Som tehotná a doma mám tínedžerku, s ktorou sa nedá vydržať
Dobrý deň mamičky, pomôžte mi. Pred 6 rokmi som sa rozviedla s prvým manželom od ktorého mi zostala 15 ročná dcéra. S otcom sa nestretla odkedy mala 12 a zostala som na ňu sama. Pred rokom som si našla nového priateľa s ktorým sa znova cítil šťastná a kompletná ale moja dcéra s tým nesúhlasí. Vždy na neho bola nepríjemná, ignorantská a v posledných mesiacoch sa s nami kompletne prestala rozprávať. Jej nepríjemnosť sa samozrejme podpísala aj na našom vzťahu. Pred dvoma týždňami som zistila že som tehotná čo sa teda do tejto situácie s tínedžerkou absolútne nehodí. Ešte horšie, prestala aj chodiť domov, necháva za sebou nechutný bordel (použité tampóny pri záchode a pod.) a keď ju na to upozorníme začne hádku z ktorej vždy vyjdem ako najhoršia ja.
Ja by som skusila nejaku spolocnu dovolenku na tyzden pri mori, len vy dve. Ked to nepojde, tak minimalne nejaky vikendovy wellness. Podat jej to tak, ze vidis, ze je nestastna a ty vies, ze je mudra, sikovna a ze terwz momentalne nie je vo svojej kozi. Ale ze kazdy ma zle obdobia, chyba ti a tak by si tada s niu stravila cas osamote a mozte pokecat. Netlacit na nu, mozno nepovie nic a budete len tak spolu. Mozno sa otvori a povie, co ju trapi a ako sa citi. To dievca krici o pomoc a pozornost.
@mamina172 kde bola, keď neprišla domov?je to normálna puberta hlavne dievčatá sa tak spustia pre ňu je ťažké dospievať, mama ma nového partnera aj, keď sa jej venuješ aj tak už nie ste vy 2 a teraz súrodenec pribudne je neista.Je normálne, že deti už trávia čas s kamarátmi, ale odtial potiaľ Musíš jej prejavovať či najviac lásky, niečo jej upiecť, tráviť čas spolu podľa mňa musí toho stráviť veľa.Ja by som ju nebrala k psychológovi, ale snažila sa obnoviť vzťah s ňou Ešte raz by neprišla v dohodnutom čase domov riešila by som to rázne.Podla mňa je toto jej spôsob sa vyrovnať s žiarlivosťou na partnera a celú situáciu
Momentálne nepočúvam od kamarátok iné len podobne problémy deti celé dni vonku s kamarátmi, učia sa dobre aj pomáhajú, ale už chcú mať svoj život vonku.Velmi rizikové obbdobie.podla mňa, keď ju začneš ťahať po psychologické bude to brať ako podraz.Tebe sa neotvorí, nezdoveri?príde prvá láska a baba stratí rozum.
Ako ste išli na zoznamovanie s partnerom? Keďže ste sa pred rokom dali dokopy a už čakáte bábo, predpokladám, že to bolo celé veľmi rýchlo... Keď si moja mama našla partnera mala som okolo 13, najskôr k nám chodil iba na návštevy, potom sme začali spolu chodiť na výlety, on u nás začal zostávať na víkendy a tak postupne proste.. nasťahoval sa k nám, až keď som mala 16, s tým že to mamina so mnou celé prebrala... A aj tak nemáme dobrý vzťah, iba sa akceptujeme.. Keby ho po pár mesiacoch radenia doniesla domov, asi by som tiež rebelovala, vydobývala si svoje územie, bojovala proti cudziemu chlapovi a nechcela moc chodiť domov... Tým samozrejme tvoju dcéru neospravedlňujem, určite by sa nemala správať ako sa správa, ale tak trochu ju dokážem pochopiť... Nemusí ísť hneď k psychológovi ona, choď sa ty poradiť...
Ja si myslím, že to je klasická puberta. Asi nemá protyp dobrých kamarátov, keď sa fláka po vonku do polnoci. Treba jej dať ultimátum. Keď nebude do určitej hodiny doma, voláš policajtov. A policajti budú riešiť aj kamarátov. Neporiadok? Nechaj jej ,,prekvapko” v posteli, či sa jej to bude páčiť. Ukáž obrázky svraba a paradentózy, či si to dievča nerozmyslí. Neučí sa, vynecháva školu? Treba si asi prejsť platy takých smetiarov atď., aby vedela čo ju do budúcna čaká. Odvráva? Nerozčuľuj sa, ty si predsa jej matka a jej súhlas na návštevu psychológa si pýtať nemusíš. Obyčajne som za dohovor, ale keď to nejde, treba pristúpiť k radikálnejším riešeniam. Nemôže s tebou zametať tak ako sa to jej páči.
