Mám ísť do práce a nechať 2 deti na rodičovskej s otcom?
Ahojte. Hladam akekolvek postrehy, rady, osobne skusenosti, ktore mi pomozu urobit si nazor, za ktorym si budem stat a budem s nim stotoznena. Som mama trojrocneho chlapceka a 14 mes dcerky. Syn, nakolko som doma s dcerkou do skolky este nechodi. Vzdy som mala v plane zostat s dcerkou doma az do jej troch rokov a syna dat do skolky cca v 4 rokoch. Ale ten nema ani nikdy nemal problemy ci s kolektivom pripadne odlucenim od rodicov. Doslovne by spal aj u susedov. U neho sme nikdy ziadnu separacnu uzkost nepostrehli. Mne sa vsak uplne znenazdajky naskytla velmi vyhodna pracovna ponuka. Nie len finacne, ale je to nieco o com som dlho doslova len snivala a naozaj som sa domnievala, ze je to pre mna nedosiahnutelne. Problem spociva v tom, ze sa musim rozhodnut pomerne rychlo. Viem, ze takato ponuka sa uz nezopakuje. Je to jednoducho miesto, ktore sa obsadi a neopusta...roky. No na druhej strane vazok su moje deti. Jaslicky ci skolka do uvahy pre mna vobec nepripadaju a manzel sa velmi ochotne a aj rad , dokonca s potesenim ( nemyslim si, ze si do hlbky uvedomuje co to znamena byt doma s dvomi malymi detmi) ponukol, ze on nastupi miesto mna na rodicovsku dovolenku. Takze deti by neboli vytrhnute z domaceho prostredia. Aj napriek tomu mam vsak velke obavy, ako denno denne odlucenie zvladne nasa dcerka. Je na mna povedala by som az extremne naviazana. Ma 14 mesiacov a doteraz nedovoli, aby ju na ruky zobral ktokolvek iny. Ci je to babka, ktora je s nami v kontakte niekolko krat za tyzden, ci jej krstna...jednoducho neskutocne neutichajuco bez mojej pritomnosti place. Dokonca aj ked len idem na zachod. Manzela toleruje tak pol na pol, to je tak podla nalady by som povedala. Neviem, do akej miery moze taketo odlucenie dietatka od matky v tomto veku ovplyvnit jej dalsi vyvoj, vztahy s okolim, so mnou, s jej otcom....Mala je k tomu este kojena a najistejsie sa citi len v mojej pritomnosti s hlavou zaborenou ci opretou o moje telo. Nezvlada, alebo tazko pripadne navstevy. Stale musim byt na dohlad, inak place. Manzel k tomu zdiela odlisne vychovne nazory ako ja, ktore viem, ze ak zvolim pracu, si samozrejme bude ako rodic na rodicovskej uplatnovat. O deti sa postarat vie, ma ich neskutocne rad, mojka sa s nimi, hra, cita , pocas druheho tehotenstva sa o syna v podstate vo vacsej miere kompletne staral len on. Detom opakuje ako ich ma rad...ale vie byt aj prisny a niekedy podla mna aj neprimerane veku. Ziadne fyzicke tresty, ale on je skor zastancom takej klasickej " socikovskej" vychovy...teraz jedz a nerozpravaj, hracky patria len do detskej, neplac ked spadnes, a pod. Viem, ze ak bude mala v postielke pri zapsavani plakat (ja to s nou uz zvladam pomerne dobre bez placu), jednoducho ju pravdepodobne necha "vyplakat". Vzdy povie, ze on tak vyrastal a nic sa mu nestalo. Vo velkej miere ho v takomto nazore utvrdzuje aj jeho mama, byvala ucitelka v jasliach. Ja sa snazim detom vytvarat hranice, ale proste som matka, zena a na vec ma iny pohlad. Zrazu sa vo mne biju dva sny, dva ciele. Snazim sa na vec pozriet aj z dlhodobeho hladiska. Viem, ze o rok a pol dcerka do skolky nastupit jednoducho bude musiet. Snazila som sa o tom porozpravat uz aj s detskou psychologickou - dvomi a detskou lekarkou. Kazda mala iny nazor. Viem, ze rozhodnutie je na mne.
@cuculik1 Ja by som to na tvojom mieste zobrala a malého dala do školky a o malú by sa staral tvoj manžel. Bude to mať jednoduchšie s jedným doma a druhým v školke. Ked vravíš, že je to taká super ponuka, ak to nezoberieš, budeš to neskor ľutovať. Malá to prežije, neboj sa. Zvykne si aj na ocka, prípadne na babku, ak mu bude pomáhať. No ved ty prídeš potom poobede alebo večer z práce, tak uvidí aj teba. A cez víkendy hádam do práce nepojdeš. Možno to malej aj prospeje, ved nemože byť na tebe stále taká nalepená, to tiež nie je dobre.
