Ako ďalej v živote?
Ahojte,
po dlhšej dobe som sa prihlásila sem na MK. Viem, že sa tu niekedy riešia celkom zaujímavé diskusie. Ja by som chcela počuť názor na môj problém, alebo životnú cestu, v ktorej som sa ocitla. Mám skoro 30tku na krku, manžela, byt. No môj problém je v práci, ktorá ma nielenže nenapĺňa, ale cítim, že ma frustruje čím ďalej tým viac. Podmienky v práci sú ťažké - zmluva vždy na jeden rok s tým, že sa mi zamestnávateľ nevie vyjadriť či mi ju predĺži. Pracujem za 4 ľudí čo ma frustruje, vyčerpáva a dlhodobo sa cítim na dne. Frustruje ma tá neperspektíva ak by sme sa rozhodli pre dieťaťko. Manžel zarába cca 600 eur - aj keď on stabilnú prácu má. Ale ešte sa vyjadrím k sebe. Pracujem v oblasti, v ktorej som zistila, že nechcem pracovať. Síce mám VŠ no nechcem skončiť niekde za pásom a neviem, či by som mohla pracovať v inom odbore bez VŠ. Ako som povedala, ocitla som sa v pavučine, z ktorej sa musím nejako dostať von a vychádzajú mi dve cesty: 1.) zahraničie 2.) vyštudovať inú VŠ.
Nezatracujem ani to zahraničie (Rakúsko, no viem iba po AJ - úroveň B2, nemecky som sa učila vyše 10 rokov, no neviem z nej dokopy nič).
Akékoľvek rady by mi veľmi pomohli a určite ich zvážim, lebo sama neviem môj problém rozuzliť a cítim, že moc času mi nezostáva do nejakého kolapsu ( v práci mám slzy na krajíčku, cítim sa vyčerpaná a prejavuje sa u mňa panika).
Pekný deň a ďakujem 🙂
@christine27 nečakaj na nič, určite si šikovná, neboj sa, len odvahu...nenechaj sa nikým a ničím odradiť, sú to len hlupáci, ktorí Ťa zneužívajú a boja sa sami, že ak odídeš, kto tu otrockú prácu za Teba bude robiť? Tak sa Ti vyhrážajú a strašia Ťa hlúposťami. Choď za svojim snom, popýtaj sa na podobné zatiaľ brigády, výpomoc...len nezostávaj ako si.
@christine27 nuž, ja som človek, čo rád hrá na istotu, čiže pre zatiaľ by som asi ostala v zamestnaní kde som a veľmi intenzívne hľadala novú robotu, ale nedávala výpoveď len tak, bez istoty...ale to som ja, možno tebe by lepšie padol čas na trochu oddychu a popri tom hľadať...a inak popozeraj aj školy ako STU a SPU, niekedy organizujú aj kurzy pre verejnosť, nemusíš študovať celý program, ale dostaneš sa "do obrazu" aspoň, možno by ti to pomohlo nájsť potom prácu a hlavne aj zistiť, či by ťa to ozaj bavilo 🙂
@christine27 zrejme si koncipientka že ? Čo ja mám skúsenosti tak často ich advokáti doslovne zneužívajú , pracovala som kedysi v takých firmách .
Ja som odtiaľ odišla ihneď po licenčných skúškach a otvorila si svoju vlastnú kanceláriu. Práca ... no baví ma ako kedy a sú chvíle kedy ju doslovne nenávidím . Pôvodne so aj ja c chcela študovať záhradnú architektúru, dnes som rada že to nerobím .
@maminuska ale ja nechcem pracovať v právnej oblasti ..práve pre hrozné podmienky - ja rada pracujem, ale čo je dosť to už je veľa...a kľudne, na moje miesto môže prísť aj 100 ľudí o stoličku sa netrasiem ...už nie, lebo som zistila, čo sú skutočné hodnoty...nie nejaká kancelária a psychopatický šéf egocentrického rázu 😀
@christine27 ale veď ja ti ani nevravím aby si tam ostala. Len to že na tvoje miesto skutočne čaká ďalších 10, aby vydržali tých 5 rokov a pokračovali na licenčných skúškach . To je tvrdá realita, odžila som si to tiež len troška v inej branži a bola som tiež to hov.. až do momentu licenčných skúšok . A keďže som robila aj v poradenských kanceláriách ( miešané kancelárie advokátov, audítorov a daňových poradcov + znalcov ) viem ako to chodí . Jednoducho asistent, koncipient je u tých špičkových proste nič....
