Ako ďalej?
Ahojte. Píšem pre istotu zo starého profilu, aby ma niekto nespoznal. Zároveň veľmi túžim po tom, ujasniť si, čo ďalej, či vôbec treba niečo riešiť, možno sa len vyrozprávať.
S manželom sme spolu 8 rokov, máme 2 malé detičky (2r a 3.5r). Asi ako všade, aj u nás sa vyskytujú hádky, nikdy však nie krik. Skôr má muž tendenciu mňa a moju rodinu (v živote mu nič nespravili) urážať, ponižovať ma, už padli aj vulgarizmy, nerešpektuje ma. Vyslovene mu poviem, čo mi vadí a že ma zraňujú jeho slová - iba ma vysmeje, vraj to je môj problém.
Problém je, že je mätúce jeho správanie, dokáže sa aj mesiac pekne správať a potom akoby ho prepalo, je z neho úplne iný človek. Všetko sa to rapídne zhoršilo príchodom druhého dieťaťa. Bol 5 mesiacov bez práce, teraz je opäť normálne v práci, klasika, office.
Občas čosi spravil v domácnosti, ako riady a prádlo, no kŕmenie, kúpanie, uspavanie, nočné vstávanie, prechádzky, to všetko bolo na mne. Vraj som na materskej, je to moja povinnosť. Mužské práce v domácnosti 0 bodov. To by sa ešte dalo preglgnúť. No postupne prestal navštevovať moju rodinu, začal mi tvrdiť, ako ani ja nemám chodiť a ako tým pádom trhám rodinu, keď idem bez neho. Veľa kamarátov mi "zakázal", prestala som sa s nimi stýkať. Teraz mi povie, že anilen kamarátov nemám. Veľakrát mi vyčítal, že si pozriem seriál, pustím hudbu. Vraj už som matka, a nie 15 ročná pi*a...
Keď sme mali ísť na nejaký výlet s deťmi, veľakrát mi 5 minút pred odchodom z domu povedal, že s nami nejde. Ja teda vychystaná, s deťmi, s čím mi opäť on nepomohol, som teda išla sama s nimi. Raz sa stalo, že ma po príchode z výletu s deťmi dokonca vymkol (po pár minútach otvoril). Ešte mi dokázal potom povedať, že ich používam, aby som ho zmanipulovala 🙈
Viete, u nich doma sú tiež urážky na dennom poriadku, svokra žije v tom, že je to ok, všade je predsa niečo. Tak isto je ten typ, "nechaj tak, ja to urobím". Len robota a robota, nedajbože, aby si sadla na chvíľu. Viete, muž doma aj vyvesí prádlo, uprace kuchyňu, o deti sa postará len ak sú najedené, opatrené, spokojné, aby ja som mohla aspoň väčší nákup vybaviť. Von ich sám neberie, údajne im to nič nedá. Na dovolenku ísť nechce (aj keď s peniazmi nieje problém), starší má pol roka bicykel pred dverami, ani raz s ním nebol vonku. Ísť ako rodina na bicykle v lete? Vysmial ma, že nežijeme v seriáli.
Viete, ja som pred deťmi žila život, zabávala sa, cestovala. On nikam nechce chodiť (pred deťmi to tak nebolo). Lenže mne by nevadilo ísť samej v prípade, ak mi on dá slobodu ísť. Nie, ja sa musím cítiť previnilo, že som ho nechala doma a trhám od neho deti. Jeho slovami.
A tak makám za dvoch v podstate, lebo inak by deti iba doma sedeli.
Vadí mu, keď idem na rodinnú oslavu, no čo ma viac mrzí, na narodeniny detí sem ani vlastných rodičov nemôžem pozvať, vadímu to. Všetko mi dokáže znechutiť. Nikto k nám nechodí. Kontrolujem sa, čo robím, čo ako poviem. Keď sa nudí, očakáva, že sa mu stále budem venovať a ak to tak nieje, správa sa ako decko, prissahambohu.
On dokáže normálne fungovať jednu sekundu, a o chvíľu zmena o 180° a začne mi vyčítať, urážať, ponižovať. A ja nikdy neviem, s akou náladou zas príde.
Dokáže byť fakt pozorný niekedy, pýta sa, čo potrebujem. Aj von ho občas vytiahnem, tak raz z 10tich. No potom je tu jeho druhá osobnosť, ktorá absolútne nezvláda odmietnutie, negatívny názor a dokáže ma vymknúť, už mi aj kľúče od auta schoval, vypal wifi.. raz ma kopol. Niekedy akoby zámerne vyvolával hádky, aby ma potom mohol obviniť z toho, ako na ne reagujem, alebo ja už neviem.
Toto je presne ten princíp varenej žaby a mne sa pomaly začínajú otvárať oči. Viacerí členovia mojej rodiny mi už naznačili, že toto nie som ja. Že pri ňom sa chovám inak ako bez neho. A ja teraz neviem, čo ďalej. Toto nieje život, aký chcem žiť a aký chcem ukázať mojim deťom. Nechcem, aby si mysleli, že takto sa má správať muž k žene. On odmieta akékoľvek poradne. Nemám v ňom oporu. Týždeň po druhom pôrode mi vynadal, že som nanič gazdina, lebo nemám ani navarené a upratané (mala som samozrejme). Nedajbože objednať jedlo, alebo žeby to spravil on. Som predsa žena, je to moja "povinnosť".
