Nudná materská. Ako ju prežívate vy?
podobnu temu som nenasla, ale snad nie som jedina, ktora nie je na materskej spokojna. nuda je mozno nespravne slovo, pretoze stale je co robit. okolo babatka sa cely den nabeham, ale pravdupovediac nie som tak uplne spokojna. cely den iba ja a syncek, pouzivam iba detsky slovnik a tesim sa ked manzel pride z prace a konecne sa porozpravame. dalsia vec je, ze s malym nemozem ist ani po obchodoch sama, teda nie po vsetkych. som obmedzena iba na obchody bez schodov a taktiez potrebujem k tomu druhu osobu. manzel pride z prace klasika najskor o piatej a obchodnici uz vas pomaly vyhadzuju von. necitite to podobne...ja som predtym v praci kazdy den stretla stovku ludi a asi mi to chyba
jej som sa zacitala a netusim o com pisete🙂 ja si to uzivam ten stereotyp🙂 manzel chodi okolo 5tej a hned sa zacne ucit (studuje na VS) a teraz uz asi 5ty den ani nie je cez den doma, je u rodicov lebo je skuskove tak ho mala pri uceni rusi, teda rano odide a domov dojde o 8mej lebo aj z roboty ide rovno k svokre a tam sa do vecera uci... ja som s malou skoro stale sama a uzivam si kazdu jednu minutu🙂 a vobec netuzim po aktivitach kde by mala nebola🙂
@mywiel vidis, a ja som si stereotyp nevedela a stale neviem uzivat. lepsie povedane, stereotyp ako taky by mi nevadil, ale tie temy okolo neho ano - plienky, prikrmy, spanok - stale tie iste otazky. ked to trva dlho, tak stracam odstup a vytacaju ma malickosti. a to si vsimol uz aj muz, takze dobrovolne suhlasil s volnymi vecermi, ci poobediami iba pre mna. aj tie su viac menej o tom istom - spanielcina a fitko, ale predsa len preberame na spanielcine zakazdym inu temu (aktualnu - politika, hospodarstvo...) a vo fitku zas clovek stretne vzdy inych ludi, cize je to ine. mne osobne to velmi pomaha. uz ked mam tyzden pauzu, ze som len doma, tak mi zacina hrabat 😀 😀 😀
Ja som doma spokojna, mam svoje auto takze deti nalozim a idem si kam chcem, do obchodov, ku kamaratke, pospim si poobede s detmi, a hlavne si ich uzivam lebo mi doslova rastu pred ocami. Akurat uz tyzden sa snazim dosit zaclony ale len tak na etapy lebo raz mala sa chce hrat , potom malého treba nakojit a tak, ale aj tak mi je doma lepsie ako v praci na tento cas mi to uplne vyhovuje a to mam MD neplatenu kedze tu je len 3j mesacna.
@mywiel s tym nemam ani ja problem zbalit ich a ist hocikam, akurat si nemozem s nimi pospat, lebo lukas po obede nespi 🙂 ale nemas niekedy pocit, ze ti to vsetko pada na hlavu? zeby si chcela akoby von bez deti? lebo ja hej. ako mam rada svoje deti, rada ich sledujem, ako sa menia. mne skor ide o to, ze je to skratka stale o tom istom - plienky, navarit, oprat... a tiez mam pocit, ze mi doma nepracuje mozog na 100%. skratka funguje v takom zaloznom systeme. neviem, ako to inak napisat. 😕 skratka pracujem automaticky, nepotrebujem pritom tolko rozmyslat.
