Nástup na materskú a obdobie pred pôrodom
Ahojte,
chcem sa opýtať ako vám ubiehali dni na materskej ešte pred samotným pôrodom?
Ja som defakto ešte nikdy doma nebola. Bud bola skola a práca a po škole už TPP.
Takže pocit byť doma len tak som nezažila.
Viem ze to dlho trvať nebude keďže príde bábo ale pre mna aj tie takmer dva mesiace su nepredstaviteľne dlhý čas. Niekedy už len ten pocit bytia medzi ľuďmi stačí, nepotrebujem aktívnu komunikáciu (v práci neraz som nemala čas ani na 5 minútový rozhovor) ale ten pocit ze som v tom priestore neni sama.
Trochu sa toho bojím, o týždeň ma to čaká a proste mi príde ze to budú nekonečne dlhé dni.
Priateľ, známi aj kamarátky cez den pracujú takže pochopiteľne nebudú mať čas napr.na kávu.
Nehovoriac o tom aký strach na mňa ide keď sa malé narodí ako to zvládnem, s deťmi nemám žiadne skúsenosti, co budem vedieť čo robiť, predsa len je ine starať sa o zvieratko a starať sa o malého človiečika.
Občas sa budím v noci so stiahnutým žalúdkom alebo úzkosťou alebo ma aj maličkosť vie dohnať k slzám. Snazim sa ich ale skrývať, aj tieto pocity keďže som už dávno dospelá a očakáva sa, ze budem uz dozreta na to.
Viem, že pôsobím ako bojkoale som na to celkom sama a už len predstava ze na mňa kontrakcie prídu cez deň a priateľ bude nahodou v tom čase mimo SR, co nieje vylúčené, co si počnem.
Ako ste zvládali to prvé obdobie po obchode z práce a nástupe na MD a ako dlho trvalo kým ste nabrali vnútornú sebaistotu po narodení dieťaťa? Ďakujem za neutocne komenty, každý to raz zaziva prvý krat.
@mishaella ahoj, tak ja som sa tiež veľmi bála odchodu z práce na materskú. Nie že by som mala takú skvelú prácu, len som sa bála tej prvotnej samoty kedže manžel pracoval. No ja som ešte celý ôsmy mesiac pracovala ako čašníčka, aj víkendy niekedy, manžel sa zlostil. Na materskú som nastúpila v 36 týždni. Ten mesiac mi zbehol ako voda. Veľa som spala, sedela( chýbalo mi to v práci 🙂 )ležala, oddychovala, čítala..a ja už ani vlastne neviem čo... 😀 ..proste nenormálny oddych a relax. ...som si tak hovorila, že si to tak skoro neužijem tak aspon teraz kým je čas ...a kedy som nabrala sebaistotu po narodení dieťatka? sama neviem, nejak prirodzene to prišlo s narodením dcérky, samo od seba. A tiež som sa bála. Ked sa však narodila, vedela som že nik ju nemiluje tak ako ja, čiže nik jej nedá väčší pocit istoty a lásky ako ja..a tým som sa riadila.
Tak by som poradila aby si neriešila, nestresovala sa...uvoľni sa a spi..veľa spi :D..potom sa to dať nebude už...:D...a hlavne si dôveruj, mamka budeš pre svoju dieťa najlepšia...ide to od srdca totiž 🙂
Ahoj, ja som od 5.8. na materskej, no od 1.7. som som bola PN, a mesiac pred tým som bola na dovolenke s tým, že som sem tam prišla do práce... Ale mala som skúškové v škole, tak to mi zabralo dosť času... Ale od 1.7. koniec, šaliem od nudy... Najhoršie je, že zatiaľ bývame so svokrovcami, svokra je učiteľka a tak je stále doma... Kým som bola doma sama (lebo všetci boli v práci), tak som čosi navarila, upratala a tak. Lenže teraz keď sa pustím do varenia, tak mi do toho kecá, čo neznášam... Pratať už veľmi nevládzem, vrcholom je pranie a skladanie, lebo malý mi veľmi tlačí na žalúdok a pľúca. Takže sa šialene nudím...