Ako vravím, už asi neviem, nakoľko je toto v poriadku a nakoľko nie, aj keď niekde v hĺbke duše poznám pravdu, neviem/nechcem si to priznať. Veď také veci sa mme nemôžu stať... Niesú u nás hádky na dennom poriadku, preto som neistá, či to treba riešiť. Zvonku vyzeráme ako fajn pár, aj keď máme taký bežný deň.
No keď je to zlé, dokáže byť tak krutý a zákerný, že ho nespoznávam, niekedy sa mi až hnusí. Jaj, hneď na začiatku manželstva ma vysmial, že si nebudeme dávať pusy, objímať nebudeme, sa vítať ani lúčiť pri odchode z domu, vraj to sa len v seriáloch robí 💁♀️ často mi vynadá, že sa s maminou obijmem, že sa zasmejeme, že sa zabávam s mojou rodinou.
Samozrejme, nebyť detí, dávno s ním niesom. Máme spoločnú hypo, byt. Nieje to jednoduché. Pomoc 🙃
Ani deti by neboli dôvod aby som žila s takýmto chlapom
ak si si nie istá či to treba riešiť, prečítaj si čo si napísala...
treba to riešiť, neskaz život deťom a sebe daj druhú šancu na lepší život, nie si handra
@vler najprv sme mali prvé dieťa, potom svadba a potom druhé.
Ono.. asi boli varovné signály, no vždy mi vedel všetko perfektne odôvodniť, až ma zmanipuloval presne tam, kam potreboval. Teraz vidím, že jemu nebude nikdy nič dobré, s ničím nebude dosť spokojný. Dostala som impulz, že je asi manipulátor, a spätne si veľa vecí uvedomujem, pomaly mi to začína do seba zapadať.
@floriana1 co zazivas je psychicke tyranie, a kopanec fyzicke. Aspon si si to uvedomila teraz ked su deti male na to aby si vsimli ako sa otec chova, a zatial netrpia. Ale nebude dlho trvat ked zacnu vnimat dusno a nelasku doma.
Zacala by som sa psychicky a financne pripravovat na odchod od manzela. Tvoja rodina uz vie ze to u vas neklape, vedeli by vam pomoct v pripade odchodu?
Vysvetli mu, ze jeho chovanie a nazory nie su spravne a ci si uvedomuje, ze vo vztahu je takmer vzdy zaciatkom konca to, ked zena prestane lubit muza. Uz mas take pocity a ak sa budu umocnovat, tak asi bude lepsie, ak sa vase cesty rozidu. Ze sa to da este zvratit, ak pristane na tvoje poziadavky na ktorych zial musis trvat, nakolko nie ste v seriali, ale v realnom zivote.
@vler vedia o tom, keby to bolo nevyhnutné, mohla by som u nich s deťmi na čas bývať. U staršieho už teraz vidím, že vníma, keď je doma napätie, aj napriek tomu, že tu po sebe nekričíme 😒 finančne na tom našťastie niesom najhoršie, no musela by som asi nastúpiť do práce o čosi skôr, než mi skončí materská. To by asi šlo vyriešiť.
Smutne citanie. Venujem sa toxickym vztahom. Manipulator je vzdy v prvej faze mily, pozorny, aby urobil dojem a ziskal svoju obet. Az v dalsich fazach postupne ukazuje svoju tvar.
Tym, ze mu vravis, co ti prekaza, zranuje, co ta uraza, mu len ukazujes svoje slabe miesta, na ktore bude utocit ako prve. Manipulator zmysla inak, nema sucit, ani pochopenie.
Nevhodny toxicky partner. Cim skor to ukoncis, tym skor zacnes normalne zit.
No, dokázala by som pochopiť že je unavený, že nezvládol zodpovednosť a povinnosti aj všetko možné … ale to by boli chvíľkové jednorazové záležitosti alebo aspoň nejaké ohraničené časové obdobie a nie že ty už pomaly žiješ bez rodiny bez kamarátov bez prejavov lásky proste ti doma vyrobil klietku🙈 však to nie je normálne … úplne ta odstrihne od života aby si mala pocit že bez neho aj tak nikoho nemáš čistý manipulátor … nikto nemá právo ti zakazovať rodinu NIKTO! a tie kecy o ženských povinnostiach doma a o tombze nežijete v seriáli to je aj škoda komentovať … môj muž nie je dokonalý ale nikdy nemal problém mi doma pomôcť či už navarit, upratať alebo okúpať a uspať dieťa, dokonca občas dostanem lem tak masáž nôh večer pri telke a o rodinne aktivity výlety a návštevy nie je núdza dokonca by som povedala že vďaka deťom je toho ešte viac 🤷♀️
Z neho na kilometer krici, ze je spokojny, len ked sa veci vo vztahu tocia okolo neho. Ked je on stredobod. On je ten typ: tu som, ukaz mi, ako ti na mne zalezi, zaujimaj sa o mna, zabavaj ma, snaz sa ma ziskat, daj mi tak najavo, ze som dolezity.
