Aké slová vaších rodičov vás najviac zaboleli?
@mimusha3 Ved ty si uzasna co vsetko si dokazala sama,hned by som ta objala.Som rada ze si nasla tolko sily a vymanila sa z tej nicoty.Boze dievca,ved ty si doslova hrdinka v mojich ociach.Urcite si aj vyborna mama,len si zranena tym co si prezila,nemysli uz na to,tes sa z toho co mas,pozeraj sa len dopredu a pokracuj cestou na ktoru si svojim usilim vykrocila,bud silna,ver,vsetko bude dobre🧡
@mimusha3 na to učenie pri svieckach sa aj pamatam 🙈 bez elektriny cca 5 rokov... do obchodu ma posielali len na sviečky, ja som sa tak hanbila to kupovat, aj ked všetci vedeli, čo sa robi a prečo kupujem sviečky na kila 🙈 tepla voda neexistovala, v zime sa nekurilo, pod paplonon sme sa schovavali, tu nenormalnu zimu kazde rano, ked sa mal človek nachystat do školy a obliect sa 🙈 uplna klasika, ze sme mali v dome aj pod 8 stupnov.
@jarka26011 Moja zlata,mala si to velmi tazke,to vam nikto nepomohol?Ani rodina?Dobre ze si uz z toho prec,uz bude len lepsie🍀
@060106 myslím si, že by nikto nechcel prežiť to, čo som prežila ja.. Najstarší majú 17,16,14,teda puberta v nich len tak prekvitá.. Takže občas dajú na javo, že nie, nie som dobrá matka. Viem, že sú to pubertiaci, nie je to u nich také zlé, ale keď máš na duši jazvy, vždy ti príde ťažko, keď ti niekto niečo vytkne..
@77daniela77 nevymanila.. V 18 som ušla z domu a chytila sa prvého chlapa, ktorého som stretla.
Netvrdím, že je zlý, ľúbim ho, ale mať iné detstvo, možno aj ten život by bol iný..
Len to detstvo sa so mnou vlečie.. Ani psychológ nepomohol. Teda aby som mu nekrivdila, pomohol na chvíľu, ale niekedy som späť tam, kde som bola pred rokmi.. Zbytočne tým ubližujem sebe a ľuďom na ktorých mi záleží.. Neviem čo robiť, aby som mala aspoň štipku zdravého sebavedomia..
Ďakujem za povzbudenie ❤️
@mimusha3 Podla seba viem ze toto nikdy nepreboli a bude sa ti vracat vzdy po case.....zial,ani mne nic nepomohlo.Ja im to neviem odpustit.....Celkom dobra vec je urobit toto ked si sama,mne to pomaha:Predstav si seba v niektorych z tych hroznych situacii co si prezila,vidis sa tam ako sa trapis....no a teraz pristup k tomu ubolenemu dietatu a objim ho do naruce,čičíkaj ho,ukludnuj,bozkavaj.....ano,budes plakat,ale pomoze to na cas....teda aspon mne....skus to niekedy🍀
Že som zúfalá nula..to mi povedal otec ako 15 ročnej ...paradoxne teraz máme super vzťah ...ale nikdy toto nezabudnem
@mimusha3 vies co.. nediali sa mi hrozne stavy ako tebe,ale dialo sa tazke,ked som sa stala kresťankou skoro rok som sa modlila aby som odpustila mame,kokos rok som to riesila ja som to vedela ze proste to musím spraviť,potom som za to modlila,mesiac,ked som prosila Boha, niekto prišiel,polozil na mna ruky a modlil sa (bol to zazrak,lebo on po slovensky nevedel a ja po anglicky hej,a on sa modlil za.to, co ja a ja som vedela ze Boh ma pocuje) revala som asi 2 hodiny,strasne aj nad sebou,ale to odpustenie bol taky proces ze.mne sa strasne ulavilo..
