Ako by ste sa chovali k otcovi, ktorý je chorý?
Ahojte, chcela by som sa opýtať na váš názor. Ako by ste sa chovali k otcovi, ktorý je chorý. Má 61 rokov, rôzne operácie kĺbov, kolena pruhu, už nepracuje nemá peniaze. Roky nie sme v kontakte, sem tam si napíšeme už ani to nie. Keď som bola malá, cca do 7 rokov, sme mali dobrý vzťah, ľúbila som ho. Neskôr začal veľmi veľmi piť, celé detstvo som vyrastala s alkoholikom, ktorý dlhé roky pred mojimi očami týral moju mamu, aj psychicky, fyzicky, ťahal ju po bite za vlasy, keď sedela na záchode potiahol ju za vlasy a ťahal ju, kopal, stúpal po nej, predomnou ju fackal a znasilnoval. Vela krát som sa skoro pocikala od strachu, doteraz mam psychické problémy. Stále bola u nas polícia co sa stazovala na hluk, niekedy som ju anonymne volala ja, lebo som sa bála ze zabije mamu. Bála som sa chodiť domov, nikdy ma nepochvalil, ani raz v živote. Po stenách sme mali napísané nadávky krvou, co písala moja mama, asi jej uz vtedy preskakovalo. Ked sa rozviedli, čoskoro som sa od neho odsťahovala, to ešte on ako tak relatívne fungoval, mal prácu, pil hlavne cez víkendy, nasťahoval si tam fetacku, jej platil za sex aby mala na pervitin, polícia tam bola kazdy den, lebo sa hádali ona hulakala, správala pred dverami, aj s nim bola tehotná, isla na potrat, on bije každú ženu co tam ma. Susedia ho neznasaju. No na jednej strane mi je ho aj ľúto lebo viem ze je chorý, ze bol dôvod prečo začal piť
@svetlonos to som sa celkom zasmiala, ďakujem, ako, jednak sa vždy snažím pozerať sa na veci z oboch strán, a v každom sa snažím vidieť to dobre. Ale tu ste mi naozaj dobre poradili si myslím, skúsim sa opýtať najbližšie psychológa ako nemať voči takémuto človeku empatiu ked ju nemal ani on, alebo aspon k nemu necítiť ľútosť. Ďakujem
Odpustenie je cnosť. Ak to dokážeš, skus to. Aj tak to má už asi spočítané... ak človek dokáže odpustiť, uľaví sa mu. Minulosť už nezmeníš.
Odpustit mu mozes ak sa ti ulavi ale neobnovuj s nim kontakt
to, ze niekoho chapes a vies sa pozriet na vec aj z ineho uhla pohladu a vies, ze v kazdom cloveku je nieco dobre, je jedna vec.. druha je, ked chces pomahat niekomu, kto to dobre v sebe odmietol a dobrovolne sa poddal tomu zlemu.. takato pomoc nie je pomoc.. jemu naozaj nepomozes a sebe uskodis.. vobec nemusis mat ziadne vycitky, ani ho lutovat.. ano, mozes mu v srdci odpustit a nezivit zle spomienky, ale to je tak vsetko.. inak ziadna pomoc a ziadny kontakt, ked on stale zije svoju zlobu.. ono o kazdeho cloveka je postarane, to nie je na tebe.. on, keby naozaj chcel, keby sa chcel zmenit, tak k nemu pomoc nejakym sposobom pride.. lenze on nechce.. on chce iba nadalej vyuzivat druhych ludi, aby sa mohol vyzivat v svojich zlych skutkoch - nech uz je pricina akakolvek.. sam si vybral.. nie je ho za co lutovat
Paci sa mi v ,," tvoje vyjadrenie.. ,,On vo svojej podstate vlastne nie je zly" teda je to podla teba normalne? To iste robia tyrane zeny .. su roky bite hlava nehlava a ked ho maju nahlasit tak radsej nie pretoze ked nepije on vlastne nie je zly 🙄Chapem.. asi si nevies predstavit ako sa zije vo fungujucej rodine, co nie je tvoja chyba.. ale on si Teba ani Tvoju pozornost nezasluzi.. to ze ta splodil neznamena ze ho mozes nazvat otcom.. investuj svoj cas do ludi co si to zasluzia a neber si priklad v zivote z toho co si prezila a videla 🙏
@reanda a ako vieš ze dobrovoľne? Co ked ho len to zle proste zmohlo, stiahlo na tu stranu. Nikto si podľa mňa sam od seba nevyberie zlo, nie len pre iných, aj pre seba. On ked mi posielal nejaké hlasové spravy, mal úplne hrozný hlas, utrapeny, bez života, vyslovene hlas bez duse
@reni1512 rozumiem, ale ja si to hovorím aj o bezdomovcoch alebo hocijakých ľuďoch co robía zle sebe a svojmu okoliu, vždy je tam nejaký hlbší dôvod... Co ho samozrejme neospravedlňuje. Neviem to teraz lepšie popísať
A verím ze každý sa ako dieťa narodí ako čistá duša.. Len sa potom niečo stane, kde ti ľudia vyrastú do rôznych masiek ega a robia aj takého veci, dupľom keď je v tom alkohol a drogy ich to úplne pohltí
A ja mam tiež problém s jedlom, alebo teda mala som. Zajedala som emocie, to neznamená ze som sa narodila ako tučná, proste externý vplyv ma donútil svoje problémy riešiť takto..