Právo je teraz oblasť ktorá je predimenzovaná ..a ak ta to nebaví a nechceš v tom obore robiť , a bavila by ta záhradná architektúra , no len tá sa za mojich čias študovala normálne ako odbor na SPU a študuje sa aj teraz , žiadny kurz ti nepomôže, rastliny sú príliš citlivé na neodbornosť. A je to pomerne náročný obor, skus to dialkovo ak sa to bude dať.
@christine27 neviem, ale ak chce manželik, aby si ste raz mali napr. babatko, kým sa úplne zosypes, neuvažuje zmeniť prácu on? Chlap a donesie 600€?! Asi by bodlo ho trocha nakopnúť... 😖
@papricka33 práveže s ním na to nie je reč...keď sa s ním snažím viesť reč zostane naštvaný a dotknutý ☹ lenže ja mám záujem riešiť našu finančnú a životnú situáciu..
@christine27 nemas este ani 30, zivot pred sebou, mozes zacat co len chces a ist si za svojim snom. Ani den by som nebola vo firme ktora ma takto nici. Nestracaj cas zbytocne. Drzim palce 😉
@papricka33 pre objasnenie...jeho práca napĺňa a baví, sám je tiež skromný a hlavne nepriebojný...no jeho to baví..tým mi argumentuje ...a pre mňa je to najdôležitejšie...poznám ten pocit, keď ťa práca nebaví
@henikav ďakujem za milé pozbudenie 🙂 veľmi si to cením. presne tak to vidím aj ja...a spravím všetko preto, aby som z tadiaľ zdrhla
@christine27 jasné že je naštvaný. Nutis ho vyjsť z jeho komfortnej zóny. Zdá sa ze to bude len na tebe a musíš na neho zatlačiť. Možno aj do najhoršieho "buď alebo" . Chlapi sú občas ako malé deti. Zatvorim oči a bubák neexistuje ☹
To čo popisujes je už hranica vyhorenia a je najvyšší čas to riešiť. Mne trvalo niekoľko rokov, kým som sa dala dokopy, a už to nie je ako predtým. Doteraz si musím dávať na príliš veľkú záťaž pozor. Jednoducho sa ti prepalia kabliky, ale vymeniť sa nedajú. Bola som tiež zvyknutá riešiť, muža nezaťažovať, zvládať a nefrflať... Jediná pozitívna vec je, ze po zrútení sa za deň naučíš to, co niekto až na staré kolená. Začneš si vážiť svoje zdravie, nervy, čas, energiu. Naučíš sa asertivne a ak je to potrebné aj agresívne odkomunikovať svoje potreby a pocity a usmerniť prípadných upírov v okolí 🙂 ...Ty už nemas na čo čakať. Úzkosti sú dostatočne znamenie. Nič ťa naviaže. Hypoteka je tak tvoja, ako mužova. Daj výpoveď, hod sa na pár mesiacov PN (diagnózu máš) oddychni si, potom zbal kufre a chod do zahraničia. Nový vzduch, ľudia, ťa možno osviežia a nájdeš odpovede aj na otázky, ktoré si si este ani nepolozila 😉
@papricka33 ďakujem veľmi pekne...asi máš aj v niečom pravdu, ja len nechcem ublížiť nikomu...tá PN/dovolenka by mi bodla...lebo tie moje stavy sú strašné..pracujem 5 hodín a všetko ma bolí...točí...no celé zle...č je najhoršie - vidím ľudí okolo kam došli, čo majú (že majú aj deti) a my nič, len stresy, podlomené zdravie...tým im nezávidím, ale príde mi to ľúto a vyčítam si a hľadám príčinu čo som spravila zle...