Po tomto to trvalo ešte par mesiacov modlitieb ak nie rokov takych pomalých krokov
Ale ta ulava bola velka,lebo potom som zacala byt vdacna za vela
Tie rany dakedy proste akoby sa zacali ozyvat,tie bitky, urážky,manipulacia ..aj teraz proste sa.pohadame a strasne mi ublizi,kokos akoze revem, riešim a neviem co
Nechcem az moje deti su bez babky a dedka,riesim to,stale, psychológ plus iny ludia,je to proces a cele to toxické prostredie sa kdesi podpise no uz je to lepsie
Zmenit sa to da anie je to lahke ale drzim ti palce...inak terapeut ti nemusi sadnut prvy,aj segra chodi a dosť to stojí ale vidim ze to pomaha.. drzim ti moc palce aby si bola na seba hrda,lebo,podla toho co pises,si skvela :-*
@mimusha3 Pane Bože, to je hrozné čím si si prešla, až mi zostalo smutno na duši ☹ Podľa mňa môžeš byť na seba pyšná, môžeš byť na seba hrdá čo si v živote dokázala. To, že si sa postavila za seba, že si sa postavila na nohy po tomto všetkom. Že si vychovala 4 deti s láskou. A to, že pubiši ti povedia niečo čím "prisypú soľ do rany" je pri pubertiakoch normálne. To si vôbec nepripúšťaj, si dobrá mama. A môžem sa pýtať? Ako to, že tvoja mama bola do určitého momentu ukážková? Teda do nejakého bodu bola v pohode? Čo bo podľa teba ten spúšťač, že sa to takto posralo?
ked som otvorila tuto temu, absolutne som necakala, ze tu nejdem taketo veci. To je neskutocne, co ste si museli niektore zazit! a ze z vas nie su citovy mrzaci! ze dokazete zit normalny zivot! ja by som to nedala. sklanam sa pred kazdou, ktora si presla tymi hroznymi vecami, ste naozaj hrdinky.
@zazvorka87 tebe mi mali zakazat sem pisat, naco je tato tema dobra? to uz nevies, ako sa obranit, ked si p*covinu na zaciatku napisala, tak kopes okolo seba? tema je dobra z viacerych dovodov- zeny, ktore nieco taketo prezivali, mozu najst spriaznenu dusu, ktora ich pochopi, ked to vypisu, ulavi sa im. mozno niektore o tom nikdy nehovorili. a zeny, ktore mali to stastie a mali dobry vztah a pekne detsvo, sa mozno zamyslia, co je v zivote vzacne a dolezite, ake maju stastie.
@ysseba neviem či je na čo byť pyšná. Teda na deti, určite ❤️.. Inak asi nie.. Naozaj.
Mama, naozaj bola ukážková. Zažila som aj pomojkanie, keď sme mali prvé sväté prijímanie povedala mi, že som usilovná ako včelička..
Nuž. Ja som si to uvedomila až postupom času, ale mama bola zrejme závislá na liekoch. Proste pichlo ju, musela si dať tabletku. Aj do susedov nás posielala, keď sme doma už lieky nemali. Jedného dňa ju zobrali na psychiatriu. A ako sa vrátila, tak sa vrátil netvor. Každý jeden deň som počúvala, čo všetko tam zažila, ako ju zatvárali do klietky, ako jej iní pacienti ocikali posteľ a zvalili to na ňu, ako každý večer plakala.. Pamätám si presne aj mená jej "kamarátov", pesničky, ktoré si púšťala.. Musela som byť pri nej každý deň. Ani vonku ma nepustila. Ak som prišla len o 5 minút zo školy neskôr domov, bola bitka. Keď som sa zarozprávala so susedom, bola bitka..
Otec si potom našiel frajerku a od mojich 14 narodenín už domov neprišiel. Mama vinila za všetko mňa. Za to, že nás opustil, za to, že si našiel frajerku, za to, že som sa narodila..
@ouwecka ja som sa snažila odpustiť. Teda neviem, či sa to podarilo. Psychologička mi povedala, že vlastne mama je obeť...pretože bola chorá. Psychicky.