@mamina172 ja keby toto robím v jej veku tak by som dostala z ľava, z práva, rodičia by mi zrušili internet, akúkoľvek elektroniku- len na učenie a len by skúsila som prísť domov po desiatej. Párkrát sa to stalo a pekne som to schytala. Podľa mňa ste niekde spravili chybu už skôr. Možno je to stále následok rozchodu a ten psychológ mal byť prítomný v skoršom veku. Ja keby si takéto veci dovoľujem tak neviem neviem. Odrežte ju od peňazí a od takýchto potrebných vecí. Absolútne vás nerešpektuje a to je na zamyslenie. Mali by ste začať tráviť viac času spolu a vynechať z toho pratnera. Možno cíti nejakú krivdu a nevie sa s tým vysporiadať. Ja by som sa s takým deckom nepárala ale tak asi ste iná povaha. Je to citlivý vek a možno je to len obdobie. Každopádne to ale môže dopadnúť zle. Skúste kontaktovať školu alebo psychológa. Vás absolútne nemusí zaujímať že ona to odmieta. Je to vaše dieťa a vy ste šéf. Ona nemá čo odmietať vaše príkazy do takej miery že vy nad tým začnete uvažovať. Aj po zemi by som ju tam dotiahla
@mamina172 to, čo robí je hodne cez, takže aj trest za to by mal byť adekvátny, taký, že by ju ani nenapadlo to ešte niekedy zopakovať. Nie, že prvý krát, druhý krát si sa s ňou o tom kľudne rozprávala. Keby mi decko neprišlo domov, normálne kontaktujem políciu. Neexistuje, aby prišla v noci. Myslím, že sa ti to vymklo z rúk a nie ej to záležitosť prestupu na strednú školu, veď tam je prvý rok, nie? Okrem toho boli väčšinu školského roka doma. Má doma nejaké povinnosti? Mávali ste občas dámsku jazdu? Alebo večer len pre vás dve, keď si napr. niečo upečiete, dáte džús a pri sviečkach pokecáte o všetkom možnom? Píšem mávali, lebo teraz chápem, že to nechce, cíti sa jednoducho odstrčená a to, čo robí je v podstate jej volaním o pomoc. Aj keď sa silou mocou chce správať ako dospelá, je to ešte decko, ktoré potrebuje objatie, pohladenie, povzbudenie, uistenie, že ju máš rada, aj keď sa ti nie vždy páči to, čo robí. Choď sa poradiť k tomu psychológovi, najskôr ty sama, alebo ak máš niekoho v rodine, prípadne nejakú známu, na ktorú ona dá, poprosiť ju, aby jej dohovorila.
@elizabet173 áno, často sme trávievali čas spolu, pokúsim sa to obnoviť
@mamina172 píšeš obnoviť, takže to asi prestalo, no skús, či sa podarí, teraz sa všetko otvára, budeš mať lepšie podmienky, ale tomu psychológovi by som išla.
Táto téma o dcére, ktorá chodí dva týždne v tom istom a necháva použité tampóny na toalete tu už bola viackrát.
@solange7 tiež sa mi marí, že som tu také niečo už čítala
@mamina172 napada mi pribeh maminy (osamelej, ale bez partnera), ktora nedavno pisala, ako zvladnut 11-rocnu v puberte... ta jej dokonca nakricala, ze ma zdochnut... takze to nebude celkom novym partnerom... skratka mnohe decka maju zurivu pubertu bez ohladu na to, z ako uzasnej rodiny pochadzaju. ako pise aj @monka105 je to normalna puberta, u tvojej dcery sa spojili zmeny hormonalne so zmenami zivotnymi (tvoj partner) a osobnymi (nastup na strednu). netahaj ju k ziadnemu psychologovi, este to zvysi odpor k normalnemu spravaniu. skus jej ukazat, ze ti zalezi aj na jej nazore, ze ma v rodine nejake slovo, co sa tyka napr. volby programu na vikend, nejakeho vyletu, spolocne aktivity...
@bmuller prepáč, ale toto za normálnu pubertu nepovažujem ani náhodou. Pubertu svojho dieťaťa mám za sebou, mali sme v rodine štyri deti narodené behom pol roka, chlapcov, aj dievčatá ale teda toto nestváralo ani jedno, kolegyňa má pubertiakov dvoch, mám dvoch synovcov tiež v puberte, toto nehrozí. Tak neviem, či žijem na nejakej inej planéte. Asi to bolo treba stopnúť a radikálne hneď v začiatkoch.
