Ako často navštevujú babičky svoje vnúčatá?

jednoduche - preto nevenuje cas svojmu vnucatu lebo ani ona nechcela mat deti a tak sa o teba starala babka... smutne, ale cim skor to pochopis tym lepsie. Aj mama z manzelovej strany je taka? vsak nech strazi dieta otec a ty chod kam len chces...

Zbytočne ti budem písať, ze moja mamina sa zaujíma o vnúčatá a že ich nemá malo . Skúsila si sa s maminou o tom porozprávať , možno si to ani neuvedomuje , že ta to trápi a vzhľadom na to , keď píšeš , že aj ty si mala skôr vzťah s babkou ako s mamou , sa tomu ani nemôžeš čudovať že to pokračuje aj pri tvojich deťoch .
A čo babka z druhej strany ?
Inak minule som tu čítala , ako hľadali náhradnú babku pre svoje deti, celkom pekná myšlienka

@anonym_autor no ak bola tvoja mama chladna voci tebe ked si bola dieta tak asi bude chladna aj voci vnucatu.
Moja mama by vnucata chcela vidiet stale, navstevujeme sa pravidelne aj sa ponuka so vsetkym moznym a chce byt napomocna. A na druhu stranu svokra ta vnuka nepotrebovala vidiet polroka a vnucku si ani na ruky nechcela zobrat ked sme chceli aspon fotku na pamiatku.
Su ludia a ludia….ked si bola tehotna tak si mala pocit ze sa na vnuca tesi?

@anonym_autor naša nikdy, teda nie mne. Ale vraj preto, lebo som nikdy o pomoc nežiadala. Sestre pomáhala stale ale je pravda ze ona aj potrebovala. A hlavne si vedela pomoc vzdy vypýtať. Na navstevy tiez nechodi chce iba aby sme chodili za nou co sa mi nechce casto trepať autom s dvoma deckami. Ja som napr dnes bola u kadernícky s dietatom lebo tiez nikam nemozem. Muž si vzdy musi brat volno ked idem lekarovi a nemozem brat deti/dieta. Je to ťažké ale neboj deti vyrastu 🙂 skús si to vynahradit po večeroch alebo cez vikendy

@anonym_autor niektoré ti napíšu, že babky nie sú povinné strážiť vnúčatá a venovať sa im. Vraj si už svoje deti vychovali. Povinné možno nie sú ale je to podľa mňa dosť smutné. Ja ťa chápem, neviem si to predstaviť. Nie som ešte babka ale som presvedčená, že vnúčatká budú pre mňa tak dôležité osoby v živote že si ten čas na ne nájdem. Aj keby bývajú na opačnej strane sveta. Keby sa o vnúča plne zaujíma a iba nestráži, tak by som pochopila. Svoka tiež nikdy vnuka nestrážila ale zaujímala sa. Tak sme jej jedného dňa normálne povedali, že by sme radi zašli na rande a či nepostráži. Postrážila. Niekedy sa treba iba opýtať. Ale keď nie je všeobecne záujem tak nič nezmôžeš. Dávnejšie som čítala, že starí rodičia, ktorí sa nezaujímajú o vnúčatá sú ľudia, ktorí poriadne ani nikdy netúžili byť rodičmi. Naopak starí rodičia, ktorí sa plne o vnúčatá zaujímajú nikdy nechceli prestať byť rodičmi. A asi je na tom čosi pravdy. Najmä keď ťa do veľkej miery vychovávala babka. Je už raz tvoja mama taká a nič nespravíš, nezmeníš ju. Iba môžeš byť opak nej pre svoje dieťa a raz vnúčatá.

Moja mama asi raz za pol roka pride na vikend. Donesie peniaze a kade co pre deti to nemozem povedat. Ale ze by sa zaujimala ked je tu to ani nie, beham za detmi zas iba ja. Dalsiemu surodencovi (byva 10 minut pesi) pomaha strazi aj cez prazdniny... Hold asi 30 minut autom je velmi daleko lebo mi stale vravi ze byvame odruky. Ja uz som rezignovala, ked nechce nechce. S muzom vychovame, poradime si, ved sme ich chceli my a nie moja mama.