Žijeme v jednom meste, chodievam k nej niekoľko krát do týždňa.. Pomôcť s nákupom a tak.. Žije so sestrou (svojim miláčikom) sestra má paranoidnú schizofréniu, aj s ňou som si čosi užila..
Uvažujem aj nad regresnou terapiou, ale tie peniaze, čo to stojí.. Ja som živnostník. Od minulého roka sa mi už veľmi nedarí, pomíňala som rezervy, sú fuč. Teraz je to ťažké, všetko viacmenej ťahá muž teraz. Prácu si hľadám, ale nie je to jednoduché..
@mimusha3 chápem uplne.. poviem ti ze segra na tie terapie.sporila 2 roky.. a na este som ani nezačala na platené mam.stastie nejak ze ti ludia chodia ku mne a hladam tiez aby som chodila cielene a dlhodobo.. lebo u nas to nie su choroby ale.skor take správania.. vies ze povie dakto cosi,co nemysli vazne a ublizi tym hrizne lebi tie slova su povedane.. plus manipulacia,citove vydieranie, epocuvanie.. spochybňovanie..drzim palce a vela sil . Život nie je lahky ani troska a vychovanie deti je 5 vysokych naraz..
mne tato povedal, ked som sa rozisla s prvou velkou laskou a tazko som to prezivala, aj som schudla 10 kilov, pozeral na mna pri vysavani a potom mi povedal, ze : on sa necuduje, ze ma ten XY nechal, ved ani neviem dobre robit... XY ma nenechal, ale ja jeho, no ale koho to v rodine zaujima?
a na mamu mam tazke srdce teraz, ale pracujem na tom aby som jej odpustila, ze ked som prisla do rodneho mesta jej pomahat a chcela som aby mi dozrela na dceru 6 rocnu zivu, aby nesla na kolajnice, tak mi povedala, ze pre nu je to "nadmerna zataz" strazit moju dcerua mam si ju dat do denneho letneho tabora. odvtedy tam pomahat nechodim a dceru davam do denneho tabora samozrejme v lete tak aby som chodila do prace ale v mojom meste. zabolelo ma to preto, lebo som chcela aby babka mala rada vnucku, no ale nevyslo to.. inac som mala normalne socialisticke detstvo...
@mimusha3 To si píš, že máš byť na čo pyšná. Už "len" na to aká si silná osobnosť. Podľa mňa je len veľmi málo ľudí, ktorí by po tom čo si ty zažila, resp. zažívala v detstve sa postavili na vlastné nohy, ktorí by si založili rodinu a povedali si, že sa budú správať inač ako tak ako poznali z detstva. Že by vychovali 4 deti s láskou, trpezlivosťou, rozvahou. Hoci možno si dala deťom "po riti", niekedy si na nich kričala, možno mala nervy, teraz ti pubertiaci povedia aj niečo nedobré (čo asi aj patrí k veku), tak si proste super, že si sa dokázala chovať inač ako tvoja mama. Lebo mnohokrát sa deti v dospelosti správajú ako ich rodičia.
