4 generácie pod jednou strechou. Ako to zvládnuť?
Ja už neviem, čo mám robiť, aby som sa nezbláznila... Dom je písaný na manžela, ale bývajú s nami jeho rodičia a 89 ročný starký, máme trojtýždňové bábätko. My máme síce hore, dve izby, ktoré sme si zariadili tak aby sme boli spokojní...chýba, nám tu ešte kúpeľňa, tá bude za pár mesiacov...ale kuchyňu máme len jednu. Dostať sa u nás do kúpeľne je veľký problém...a to nehovorím o tom, že nikto nevie rešpektovať naše súkromie a fakt, že je tu malé dieťa. Neustále nám chodia hore, svokra mi dokonca lašuje po skriniach a šuflíkoch. Nikdy nezaklopú, keď k nám idú do spálne. Akoby to nestačilo, že dom je na prasknutie, svokra sem stále vyvoláva svojho druhého syna zo ženou a trojročnou vnučkou, chodia si sem ako na chatu, vždy sa tu najedia a nabalí sa im aj domov, správajú sa tu ako doma, ich malá stále reve a švagrina hučí po malej jak zmylov zbavená. Je tu neustále hluk, keďže svokra a starký sú polohluchý a keď rozprávajú sú dosť hluční. Svokra sa ale vôbec nevie kontrolovať a búcha dverami a hučí na celý dom. Manžela mám momentálne na služobnej ceste, tak nemôže tu urobiť ani poriadok, aj keď im niečo povie, tak svokra robí ešte väčší bordel ako obvykle. Minule som jej povedala, že nech nebúcha dverami, lebo malá sa mi zakaždým zlakne...že ona je ešte hluchá a nemôže nič počuť a vysmiala ma, že hádam nebude chodiť po špičkách a nasledujúci týždeň buchala naschvál ešte viac. Neviem čo si tým chcela dokázat, ale svedčí to o jej inteligencii. Ja naozaj neviem ako ďalej, včera mi malú zobudili najmenej 10x a všetci mi sem furt lozili, ja som to už nevydržala a praskli mi nervy a celý večer som sa na skype hádala s manželom a vybíjala si na ňom zlosť. Nežijeme si zle, ale na samostatné bývanie nemáme a manžel si odmieta zobrať hypotéku, vraj nezadĺži, ešte aj našu malú a že to mám vydržať, kým príde domov. My sa veľmi ľúbime, vychádzame spolu velmi dobre, pomáha mi, stará sa o mňa, mám skoro všetko čo chcem alebo potrebujem...ale už nevládzem... asi sa chcem len vyrozprávať, alebo počuť, že nie som jediná s takýmto problémom, ja viem, sú na to ľudia aj horšie a ja sa nemám na čo sťažovať... ale fakt sa asi zbláznim...Zo svokrou si nerozumiem, nemám si s ňou čo povedať, sme úplne na inej úrovni. Môj manžel to chápe a je aj rád, že s ňou nie som kamarátka a nevešiam jej všetko na nos, ako jej druhá nevestička... S malou nepotrebujem pomôcť, viem sa o ňu postarať úplne sama a to sa jej nepáči, variť viem aj postarať sa o domácnosť, mám svoj názor. A ona to ťažko nesie, že nemôže robiť najmúdrejšiu...je hlúpa a má stále sprosté reči...Zo začiatku mi velmi ubližovala rečami, ale môj manžel sa ma zastal a ona už vie, že si nemôže dovoliť na mna povedať, zle slovo pred ním, tak ma ohovára po celej rodine, najhoršie na tom je, že si ešte aj vymýšla... vypočula som si jeden telefonát po ktorom som asi hodinu revala... ale išla som za ňou a povedala svoje... bojím sa, že naše manželstvo sa skončí, kôli jeho mame, lebo ja to nezvládam. Celé dni ma z toho hluku bolí hlava... ako ich naučiť aby neboli takí hluční a prispôsobili sa? ako im vysvetliť, pre nich nevysvetliteľné?
@emakiki stale to nechapes - ich nezmenis. Najma ak su aj nahluchli. Jednoducho musia bud dojst opat do toho co potrebuje male babo alebo im to nedojde ani po roku. Zbytocne sa vytacas. Preco si sa nepostarala aj Ty o byvanie? Prepac, ale neda mi tuto otazku nepolozit. Lebo byt len nespokojna a nepricinit sa o nic, takto to nefunguje.
