaľúbenie" ustúpilo, ale dodnes sme v kontakte...PS: kiežby bolo viac detí, ktoré považujú školu za ich druhý domov 🙂...len tak ďalej 🙂)
@jackie_1992 áno, presne tak, ako ste napísali, prvé zaľúbenie. Ďakujem Vám veľmi pekne za komentár 🙂
@beatrix_sk rado sa stalo 🙃
@beatrix_sk ja som mala tiež super učiteľku na ZŠ. Po škole mi navrhla, aby som jej týkala a doteraz sa občas navštevujeme ☺️ možno o aj vás život nejak udrží v kontakte 🙂