Ako komunikovať s manželom?
Ahojte, chcem sa poradit, lebo uz naozaj stracam schopnost hodnotit situaciu. Pisem z mojho pohladu, viem, ze treba aj pohlad z druhej strany....
Sme 24 rokov zobrati. Manzel bol vzdy prchky a nervozny. Casto sa hadame, chvilu je dobre, potom zase hadky. Ale uz tu sinusoidu akosi nezvladam, sme ok, klud a staci sekunda a vsetko je zvratene do hadky. Raz ho vytoci moja otazka, inokedy moja odpoved alebo nevhodna (z jeho pohladu) poznamka, inokedy zle nacasovane, potom zase ked od neho nieco chcem alebo len tak vyprovokuje hadku. Potom sa oduje, ignoruje, je neprijemny, arogantny. Ked si to vykomunikujeme, dohodneme sa na niecom, fungujeme normalne, vsetko je v pohode a po napr. 2 tyzdnoch opat to iste. Teraz vsak uz mam pocit, ze neviem, ako komunikovat, nic nie je dobre. Mam pocit, ze ci poviem to, ci ono, vsetko je nanic. Som nechapava, nerozumiem, najnovsie som neuroticka a nepricetna a vybijam si na nom zlost. Dokonca mi povedal, ze som nervozna ako buldog a rotvajler. Ked som sa ohradila, ako sa to o mne vyjadruje (nikdy tak nehovoril), tak mi povedal, ze co sa urazam, ze nikto sa na to neuraza, ze mi nenadava vulgarne. Casto mi odpoveda nervozne, neprijemne, ked sa bavi s druhymi ludmi, je omnoho prijemnejsi. Ked mu vysvetlujem, ze takto sa to neda, ako mi je to neprijemne, tak nechape... vidi len to, ze ja som ho zas vytocila. Velakrat ked vidim, ze je nervozny, tak sa radsej zdekujem a idem nieco robit do inej miestnosti. Ale on pride a zacne -Co ti je ? Ja mu poviem, ze nic ( naozaj mi nic nie je, len cakam pokial prehrmi). Ale on pokracuje- ved vidim, ze ti nieco je ! Takto do mna rype dovtedy, pokial som uz vytocena a naozaj sa pohadame. Samozrejme nasledne som u neho neurotická a on sa len pytal, a ze som si na nom vyliala zlost, lebo ma niekto iny vytocil ( pripadne spomenie niekoho alebo nieco, na co som sa mu predtym vystazovala). Takto sa velakrat stane, ze z dobrej nalady som v priebehu minuty na bode mrazu. Nie som typ, ktory si necha, takze mu poviem svoje a hadame sa. Stale mu opakujem, ze to neprospieva detom (mame 2 skolakov). Neviem uz, ako s nim konunikovat.....
@libawet presne to je dôležité...ale nie každý partner dokáže načúvať alebo niečo pre ten vzťah spraviť...a ja nepochopím prečo.. prečo nie pre každého znamená láska toľko koľko pre druhého čo na tom vzťahu pracovať chce. Asi to je potom fakt jednostranné...
@juliet86 krááásne riadky písané od srdca, tomu hovorím úžasná rada pre @lilifee a plne sa s ňou stotožnujem. Žena daj šancu sama sebe a svojim deťom - ty im buď príkladom, že vieš obhájiť samú seba a ochrániť ich i za cenu, že by si mala od muža odísť. Takto sa žiť nedá - iba ak by si sa chcela dopracovať k zdr. problémom, ktoré skôr či neskôr zaklopú asi u teba na dvere..
@lilifee A.. tu riešime a zamýšľame sa nad JEHO problémom - chce on vôbec riešiť váš vzťah a pracovať na ňom? Nie si náhodou ty tá, ktorá ťahá záprah a on sedí a pozoruje ako ti to ide?
K zmene príde len na VEDOMEJ báze (že sa nenechá bičovať emóciami a nepodľahne nimi) a práci na sebe samom, tak ako v prípade ženy, tak i muža - každý jeden sa môžeme posunúť vo vzťahu vpred, je len na nás, kto si akú cestu vyberie 🙂.