@elizabet173 takto - nemyslim to v style, ze je to okej ako take, a ze mama s nou nema robit ziadne poriadky. ale narazam na to, ze za dcerinym desnym spravanim nie su nejake superhyper psychologicke problemy kvoli matkinu partnerovi. mlada ma svoju hlavu, hormony trieskaju, ktovie, akych ma kamosov alebo novych spoluziakov - hra pred nimi frajerku (ved sa netula po tych nociach sama). ale mama by mala dceru poznat najlepsie, a vediet, na co je citliva a co jej jej Achillova pata.
toto je velmi zla situacia a pre dievca to moze dopadnut velmi zle. Ak je zanedbana hygiena tak to moze byt vyvolane depresiou. Potom sa hneva lebo jej zivot sa obratil na ruby vo velmi kratkej dobe. Odporucam rozhodne psychologa lebo toto je uz vazna situacia ak zacala vynechavat skolu a zanedbavat hygienu. Nie je to normalny rebelizmus. Ano k lekarovi ju zrejme netotiahnes tak lahko ale chod aspon sama sa poradit a potom budes musiet aj s nou. Ak nevie sama tebe vyjadrit, co sa deje a co ju trapi - treba s tym pracovat. Naviac nemyslim, ze na dievca nic neplati. Urcite to nieco bude a ako mama ju poznas najlepsie. Treba stanovit pravidla ohladne hygieny a vzajomneho spravania sa. Drzim palce nech to dopadne co najlepsie a co najskor. Hlavne sa neumaraj a netrap sama. Hladaj pomoc a podat sa s odbornikom ak mas pocit, ze to s nou nezvladas sama.
Podľa mňa hľadá niekde prijatie, preto to túlanie. A zároveň potrebuje na seba upozorniť. Pubertiak, hoci sa tvári dospelo, tvrdo, odmietavo, je veľmi zraniteľný.
Väčšinou tu radia psychológa, len by som chcela vedieť, či aj niekomu reálne pomohol s pubertiakom. Pretože my sme skúšali a teda nič, čo by som sama nevedela a neskúšala som sa nedozvedela. Mam dosť dobrú intuíciu pri mojich deťoch a psychológ to bol len výkrik do tmy, nič neriesiaci. Ale my sme riešili niečo úplne iné.
Poradiť neviem, je to s nimi na dlho. Co si myslím potrebuje správnu kombináciu lásky, prijatia, pozornosti ale na druhej strane aj hranice. Ja dávam aj dosť voľnosti a dôvery, ale moje deti ju mat môžu. Investovali som do nich veľa vpredpubertalnom období, teraz to prináša svoje ovocie, aj keď je to tiež ťažké v niektorých smeroch.
Ja neviem, v takom veku (a aj teraz ) som mala pred rodičmi rešpekt a aj som sa ich v určitom zmysle slova bála , zároveň ich veľmi ľúbim . A ten prirodzený rešpekt mi nikdy nedovolil robiť somariny. Dnešným deťom toto chýba, a je to asi dôsledok veľmi liberálnej výchovy. Dieťa nemôže mať pocit že aj tak mu/jej všetko prejde.
@cecilia29 ja som sa rodičov nikdy nebála, nikdy ma neudreli, ani na mňa nekričali, ale rešpekt a úcta bola samozrejmosť. Neexistovalo ako dnes, že si chce mamička so susedkou vymaniť tri vety a dieťa nemôže vydržať dve minúty, skáče do reči, jeduje sa, že mamu na chvíľu zamestnal aj niekto iný. Tým, že sa malým deťom rodičia snažia všemožne vyhovieť, nedokážu im povedať nie, deti majú len práva, žiadne povinnosti to začína.
@elizabet173 tak tak. Už len skákanie do rečí rodičom keď sa s niekym rozprávajú je pre mňa veľkým prekvapením. Akonáhle som ako decko niečo také skúsila bola som upozornena aké je to neslušné. Keď to vidím a vidím že ten rodič nezakročí tak to nechápem. Má mať hranice a má chápať že svet sa natočí len okolo neho. Z toho potom pramenia takéto ďalšie problémy v puberte.
