Ako ďalej žiť po strate manžela?
Pred pár mesiacmi mi zomrel manžel, bol doslova mojim všetkým. Neviem ako mám bez neho žiť. Cítim sa úplne prázdna. A zároven plná hnevu a nenávisti na celý svet. Proste neviem ako ďalej, zostala som na tomto svete úplne sama.
Mas deti, zi pre ne.
@hylary nestihli sme, 27
Úprimnú sústrasť 🥲 smer psychológ
Uprimnu sustrast. Asi klise-ale chce to cas. Zamestnaj niecim hlavu, vyhlafavaj spolocnost ludi, s ktorumi ti je prijemne. A vyplac sa. Trochu to pomaha.
Úprimnú sústrasť a to ozaj nemáš žiadnu inú rodinu? Kamarátky?
@petracandle chodim kazdy tyzden uz niekolko mesiacov
Oh, úprimnú sústrasť chceš o tom hovoriť s niekým?
@stanulienkat nedokazem zamestnat hlavu, nic ma uz nebavi. S nikym mi uz nie je prijemne, pretoze kazdy ma tu svoju polovicku a ja nedokazem byt s ludmi. Strasne ma to vnutri nici
Moja zlata, totalne ti rozumiem, my sme s muzom jeden pre druheho uplne vsetko, jing a jang. Drz sa, zostan silna a hlavne si nezavri srdce ❤️
@luciaruz nemam uz silu, mam pocit ze som vnutri mrtva. Ze uz len to telo musi nejak dozit svoj cas
su tu mamicky co stratili manzela. jedna ma nic oslo a druha boze teraz si nespomeniem na nick nevie niekto? mozno by ti pomohlo s nimi popisat.
je ich tu viac...autorka je mladá... uviem, že su tu mamičky - vdovy s deťmi..
Mne sice nikto neumrel ale za svoj život som zažila take sračky, kedy by sa bezny človek zosypal a skoncil v blazinci. V skratke, otec nasilny, mlatil nas do otrasu mozgu, mal znamych nabdobrych miestach, nemal ziaden postih...tahanice na sudoch cele moje detstvo, aj sme raz skoncili na ulici, dalej... matka ma ojebala o 30tisic eur, vulgárne ma uraza cely môj zivot... s nikým sa uz samozrejme nestykam...neni dôvod...ostala som sama ako prst, nemám nikoho z rodiny. NIKOHO. Život mi dava pod nohy jedno poleno za druhým... musime to vydržať 💪🏼 ženy znesú na pleciach aj slona. Bude lepšie, posielam objatie.
Ahoj , ja to rozumiem.
U mna je to uz 2,5 roka, co manzel zomrel.
Mna drzal nad vodou Nas syn a moja praca.
Kludne mi napis. Je Nas Tu viac.
Je mi to uprimne luto. Myslis si, ze muz by chcel aby si takto zila? Aby si sa uzatvarala do seba a trapila sa? Urcite to chce veeela casu, ale zvladnes to. Kazdy sa inak vysporiadava so stratou, niekto je sam, niekto musi byt medzi ludmi. Mozno by ti pomohlo zit v inom prostredi, co by ti ho nepripominalo na kazdom kroku a necitila by si az taku osamelost .Drzim palce ♥️
Uprimnu sustrast. je to strasne:( bohuzial.. tu by som povedala jedine, ze treba cas na zahojenie takychto ran. mame v rodine takuto skusenost a naozaj to bola rana na roky, kym sa z toho ako tak zena pozbierala. Co bolo najhorise, ze akurat sa im babatko narodilo, malo tak do roka... a proste.. cele to bolo tazke. Ale casom sa pozbierala a snazi sa fungovat. Casom...
mne zomrel manzel pred 13 rokmi.. bola som starsia od teba.
nepises pricinu, ale moj bol chory a “bol cas” sa na to postupne ani nie pripravovat, ale vobec pripustat tu myslienku, ze asi ostanem sama.
ja to beriem tak, ze cele tisicrocia prichadzali zeny o muzov, vo vojnach, bojoch, pandemiach. ostat bez muza dokazali ine, musim to zvladnut aj ja. pomaha mi to nachadzat svoju vlastnu vnutornu silu, taku zensku podstatu. zeny zvladnu vsetko, len si treba sama sebe uverit, verit.
V januári mi umrel manžel, ak chceš, napíš mi
Tvoja strata ma veľmi mrzí 😔 určite to máš veľmi ťažké, ale som si istá, že Tvoj manžel by si želal, aby si bola šťastná a netrápila sa stále. Skús zmenu prostredia alebo si zadováž domáce zvieratko, o to sa budeš musieť starať, tak snáď Ti to rozptýli myšlienky. A nenahováraj si, že si sama, určite sú ľudia, ktorí Ťa majú radi ♥️ naozaj nehádž ešte flintu do žita, si mladá, určite Ťa v živote ešte čakajú aj pekné veci.