Je to ozaj len vec nazoru, ale ak je to ozaj miesto snov, ja by som sla. Inac len na sk je zvykom ze zeny zostavaju doma roky rokuce s detmi, vsade na zapade, 4 mesiace a sup do jasli a detom nic nie je, su uplne v pohode. Tu vidis ze ani len nepojdu do jasliciek, ale budu doma s oteckom, neviem nad cim este rozmyslas, kym ti niekto to miesto vyfukne? Uz si tam mala byt 😉 Same vyhody. Ty budes mat dobre miesto, pre deticky budes ta vzacnejsia, otecko si uvedomi, ze rodicovska dovolenka nie je dovolenka ................... a keby prislo k najhorsiemu, hocikedy mozes z prace odist, niekoho tym len potesis
Ja by som tu."pracu snov" vzala. Urcite. Deti rychlo rastu a ako sama pises, taka sanca neprichadza len tak. Ja som sla do prace od 9,5mes (!) ja s placom a maly bol v pohode. Deti budu s manzelom - naj volba. A ver, ze pri ockovi sa vzdy inac spravaju. Inac zaspavaju. Inac hraju. A mala bude v poriadku. Neboj. Ved kto povedal, ze v "najhorsom" nemozes urobit krok spat. Drzim palce pri rozhodovani. No viac uplakane sme my mamy. 😊
Ja by som pracu vzala, ale hneď by som začala s takou predprípravou, že odísť do obchodu a nechať ocka s detmi, keď ocko nie je v práci tak by mal vziať dcérku na dlhšiu prechádzku a tráviť s nou veľa času osamote, vecer uspavat on... Aby si dcérka zvykala, aby nemala veľký šok hneď od začiatku. A obmedziť kojenie aspoň cez deň ten čas, kedy by si bola v práci. Nech si aj prsníky zvyknú, aby si ich nemala prvé dni v práci bolestivo naliate. Držím palce pri rozhodovaní 🙂
@cuculik1no ak je to taká lukratívna práca tak netreba váhať.ja síce lukratívnu prácu nemám ,ale chodím do práce na 6-30alebo7.00 a doma som už o 15.00 a mám fúru času tráviť čas aj s dcérkou ešte do večera a aj s mužom keď príde o 17.00-18.00hod...však budeš doma každý deň nie?neboj sa.deti aj rýchlo zabúdajú a zabudnú aj na ten deň ako im bolo ťažko keď si išla do práce a potom keď prídeš domov sa budú už len usmievať a to je to najkrajšie a keď sa ti budú okolo nôh hádzať to bude ešte krajšie a budú si to všetko vážiť a samozrejme manžel MEGA vážiť.
aj on je rodič a má právo byť so svojimi deťmi, každému ockovi by dobre padlo, keby mohli byť doma s deťmi aspoň chvíľu...ten môj sa práve včera sťažoval, že celý život len pracuje a bude ešte dlho a potom koniec, že nebol nikdy poriadne doma s nami...
@cuculik1 ja mám dcéru, ktorá tiež po skončení materskej dovolenky išla do práce a na rodičovskej dovolenke ostal jej manžel. Malá bude mať teraz dva roky a je aj kojená /ráno a večer/ a otecko to zvláda super /niekedy vypomôžu babky/, ale ináč OK. Majú aj druhého syna už 10-ročného a chodí s ním na hokej, ktorý hráva a na gitaru. Malá si na to zvykla a je úplne v pohode. Keď bola dcéra s ňou doma, tak stále bola na nej zavesená. Myslím, že 14-mesačné dieťa už nie je také maličké a bude predsa s ocinom. Tak to vôbec nerieš a choď do práce. Uvidíš, že to nebudeš ľutovať.
@cuculik1 nevahaj, zober tu pracu, deti su uz vacsie, dcerka si rychlo zvykne na novu situaciu, za rok aj nieco uz moze ist do skolky.Fakt sa toto v inych krajinach neriesi, matky sa vracaju do prace ovela skor.