@bubelko ja nemam pocit, ze by mi doma mozog zakrpatieval...a viem sa bavit aj o inom ako o plienkach, neviem preco si vsetci myslia, ze zena v domacnosti sa nevie o nicom inom bavit ako o plienkach atd. Ked pocuvam moje bezdetné kamaratky tak tie sa bavia len o tom ako je to v praci na prd, ako ju ta ci ta nas.ala alebo ako sa opili tam a tam, takze tak. Jasné, ze som rada, ked mam cas si urobit epilaciu noh alebo si napustit vanu, to robim vecer ked je doma manzel, vsetko sa da. Aj u kadernicky som bola, mala bola v skolke a maly so mnou, vsetky dievcata v salone mi ho pestovali a on sa usmieval na vsetky. 😀 Nechcela by som byt bez deti, chybali by mi uz teraz ked viem aké to je ich mat, keby som musela byt dva dni bez nich tak by som to asi neprezila. 😀 😀
@mywiel moja praca nebola stereotyp - robila som v knihkupectve a velmi ma to bavilo. milovala som predvianocny stres v praci. ano, bolo to o stereotype, ale predsa o inom. 😉 tiez by som uz nechcela byt bez deti, to som tym ani nemyslela a myslim, ze nikto. ale keby sa mi oplatilo nastupit do prace na 40-50%, tak bez mihnutia oka idem 😉 nemam problem byt 2 dni bez deti - prezila som to uplne v pohode a deti tiez 😉 vanu si napustim vecer aj ked muz nie je doma, k tomu ho nepotrebujem, ale jonas je uz aj troska vacsi ako tvoj maly, takze sa to da. ku kadernicke tiez chodim s detmi. ale po pravde, idem radsej bez - viacej si to uzijem. to iste nakupy - nemam problem ich zobrat so sebou, ale trva mi to o kratsie, ked ich brat nemusim. takze teraz, ked je tu svokra si to uzivam, ze mozem ist vybavit veci bez deti - ci uz nakup, ci rozbitu postel a pod. 😉
@bubelko ja to beriem ako obdobie mojho zivota ktoré je velmi krasne a ktoré tak rychlo ubehne ze sa ani nenazdam, zalezi ako sa na to divame, pracovat budem este dost aj potom ved do dochodku daleko este 😀 Snazim sa zit pre pritomnost a vychutnat si ju inac sa mozme stale na nieco v zivote stazovat a nikdy nebudeme uplne spokojni, mne to na tento cas vyhovuje tak ako to je. Ak mas pocit, ze chces ist robit, tak chod, hladaj, nieco sa najde. Ja netuzim po nicom inom momentalne.
Robila som tu 11 rokov a tiez bolo dost podnetov v praci ale aj stresov, doma su to iné podnety a stresy ktoré lepsie zvladam ako neprijemnu séfku. 😉 Musela som sa s nou sudit lebo mi nechcela zaplatit ani tie po.raté tri mesiace MD. Samozrejme som vyhrala, ale vzdy sa najde nejaka neprijemna séfka v kazdej praci, takze ja ked deti uz budu chodit do skoly budem robim len pre seba, doma, na poschodi si otvorim kozmeticky a masazny salon, kedze som kozmeticka, mam spravenu strednu ekonomicku, ale cisla a uctovnictvo mi tiez nechybaju velmi.