@jabadaba jaj tak, takze toto je len o ziarlivosti na druheho surodenca...uz chapema nebudem to dalej komentovat, ani vyvracat, kedze by to bolo na dlhe lakte a tiez pre vas nevysvetlitelne... len by ma zaujmalo ako ste sa vy dopracovali k vlastnemu byvaniu, ked sa tu uz take mudre reci vedu... pekny den
@dai presne to ideme spravit...
ako som pisala, mozno som sa chcela len vyzalovat, vyrozpravat, ale uz lutujem ze som takuto temu zalozila... a otazka znela, ako to zvladnut... najviac sa mi paci ze najviac reaguju ti, co k teme nemaju co povedat, lebo si taku situaciu nezazili...a robia tu mudrych... a len na objasnesnie...jednemu syncekovi sa kupil a zariadil byt a druhemu prepisal dom... takze ten co je osamostatneny, sa nemoze stazovat na nic... preco jednemu syncekovi sa pomaha a dava kopec penazi a jedla a pod. a druhy chudak musi len makat okolo domu a pomahat ako sa da a este je aj najhorsi...jednoducho musia pochopit, ze tu byvame...rada by som bola, keby mi odpisuju uz len ludia, ktorí si to naozaj zazili a vedia mi poradit ako sa nezblaznit... inak nikoho do toho nic, preco sme tu a preco to a preco hento...
dakujem a pekny den....vsetkym...
@emakiki Necitala som vsetky prispevky, takze napisem len za seba. My mame hypoteku, byvame samostatne a mame svaty pokoj. Za tie prachy mi to fakt stoji. Ako si ustelieme, tak spime. Co si navarime, to jeme. Ked si vylozime nohy na stol, nikto nam ich nesklada dole. Nikto nam nechodi len tak po byte a uz vobec nelozi do skrin. Deticky maju svoj klud a nikto ich nerusi.
Rodicia sa nebudu prisposobovat vam, oni su tam doma. Vy sa musite prisposobit im. Alebo odist. Vela z nas tu ma na krku hypoteku ( a nie na 5, ale na 30 rokov), no nemenili by sme. Svoje je svoje. Tuto nemilu situaciu by ste mali riesit na zaciatku, kym sa da, lebo neskor to moze nastrbit vas vztah s manzelom a neviem, ci vam pripadny rozpad rodiny bude stat za to, ze si manzel odmieta vziat hypoteku (keby bol vrcholovy manazer a povedali by ste si, ze na dva roky sa uskromnite a za ten cas nasetrite z jeho vyplaty na vlastne byvanie - o.k. Ale asi to tak nebude, ze?).
@emakiki ahoj. ja nepoužíva vulgarizmy a v debate to očakávam aj od druhej strany. v každom pripade odpoveď na tvoju otázku ako sme sa dostali k byvaniu ... ked sme sa rozhodli spolu s mužom žiť tak sme asi 2 roky bývalí v podnájom s ďalšími parmy natlaceny v jednej izbe. ked sme začali zarábať trošku normalnejsie vzali sme si hypo na maličký 46m2 bytik na kraji mesta... ked mala dcérka 1 rok a niečo nastúpila som do práce aby sme mohli doriešiť niečo väčšie - syncek sa nám už narodil do noveho veľkého bytu ktorý sme si kupili vďaka predaju malého ( hypo sme splatili za 7 rokov ) a vzatiu ďalšej hypo - ja nepoznám v svojom okolí nikoho kto by býval bez hypo ...