Ja som bola s jednou a potom s druhou dcerou " az" ked mali 12 mesiacov, nedali sme ich do jasli, ale prestriedali sa pri nich s manzelom( mali sme rozdielny prac.cas) a v 3 rokoch isli do skolky.Manzel to zvladol perfektne- domace prace aj varenie ci prechadzky na preliezky sme si podelili rovnym dielom, obcas som mala pocit, ze si chodim do prace oddychnut
Ja by som vzala pracu, starsieho sup do skolky a manzel nech je s malou doma, nie si nenahraditelna, mala si zvykne, ze je s nim. Kolke aj mensoe deti rodicia daju do jasli a ona bude doma s otcom. Nezahod taku sancu, drzim prsty 🙂
@cuculik1 no..tazke... Uf.. Ale asi by som to vzala,ak je to taka tvoja praca snov. Ono vzdy mas moznost ostat doma,ak by to nefungovalo. Dcerka si nejak zvykne.. Nasa je sice podobna ako tvoja,sla do skolky az v 3.rokoch,ale stale je ten typ mama,mama,no vydrzi aj s tatinom,ked uz treba. Urcite by som.to ale riesila tak,ze starsi do skolky. Popytala by som sa na moznost home-officu aspon 1-2x do tyzdna (ze by si robila v case jej spanku a vecer najma a cez den len ak by sa to dalo. Alebo sa dohodla,ze v praci budes 6 hodina zvysne spravis vecer,ked deti zaspia. Teda ak ide o taku profesiu,kde to ide a vies,ze mala by ta nejaky cas robit aj nechala.
Dokonca mas narok aj na dojciacu prestavku (akutrat dnes som.citala clanok o tom,len o dojceni musis informovat zamestnavatela).
P. S. Mam znamu,ktora vzala pracu snov,sla od asi 9mes.dietata. Uz je spat na rodicovskej,ta praca jej nakoniec za to asi nestala.
Drz sa.
@sweetlife001
@veronika426
@janickacrazy
@henikav
@xxxzzz
@miku1
@kkarolkaaa Dievcata neskutocne dakujem. Kazda jedna ste sa v nazore zhodli. Ze mam zvolit pracu. Ano je to 8 hod. pracovny cas, takze poobede som doma. Musim asi manzelovi viac verit a dufat, ze mala, ako aj ja to odlucenie zvladneme a do buducna budeme mat z toho vsetci nejake obohatenie. Dakujem. Moc.
@miriam11
@tenerifka
@3009
@sweetlife001
@cuculik1 ja som musela dať syna do jasiel, keď mal rok a pol a vrátiť sa do práce...môj syn bol tiež na mňa naviazaný,do roka a pol som bola s ním len ja...nikdy nikde nezostal sám bezo mňa - myslím u mojich rodičov, alebo sestry...kde som bola bol aj on...ale keď som musela isť do práce a jeho dať do jasiel, plakala som s ním - hoci pred ním som sa tvárila aké sú jasle super...a môžem ti úprimne povedať, v jasliach plakal len prvý týždeň, kým sa adaptoval. Deti mal strašne rád, veľa sa tam naučil..síce veď už vedel čiastočne rozprávať, keď mal rok pol, za to chodiť začal v 14tich mesiacoch 😉 😉 do školky išiel, keď ešte nemal ani tri roky, pretože na jasle už bol "veľký"..teda začal opakovať po menších deťoch maznanie, alebo si pýtal cumeľ, ktorý dávno nemal atď....no a v škôlke úplne bez problémov, tam neplakal ani jediný raz, pretože bol zvyknutý byť v kolektíve a "nedržať" sa celý deň mojej sukne...teda týmto chcem len povedať, aby si neváhala a to miesto zobrala...niekto ti už vyššie radil dať syna do školky - to určite odporúčam, vek na to má 😉 a pokiaľ manžel zostane s malou na RD , neviem prečo váhaš? zvládnu to, neboj sa...hoci má tvoj manžel iné metódy ako ty, určite si aj dcérka zvykne 😉 ...držím palce, aby ste boli všetci spokojní 😵
Ja tu budem asi jedina, co radi ostat doma s detmi. Z prispevku mi vyplyva,ze ti velmi zalezi na vychove deti /ked si uz stihla konzultovat s dvoma psychologickami/. Ked uz teraz vidis, ze niektore vychovne postupy tvojho manzela sa ti az tak nepacia - tak si nemyslim, ze to da podla tvojich predstav. Velmi to zvaz, hlavne, ked tak velmi podrobne riesis pre a proti, vidno ze ti to nie je jedno.Toto obdobie, ktore mozes stravit so svojimi detmi, ti uz nikto nevrati a pracovat budes este dalsich 30rokov. Neviem z akeho si kraja, ale ked to tam nie je az take tazke s pracou, tak ja by som radila ostat s detmi.