@mywiel to hej, vzdy sa najde niekto zly a blby 😉 vies ako to tu je - chcela by som robit, ale nie na 100% a tym padom, ked spocitam naklady na jasle, dopravu, plus posunutie do vyssieho danoveho pasma dostaneme sa s rodinou do minusu. cize sa mi to po financnej stranke absolutne neoplati, a po psychickej zatial nie som na tom tak, zeby to bolo skutocne nutne, inak by som uz davno poriadne hladala a urcite by sa nieco naslo, to mas recht 😉
ja tiez zijem pre pritomnost, nestazujem sa, len konstatujem, ze skratka materska je pre mna niekedy velka "nuda". to neznamena, ze nemam rada nase deti, alebo zeby som dokazala zrazu fungovat uplne bez nich. neprezila by som, ak by sa im nieco stalo, ale dokazem sa od nich odputat na par hodin, ci dni a uzivat si ten cas bez nich - len tak sama, alebo s kamoskou 😉
@zuzkat1 sa smejem. Aj ja som si uzivala ten stereotyp prvych par rokov. U jedenastmesacneho dietka ani nehovorim. Az budete na materskej 5 a viac rokov potom si popiseme. 😀 Ono, veci obcas vypalia inak, clovek stvrdne doma dlhsie a je fakt, ze to je dost unavne. 😉 A samo, ze zavisi aj od tej ktorej zeny, su zeny co zazivaju doma aj dlhodobo nirvanu, nepostradaju zo seba samej nic a su zeny co tazsie znasaju po urcitom case stratu vlastneho ja, moznosti a prilezitosti, ktore su uz jednoducho prec atd. Kazda sme inak nastavena, mame ine naroky, inym sme si presli, najma ak clovek na sebe makal, mal perspektivu a musel zo svojich ambicii polavit, kedze iste veci su aj prirodou limitovane. 😉
@jabadaba to verim ze kazda je ina... to beriem ze mala ma len 11 mesiacov,ale ja to vnimam aj tak ze ja som dopredu povadala manzelovi ze ak nebudu podmienky na to aby som s nou bola tri roky doma tak ani nechcem dieta kedze tie tri roky su najdolezitejsie v jej zivote... a chcem aj druhe este teraz a s nim tiez chcem byt tri roky inak ho ani nechcem🙂 ja si to uzivam lebo aj ked je to stereotyp - v zmysle papanie, plienky, detske knihy a detske hry...rozhodne to nie je stereotyp v pokrokoch dietata, kazdy den ma prekvapi niecim novym a nieco nove sa nauci... ja som sa realizovala kym nebola mala a teraz "patrim" len jej...ja to vidim takto... viem ze mnohe to vidia inak🙂
@zuzkat1 jasne Zuzi, to aj ja tak beriem, ze ten cas straveny s dietatkom je ten najcennejsi a ono sa to vsetko vrati spat, ta investicia casova aj co sa starostlivosti tyka. Prve tri roky aj mne prisli uplne v pohode a potom mi ale akosi uz dosla para, nie kazdy den, ale boli momenty kedy to na mna zacalo padat. Uz som nemala tolke napady, kreativita vycerpana, lebo ja som bola akasi ubita, unavena a ziadalo sa mi "cerstveho" vzduchu. A to pritom muz je super, ten pomaha so vsetkym, cize to nie je tak, zeby vsetko bolo na mne vyhradne. Druhe dietko sme planovali, museli sme to vsak posunut, lebo ja som vazne ochorela, a to mi tiez nepridalo. Namiesto trochu vybrdnutia zo stereotypu spital, operacia, rekonvalescencia...rok a pol v trapu. Az teraz cakame druhe. Takze sa mi to volajako natiahlo, doma chcem byt s tymto mrnuskom aspon tie dva roky len strasne dufam, ze to vydrzim v klude a pokoji. Lebo fakt je, ze po istej dobe Ti uplne dojdu sily na nejake kreativne hratky. A to ja som byvala taka, ze som si plne so syncekom vystacila, tesila som sa ako sem sa nabalili a robili si nas sukromny piknik v trave, chodili sme kade tade do mesta, do parkov a nechybal nam nikto. Ziadne centra. No ale vidis, prisiel zlom, ze som uz lapalapo napadoch a energii. Hm, mozno tebe to tak neprijde, ved uvidis sama. Este si doma velmi kratko, nabita euforiou, napadmi a energiou. Drzim palce nech Ti to vydrzi co najdlhsie. 😉