@emakiki u nas toto kedysi fungovalo, ale drasticky sa medzi poschodia dali riadne vchodove dvere na zamku, nik nam tam nechodil a nik sa nemohol stazovat... behanie okolo domu, resp. skor okolo rodicov mali povinne vsetky ich deti, proste to si medzi sebou surodenci vydiskutovali... vymyslel si dedo ze chce toto a hento, neexistovalo aby tam len jeden robil dookola sluhu... ale to je vsetko na manzelovi aby si toto vyjednal doma. To ze na niekoho prepisu rodicia dom a niekomu kupia byt je sice pekne, ale treba respektovat aj sukromie. Podla mna sa to da zvladnut aj pokope, nie je hned nutne sa stahovat a brat si hypo.. radsej pozicku na prerabku na ten samostany vchod napr. a kuchynu + kupelnu.. aj ked iba provizornu kuchynu zatial ;)
ahoj ja tak isto z vlastnej skusenosti.Chodili sme s manželom štyri roky, automaticky po svadbe byvať ku svokrovcom, šak napisali mu dom, tak sme tam štyri roky byvali, paradoxne na tom je, že mne nevadia svokrovci ale jeho brat, ktorý je rozvedeny a jeho sestra, ktorá žije v Rakusku, ale každú priležitosť sa tu nasačkuje so svojim manželom a dvoma deťmi, vobec si nerozumieme. až raz prišiel prvý jún 2012 a ja som si zbalila par tričiek a kraťasov a vratila som sa k mame, byvame v tej istej dedine a manžela postavila pred hotovu vec, bud budeme mať hore svoje byvanie alebo sa tam nikdy nevratim, tak teraz prerabame vrch a som spokojna a tým padom aj manžel 😉
@emakiki neviem, nerozumiem tomu, prečo sa otázka bývania začína riešiť, až keď sú mladí ľudia manželia a majú dieťa. Nikdy ste sa nerozprávali o tom, kde budete spolu žiť? Veď bolo jasné, že ten životný štýl, ktorí rodičia tvojho manžela majú, ten budú mať vždy. Že je dom napísaný na tvojho manžela, na veci veľa nemení. Pred svadbou, ešte kým ste spolu chodili si s tým musela súhlasiť, veď ťa tam nedostal násilím. Možno si to len tak nevnímala, kým si nemala bábätko. Ale dve izby bez kuchyne a kúpelne sú do budúcnosti málo aj pre trojčlennú rodinku. Keď už tvoj manžel nechce hypo (svojím spôsobom ho chápem), tak je treba, aby vaše bývanie v tomto dome dotiahol do konca. Samostatný vchod s dverami s guľou z vonku je samozrejmosťou, minikuchynský kút druhou. Na tom trvaj. Hlučných spolubývajúcich nezmeníš, švagor tam príde k rodičom, tak túto vec nerieš, lebo aj tak nič nevyriešiš, len sa oberáš o energiu. Keď dáš malú do kočíka, nedávaj ju spinkať na dvor, vezmi si niečo na pitie, dobrú knihu, deku a šup do prírody - píšeš, že je tam krásne. A máš dve, tri hodinky kľud, ticho - ty aj tvoje dieťatko. Keď bude väčšie - v sobotu, keď príde švagor - choďte na výlet, tvojej psychike to prospeje. Ty si veľmi zľavila zo svojich požiadaviek na bývanie, pritlač na manžela, čo sa týka toho vchodu a kuchynského kúta. Hádam mu tvoj kľud za to stojí. Držím palce.
@tanapeta Toto je aj moj nazor. Ja mam svojich rodicov rada, rada k nim idem, ale potom sa vratim do svojho. Ja som si brala hypoteku ako slobodna 26-rocna baba. Kupila som si byt, v ktorom teraz byvame (majetky aj dlhy sme si s manzelom neskor zmluvne vysporiadali na polovicu, nemame teda BSM, aby to bolo fer voci obidvom). Teraz nas bude cakat kupa vacsieho byvania, pretoze uz nas je viac. Budeme to riesit hypotekou, ked nastupim do prace. Je pravda, ze hlavne pocas MD a RD sa musime uskromnovat, lebo nie je lahke platit hypo, ale da sa (ja pracujem popri MD a RD od 8. tyzdna mojho 2. dietata). Snazime sa snazit 🙂
@emakiki u nas je to trochu zlozitejsie s tym domom. muzova mama a jeho sestra mu darovali ich ciastku aj kvoli exekuciam aj kvoli hypoteke. Keby nebol jeho tak mu nedaju hypoteku. Aj to je jeho len polovica druhu polovicu ma muzov krstny. No stale ma len ohovaraju robia doprieku,to je tu na dennom poriadku. Su trapny. Nenavidim ich a tento dom.