@iceprincess prečo tak negatívne? Záleží predsa vždy len na nás samotných ako sa rozhodneme, čo urobíme a ako, s kým budeme žiť. Každý si je strojcom svojho šťastia, síce otrepaná fráza, ale pravdivá. Nikto nám predsa nediktuje, čo máme robiť a či takto alebo takto, je to naše rozhodnutie. A ak sa nám niečo nepáči, máme to zmeniť a nie sa utápať v slzách a len horekovať, prečo to nejde. Všetko ide, len treba chcieť. Nikto nie je stvorený pre porážku a aby bol nešťastný. Štastie je náš vnútorný pokoj.
@lilifee ja nie som veľmi vhodný človek na radenie, ale momentálne čítam knihu Muži sú z Marsu, ženy z Venuše. Okrem iného je tam presne to ako si napísala. Je tam pekne rozobraté ako jednu situáciu vidia chlapi a ako ženy. Minule sme sa s drahým pohádali a na druhý deň som presne o našej hádke čítala v tej knihe. 🙂 Je to fakt dobrá príručka, hoci miestami ma to čítanie až vytáča, ako je to pravdivo napísané...
@lilifee my sme s manželom boli obaja také odúvacie typy, ale nie tak často ako tvoj manžel. Tiež nás zo sekundy na sekundu vedela rozladiť nejaká obyčajná poznámka, ale nás to chytalo oboch. Vieš čo u nás pomohlo? Nadhľad, začali sme si robiť srandy jeden z druhého, prestali sme sa brať tak vážne. Začali sme viac chodiť spolu von, na pivo, do kina, rozoberať hocičo, jednoducho nadľahčiť ten každodenný život...
@cecilia68 myslela som si,ze tak nejak.... ja podobne... ako pisu viacere tu v diskusii-snaha len z jednej strany neprinasa ziadane vysledky;skor vycerpava a nici-a ten druhy sa len prizera.
Za seba-mam ciste svedomie-za tie roky som vyskusala mnoho pristupov k roznym situaciam;mnoho rád som si vzala k srdcu,vela som pracovala na sebe a svojej povahe-no ked som videla marnost mojich snáh-rezignovala som.
Neda sa donekonecna bojovat,odmietam zivot prezit v hadkach. Stastie mi teraz prinasaju uplne malickosti-slnko,kvietky,usmev deti,mile slova od nich a manzel ma vzdy moznost sa k nasej radosti pripojit-je to jeho volba ze radsej sa mraci.
Kazdy si je strojcom svojho stastia....
Prajem kazdej z nas aby sme to svoje nasli-hoci aj v prvom jarnom kvietku 🙂.
@lilifee precitaj si znaky manipulatora ci tam nenajdeš tvojho manzela.Ja som roky netusila kde robim chybu a nakoniec som zistila ze nieje vo mne len ma "niekto" ovladal a darilo sa mu to.Nevravim ze som bez chyby ale problemy som sa snazila riesit no bezuspesne.Vždy som bola odhodena jak špinava handra a citila som ako zufalec bez kvapky sebavedomia.
Tu najdete odpovede na vaše otázky:https://uloz.to/!xTGUWAwP6/kdyz-nam-rodice-nici-zivot-susan-forward-pdf
@lilifee Necitala som celu diskusiu, len tvoj uvodny príspevok a prvu stranu. Opytam sa ta, riesili ste niekedy vazne problemy? Zdravotne, financne, existencne? Lebo toto su len nezmyselne zabomysie vojny, ked uz ludia nevedia, co od dobroty, ako si zneprijemnovat zivot. Viem to z vlastnej skusenosti, riesite VSETKO a v podstate NIC. Uvedomte si to, vyberte sa spolu niekam na dovolenku, potrebujete vyjst zo stereotypu a prist na to, co je v zivote dolezite.
Ahojte, viem, že to sem nepatrí, ALE - mám prosbu.
Študujem posledný rok odbor psychológia a píšem diplomovú prácu o konfliktoch v manželstve a potrebujem MANŽELSKÉ PÁRY, ktoré by boli ochotné mi ANONYMNE vyplniť dotazník. Jedinou podmienkou je mať aspoň 1 dieťa, tzn. že ste pre mňa vhodná skupina respondentov.