@jabadaba to mi je luto s tou chorobou to cloveka iste ubija ...a je super ze teraz bude druhe mimi ...mozno ked sa narodi tak aj ty zmenis 2 roky na 3 😉 no ja som prave na vsetko sama...mm zacal popri robote studovat VS takze bud robi alebo je v skole alebo sa uci a teraz je skuskove takze sa chodi ucit k rodicom kde ho nikto nerusi a domov dojde ked uz mala spi... takze teraz aj na mna vsetko pada takto pred sviatkami toho mam dost,ale to je o inom... ked si vecer sadnem konecne po celom dni tak viem ze by som nemenila... 🙂
@jabadaba plne s tebou suhlasim. u mna (teda az na tu chorobu) to iste. este kym nebolo obdobie vzdoru bol veget, aj sme sa zahrali, aj von isli. vsetko sa dalo. ale ono to po case fakt zacne byt vycerpavajuce, ked prides s napadom a odpoved na vsetko je "nie", "nebudem", "nechcem". a nedajboze musis a vlastne dieta s tebou zacne "bojovat"., nech pouzije clovek akykolvek pristup. niekedy som fakt rada, ze je vecer 7,30 a obaja su v posteli, spia a ja mozem len tak sediet a pozerat tv. alebo vypadnut von. a to manzel tiez velmi pomaha. 😉
Ja to beriem tak ze toto obdobie s detmi si musim vychutnat teraz uz sa nikdy nevrati a deti vyrastu a budu samostané a uz ma nebudu tolko potrebovat, je fakt nemam problém byt doma aj ked je to len 2 roky zatial ale dalsie 3 roky este urcite budem, mozno to mam lahsie lebo byvame v dome a mame velku zahradu kde sa deti mozu vysantit. Nikdy som nebola nejaka kariéristka aj ked som dost pracovala dokonca aj nocné, ale nejako mi to az tak nechyba, proste deti ma naplnaju viac ako nervy v praci ja neviem, som spokojna. 🙂
@mywiel ale ved to je super, ked si spokojna 😉 ja som viac menej spokojna tiez, a deti by som nemenila, ale mam rada aj ked od nich mozem ist prec (aspon na pol dna). vratim sa a som opat happy, opat mam ten odstup od vsetkeho, skratka nacerpam novu energiu. tiez si rada vyjdem s muzom bez deti - clovek si to vychutna uplne inak ako s detmi. uz to tu niekto pisal - kazda zena je inak nastavena a inak to vnima. 😉 napr. tie pokroky u deti - u lukasa som ich sledovala a horlivo na ne cakala, u jonasa len konstatujem: aha, chodi. tesi ma to, lebo viem, ze je ok, ale uz to tak nevnimam. vela veci pri nom vobec neriesim - kojenie - ako dlho, kolko a kedy, prikrmy ake a kedy, strava po roku, spanok, vsetko islo a ide automaticky, aj odstavenie. skratka ani tehotenstvo som nevnimala tak ako prve. neviem, mozno som divna 😕 😀
@bubelko ale cosi, nie si divna. Ono, cim starsie dietatko tym narocnejsie. Obdobie vzdoru vie riadne potrapit, potom zasa pride obdobie kedy jeho naroky na zabavu su uz uplne inde ako tapusky ci citanie nejakej infantilnej kacickovej knizocky. A neustale vymyslat sa neda. Teda aspon moja kreativita ma svoje limity, najma ak som utahana. Lebo pride aj cas kedy dieta uz ani po obede nespava, cize ziadne aspon dvojhodkove vypnutie a la precitam si nieco ci inak sa dusevne vzpruzim. Zrazu nastane jedno nekonecne kolecko. Aj u nas to je uz takto. Syn nespava po poludni od troch rokov, cize rok a pol. Rano uz len co sa napapa krici hrat hrat a uz ma taha kadetade. Zahra sa vela aj sam, ale to ja vtedy varim ci robim ine v domacnosti potrebne veci. A potom sup do hier a to je teraz riadne trvdohlavy, nie ze hrat sa ako ja vymyslim, ale ako