@emakiki nie, nie je to len o ziarlivosti na druheho surodenca. Je to o nespravnej optike. Aj Ty musis vziat v uvahu iste veci a pozriet sa na cely problem inak nez nazeras teraz. Ako to mas vnimat Ti tu piseme. Neviem co si podrazdena. Ake reakcie cakas? Chcela si sa pozalovat a je to fajn a v poriadku. Tak to tu aj berieme. 😉 Ale nemozes ocakavat len unisono tlapkanie po chrbatiku ake to je desne a jedine Ty si v prave bez toho, aby sa vzalo v uhavu ako ta cela situacia vobec vznikla.
Mne na byvanie prispeli moji rodicia, vdaka im za to neskutocna. Sama som si setrila dost dlho plus teda ich pomoc. Muzo detto. Jeho rodicia mu pomohli a aj on sam co to dotiahol. Suma sumarum nam to vydalo na vlastne byvanie. A je to k nezaplateniu. Samozrejme, ze hypo je. Co narobis.
Takze bud budes neustale frfotat a viest zivot uplne mimo svojich predstav v cudzom baraku, alebo sa zoberiete a vezmete tu hypoteku a poriesite vlastne byvanie. U vas je to totiz znacne absurdne poriesene - jedna spolocna kuchyna! pane na nebi! Co si tvoj muz myslel ako budete fungovat? A tvoja svokra uz duplom? Ked vas tam tahali mali teda aspon poskytnut solidne zazemie mladej rodine. Alebo ste to za danych podmienok mali kategoricky odmietnut. Lenze to by tvoj muz musel mat na to gule. Zrejme ich nemal. Takto sa byvat skutocne neda. Alebo dalia alternativa ked hypo nie - prisposob sa Ty a nauc sa spolunazivat s rodinou svojho muza tak, aby na teba neposobila tak rusivo. Svagor tam chodit bude, je to jeho domov. Zatial teda kym su tam jeho rodicia. S tym tiez nic nenarobis.
@emakiki ano, v tom mas uplnu pravdu, ze poriesenie bytovej otazky zo strany rodicov tym, ze jedemu sa kupi byt a druhemu sa prskne na krk rodicovsky dom aj s rodicmi je znacne nefer. To je fakt. Je to take salamunske riesenie. Ze vsak zaopatrime obe deticky ale akosi uchadza rodicom to podstatne - ze ten druhy taha za kratsi koniec. Takze v tomto s tebou suhlasim. Ale zrejme to nie vzdy ide tak, aby na byt dali obom. Holt, niektori rodicia to vobec nedomyslia. Preto ste ale mali vy nieco podniknut. Tie izby hore predpokladam ste rekonstruovali, nie? No skoda penazi do nich vrazat. Uz ste ich mohli mat na ucte ako zaklad pre solo byvanie.
@jabadaba neviem prečo sa očakáva že rodičia zabezpečia bývanie - my máme všetci traja vš a vždy sme to brali tak že tunam rodičia zaplatili, do života vychystali a odvtedy je na nás sa o seba postarať a skôr im dávať ako ide nich niečo čakať...
inak u môjho otca to presne tak bolo - dvom deťom postavili rodičia domy a na neho prepisali ich. jasné že nefér ale naši si zaobstarali vlastne bývanie - sice v byte ale v meste - vďaka tomu žili ako oni chceli nie stale pod dohľadom celej dediny... teraz sa starý rodičia pominuli a oni majú z domčeka krásnu chalupu a sú spokojní... neviem si predstaviť že by sme u starých rodičov mali žiť ako rodina - stačili mi víkendy kedy sme tam chodili na návštevy
@dai ja neviem tak nejak to asi mnohi ocakavaju. Ja osobne som necakala a zhanala si podnajom kadetade, nasi napriklad nastojili na tom, ze ndech vyckam, ze mi prispeju na vlastny byt. Slo o to, ze nechceli aby som cpala peniaze do cudzieho ked som si ich mohla setrit a ukladat na ucte na vlastne. A tak aj bolo. Dobre mi poradili. Lebo ja som bola hrrr a hned v prvom jobe som sa obzerala po vlastnom byvani v podobe prenajmu. Necakala som od nasich vobec nic. Rodinu som si mienila zakladat az po zaopatreni co sa vzdelania aj byvania tyka. Neviem si napr. ja osobne predstavit, ze by som sa natrepala nasim do bytu tehotna aj s muzom. 😝 Rovnako moj muz sa staral roky sam o seba a behal po podnajmoch. Neskor mu rodicia prispeli ku kupe bytu. Jeho surodenec vsak uz zostal v rodicovskom a dnes toho lutuje. Berie tak, ze to co vrazili do prerabky aj tak mini bytu v ramci rodinneho domu, to mohli vtedy investovat do vlastneho separe byvania. A to maju vlastny vchod aj kuchynu. Lenze mnohi ako vidis cakaju, ze rodic poriesi. Pripadne cakaju, ze poriesia rodicia muza. Povacsine teda. Akoby zeny ani rodiny nemali.