@christine27 jedinú vec ktorú robíš zle, že si myslíš, že musíš robiť všetko preto, aby si nikomu neublížila. Musíš začať myslieť na seba. Nie len kvôli sebe. Ak raz chceš byť matkou, musíš sa dostať do lepšej kondície. A to je už aj na tvojom mužovi. Je krásne robiť robotu ktorá ťa baví (alebo jeho), ale bolo by super aby to prinieslo aj nejaký v bonus a nebola to len "práca dobrovoľníka". Ak by bol žena, a popri tom porodil, venoval sa deťom, je to z núdze cnosť. Ale zatiaľ to tak na svete chodí, že chlap musí v období výchovy detí "potiahnuť", obetovať sa trochu... tak ako prináša obete žena. 600 € a zdravý mladý chlap, je fakt zlá kombinácia. Za chvíľu už nebudete ani mladí ani zdraví, bude to so zárobkom stále horšie. Ak si chce volkat vo svojej vysnívanej roboticke o.k. Nič mu nebráni venovať sa aj ďalšej. Život je sviňa. Treba sa obracať.
Vieš koľko ľudí (starších ako on) poznám, ktorí si popri práci privyrábajú v ďalšej? (Vrátane mňa 🙂 ale ja teraz "oddychujem" na materskej 😉 Keď sme nemali deti, mala som aj 3 roboty, frcala som aj cez víkend... a financne som na tom bola tak ako manžel v jednej 🙄 ... 🙂
Mozno je to len pocit, ale mne sa zda, ze si skor typ, ktory potrebuje za sebou vidiet konkretne veci, manipulovat s hmotou, mozno aj byt na cerstvom vzduchu. Ano nezvolila si si dobru skolu a je jasne, ze ta praca aj dalsia perspektiva depta. Preto podla mna nie je rozumne zacat dalsou abstraknou cinnostou, pri ktorej sedis zavrate vnutri - studiom. To ta dostane len do dalsich depiek a odiali to perspektivu rodiny.
Vidim ze si z Trnavy a to je dobre. V okoli BA smerom na Trnavu je strasne vela novostavieb, kde si ludia zakladaju zahrady a nic o nich netusia, alebo ich uz maju a nemaju cas na ich udrzbu. Malickych firiem - casto rodinných, ktore robia zahradnicke prace je viacero a nevedia kam skor. Casto ich vlastnia vysokoskolsky vzdelani ludia, ktori mali predtým dobre platenu pracu, ale vyhoreli. Chceli robit konkretnu pracu, byt na cersvom vzduchu, chceli aby po nich ostalo nieco pekne. Viem, je to manualna praca, narocna, ale krasna a tvoriva. A zahrna aj navrhovanie zahrad a nepotrebujes na nu skoly. Na zaciatok mozes zacat pracovat pre takuto zahradnicku firmu, aby si sa rozkukala, ziskala skusenosti a potom sa mozes osamostatnit. S tazkymi pracami ti moze pomahat aj tvoj muz, je to fakt skoda aby mlady chlap robila v Trnave za 600 eur (pokial to nie je zapaleny ucitel -panboh zaplat za kazdeho chlapa v skolstve). Ja na tvojom mieste by som isla touto cestou - konkrétnou, praktickou. Pobyt na cersvom vzduchu a moznost bezprostredne vidiet výsledok svojho usilia je vyborny liek na depky. A pomoze to vasmu rozpoctu skor ako studium.
Ahojte, mám 38, som na pl. inv. dôchodku, som veľmi vyčerpaná, lebo sa toho teraz na mňa veľa rúti zo všetkých strán. Mám chorého brata, veľmi vážne chorú mamu, teraz zistili ocinovi, že mu rakovina prešla z močového mechúra na konečník, behám s ním po vyšetreniach, má ísť na operáciu asi až niekedy v septembri na onko. Sv. Alžbety do Bratislavy na operáciu, lebo ešte si musí urobiť CT, MR, tak sa to všetko naťahuje, ja sama som chorá, všetko je na mne, už mi je aj do plaču zo všetkého, neviem čo skôr, dnes som behala s mamkou po lekároch / dia, pľúcne, / , zajtra s ocinom, vo štvrtok so sebou, no proste chaos, viem, že tu sa asi ani nedá radiť. Dala som si aj inzerát sem na m. koníka popredať nejaké veci, lebo teraz potrebujem toho dosť, ale to len bokom, proste aj také problémy, to len na bok, že mám toho naozaj veľa. Ako sa mám dostať do kľudu ? Každá rada dobrá.