Moja mama je taká istá. Ja už mám ale staršie deti, ale veľmi dobre rozumiem tvojim pocitom. Aj my sme veľa boli u babky aj so seternicami a bratrancami. Boli to krásne časy. Fantasticky piekla. Mama bola vždy chladná. Jej sestra je teraz babka a ako rozpráva o jej vnúčatách ,tak mi je zle. Každý víkend ich pozýva na obed. Pomáha im s deťmi veľmi. Ja som sa prestala prosiť, zariadila som sa inak. Našla som si v parku kamošku, deti mala vo veku mojich. Veľmi sme si pomáhali. Ešte aj zo škôlky sme si deti brali. Keď muž bol preč a ochorela som, nakúpila mi, lieky doniesla. Bolo to vzájomné. Rada spomínam na to obdobie. Ešte aj na ZŠ chodili spolu. Tam si zase oni pomáhali. My sme sa odsťahovali, ale stále sme v kontakte. Skús aj ty niečo také.

@anonym_autor Mamu uz asi nezmenis. Ale napadlo ma, co tak skusit najst nahradnych starych rodicov. V niektorych krajinach je to pomerne bezne, hlavne ked je zvykom, ze ludia sa stahuju kade tade po krajine. Ta starsia generacia podla mna ma detom co dat a ti co nemaju svojich blizko, tak sa daju dokopy starsi s mladsimi. Svagrova sestra zije v USA a maju takyto par dochodcov, ktory sa stal sucastou ich rodiny. Dokonca uz aj tu na Koniku som videla par takych prispevkov, ze sa niekto takto chcel dat s niekym.dokopy.

@anonym_autor akoby si písala o mojej svokre. Manžel ju toľkokrát volá, prosí, aby prišla, nie aby strážila. Ale aby prišla k nám, k deťom, že sa pýtajú na ňu, na babku, na deda a oni aj keď prídu raz za rok, tak idú za kamarátkami, po rôznych návštevách, na masáž, a deti ani na zmrzlinu nevezmú, ani si k nim nesadnú, nerozprávajú... nič, to ako keď idete niekde do obchodného centra, a stretnete nejakú cudziu ženu, ktorá sa na pár minút prihovorí vašim deťom, "aké zlatučké detičky, ako anjeliky, bola bla..." A idú si svojou cestou. Tak isto moja svokra. Mne nechýba pomoc , ale ten kontakt vnúčatá, starí rodičia...a potom sa sťažujú, že s nimi deti nechcú volať.

U nás velmi podobne, obe naše babky sú len pre seba, vždy len fotky fotky, aby mohli kadekomu rozposlat, ale s deťmi čo najmenej, idealne vôbec. Svokra aj povedala, že ju deti všeobecne otravuju, vadia jej. V živote ich ani jedna nebola ochotná postrazit alebo povenovat sa im.
Aj ja, aj muž sme boli ako deti velmi vela u našich babiciek, a ja od polroka v jasliach, tak asi je tam rovnaky základ.
Nie je mi to jedno, mrzí ma to, ale riesime to alternativne, kamaratkami, tetami zo sirsej rodiny mojej aj muzovej, tak aby deti o tú medzigeneracnu vymenu neboli úplne ukratene.

Nie je to jej povinnost. Blbe/smutne to sice je ale bohuzial, je to tvoje dieta.

Nechodí. Nepomáha. Ani jedna babka a ani druhá. Vyrovnávam sa s tým tak postupne, snažím sa to prijať, ale s tým, že som tiež odmerana. Keďže uprednostňuje druhí sestru a jej deti, tak nech sú spolu, nech si hrkútajú.

@anonym_autor tak ked sa velmi nestarala ani o vlastne deti tak sa nebude ani o vnucata, logicke. Takych babiciek je kopa.