Ak by bol niekto ochotní, napíšte mi správu a ja vám pošlem link, kde môžete vyplniť dotazník.
!!!NEUVÁDZAJÚ SA ŽIADNE OSOBNÉ ÚDAJE a garantujem 100% anonymitu. Je potrebné aby dotazník vyplnili obaja - čiže aj manžel aj manželka.
Vopred ďakujem za ochotu a váš čas 🙂
Vopred sa ospravedlnujem za roman......S odstupom casu - bola som u psychologa sa poradit...spomenul aj moznost, ze manzel moze mat inu...odvtedy sa neviem zbavit pochybnosti. Vosla som mu do historie compu, nasla som tam par vstupov na azet, odkazy na pokec....konfrontovala som ho, velmi sme sa pohadali, povedal, ze on tam nechodi, nema preco, ze to vyhadzuje aj v odkazoch pri citani "sme", "topky" apod. Vtedy som mu povedala najskor, ze moze dojst aj k rozvodu, on sa urazil, ze on na pokec nechodi a ze som prekrocila hranicu mojim obvinenim. Vysvetlili sme si to, povedala som mu, ze keby som ho nelubila, neriesim a je mi to jedno. Navrhla som zabudnut na incident a ist dalej. Omluvila som sa mu, lebo sme si to vysvetlili. Odvtedy sa vela veci zmenilo. Zacal si davat pozor na svoje vybuchy, je prijemnejsi, mily, nehadame sa tolko....ja som tiez zacala kontrolovat svoje nalady, zamerala sa na seba a svoje zaluby. Po mesiaci som si zalozila konto na soc.sieti kde je aj on. Hodil poznamku - to nedopadne dobre, to bude otazok 🙂. Brala som to ako vtipny koment. Vedela som, ze tam ma zalozenu firemnu stranku, ktora je volne pristupna. Tiez som zistila, ze ma este inu stranku, uzatvorenu, o ktorej som nevedela, ani o nej nehovoril. Opytala som sa....ze uzavreta pracovna skupina...ok. Potom som nahodou nasla jednu stranku, ktora patri mladej babe...je to tiez firemna otvorena stranka...podobna cinnost ako ma moj muz...ked som pozerala fotky, kazda lajknuta mojim muzom... az na par vynimiek. Lajknute aj take, ktore nesuvisia s pracou-teda selfi apod. Zacala som sa pytat nepriamo, ze ma to zaujima, nasla si webove stranky, medzi nimi aj jej. Okomentoval ostatne, ale jej stranku nic, akoby vzduch..az ked som sa opytala priamo, ze co si mysli o tej stranke, tak len letmo tichsie spomenul, ze tu babu pozna a obcas spolu robia na projektoch. Nic viac. Nasledne som vytiahla, ze som nahodou zistila, ze jej lajkuje vsetky fota, aj take co nemaju profesne nic spolocne. Opytala som sa ci s nou nieco ma, ked sa najprv tvaril, ze ju takmer nepozna a nasledne zistim, ze ju stale lajkuje. Povedal, ze neviem ako funguju siete, hlavne v oblasti biznisu, zrazu uz jej dosiel aj na meno, ked som sa spytala, ci ju ma v mobile v kontaktoch, povedal najprv ze nevie a potom ze asi ano, ze ma kontakt na kazdeho koho pozna. Opat velka hadka s tym, ze som mu povedala ze moze ist za nou, zabuchla som dvere a odisla z domu. Bolo mi strasne. Zrazu sa mi javil uplne inak, ako ho nepoznam. Vyvolaval mi, nebrala som.... Volal zo synovho mobilu, polozila som. Po 3 hodinach som bola schopna ho vypocut. Povedal, ze ma ma rad, ze ma nikdy nepodvadzal, ze nevie co ma urobit aby to dokazal...ze sa mozem opytat kolegov, ze s nou nic nema, aby som prisla domov, ze kazim to pekne ako sme zacali normalne fungovat atd. Prisla som domov, on urazeny... nejak sa to zase utriaslo, prestal ju lajkovat, sice neskor vyhlasil, ze je to trapne, ale ospravedlnil sa, ze chape, ze mi je to neprijemne. Ona jeho nelajkovala, az teraz nedavno jednu fotku. Opat vsetko bolo mesiac fajn, chystali sme sa na vikend a znova sme sa pohadali kvoli jeho ofucanosti a blbym reciam. Samozrejme uz vo mne rezonovali myslienky na tu babu...vecer som ho poziadala, ci si mozem pozriet fotky v jeho mobile. Nechapal preco, ze co tam chcem