Ano chapem.. zamyslas sa ako dcera o svojom otcovi.. ty nesudis sudi Boh, odpustit mu mozes ale nemyslim si ze on urobi nieco preto aby to bolo v poriadku, nema snahu sa zmenit, neriesi liecenie.. len zobre o pozornost lebo uz nema u koho ineho.. Neviem si to osobne predstavit len sa pokusam vzit do toho a verim ze je to tazke
som si tym ista.. zlo nema ziadnu sancu, ked mu dobrovolne nepovies 'ano' .. vzdy mas na vyber.. VZDY..
samozrejme, ze ma hlas ako bez duse, ked si vybral zivot bez duse.. je to iste peklo.. ci myslis, ze ho niekto nutil do toho, mlatit tie zeny, znasilnovat ich? ze on chudak nechcel, len zlo ho nutilo? nic ma nedonuti, ked poviem NIE..
Moj otec bol tiez hajzel...aj ked nie az taky ako tvoj...ked ma po rokoch oslovil a ziadal pomoc s byvanim, lebo si odpellhal svoj byt, tak som ho poslala do péčka...ked bol chory ani som sa neobzrela a nie mu este pomahat...taktiez, ked mi volala jeho druzka, ze umrel...sme traja surodenci, ani jeden sme nemal potrebu mu ist na pohreb...takemu cloveku nie si nic dlzna...je to zviera a nie clovek.....
@reni1512 mas pravdu, ďakujem
@rachel36a súhlasím, ďakujem. Az na to ze ja zvieratá milujem a tie by sa takto v živote nezachovali
@reanda asi mas pravdu, len nechápem prečo by si niekto vybral radšej cestu toho zla...
Ešte mi napadlo ako mi nedavno napísal ze som ho nebola pozrieť v nemocnici po operácii ale ze uz ani nechce ked na neho jeho dcéra serie...
my sme sa nielen narodili ako ciste duse, my aj stale sme ciste duse.. dusu ti nic nemoze nikdy zaspinit.. a kazdy ma v kazdom momente moznost si tuto svoju cistu dusu vybrat zit.. preto ti aj pisem, ze keby tvoj otec chcel, moze sa zmenit aj hned.. ale musel by si to vybrat.. musel by v to uverit.. a urcite ma vo svojom zivote aj kazdy den x moznosti, povedat dobru ano a zlu nie.. ta cista dusa mu furt bude davat tieto moznosti.. stale sa k nej moze vratit.. sam si takto moze pomoct.. on ale evidentne nema zaujem.. radsej bude hadzat zodpovednost za svoj zivot na niekoho ineho.. momentalne na teba.. ak sa na to chytis, skor mu uskodis.. on nepotrebuje takuto pomoc
Ale ved ti všetko len vyčíta keby aspon povie prepac.....
Viem, čo prežívaš, akú dilemu v sebe máš. Mala som také isté detstvo, taký istý vzťah s otcom v dospelosti.
Odpustiť a zabudnúť? Veď nie je zlý, len mal na prd detstvo. Veď aj pekne sa vedel správať, aj plávať ma učil, aj sme sa smiali, aj na chatu sme chodili....
Tie isté výčitky som počúvala, že sme sa naňho vykašľali, že to také zle nebolo, že isto nikoho z nás neudrel.
Na moju svadbu neprišiel, lebo spal opitý v obleku pod stolom doma. Chvalabohu.
Prehováral ma, nech vyplatim dlh na byte, lebo oňho prideME. Akože my dvaja. Sviňa som bola, že som nevyplatila. Že nemám z čoho, ho nezaujimalo. Býval kade tade, na moje meno. Aj to som vyplatila nakoniec. Postupne som si uvedomovala, ako mi zakaždým vrazí dýku do chrbta. Posledná bodka bola, keď mi povedal, aby som zdochla. Nie, žeby mi predtým nepovedal horšie, ale povedal mi to vo chvíli, kedy odo mňa záležal iný život.