Každý víkend so svokrou ale to sme spolu a sa zabavame
Ja rodičov nemám
Ked treba pomôže ale to je výnimočná situácia, keď potrebujem k lekárovi a muž nemôže z práce
Inak by aj pomáhala viac ale nieje čo pomáhať
Som skôr za to,nech babka si užije ako babka a nie opatrovateľka
A to, že nemáš vzťah taký s mamou?no nie vždy sú skvelé
Ešte uvidíme my čo o nás budu raz hovoriť naše deti 😁

Kazdy den

@anonym_autor a ako Ti to pomôže, keď my napíšeme, že hodne? Moja mama párkrát týždenne - skočí na kávu a potešiť sa, narobila sa v živote už dosť (jej nemal kto s tromi deťmi pomáhať). Moja svokra absolútne nepomáha - už nevladze a s malým chodíme my za ňou, nech sa poteší. Ja starých rodičov neberiem ako odľahčovaciu službu, s mužom sa staráme spolu my dvaja a blízke vzťahy si môžeš vybudovať aj mimo rodinu, jednoducho niekedy to je tak. No aj napriek tomu môžeš mať pekné vzťahy - s niekým iným.

@anonym_autor som na tom podobne ako ty. Rodičov mam chorých, maju dost svojich problémov aby som od nich niečo očakávala. A svokra, ta by zasa mohla, je sama, vdova, ale nechce.. doslova mi povedala ze ona si uz svoje deti vychovala, ona si chce užívať život. Potom je urazená, ze k nej nase deti nemaju ziadny vztah. Mame tri deti, ale ani raz nam ich nikto nepokocíkoval, nezobral na noc. Stále len my s manželom. Je to náročné, ale čo už. Všetky prazdniny vykrývame tábormi, dovolenkou, HO. A pritom starí rodicia na dôchodku.

@anonym_autor ak sa pýtaš na to,že ako často navštevujú babky svoje vnúčatá,tak napr.moja mama býva od nás 10km a návštevu nás cca raz do mesiaca a aj to,len vtedy,keď ide k lekárovi v našom meste,alebo keď ju zavoláme na oslavu narodenín a podobne a svokra býva 4 km a chodí k nám len na oslavy.Takze čo sa týka pomoci s malým nemám od starých rodičov žiadnu.Malý má takmer 2 roky,muž mi chodí na týždňovky a ja som zatiaľ nebola od malého narodenia ani raz si niekde večer posedieť bez malého,alebo v kine s mužom a tak..zvykla som si,že sa musím spoliehať len sama na seba.Nedavno som mala unavovou zlomeninu chodidla a musela som fungovať s malým sama,takže som chodila s ním na prechádzky,na nákupy a nedávno som mala statnice,takže raj učenie a skúšky som musela zvládať pri malom.

@anonym_autor dokonca ani do školy a škôlky, keď mali besiedku pre starých rodičov neprišli. Nase deti tam boli jedine bez starkých. Tak im darcek doniesli potom domov. Ale bolo mi to veľmi ľúto im vysvetľovať, prečo tam neboli

Lebo tvoja mama nie je "materinský typ". Zrejme mala dieťa, lebo sa to v tom čase od nej očakávalo. Neviem prečo si prekvapená, že sa takto správa, keď ju poznáš aká je. Je veľa rodín, ktoré to majú takto ako ty, nie si sama. Chápem, že ťa to trápi, ale jedine ju prijať takú ako je. Mne mamina zomrela, keď som mala 19 rokov. Nebola materinský typ a boli sme štyria. A čím som strašia tým ju viac chápem... a neodcudzujem ju za to, ako sa správala. Inak to nevedela. Ja som už teraz babka a nechodím za vnúčatami (pracujem). Oni chodia za mnou. Keby ste mali dobrý vzťah, tak by ste vedeli spolu komunikovať a bolo by to iné. Je dobré mať vzájomne nastavená zdravé hranice. Ja rada pomôžem mojím deťom, ale nie na úkor seba. Takže kľudne si doprajem aj to čo robí radosť mne, nikto s tým nemá problém.