pozerat, dal mi ho nervozny, potom zaspal. V zivote som mu nelustrovala mobil, teraz som to urobila- nasla som komunikaciu medzi nim a nou, bavili sa o praci, ale bolo tam aj napisane: vies dobre, ze ty mozes hocikedy prist (tam kde robia); daj vediet, kde budes robit, dobehnem za tebou, pokecame; mohla si prist, pozical by som ti firemne tricko; papiere potom osobne; budes robit tam a tam ? ona ze nie, on na to - ze bude to chata, atd. Potom jej zazelal dobru noc ze ide spat lebo ho caka rusny den. Pisali si pred polnocou. Bola som na nervy, nic som mu nepovedala, na vikende sa dul, lebo zistil, ze som mi preliezla cely mobil a pytal sa ci som si myslela, ze to nezisti.... na druhy den som mu povedala, ze som citala tu komunikaciu. Povedal ze o nic nejde a obvinujem ho neopravnene, ze mu to uz ide na nervy, ze s tou p.... nic nema. Ked som chcela aby otvoril tu konunikaciu, uz ju tam nemal. Pytala som sa preco to vymazal, povedal ze aj ine vymazaval. Potom som chcela aby mi ukazal fotky co ma na sukromnom profile, nechcel...pytam sa preco? ved je to pracovne... ze nie.. nakoniec mi to otvoril, v jeho pritomnosti som prechadzala fota a zistila ze na 3/4 su tam sukromne fotky napr. jeho so psom apod., nedovolil mi dopozerat, vzal mi mobil. Chcela som aby ma tam prijal, najskor nechcel, potom ze dobre...ale som zistila, ze 2 fota predtym vymazal (podla poctu prispevkov) opytala som sa na to.... povedal ze to bol jeho opity kolega, ze nechce, aby som si bohvieco myslela, ze robia....ze kolegovia hovoria take historky, ze zeny si z fotky kadeco vydedukuju, potom su doma problemy apod. O par dni som z toho profilu sama odisla, co sice nechapal, ale vysvetlila som mu, ze to bolo vynutene, on sam to nechcel, este aj zmazal nejake fotky-neviem co v skutocnosti na nich bolo. Zase fungujeme fajn, ale mame okolo seba nieco... uz mu natolko nedoverujem, ked niekam ide, mam divny pocit, nedavno som opat chcela vojst po hadke tajne do mobilu (ano hanbim sa za to, ale nedalo mi to), uz zmenil heslo, predtym mal dlho rovnake... Teraz mobil castejsie nechava hocikde, predtym ho viac strazil. Hovori ze ma ma rad, ze ci mu to neverim, ze s nou nic nikdy nemal, ze ju videl naposledy pred 3/4 rokom, ci si ma vymyslat nieco co nie je, ze co chcem stale najst apod. Neviem sa zbavit podozrievavosti, nici ma to. Nas vztah sa zlepsil, snazime sa najst si viac casu pre seba, viac sa ovlada. sme k sebe mili, len sa casto pyta ci som nahnevana, aj bezdovodne...Stale mam pocit, ze ma svoje sukromie, do ktoreho ja nesmiem... respektujem, ale.... Naopak ja tiez vidim na nom, ze sa obcas pozrie so strachom v ociach na mna, s nervozitou, ked sa nieco pytam. Povedal, ze uz ma z toho traumu a ze casto sa stava, ze su obvinovani ludia, ktori k nevere nemaju sklony. Raz som mu povedala, ze :pokial som ta obvinila nepravom, prepac mi to. Fungujeme teraz pekne, ale akoby na ihlach. Raz mi povedal, ze on si tiez moze namyslat ze niekoho mam a ci sa ho chcem takto zbavit. Ze je vacsinou so mnou a ze aj financne by som si to vsimla, keby niekoho mal. Ano, logicke argumenty... ale stale mam chrobaka v hlave, a ked uz sa to nejak vytraca, zas sa nieco udeje take, ze mam gucu v zaludku, ako napr. nanovo zaheslovany mobil. Inak vela casu travi na mobile. A stale nechape co mi vadi. Uz som mu raz povedala, ze mu to vratim, aby pochopil moje pocity.... teraz isiel na 2 dni sluzobne prec a uz mi zase fantazia pracuje. Aj ked mi casto pise, posiela fotky z pracovnych miest (on chce, robil to aj pred tym). Neviem, co si uz o tom vsetkom mysliet, som dost zmatena...