@emakiki pisala som Ti,ze som zila na shared house.objasnim.tu v anglicku je bezne,ze sa da dokopy par ludi a platia spolu najom za cely jeden dom.ja som otehotnela,s partnerom som sa rozisla par dni po porode,chodil za mnou mi pomahat moj dnes uz snubenec,ale este tam nebyval.teda ja+dvojcata v jednej izbe,3 pracujuce pary v dalsich troch izbach.spolocna kuchyna,kupelna.vies si to predstavit?vies ake je,ked sa ludia vracali z nocnej a isli fajcit,sprchovat sa,varit?vies si predstavit robit mlieko,sterilizovat flasky,varit,v kuchyni kde sa pohybovalo dalsich 6 ludi?musela som striehnut na pracku,ked bola volna.vypiect si o desiatej dubstep alebo privitat pripitu navstevu,ktora si zmyslela,ze chce vidiet deti o polnoci.takze velmi dobre viem,o com hovoris.len ja som vtedy nemala muza,ktory by si mohol vziat hypoteku.teraz ho mam,najskor sme si platili jednu izbu,potom polku domu,neskor cely dom a teraz mame super nadstandardny byt v centre,kedze si chceme kupit vlastny dom,tak riesime tiez hypo,je to nasa povinnost voci nasim detom a voci nasej rodine.
ja by som tvojmu manzelovi polozila len jednu otazku - su prenho dolezitejsie peniaze a majetky alebo stastie jeho rodiny? Manzelky, ktoru si vybral on sam (lebo rodicov si nevyberame) a jeho vlastneho dietata, ktore za nic nemoze. Neutocila by som otvorene na svokrovcov, ale neustale by som mu opakovala, ze takto nie som stastna a ze sa bojim, ze to nezvladnem. Ved ty si predsa tiez musela opustit svojich rodicov a svoje rodne byvanie, aby si mohla byt s nim. Nemoze on nieco podobne urobit pre teba? Predsa musi pochopit, ze ty si prisla do cudzieho a aj tak sa tam nikdy nebudes citit ako doma. Podla mna by sa mohli vsetci posnazit, aby ti tam bolo co najlepsie, lebo zit cely zivot s tym, ze som u niekoho na navsteve a nemam uplne ziadne prava, to nie je bohvieco. Zvlast, ked pises, ze aj svokrovci chceli, aby ste prisli byvat tam.
Ja viem, ze doba je zla a ze hypoteky su velkym strasiakom, aj my jednu mame a tiez nevieme, co bude o par rokov. Ale vy mate predsa len jednu vyhodu. Ak by sa to s tou hypotekou nepodarilo, vzdy sa mozete vratit byvat k svokrovcom. Ja by som asi dala manzelovi ultimatum - bud chce dom alebo stastnu rodinu - oboje mat nemoze. Urcite je to tazke a tiez by som sa bala rozpadu manzelstva, ale na druhej strane, byt s muzom, ktory nerespektuje aj moje potreby, tiez nie je idealne.
Inak nesuhlasim s nazormi, ze autorka sa nepricinila nijako o byvanie. Predsa svojmu muzovi navrhla riesenie hypotekou. A hypoteka pada aj na jej hlavu, nie len na muzovu. To, ze manzel je proti tomu, za to nemoze. A nezda sa mi spravne utocit na rodinu autorky, pretoze nie vsetci rodicia mozu zabezbecit byvanie svojim detom, aj ked to mozno velmi chcu. Skor mi pride velmi ojedinele, ze si mozu dovolit vysporiadat byvanie jednemu synovi, aby druhemu mohol ostat dom. Moji rodicia by na to rozhodne nemali prostriedky, aby co len jedneho zo surodencov vyplatili v prospech druheho.