Posledné týždne ani veľmi sedieť nevládzem, ani ležať na chrbte, lebo nemôžem dýchať... buď len chodiť alebo ležať na boku... :(
Ahoj, ja oficialne nastupujem na matersku 25.8 ale doma som uz od 5.7 kedze som ucitelka a mali sme teraz letne prazdniny, prakticky uz som akoby na materskej a poviem ti ze si to neskutocne uzivam a vobec vobec mi praca nechyba a ani tak skoro chybat nebude, kedze mam uz 8 rocnu prax, uz som to potrebovala - vypnut. Ja som mala opacny pocit, dnes som si spomenula ze kolegyne buduci pondelok uz nastupuju do prace a az ma striaslo ked som si predstavila ze znova by som mala ist do prace. Mne babo prislo uplne vhod - fakt praca s detmi je neskutocne narocna po psychickej stranke a hlavne s tymi malymi takze ja to cele prezivam uplne inak ako ty, vychutnavam si ticho, pokoj, tiez som cele dni sama pretoze moja rodina je 500 km vzdialena a uz som nechcela cestovat a ani oni za mnou necestuju a partner chodi az vecer domov ale ja si to uzivam aj ked niekedy mi pride smutno ale vtedy si s niekym zavolam, a raz do tyzdna sa stretnem s nejakou kamoskou na kave a vikendy som so svojim milym ale mne samota nikdy nevadila. Uzi si to, citaj knihy, upratuj, studuj si nieco cez net alebo si najdi kamosku tehulku a diskutujte spolu, volaj s rodinou pozeraj filmy a hlavne oddychuj, oddychuj pretoze potom uz nebudeme 🙂 a ak mam byt uprimna , ja sa tak citim ze uz sa ani nechcem vobec vratit do prace , momentalne to tak citim ze by som chcela tri deticky po sebe a keby sa partnerovi dobre darilo chcela by som byt zienka domaca, proste ostat doma a starat sa o moje deti, muza a domacnost ale kazdy sme ini, kazdemu vyhovuje nieco ine. Ale mne praca absolutne absolutne teraz nechyba - a kto vie mozno o rok dva budem hovorit inak ale toto su moje momentalne pocity.
Straaasne som sa nudila, odpocivala a psychicky som sa pripravovala na pôrod... ale taaa nuda, to bol des... od pôrodu som sa nenudila vôbec 🙂 🙂 🙂
ja budem mat praveze opacny problem ako ty, bojim sa uz teraz ze budem mat problem nastupit po materskej do prace. Nechapem ako som za taku kratku dobu mohla v praci "vyhoriet" pritom praca s detmi ma bavi, bavila uz od malicka som chcela byt len a len ucitelkou a dnes po 8 r. som vyhorela. Ten neustaly krik a hlavne cez velke prestavky - to si neviete ani predstavit to je horsie ako sto opic vrieskajucich, neustale opakovanie, upozornovanie, kontrolovanie kazdeho cvicenia, davania pozor pretoze ste zodpovedne za nich. A ked dostanete vyplatu - vyplatite zakladne veci a neostane vam takmer nic a to este som nespomenula opravovania pisomiek, vymyslania hier, motivacii a tie vztahy co su v skolstve ani nehovorim.....som este v takom mladom veku a ako ucitelka som vyhorena, ja velmi obdivujem a nechapem ako moje kolegyne takmer 60 rocne a stale ucia ale na viacerych uz je to vidiet ze su poznacene zial :( ja takto dopadnut nechcem, mozno som len teraz precitlivena lebo som tehotna ale neviem si predstavit co budem robit ak bude koncit materska.
@mishaella animja som si to nevedela predstavit.ale začala som sa aktivne pripravovat na prichod babatka,balit, prat uz nakupenej vybavičky, odstranila som všetky kvety kde sa bude babo zdržiavat spat, nakupovat, učila sa dychat a po troch tyždnoch my praskla voda a den pred tym odyšiel manžel do španielska , naštastie to bola sobota a bola u mna mama tak ona ma odviezla do nemocnici. ale kontrakcie sa dostavili asi do hodiny ako my praskla vodatakže to som bola vnemocnici. a od vtedy som sa nevyspala tri mes. potom už mala spala celu noc, to je individ.
@mlil77 ja tiež prácu nemám bohvie aku a defakto ani kolektív, plat cele zle len ten pocit samoty doma ze zrazu budem len ja a štyri steny.. To ma trochu desí.
Lebo som doma nebola snad nikdy. Vždy som nieco mala. Bude to zmena po 30 rokoch 🙂
Ale tiež viem ze do tejto práce sa vrátit nechcem a raz ma bude čakať hľadanie prace co bude tiez defakto prvy raz lebo prvú prácu som si nasla počas skoly a nebola som nútená hľadať ako nezamestnaná a druhú som nasla popri prvej a len do nej prestupila. Ale to je hadam ešte ďaleko.
Ja som to vyriesila tak, ze som robila kym som vladala, myslim, ze asi 4-5 dni prednporordom som uz zostala doma, bo da mi nechcelo soferovat a chcela som si doma trochu pochystat...
Ahoj, vsetko, co citis a prezivas je absolune prirodzene a normalne. Ja som si kladla presne tieto iste otazky.A ako sa babo narodilo, pozvolna som nachadzala odpovede na vsetky z nich. Najdes si system, a vlastne ani nebudes mat cas rozmyslat nad inymi vecami ako je krmenie, prebalovanie, kupanie, k tomu starostlivost o domacnost a veci tomu podobne. Vsetko chce cas a neboj sa, kazda normalna zena a hlavne taka, ktorej zalezi na rodine a dietati mava taketo pocity. Tak hlavu hore a neboj sa, to zvladnes.Drzim palce a vsetko dobre.a ta neistota po narodeni, ci nastupe na MD TRVALA LEN CHVILKU, VAZNE, KYM SA DIETA NARODILO, POTOM TO BOLO PREC. 🙂 Moj manzel pracuje mimo republiky, tiez so mala rosku strach, ze co ked to na mna pride, ked nebude doma, ale obidva razy to vyslo v pohode, pri prvom bol doma a pri druhom moji rodicia, vsetko bolo ako malo byt a u teba to bude tiez.