Zameraj sa na nieco, co vies, ze by vam obom robilo radost, co ste mali v oblube, hovorili o tom, planovali, co myslis, ze by bolo take krasne dedicstvo a malo by to vdaka Tebe pokracovat dalej. Vzdy sa nieco take najde, toto by som proste potiahla dalej a uvidis, co pride do cesty.
Minuly rok mi zomrel manzel. Viem ako ti je a posielam objatie.
Uprimnu sustrast. Mne zomrel snubenec, uz je to sice par rokov, ale ta bolest je stale niekde vnutri, aj ked uz mam novu rodinu. Neda sa s tym zmierit, ale da sa s tym naucit zit.. Zelam ti vela sil.
Autorka, skús kontaktovať Plamienok, robia veľmi dobrú "smútkovú terapiu"...
Pozri si profil aj tejto maminky, tuším tam niekde písala ze aj navštevuje nejakú podpornu skupinku
Ahoj, mam 31 rokov. Pred rokom mi zomrel priatel. Dostal infarkt, mal iba 36 rokov. Nasla som ho doma lezat ked som sa vratila z prace.
Tvoja bolest je velmi velka, zabija ta kazdy den a vsetko co citis je v podstate normalne...Nechut zit..strata zmyslu zivota, neschopnost sa socializovat a zoznam by mohol pokracovat.
Tvoju stratu pochopi len clovek, ktory si to prezil. ked zomrel on, zomrela si aj ty.
Ja som sa prvych 5-6 mesiacov budila s tym, ze chcem zomriet..
Neviem ci vies po anglicky, ale mne pomohla skupina "widowers" na platforme Reddit. Vela som ta citala co si ludia zazivaju, ake je smutenie komplexne a zasiahne cele tvoje bytie.
Daslia rada, ktora vacsina ludia, ktori si zaziju taku hlboku stratu je " Take it one day a time", nemysli na viac nez na jeden den. Predstava buducnosti je strasna a pridava ti este viac.
Pre mna bolo prvych 5-6 mesiacov uplne hroznych, teraz uz je to lepsie. Viem sa zasmiat, porozpravat sa s kamaratkou bez toho aby som mala pocit, ze mi mozog vybuchne ( prve mesiace sa nevies na nic sustredit, mas pocit, ze ti vybuchne hlava a bolest je tak otupujuca..ze ta prenika v kazdom okamihu).
Citala som aj o knihy o smuteni, ale vacsinou po anglicky..aby som pochopila co sa vlastne so mnou deje...Znie to banalne, ale vie to trochu pomoct..
Dalej sa hovori o smuteni a o grief waves - na zaciatku tieto vlny prichadzaju casto a mas pocit, ze sa nemas cas nadychnut aby si sa pripravila na dalsiu.Mas pocit, ze dalsiu nezvladnes take su silne a caste...a nepredvidatelne. Casom sa na ne pripravis a bude ich menej a nebudu take intenzivne.
Je mi velmi luto, cim si prechadzas...kludne mi napis..
Bolest ti nema ako kto zobrat, ale je dobre ked najdes ludi, ktori su empaticki a vedia si ta vypocut..bez posudzovania.
Nikomu nedovol aby spochybnoval intenzitu tvojho smutenie a ked ta bude niekto tlacit, aby si sa citila "dobre, lepsie" normalne". Stanes sa niekym novym...
@alessia443 Je mi luto tvojej straty!!! :((((( Pre man je to uz rok odkedy mi zomrel priatel. Mam pocit, ze uz je to trochu lepsie a mozem trochu lahsie dychat. Stale sa citim stratena, ale snazim sa to akceptovat.
Obcas sa zamyslam, ci ak by sa niekoho v buducnosti stretla ci ta bolest ( pocit prazdna) zmizne. Teraz s tym prazdnom fungujem, len si neviem predstavit svoje srdce otvorit niekomu v buducnosti..
Zelam ti len to najlepsie v zivote, urcite si si vela vytrpela a tvoja cesta za "zivotom" nebol jednoducha. Sama to vidim na seba..."navrat" do zivota nie je jednoduchy..
@gesture Zdravím, náhodou som natrafila na Tvoju odpoveď, píšeš veľmi pekne o smuteni, je vidieť, že máš o smuteni čo-to naštudované a prečítané, pred mesiacom mi zomrel manžel, žijem - prežívam presne tak ako píšeš, som síce od Teba o dosť staršia/59/, ale boli sme spolu 40 rokov, a Tvoja odpoveď tej pani, mi trochu pomohla, tiež mám o fázach smutenia niečo prečítané+ nejaké podkasty, ale stále hľadám nejakých ľudí, alebo skupiny, ktoré toto prežili. Mám dve deti a vnúčence a aj dve priateľky, ale žiaľ, cítim sa pri nich viac osamelá ako doma sama, ja už žijem len z hodiny na hodinu, už ani nie zo dňa na deň, ale aj tak zatiaľ ďakujem, že si tak pekne písala, zdravím Erika M.
Úprimnú sústrasť :( nemali ste ani deti? Koľko máš rokov?