@emakiki
My byvame zatial v prenajatom byte, setrime aby sme mali zaklad na hypo a o rok si ju pravdepodobne zoberieme a budeme mat vlastny byt. Rodicia mojho partnera maju velky 2 poschodovy dom, ktory je takmer prazdny, ale nas by ani nenapadlo ist tam byvat. Kazdy by mal mat vlastne byvanie.
Obaja makame, pracuje na vzdelani, odkladame si a dietatko planujeme az potom co sa zabezpecime. Toto sa vola zodpovedny pristup k zivotu. A nie nasackovat sa k svokrovcom, stazovat sa na nich a hypo z principu odmietat. Mali by ste sa obaja s parnterom zobudit, prebrat zodpovednost za vasu rodinu a rodicov nechat nech si ziju ako chcu - vo svojom dome na to maju plne pravo.
99% mojich vsetkych znamych ma hypoteku ak chcu byvat samostatne..kazdy ani nema moznost zdedit nejaky dom, hlavne ak zije v meste v byte s rodicmi. Automaticky sa berie hypo na vl.byt alebo dom 😉 Nikto z toho nerobi dramu, je to proste tak. My s mm mame hypo na 30rokov na3izb.byt, 2 deti..v auguste 3tie..cize dalsia materska. Manzel ma 2roboty, vkuse taha aby sme si zili dobre.. Moja vlastna sestra byva s muzom v jeho rodicovskom dome - tiez uz prepisanom nanho, cely prerobeny, krasny..vlast.poschodie.. ale NEMENILA BY SOM!!...nemaju svoj pokoj nikdy taky ako my 😀 😀 dovody asi poznas 😉
@emakiki a este nieco.ked som sa rozisla s ex este na SK,po rokoch som sa tiez musela vratit k rodicom.nechali ma vyplakat,vyzurit a potom sa ma pytali 'a co teraz'?obaja uz boli zvyknuti,ze maju svoje sukromie a zrazu som sa tam ocitla ja-nocny vtak,fajciar.spavala som na gauci.dodnes si pamatam na otcove 'netelefonuj na balkone,pocuje Ta suseda' alebo 'chod si umyt nohy,kym si sadnes na gauc' alebo 'preco jes o polnoci?' on salel zo mna a ja z neho.preto som aj odisla do UK,lebo sama by som podnajom neutiahla a prace v Lucenci bolo ako vitaminov v slanine.su ludia,ktori presli este horsimi vecami ako ty,lenze to zacali riesit.zalovat sa kludne vyzaluj,my Ta pochopime,ale pochopenie pre 'neda sa to' u mna nehladaj.sama pises,ze sa da-len muz nechce...
@emakiki suhlasim s
@dai
@jabadaba
a rovnako sme fungovali najskor v malom. uz sme sa 3x stahovali, vzdy ked prisla potreba vacsieho byvania a moznosti brat si vyssiu hypo. tu predchadzajucu nehnutelnost sme predavali aj s uverom.
tiez nechapem, kde je problem. taketo transakcie sa bezne robia.
navyse kriza nam prave pomohla, sice byt sme predali malicko pod cenu, ale ziskali sme dom, ktory sme vyhodnejsie postavili.
@mima86 tu hypoteku nemaju cize sa na nej ani obaja nepodielaju. Chciet je pekne...ale to malokedy staci na to, aby sme si mohli povedat, ze sme aj nieco urobili. Minimalne aspon mohli pockat s dietatom, ak tak velmi ziju v nevyhovujucom. K otazke rodiny zeny - nie, jasne, ze nie kazdy ma tu moznost pomoct s byvanim. Ale obycajne sa tu toci riesenie byvania z muzovej strany preto som sa ja pytala kde je rodina zakaldatelky ak teda potrebuju alebo potrebovali helfnut s otazkou byvania. Odpoved som nedostala, cizev netusime do akej miery nemozu alebo len nechcu pomoct. Nemoze to predsa lezat vsetko na rodicoch muza, ci ano? Ti aspon co to poriesili, ale nie velmi stastne. Ale aspon!
jo a na margo zakladatelkynej staznosti, ze tu hladala rady ako to zvladnut - ved ich dostala. Tu niet inej rady ako bud hypoteka a vlastne byvanie alebo sa prisposobit. Nic ine sa tu poradit neda. Toto je jedina cesta ako to cele zvladnut. Rady typu vyhodit rodicov tu zrejme nepadnu.