@damidami niektore problemy nejde riesit....uz len prezit niektore dni ja dost tazke...a aka rada?ako sa dostat do pohody?
mas tazke obdobie...bud mas pri sebe cloveka,nejakeho priatela,kt.ti bude dodavat silu...a aj realne pomahat alebo sa musite v rodine,napriek vsetkemu navzajom podporovat
ked ti je smutno a tazko=poplac si
ono....asi najrpv som mala napisat,ze vsetky problemy sa lahsie prezivaju,ked ich clovek prijme,prijme situaciu aka je...a to je casto najtazsie
ze nevladzes je uplne normalne
niekedy musis od vsetkeho odist-aspon na par hodin a byt sebecka...resp.nabrat silu sama pre seba a vkoncenom dosledku aj pre zvladanie problemov blizkych
no....mozno poradim iba jedno....niektore dni treba iba vydrzat,prezit...
nikdy nic netrva dlho...ani to utrpenie,len je dolezite aby sme ho so ctou uniesli
prajem ti vela sily
@terezka1947
@terezka1947 dakujem ti
@damidami ahoj, to nám je ľúto čo prežívaš. Ono človeku keď sa sype tak sa sype a veľa toho nepríjemného. Rada: treba vydržať neznie vôbec pozitívne. Skúsila by som aspoň relaxovať v nejakom koníčku (pri troche času na seba) a prípadne zájsť za psychológom ( v krajských mestách sú buď na poisťovňu, alebo niektorí aj zadarmo).
drž sa 🙂
@papricka33 môj muž ale nechce riešiť jeho prácu...a dosť sa preto aj hádame, lebo ja by som bola aby sme sa mali aj finančne lepšie a nie len živorili a čo ak prídu deti...preto ich nemáme...lebo si to neviem predstaviť za takejto finančnej neistote...no on sa vždy naštve a spýta sa ma, tak to vyrieš, navrhni niečo...ale nech sa na mňa nik nehnevá, ale ja 30 ročnému chlapovi nebudem hľadať prácu..☹
@rutie presne tak, ja potrebujem niečo tvoriť...robím čisto duševnú prácu a som z nej fest vyhoretá...prípadne niečo vedecky skúmať - to je moje, tam som doma...aj teraz už som v práci a nie je mi moc dobre...zviera mi žalúdok a je mi na zvracanie...☹
@christine27 na základe čoho si si vybrala právo????
bol to sen tvojích rodičov? lebo väčšinou je to tak!
nechápem, dospelá žena si vyberie školu ktorá ju nebaví! a právo? to nie je škola na ktorú sa dostane každý!
ja mám SPU a nerobím v tom obore. a prečo? nevidela som v tom uplatnenie, pokiaľ sa neuchytíš počas školy, potom je to ťažšie.
@christine27 Akákoľvek iná práca, aj manuálna by bola pre Teba pozitívna zmena.
Treba zmeniť a nebáť sa.
@christine27 a nestacil by ventil v podobe konicka?
ale inak,chapem ta...brat mal podobny problem.....a z casti ja ja
napr.vystudovala som VS a robim nieco-robila som pred tehu nieco,co vela inych nechapalo....preco?
najprv sklamanie z toho,co bolo po skole...resp.zle skusenosti,potom zase aj zivot kadeco prinesie...a teraz si vravim,ze clovek by mal robit,co ho naplna...nie pre spolocensky honor,ale pre seba
niekedy treba kaslat na ludi
ja sa osobne chcem vratit k povod.povolaniu....ale eeeeste nie....
@libawet
@tyelde Ďakujem za rady...ja som si toho vedomá, presne tak uvažujem, ako píšete...len neviem sa rozhodnúť 🙂