Je to ale sila, že tvoja mama bola úplne normálna v správaní k tebe a potom bum, psychiatria a vrátila sa odtiaľ ako netvor. Psychiatria by práveže mala človeku pomôcť vyliečiť dušu a vidíš, niekedy tam zohavia dušu človeku ešte viac ako ju mal keď tam išiel ☹ Inak kamarátka ležala na neurológií a bola tak s ňou žena, ktorá potom išla na psychiatriu a tiež jej tej mojej kamoške ocikala posteľ 😖 A čo bolo u tvojej mamy moment, že sa dostala na psychiatriu? Tie lieky - ale čo tam sama, dobrovoľne išla? Alebo sa niečo stalo (napr. predávkovanie), že pre ňu prišla sanitka a dali ju na psychiatriu? Inak ako si napísala o tom, že ti mama povedala, že si usilovná ako včelička, tak keď som sa učila so svojim prvákom, tak som si na teba spomenula a tiež som mu to povedala, že mu to ide, lebo je usilovný ako včelička ❤
@alfonzia10 ..za seba ti mozem povedat, ze v skole som bola sikanovana (nemala som byt extra za co, nenosila som okuliare, vyzor priemerny, ziadna bifloska a podobne za co by si ma mohli v tej dobe spoluziaci doberat, mam 34 r.) asi to deti v tej dobe naozaj vycitili, ze som "slabsi kus" co sa tohto tykalo a uz to slo.. Nicili mi veci, nadavali mi, pluli po mne a podobne.. Bezne ma otec sfackoval na ulici (ked ma ucil bicyklovat napr.) alebo po mne fakt ze masakerne zjapal. Ano ludia to videli/poculi. V tej dobe ked som ja bola dieta, nebolo neobvykle dostat cez "zadok" aj na ulici od rodica.. Teraz by urcite na mojho otca volala polka ulice socialku istotne.. Vonku sa on dost krotil, doma to bolo horsie. Stacilo, ze som nechala napr. papuce v "jeho ceste" uz bolo peklo.. Proste odmalicka som sa musela "kontrolovat" aby som nenechala nieco kde to nema byt, aby som vsetkemu rozumela, aby som proste nezavadzala. Ked spal po nocnej po spickach sme doma chodili. Nie nasi byt spolu nechceli, tak aj vyzeral ten (ne)vztah. Uz su rozvedeny (na stastie vsetkych stran).. Otec sa dost zmenil teraz v niektorych veciach, som rada. Uz je to dost rokov co som bola dieta, spomienky vsak ostavaju.. Zial aj ten hnusny pocit, ze vlastne nikto ma nechcel a ze som "znicila" roky zivota ludom ktory byt spolu nechceli a nechceli ani mna (ano mama chcela ist na potrat uz aj papiere mala podane, nezazlievam jej to.. chapem preco tak chcela konat)..
@ysseba vôbec si neprídem silná.. Mám o sebe veľmi nízku mienku...
Často (niekoľko krát do roka) plačem. Niekedy ani neviem prečo.. Proste sa potrebujem vyplakať. Potom mi je chvíľu fajn...
Netuším čo presne sa stalo, neboli sme doma. Prišli sme zo školy domov a už bola u nás sanitka. Len som videla otca ako plače. Ale ani si nepamätám čo bolo potom.. Len to, že otec často plakal a začal viac piť.
Ja mám z psychiatrov zmiešané pocity, hlavne kvôli mame. Ešte stále nedokážem pochopiť čo sa tam stalo, že prišla domov taká aká prišla.. A tiež mám sestru psychicky chorú, ona bola vždy mentálne slabšia, ale po tridsiatke jej diagnostikovali schizofréniu. Teraz je mentálne, uff...veľmi, veľmi pozadu.. Myslím, že má zle nastavenú liečbu. Lenže sa nemôžem do toho starať. Škoda, že psychiatrička to nevidí. 😞
@mimusha3 Treba zmenit lekara.V rodine z muzovej strany tiez neboli spokojni a zmenili lekara,potom sa to polepsilo.
Plac ked ti to pomaha.Myslim ze plac je liek.Pozeraj dopredu,neobzeraj sa......
@mimusha3 ja si myslím, ze aj mama je schizofrenicka, je to dedičné a často prvý krát okolo 30r sa to rozbehne, tam sa muselo stat niečo vážne, keď ju hneď hospitalizovali. Proste u nej prepukla choroba a celé tvoje detstvo bolo jej následkom. Bohužiaľ otec to nezvládol a nikto vám nepomohol a neochranil vás. Ja osobne nechápem ako môžu nechať dieťa napospas psychicky vážne chorej osobe, ale asi ju aj okolie krylo. Viem ze je to slabá útecha, ale ozaj to treba brat ako ti psychologička povedala, ona to nevládala ovplyvniť bola- je vážne chorá,ja by som vinila skôr okolie, že to dopustili a kryli, nepomohli. Prajem veľa šťastia, si silnejsia ako sa ti zdá.