@ivana11155 ale ved ona od nich neodchadza, ona bude len 8 hodin v praci,a poobede, vecer a cez vikendy bude doma.Akurat uz nebude doma jedina, ktora sa bude lopotit v kuchyni a prebalovat plienky
@cuculik1 ani som to nedočítala,chlap by sa ťa ani nepýtal len by ti oznámil že má super flek a ide do toho,hoci aj na úkor sťahovania,olúčenia a nevýhod pre teba...my ženy sme uvedomelejšie,zvažujeme pre a proti a hrajú hlavne city...
ak dokážeš zo svojho platu uživiť rodinu a všetky náklady,lepšie ako muž,neváhaj..
do práce idú aj mamy čo sú na MD aj ked nemusia..každá koruna sa zíde a manžel nech vie čo je to mať deti 😀
Kazda jedna rada a vas nazor je pre mna velke plus. Potrebovala som nadhlad. Radu inej matky. Dakujem.
mat pracu snov, dobry prac.cas, starostliveho muza... co viac si priat 🙂 uz len nech zdravicko sluzi.urcite nevahaj
@cuculik1 ber to, ja som mala syna tiez taku prisavku a ked ma nevidel,tato bol najvacsi kamos, preto verim,ze aj u vas to tak bude. Navyse aj pre manzela je to vyhoda,lebo o pracu nepride,kym bude na rodicovskej,dokonca znama takto sla do prace,muz na rodicovsku dovolenku a niekto jej poradil,ze on si moze poziadat aj o materske,tak este si polepsili aj financne v tomto.
Uvedomuješ si jednu vec? deti budú s mužom a teda aj tá domácnosť bude tak vyzerať /lebo diagnóza :chlap existuje,či sa to niekomu páči alebo nie/...aby si nedopadla tak,že v práci zamakáš ,doletíš domov,cestou nakúpiš,nech manželík toho nemá popri deťoch veľa,zhodíš kabát,umyješ ruky a nebudeš vedieť čo skôr- či dávať do práčky,či upratovať,či večeru variť.....čo sa detí týka,tie si zvyknú na ocka dosť rýchlo,skôr ide o teba,aby si si toho nenaložila na chrbát viac ako unesieš....čo sa mňa týka,žiadna superpráca by ma neodtrhla od detí,chcem si to ich útle detstvo užívaš,príliš rýchlo vyrastú a narobíš sa v robote ešte do dôchodku toľko,že ti to polezie hore krkom....ak si dobrá,tak zamestnávateľ ťa zoberie s radosťou,ja som nastúpila po troch rokoch RD do kolektívu,kde som bola počtom už naviac,ale šef mi povedal,že som najlepšia a berie ma okamžite 😉
@cuculik1 pozri ja som šla do prace ked mala mala necele 2 rocky...celkom mi to prospelo,malej a ocinkovi tiez. Naučili sa samostatnosti ano trvalo im to kym sa zohrali vela krat ma tu čakala bomba ale zvládli sme to.Maju krásny vztah...aj na výchove sme sa dohodli ale priznajme si nemôže byt vsetko len tak ako chceme my...je rodič a musime respektovat aj jeho nazor...na slovensku je byť s dietatom 3 roky doma luxus ...jednoznacne radím ist budete si vzácnejši
@janinah nehádž všetkých mužov do jedného vreca. Dnes nie je až takou raritou, aby bol muž s deťmi doma a zvládal všetko na takej úrovni, aby žena nenabehla hneď do druhej zmeny a užila si aj deti. Aj ja som takého mala, bez problémov zvládol všetko, čo zvláda žena, keď som bola dlhé týždne v nemocnici. Ak by mala zakladateľka témy doma tĺka, čo zvláda akurát tak prepnúť TV a zohriať jedlo v mikrovlnke, zrejme by takúto tému nezaložila.
Ber to
Ja si myslím, že tu prácu by si mala vziať. Drobce podrastú a už budú v škôlke, budeš mať kľud, že je o ne postarané, príp. niekedy vypomôže babka, či krstná a zároveň ty budeš prosperovať a zarábať vo svojej "vysnívanej" práci. Veď budeš doma každý deň, nie? Ja som odišla do Rakúska od 1 a pol ročného synčeka na 2-týždnové turnusy, takže viem o čom píšeš, ale zvládli sme to, ešte sa aj skôr naučil byť v kolektíve, lebo bol predtým naučený iba na mňa. Takže aj to je pozitívum, deti si na pracujúcu maminku zvyknú neboj. Ale rozhodnutie je samozrejme na tebe. Veľa zdaru 😉