(Kym ste boli slobodni, bezdetni, tak si sa mozno do velkej miery takto chovala. Tak bol spokojny a laskavo ti to oplacal. Vytvorilo to teda zdanie vzajomnosti.)
Ked to nerobis a nebodaj slobodne prejavis usmev, pohodu, atd. pri niekom inom, tak skryto ziarli. Navonok ho mozes mucit, nepriznal by to.
Ale on ziarli na znamych, na tvoju rodinu, na kohokolvek, kto ti je blizky a s kym ti je dobre. Dokonca na cinnosti, pri ktorych si spokojna.
Lebo ty nemas byt co spokojna sama o sebe a so sebou. Bez neho. Tvoja spokojnost ma byt zavisla od neho, on ma byt jej hlavny (kludne aj jediny) zdroj a ty to mas ocenovat a starat sa na oplatku o jeho spokojnost.
On vie, ze ked ides von s detmi, alebo k rodine na navstevu, bude ta to bavit a uzijes si to. Teba to bude bavit, lebo tu cinnost vykonavas. A ci tam on je, ci nie, to nie je az take podstatne. On by bol len sucast, nie stredobod.
Ked toto na neho pride, tak zacne ziarlit, trucovat, a prepne ho. Vtedy si takto vynucuje tvoju pozornost, tvoje zistovanie, co mu (zrazu) je a tvoje snazenie sa, aby si vymyslela, ako ho “odrazit” a ulahodit mu, aby sa uvolil suhlasit a trebars niekam s vami ist.
Na tvoje stastie, ty toto sice robis do istej miery (vzdala si sa “zakazanych” kamaratov), ale nie uplne (nevzdala si sa rodiny, a ked niekam chces ist, tak ides. Vtedy od nervov z pocitu bezmocnosti skusa vynutit si dolezitost a mat kontrolu trebars tym, ze vas vymkne. Ale este chape, ze to uz je cez ciaru chovanie. No obvini z neho teba.).
Nedokaze ta (zatial) dotlacit do stavu, ze tvoj svet sa toci uz len okolo neho a uz riesis iba to, aby on bol spokojny.
Navyse si mu cez toto prehliadla a zacinas uvazovat, ako odist (co asi nevie).
S clovekom ako on sa da ostat. Ale za podmienky, ze budes neustale odolavat jeho tlaku, aby jeho svet bol tvoj svet a svojho sveta aby si sa vzdala.
Ak sa mu nepodari ti toto vnutit, tak si casom najskor najde milenku.
Takýto typ muža nie je rodinný typ ... Chce ťa odtrhnúť od rodiny aby ti nevedeli pomôcť ..podľa mňa chystá odchod od vás a chce ti to ešte pekne "spríjemniť". Za ďalšie je manipulátor ako vyšitý .možno aj niekoho má ...celé zle .takto to nemá byť
Deti sú len alibizmus pre strach urobiť hrubú čiaru a začať od znova pretože vieš ze ľahké to nebude. A nie nebude ale ženy sú silné, máš kam ísť, máš prácu a ze budeš musieť skôr do prace? Tak pôjdeš ako x iných žien ale ten kľud ta to stojí. A nepoznám ženu kt by odchod od niekoho takého napriek tomu ze to nemala ľahké začať odznova oľutoval s odstupom casu
Pretože toto si chlapi presne ako tvoj myslia ze sú na koni lebo žena kvôli deťom neodíde. Ale už len kvôli deťom aby nevyrastali v takom niečom a neniesli si to celý život so sebou by si mala odist
Ešte máš jednu možnosť ostať a trpieť ale potom sa ne sťažovať. Časom sa otupis à tiež to budeš brat ako normálne. Len ostane z teba troska. Viem kruté slová z mojej strany ale pravda boli
@floriana1 tiež mám niečo podobné doma. Vôbec s malou mi nič nepomôže, nemá s nou žiadny program ale fotky aj tisíc s nou na fb. Tiež si ma neváži, že vlastne robiť všetko doma a o dieťa sa starať je moja povinnosť, jeho je chodiť do roboty. Tiez nadáva na moju rodinu, na kamarátky, s nikým ss vlastne už ani nestretavam..Samozrejme pred svadbou a dieťaťom to bolo iné, teraz nás berú ako doplnok do bytu.
Neporadím ti,nepomôžem ti, len ti chcem povedať ze nás je určite viac takýchto žien...
@floriana1 úprimne ťa ľutujem, čistý ,pomalý psychický teror, keď už nie si sama sebou , ak sa nezmení, bude horšie, a deti, keď budú väčšie, budú chytať jeho návyky
@floriana1 nuz, nevhodny ako manzel aj otec. Nakolko si ho poznala pred svadbou?
A preco si s nim mala druhe dieta?