@77daniela77 som si toho vedomá, lenže to by sa zase k lekárovi muselo dochádzať ďalej. A aj tak, ja mám zákaz miešať sa do toho..
Neobzeraj sa. To sa ľahko povie. Vieš, keď máš v sebe zakódované, že si nikto, ničovaté nič tak sa ťažko dá neobzrieť. Hlavne keď ti to pripomenie každé zlyhanie..
@sidicek to si ja práve nemyslím. Schizofrénia u sestry sa prejavovala úplne inak. Podozrievala všetkých, že ju špehujú, kamerujú, dokonca ma obvinila z toho, že som na ňu poslala reportérov z jednej nemenovanej televízie a mali mi za to zaplatiť veľa peňazí, pretože ona vraj vie čítať myšlienky a ja som ju mala "predať" tej televízii 🤦♀️. Keď som teda chcela, aby mi prečítala myšlienky, povedala, že ja to blokujem, že mne nemôže prečítať.. Pamätám si ako som sa raz učila s dcérkou (sestra u mňa asi 2 roky bývala), čítala som si zadanie úlohy a sestra zrazu začala po mne kričať, že prečo po nej kričím, že ona nie je hluchá a, že si nemám dovoľovať. Ostala som s otvorenými ústami a s dcérou sme sa na seba len tak pozerali.. Neskôr mi začala hovoriť, že sa rozpráva s Bohom. Že Boh jej hovorí, že nie sme dobrí ľudia. Že ja som lepšia, ale môj muž je zlý, že ho treba potrestať... Potom sa mi po**ala do postele, keď mala svoje dni, tak krvácala do postele a vtedy som si povedala dosť. K psychiatričke sa mi ju podarilo dostať tak, že som sa jej opýtala, to by bolo, keby si prečítala myšlienky psychiatričke čo? Len kvôli tomu tam išla.. A hneď v ten deň ju hospitalizovali. Mama mi dlho vyhadzovala na oči, že som so sestry urobila j***utú.. Takže na základe toho si nemyslím, že mama bola/je schizofrenička. Skôr má paranoju, alebo niečo podobné. Ale nie som odborník, sú to len moje dohady.
Ďakujem krásne za želanie, snáď sa mi raz podarí žiť šťastný život.. ❤️
Ja zasnem ze je tolko zien ktore mali detsvo horsie ako z nejakeho filmu a napriek tomu neskoncili ako ludske trosky, ale naopak dokazu viest normalny zivot. Vzdy je to take dost sokujuce ked poznate zbezne nejaku osobu a zda sa ze je na tom podobne ako vy a potom sa o nej dozviete ze prezivala cele roky hotove peklo.
Velmi vas obdivujem zeny. Ste uzasne!
@chvostik1 môžem poprosiť o názov tej fb skupiny? Dakujem.
Ja zasnem ake matky tu poniektore mate,mali ste. Ucast na tomto fore ma dost prebrala do zivota a niekedy fakt len kukam aky zivot maju/mali ini🤔 Zas som raz zavolala svojej rodine a podakovala za vsetko co pre mna urobili a robia🙏 Lebo este sa to da a raz pride cas ked uz nebudem moct
@zazvorka87 ja sa ta zastanem. V 99 percentach nezdielam tvoj nazor, no chapem, co si chcela povedat, aj ked si to velmi nestastne formulovala. Taketo popisane zazitky, traumy a strasne spomienky sa daju prekonat. Nenavist nepomoze. Neviem, ci odpustenie je spravne slovo. Mozno skor odputanie sa od vsetkeho zleho. Otocit sa, odist od toho a ist uzlen vpred. Nenechat sa vtahovat do minulosti toxickymi spomienkami. Casto to vsak clovek nedokaze sam , treba dlhu a dobru terapiu.