Varíte denne bez toho, aby vás to psychicky ničilo?

Žienky moje, ja fakt neviem, či som mimo ja, alebo či sa tu len strašne klameme. Stále čítam, ako niektoré píšu, že varia každý deň čerstvé jedlo, raňajky, obed, večera, všetko domáce, bio, teplé, s láskou, a ja si pri tom len hovorím, že kedy preboha. Ja keď som skúšala variť denne, bola som večer totálne hotová, nervózna, hladná, deti mi skákali po hlave a muž sa pýtal, čo bude jesť. Potom som si jedného dňa povedala dosť, navarila som veľký hrniec na tri dni, niekedy to vyjde aj na štvrtý, a svet sa nezrútil. Deti sú najedené, nikto neumrel, a ja mám konečne hlavu trochu v pohode. Úprimne, niekedy mám pocit, že to denné varenie je skôr o tom, aby sme si dokázali, aké sme dobré mamy, než o tom, čo tie deti reálne potrebujú. Lebo keď som stála každý deň pri sporáku, bola som protivná a unavená, a to mi nepríde ako veľká láska. Teraz keď dojedáme tretí deň to isté, mám čas si s nimi sadnúť, porozprávať sa, alebo si aspoň v pokoji vypiť kávu. Fakt ma zaujíma, či niekto naozaj denne varí bez toho, aby ho to psychicky ničilo, alebo sa len hráme na dokonalosť a v skutočnosti tiež vyťahujeme z chladničky krabičky.