on. A potom ten kazdodenny boj co sa prechadzky tyka, su dni kedy ani bohovi nechce ist von. Lenze ja uz padam na usta co potrebujem na luft. A hadajte sa s nim denne. Proste rapel a je vymalovane. Nas maly je riadne popredu co sa mentalneho vyvoja tyka, ten ma otazok na miliony o vsetkom moznom a ja uz len od rana rapocem, vysvetlujem. Vsetko rozobera, analyzuje, ziada vysvetlenie vysvetlenia. Uz to nie je rocne nenarocne babatenko. Aj to bol so mnou stale, boli sme v kuse spolu, vsetko sme spolu robili. Ale to aspon bolo fajn, ja v kuchyni a on prestastny sediac v sufliku pri mne a hrabkajuc sa vo varechach. No tie casy uz skoncili. Len co sa rozhovoril. 😀
@jabadaba dik, si ma potesila 🙂 u nas je to bolo a je velmi podobne - v roku mi sedel v kuchyni a vyberal misky z policky, ale ako zacal rozpravat, odvtedy sa mu usta nezavreli. este aj doktor skonstatoval, ze na chlapca zacal rozpravat velmi skoro. tiez sa pyta, analyzuje, vsade musi byt, vsetko vidiet a "kontrolovat". a tiez nespava uz 1,5 roka - prestal, ked som bola tehotna a najviac som to potrebovala. ako na potvoru 😀 😀 😀 a do skolky ma vdaka miestnemu skolstvu este 2 roky. takze zatial navstevuje iba taku "spielgruppe". cize ho mam viac menej stale doma a tiez niekedy zistujem, ze rada by som s mladsim von, ale jemu sa zrovna nechce - a to potom je hodinove presviedcanie - nakoniec po hodine ideme na 30min von, len pre dobry pocit. ale to uz neriesim, to nechavam plynut 😉 som fakt rada, ze mame s muzom dohodu na tie stredy a vikendy - to idem von sama, bez deti. a vychutnavam si to, je to super. pridem na ine myslienky. 😉
@bubelko tak to ste si dobre zariadili. Super, ze mas priestor pre seba, je to potrebne. Potom sa clovek aj lahsie zasa zapoji do stereotypu. Ja mam maleho tiez stale doma. Prvy raz v troch rokoch siel do MS, ael nam s muzom sa nepacili iste metody a po troch dnoch sme dieta stiahli. Takze bol doma. Teraz v septembri nastupil do inej skolky, vsetko v poho, paci sa nam personal aj prostredie, dieta bolo prve tyzdne plne v pohode. No a praska, nastal desny zlom, do skolky ani za svet. Raz sme ho tam doslova nechali rkriciaceho a zdrhli sme. KLepali sme sa s muzom este zvysok dna. Nepomohlo nic, ziadna motivacia, ziadne prehovaranie a tak mame odklad. 😀 Potom aj chorel, cize z tohto hladisak je to aj pre mna dobre, ze nechytam ako tehotna kadeco. No a co bude v januari uvidime, riaditelka sa smiala, ze to asi nebude nas prvy a posledny odklad. Tak uvidime ako to pojde. Ale teda, obcas sa uz nevladzem venovat tak intenzivne ako som zvykla. Esteze muz pracuje teraz z domu, tak sem tam kedsi da pauzu, vypomoze.
Akurát som narazila na tuto pre mna dosť aktuálnu tému a tak reku prispejem sem svojim názorom. Na materskej som 6tyzdnov a uz mi pomaly tiež začína hrávať že každý deň to iste. Ako neni to úplne že nuda lebo nemám čas sa ani vyspat kedže maly trpí strasnymi kolikami tak niekedy spim len 2hodiny za 24 hodín čo je tiež o hubu. Každopádne tiez sa nemám s kým normálne porozprávať kedže každého zaujíma ajtak v prvom rade moje dieťa. Obávam sa že to uz dlho takto nevydrzim a o to to mám horšie že som mala rizikové tehotenstvo takze uz som vlastne doma skoro trištvrte roka... Ach jo 😔
Najviac ma vytáčalo, keď som sa konečne dostala k obedu a v tom mi zazvonil telefón a nejaký dobrák mi chcel dávať rady ohľadom starostlivosti o dieťa, pretože všetci boli presvedčení o tom, že sama a bez ich rád to nemôžem zvládať.