@emakiki Necitala som vsetky prispevky.Boli sme na tom podobne,s tym rozdielom,ze ja som isla so svokrovcami byvat dobrovolne 😀 Bola som este slobodna,s mm sme spolu chodili asi 5 rokov,byvali sme v podnajme,potom chvilu u svokrovcov,potom sme zobrali hypo a kupili byt.A potom nas napadlo,ze ho predame,svokrovci predaju tiez svoj byt a kupime spolu domcek.Tak aj bolo.Mali sme v plane kupit vacsi dom,aby sme sa o seba nepotkynali,ale nanasli sme taky,kt. by nam vyhovoval.Tak sme kupili klasicku kocku,ze prerobime.Takze sme sa nastahovali,mali sme svoju izbu,oni mali svoju,spolocna kupelna,kuchyna,obyvacka.Ako bolo to v pohode,az kym sa nenarodil syn 😒 V kuse som bola nervozna,nemohla som si ani prdnut,aby o tom svokra nevedela,ked maly zaplakal,uz aj zacala-asi ho boli brusko,pomasiruj,popestuj,blabla,neskutocne ma to vytacalo.O svokrovi ani nehovorim,bol vtedy nezamestnany,takze stale doma 😠 Denne sme sa pochytili.To prerabanie trvalo neskutocne 4 roky,este stale je co robit...ale mozem povedat,ked sme konecne ako tak porobili-robili sme pre seba cele nove poschodie-odisli sme byvat hore,strasne sa mi ulavilo.Nikto sa do mna nestara,nikto mi nic nevycita,zijeme si ako chceme,no parada...Svokra pride,tak raz za 2dni hore,medzi dvere,chilu pokecame a ide prec.Svokor nepride vobec 🙂 Stretavame sa na zahrade,alebo ideme my dole a v nedelu vzdy obedujeme spolu u nich.Nam to takto vyhovuje.Teraz si vychadzame super...a je vidno,ze aj oni su spokojni,lebo tiez potrebuju svoje sukromie.
Takze tazko ti poradit,bud si na to zvyknes..co nemyslim,alebo sa osamostanit.A poviem ti,bude to eln a len horsie.3 tyzdnove mimi ti teraz prespi kdekolvek a kedykolvek,ale ked bude mat pol roka-rok,uz to bude ine.A ked mate spolocnu kuchynu,potom bude na rade zase papanie-daj mu rezen,pozri ako pozera,chudatko...cokoladky,cukricky...a vela,vela ineho.Takze posadit manzela a rychlo najst riesenie,lebo ta slaktrafi... 😕
@emakiki neviem o čo ti ide, ženy ti napísali pravdu a hned sú zlé...
k tomu hluku, s tým je problém napríklad aj v paneláku, tam tiež nikto nebude chodiť po špičkách celé dni a rozprávať šepotom, len preto, že TY máš malé dieťa a čo ak práve spí alebo zaspáva...
a v konečnom dôsledku by bol problém aj v rodinnom dome, pokým by si nebývala na samote, nechodili by sa ťa všetci susedia žiadať o povolenie či môžu kosiť, píliť drevo alebo pustiť svoje dieťa na záhradu...
a inak mimochodom, dieťa si zvykne na zvuky s ktorými vyrastá odmalička a zaspí, to len matky sú nahnevané na celý svet, pričom často dieťa nespí práve kvôli ním , lebo ak niekto niečo robí sú nervozne a pocity matky sa prenesú na dieťa a to je potom nekľudné a nespí kvôli tomu že je nekľudné z matky a nie kvôli hluku na ktorý je zvyknuté.
a takisto nie je to tvoj dom, jeho rodičia majú už svoj vek a neviem ako by si ty znášala, keby celý život makáš, postavíš si dom a na starobu tam príde niekto, kto chce obráti celý tvoj režim a správanie naruby.
oni sú už zvyknutý žiť ako žijú a nezmenia sa, či majú ísť kvôli tvojej spokojnosť ísť žiť na ulicu, aby si mala kľud?