V piatok to bolo 6 rokov, čo zomrel. Bola som ho pozrieť v nemocnici, keď už nevnímal. Odpustila som mu, tam vtedy, nahlas. Na pohrebe som plakala, lebo prišiel o šancu byť normálnym. Proste si ten svoj život musel prežiť až do konca. Na tebe je, či toho budeš súčasťou.
Oco sa ti chrbtom neotočí, stále ťa bude kontaktovať. Raz budeš "moja dcérenka", raz "sviňa nevďačná".
Tieto osudy sú ako cez kopirák. Správaj sa tak, ako chceš, aby ťa videli raz tvoje deti. Či ako týranú chuderu, čo im ukazuje, že prijímať rany a urážky je ok, ale chceš, aby keď budú niekedy v takej situácií, ju vyhodnotili tak, že sú s niekým pod svoju úroveň.
Normálne mi je na vracanie z toho, čo tu píšeš a zo spomienok
Nebola by som s nim v kontakte lebo nic nelutuje a nepriznal si svoju vinu, ved ak tomu dobre rozumiem, tak ani nejaky zaujem o teba neprejavuje ani teraz.
Z kazdeho tvojho prispevku kde pises o otcovi je citit ako velmi si zelas aby bol dobry clovek, lebo to hrozne boli si pripustit ze tvoj otec je zly. Kazde dieta si praje mat dobreho otca. Rodic je ten kto ti je najblizsi. Ten kto ta ma chranit a opatrovat. Ty si takeho rodica nikdy nemala a tak teraz zufalo po nom tuzis. Aj ked uz nie si male dieta a teoreticky jeho ochranu a opateru nepotrebujes, vo svojom vnutri si stale male dievcatko, ktore si potrebuje naplnit tuto obrovsku potrebu a mat dobreho rodica.
Ano, nikto sa zly nenarodi a nikto si zlo dobrovolne na seba nezoberie. Aj tvoj otec je pravdepodobne obet zleho detstva/zivota. Mozno aj on mal takeho isteho otca - pijana a bitkara. Ale kazdy zdravy clovek ma volbu ako sa bude chovat, aj ked je to tazke a komplikovane. Tvoj otec je svojpravny a znovu a znovu si voli sebeckost a tyra ludi okolo seba.
To ze citis voci nemu lutost a empatiu je spravne. Toho sa nesnaz zbavit. To znamena ze si dobry clovek. To si chces uchovat, ale musis si uvedomit preco mas tu velku potrebu mu pomoct. Je to preto ze si tym chces vyrobit dobreho otca. Chces si zahojit dusu. Ale to nedosiahnes tym ze mu pomozes a ze sa zmeni. To dokazes len tak ze ho odstrihnes zo svojho zivota a naucis sa zit so sramami na dusi co ti zanechal. Ze sa prstanes snazit si z neho vyrobit otca ktoreho si vzdy chcela, ale nikdy nemala. Myslim ze treba odpustit, ale nikdy nezabudnut.
Už by po tomto v mojom živote nebol...nech žne, čo zasial
Je to obyčajné prasa a hovado a ešte aj cvok
Pre mna by to bol cudzi chlap a najvacsi chrapun na tejto planete,,,ani sekundu by som ho nelutovala a poslala do certa ..sorry moj nazor...nenavidim ,ked sa zenam ublizuje!! Ako by sa citil,kedy teraz teba niekto tak tyral ako on tvoju mamu?? Verim tomu,ze by mu to bolo jedno...bleeeeee
Psychopat...prepáč mne je z neho 🤮. Chudera tvoja mama. Ten si ľútosť nezaslúži, jedine každý den nakopat do guli.
Prepac, neviem ci si to niekde pisala, co je teraz s tvojou maminou? S nou si mala aky vztah?
Je mi to fakt luto co si si musela prezit.
@ema22270 od narodenia nie veľmi dobrý, ona od nas odisla v hodine 12,ked som mala skoro 18,chvíľu sme sa vôbec nekontaktovali, potom som sa jej ja prva ozvala, zije pomerne usporiadaný život aj ked nikdy nevyhladala odbornú pomoc, sice nepracuje ale nema sa nejako zle, kúpila si garsonku kde zije s priateľom, a my dve si volame aj sa stretavame ale nejaky extra hlboky dobrý vztah matka dcéra to nie je
odpustit odpusti (to robis pre seba) absolvuj terapie a nastav si hranicu tj ziaden kontakt zablokuj telefon messenger atd
Mbe hlava neberie, ze s NIEČIM tak psychopatickym udrziavas kontakt. Uz v dedstve by bol niekto taky pre mňa davno mrtvy. Lutost???
Ani spetku si nezasluzi! Ja by som ba tvojom mieste mala uplne iny problem s nim - musela by som riesit s psychologom ako ho nezabit vlastnorucne!