Moji rodičia sú s mojou dcérou často, chodíme tam 1-2 krát týždenne na noc. Vždy som s dcérou ale aj ja takže je to skôr príjemne strávený čas, neberiem to ako pomoc. Ak ale niečo potrebujem tak sú vždy ochotný. Ja sa ale snažím väčšinou zariadiť sama, nechcem ich zbytočne zaťažovať.
Druhý starý rodičia chodia raz týždenne na 2-3 hodinky. Nestrážili dcéru nikdy, majú veľa svojich povinností, malá by asi zatiaľ ani neostala. Nemám im to za zlé, zaujímajú sa inak.

moja mama bola s mojim malým 1,5 roka “na materskej” keď som sa ja vrátila do práce… aj potom keď chodil do škôlky tak ho vyberala poobede, často u nej prespával, aj ako školáka ho nosila na krúžky, bola s ním doma keď bol chorý aby sme nemuseli my s mužom brať očr… dodnes majú dobrý vzťah, aj dnes jej bolo voľačo pomáhať s tabletom…
ale…
bola na dôchodku, miluje deti (aj všetky cudzie), vôbec to nebrala ako obmedzovanie… 😏

@anonym_autor prišli možno raz za rok, keď malo dieťa narodeniny. Väčšinou sme my chodili k ním. Mne tiež ani jedna z nich deti nestrazila, ani som to od nikoho neočakávala. Moja mama vtedy ešte pracovala a svokra mala už odstránené deti svojej dcéri a chcela si už užívať dôchodok. Nikdy som im to nemala za zle. Nie je ich povinnosť, strážiť ti deti, vieš o tom? Možno by si mala prehodnotiť očakávania a potom nebudeš sklamaná.

Moja mama bola s deťmi každý pracovný deň, chodila pre ne do škôlky, školy. Brávali sme ju aj na dovolenky. Strážila ich cez prázdniny a aj keď boli choré , hlavne mladšiu, lebo to už bola na dôchodku. Moje deti mali tú najlepšiu babku 😭o to horšie sa vyrovnávali s jej stratou. Ja len dúfam, že mi bude dopriate, aby som mohla vrátiť, čo som dostala a pomôcť s deťmi mojim dcéram ...

Mamou som 15rokov, vlastnú mamu nemám už dlho a svokra nikdy nechodila. 🤷 Najprv ma to štvalo, ale časom ma to prešlo.

@anonym_autor 4-5x do roka

No my mame 2 babky ktore s malym pomahaju stale, jedna 1-2x do tyzdna na cely den a druha kazdy druhy den na 2 hodky + hocico potrebujem tak vzdy povaruju kedykolvek.. ale ony boli a aj stale su extremne milujuce mamy.. ja aj muz sme od mamy vzdy mali kopu lasky, vzdy nam pomahali a obetovali prve posledne a tak je to dodnes a rovnako sa spravaju aj k svojmu vnukovi.. chapem tvoje pocity, tiez by som bola smutna ale pokial nebola takou mamou tak nebude takou ani babkou

povinnosť nie je, ale čo sú to za vzťahy keď rodič nepomôže svojmu dieťaťu keď potrebuje, keď nevidí svoje vnúčatá lebo sa mu nechce, neviem si to predstaviť, naše vnúčatá sú nám najdôležitejšie, dôležitejšie ako deti, máme krásny vzťah a najviac ma teší byť s nimi, kedykoľvek s nimi trávim čas tak to neberiem ako opatrovanie ale radosť byť s nimi, niektoré tie vzťahy čo tu čítam to je katastrofa, je mi ľúto že malé deti v takých vyrastajú

Moja mama nie. Otec zomrel počas toho, ako som bola tehotna a čo dokazala moja mama povedať je sila. Že ona sa neteši na dieťa, keby som bola tehotna inokedy (vedela,že muž ma problem s plodnosťou) a dokonca, keď som ešte nemala tehotensku knižku a prosila som ju, aby si info o tehotenstve nechala pre seba, tak to všetkym vytarala a keď som jej vravela, že sa bojim, že potratim, tak mi povedala, ze ked potratim, tak potratim.

Svokra je presny opak. Zaujima sa. Mňa to sice s mojou mamou mrzi, ale ona sa nezmeni.