V podstate neviem, na com som.
@lilifee191 hmm, asi len prestat sledovat kolko lajkov dal komu na ktoru fotku...
@lilifee191 socialne siete nicia vztahy a vytvaraju tieto situacie...ale bez vetra sa ani listok nepohne 🙂 ak si zmenil heslo a ma "tajne" ucty tak nieco taji. Pokial mate pekny vztah a ma na teba cas tak to neries a casom uvidis ...
Ja nepochopim ,preco dospely somar sa potrebuje prezentovat na forach ...ze by vyhladaval obdiv,uznanie alebo si chcel dokazat ,este na to ma .....mozno ma pocit ,ze je doma nedoceneny aky je uzasny a takto si to vynahradza...mozno treba ist tymto smerom ,pretoze sledovanim ho len odozenies....
@aristka toto ma tiez napadlo.... parkrat to nacrtol
@momoqui prave ta zmena hesla ☹. Minule som mu povedala, ze si dost chrani svoje sukromie, ze ja nemam problem mu dat svoj mobil, ked nieco potrebuje...pytala som sa, ci by mi ukazal svoj mobil tiez. Ze nie. A on tiez ze nepotrebuje vidiet moj. Na jednej strane ma uistuje o niecom, na strane druhej buduje vo mne neistotu a narusuje doveru....
Ked som sa ho opytala, preco mi nechcel ukazat svoj sukromny ucet, povedal, ze z principu a z hnevu, ze som sa mu v nom hrabala.
teda v mobile
@jana_eyre nesledujem, iba obcas tu dotycnu.
v minulosti takyto problem nebol, este mi povedal-pozri sa do mobilu, ved heslo vies, ked som nieco potrebovala....
@lilifee191 No neviem, co si mysliet...ale pokial by aj niekoho mal, co by toto zistenie zmenilo u teba? Ja muzovi pravidelne checkujem mobil a nevidim na tom absolutne nic zle, vieme si pin/hesla navzajom, a ani jeden z nas nemame ziaden problem si pozriet fotky, ist na facebook, atd. pokial by mi vsak zrazu zablokoval pristup s tym, ze to je jeho sukromie, tak to by ma nasralo, ze nieco taji. A vo vasom pripade, mat tajnosti po 24rokoch, to kde uz sme?
@missguerlain on si heslo nezmenil dovtedy, pokial som mu nevosla do mobilu. Teda s jeho vedomim som sla pozerat fotky, ale ked zaspal nedalo mi a pozrela som aj ine. Vraj som mu plno veci pootvarala, nezatvorila, atd.
@lilifee ja som s manželom 25 rokov. Mali sme kedysi čosi podobné, no nie až také hádky a
" pomenúvania ". Nastal čas čosi zmeniť, no na to musia byť dvaja a hlavne chuť to zmeniť. Viac sme sa začali venovať jeden druhému, naozaj sa počúvať/načúvať, nie len počúvať, chodíme viac napr. do kina, divadla, rozoberáme to potom spolu, čítame knihy, o kt. sa potom bavíme, posunuli sme sa ďalej v oblasti sexu ( syna už doma viac - menej nemáme ), takže si viac dovolíme 🙂, je to také "živelnejšie", pozeráme spolu filmy, komentujeme ich, chodíme na koncerty, spája nás aj záhradka... a pod....tak možno aj to je cesta pre vás 🙂, držím palce.