Ako tuto temu prevraciam tak ju prevraciam, ale musim suhlasit s Dai. Je to o cistej pohodlnosti potomka, o jeho laxnosti riesit vlastne byvanie ak si chce zakladat rodinu. Potom mi este napada otazka kde je rodina zeny, ktora sa obycajne pristahuje do cudzieho domu? Ved rodinu si zakladaju dvaja, tak dvaja sa maju aj podielat na byvani. Preco sa o byvanie zasadne maju starat rodicia muza? Obvykle je to aj tak nestastne riesenie, je tu tem neurekom a je vidno, ze to nie je dobre. Prepisat barak na syna za zivota rodicov povazujem za totalny nonsens! Dom je papierovo jeho, ale de facto jeho nie je a bude az po smrti rodicov. Lebo hadam ti dozit niekde musia a obycajne vo vlastnom dome, kde stravili cely svoj zivot. Cakat teda, ze raz sa odpracu a bude klud podla vlastnych predstav mi pride znacne nepatricne a morbidne. Ako sorry! A najviac protestuju pristahovane nevesty. Vsak nech sa paci dievcata, mate svojich rodicov, nech sa pricinia aj oni o vase solo byvanicko. Ci tato povinnost sa vas netyka? Ak sa neviem postarat a len beriem, tak holt smola. Musim drzat hubu a krok, ako sa vravi. A chlap co trva na byvani s rodicmi a velmi si tam chce zakladat rodinku bez ochoty ustupit a pomknut sa inde, toho by som ja osobne obisla oblukom. Ano, spolocne byvanie ale v haciende znacnych rozmerov, kde ma kazdy na byvanie vytvorene solidne podmienky. To si viem predstavit. Nikto nikomu nelezie az pod duchny, kazdy ma zachovany zdravy kus sukromia. A potom sa mozu pekne stretat v zahrade kdesi pod ceresnou a uzivat si svojej spolocnosti. Ale v priemernych dedinskych kikindach sa trieskat na hromadu, ako pardon, ale este aj so svagrovej FRAJEROM!!!! ako tu niekto spominal....tak to je uz o drzku.
Zachovat si zdravu rodinu je to najdolezitejsie a za podmienok ake panuju u mnohych co sa natrepali do domu svokrovcov to jednoducho mozne nie je. Tu jednoznacne cesta vedie cez hypoteku a kupu svojho. Maleho ale vlastneho! Ziaden kompromis tu ja nevidim. Svokrovci su tam doma a vzdy bud nech je na papieri hocikto pisany. A podla toho sa aj spravaju. Cudzim elementom je tam zial nevesta.
Za dalsie, vsimam si to castejsie v takychto temach - pristahovanym nevestam prekaza surodenec ich muza, ktory k rodicom chodieva. Trosku je to na hlavu nie? Len preto, ze v dome svokrovcov odrazu niekto byva nie je tam viac doma ako ten co v dome vyrastal. Pardon. Druhy syn ci dcera budu v rodicovskom dome vzdy doma a je teda prirodzene, ze k svojim rodicom chodia aj so svojimi detmi. Ved su to ich stari rodicia. Je znacne nepatricne, ze ma niekto odrazu potrebu roztacat sa v niecom rodnom dome a klast si podmienky a naroky kedy maju prist na vlastny dvorek na navstevu...sila! Mna ako manzelku takehoto druheho dietata mimo rodicovsky dom to znacne poburuje. A mojho muza detto. Tiez v jeho rodicovskom dome zije brat s druzkou a dietatom. To vsak neznamena, ze moj muz tam viac nie je doma, a ze nase deti tam maju chodit po spickach k vlastnym starym rodicom lebo tam nevyrastaju! Hoci sa tak casto ja osobne citim. Moje deti na zahrade nemaju jedinu hracku, jedinu vec svoju ako napr. hojdacku a podobne a teda citim sa tam cudzo. Lenze to nie je dom a zahrada druheho vnucika, ale je to dom a zahrada starych rodicov! A teda kazde jedno vnuca by tam malo byt vitane!!!