@elizabet173 ja som dostala po zadku 1x v zivote, čiže nemyslím strach z výprasku. Ale taký iný strtah mám na mysli. Napr. som vedela že nejaké veci by mi pri otcovi jednoducho neprešli. Každopádne s rodičmi mám výborný vzťah lebo aj keď boli prísny dali mi veľmi veľa lásky.
Necitala som vsetky prispevky a rady mamiciek, ale....vobec by som sa mojej 15r šťandy nepytala ci pojde alebo nepojde k psychologovi! Take by 2-3 dostala po papuli, ze by ani nestihla namietat ako sorry, ale ty si matka a ona pokym nedovrsi 18, byva pod tvojou strechou a zivis ju si za nu zodpovedna a doma budu tvoje pravidla. Ja som sice slobodna matka, uz vydata a snad sa ja nebudem mojej dcery pytat ci mozem byt niekedy stastna, ked jej otec bol debil! Ak by to nepomohlo, isto by som riesila nejake napravnovychovne zariadenie...a nech si o mne mysli kto chce, co chce. Ked to nedas do parady teraz co z nej potom vyrastie?! Ale to som ja, takisto som z rozvedenej rodiny a takto spravat k matke a robit take veci by som si v zivote nedovolila
Prešla som si tým aj rozvodom (oveľa skôr) aj prírastkom do rodiny v tomto veku.Nemyslím si však, že správanie tvojej dcéry je adekvátne.A tiež som z ďalšieho tehotenstva nebola nadšená, ale ja som už mala svoje záujmy a súrodenca som prijala.Nejaké vystrájanie kvôli tomu nehrozilo.
Prieteľa už vtedy dávno manžela maminy som prijala úplne v pohode od začiatku, ale ja som ešte pred spolužitím vedela, že ten človek vôbec existuje.
V 15 by som sa hanbila takto chovať a autorita rodičov pre mňa bola prirodzená.
Hygiena až prehnaná 😂.Večierka do 18stky vždy dodržiavaná.
V tomto veku som sa ja osobne nepovažovala už za dieťa a chcela som aby som tak bola aj vnímaná doma takže takéto správanie pre mňa bolo detinské.Aj ja som sa niečo navystrájala, ale nie až takto.
@mamina172 neber to v zlom, ale vzdor a hygiena su 2 veci. Mala som spoluziaka na strednej, tiez nosil aj 2 tyzdne tie iste veci a nekupal sa.. po rokoch som ho stretla a hotovy fesak. Ze mu diagnostikovali schyzofreniu a berie lieky. Skoda, ze to s nim neriesili rodicia skor. Chod snou psychologovi a ked nepomoze, tak psychiatrovi.
Z Toho co citam medzi riadkami, sa zda, ze mlada sa citi odstrcena. Vzi sa do Jej koza. Aj tvoja mama si priviedla Domov priatela? Aj tvoj otec na Teba kaslal?
Moja mama si tiez nasla frajera a kazdemu bolo jedno ze mi nie je sympaticky, musela som ho v puberte tolerovat v 3 izbovom byte. Celu pubertu som sa citila tak, ze otec nas opustil, mama ma pravo na stastie a moje stastie je na poslednom mieste. Az Ked dedo mamin otec ovdovel a nasiel si druhu partnerku sa mi mama ospravedlnila, ze Uz vie, ake to je. A to s nimi nemusela by at.
Ono rodicovstvo je to tom oprednostnit stastie dietata pred svojim vlastnym. Bohuzial modry konik je cely len o plodoch a babatkach, ale rodicovstvo sa babatkom nekonci.
Podla mna sa tvoja dcera citi nemilovana. Bud rychlo zmenis svoj pristup k nej, aby znovu bola 'tvoje milovanie dievcatko' alebo sa priprav na to ze nejak tri roky dozijete a potom ti ujde.
Strcit jej tampon do kabelky, preplieskat, ci dat k psychologovi nic nevyriesi, len ta bude este viac nenavidiet.
15 rocne dievca bez otca ktorej matka sa necha po roku nabuchat frajerom. Ako co od nej chces?
@heidy222 ano to je v poriadku, ja som si ho vybrala a nic lepsie som si v tomto smere vybrat nemohla, pretoze mam uzasnu 15r dceru....ale myslela som to tak, ze aj autorka pise, ze sa otec o dceru nezaujima a stalo sa co sa stalo, rozviedli sa, ale to neznamena, ze zena viac nema narok byt stastna v zivote.
Poraď sa s psychologickou a zatiaľ, kým v budeš mať jasno v Tom, kde sa stala chyba a akú máš ďalšiu stratégiu, by som s oznamovanim tehotenstva počkala