Ako komunikovať s manželom?
Ahojte, chcem sa poradit, lebo uz naozaj stracam schopnost hodnotit situaciu. Pisem z mojho pohladu, viem, ze treba aj pohlad z druhej strany....
Sme 24 rokov zobrati. Manzel bol vzdy prchky a nervozny. Casto sa hadame, chvilu je dobre, potom zase hadky. Ale uz tu sinusoidu akosi nezvladam, sme ok, klud a staci sekunda a vsetko je zvratene do hadky. Raz ho vytoci moja otazka, inokedy moja odpoved alebo nevhodna (z jeho pohladu) poznamka, inokedy zle nacasovane, potom zase ked od neho nieco chcem alebo len tak vyprovokuje hadku. Potom sa oduje, ignoruje, je neprijemny, arogantny. Ked si to vykomunikujeme, dohodneme sa na niecom, fungujeme normalne, vsetko je v pohode a po napr. 2 tyzdnoch opat to iste. Teraz vsak uz mam pocit, ze neviem, ako komunikovat, nic nie je dobre. Mam pocit, ze ci poviem to, ci ono, vsetko je nanic. Som nechapava, nerozumiem, najnovsie som neuroticka a nepricetna a vybijam si na nom zlost. Dokonca mi povedal, ze som nervozna ako buldog a rotvajler. Ked som sa ohradila, ako sa to o mne vyjadruje (nikdy tak nehovoril), tak mi povedal, ze co sa urazam, ze nikto sa na to neuraza, ze mi nenadava vulgarne. Casto mi odpoveda nervozne, neprijemne, ked sa bavi s druhymi ludmi, je omnoho prijemnejsi. Ked mu vysvetlujem, ze takto sa to neda, ako mi je to neprijemne, tak nechape... vidi len to, ze ja som ho zas vytocila. Velakrat ked vidim, ze je nervozny, tak sa radsej zdekujem a idem nieco robit do inej miestnosti. Ale on pride a zacne -Co ti je ? Ja mu poviem, ze nic ( naozaj mi nic nie je, len cakam pokial prehrmi). Ale on pokracuje- ved vidim, ze ti nieco je ! Takto do mna rype dovtedy, pokial som uz vytocena a naozaj sa pohadame. Samozrejme nasledne som u neho neurotická a on sa len pytal, a ze som si na nom vyliala zlost, lebo ma niekto iny vytocil ( pripadne spomenie niekoho alebo nieco, na co som sa mu predtym vystazovala). Takto sa velakrat stane, ze z dobrej nalady som v priebehu minuty na bode mrazu. Nie som typ, ktory si necha, takze mu poviem svoje a hadame sa. Stale mu opakujem, ze to neprospieva detom (mame 2 skolakov). Neviem uz, ako s nim konunikovat.....
@tamtamka26 nie je to denno denne. Je to pravidelne striedanie- 2 tyzdne je dobre, potom z minuty na minutu hadka. Aj som mu povedala, ze tebe z nicoho nic "prepne". A to hadkove obdobie cca tyzden so vsetkym co som opisala. Potom zas ok. Ale vecne stazovanie sa, nadavanie na nieco, kritizovanie, to je stale, sice nie na mna, na nieco ine, ale teda je.
@lilifee teda ZATIAĽ som nečítala diskusiu, len tvoj prvotný príspevok, ale musím konštatovať, že to ste na tom ešte veľmi dobre, keď si s ním vydržala 24 rokov. My sme s mojím spolu cez dva roky a toto bolo u nás pravidelne..
Píšem "bolo", pretože v istom okamihu ma vytočil do tej miery, že som si povedala "stačilo pánko, odteraz si pre mňa vzduch"..
Z tvojich slov mám pocit, že tvoj manžel sa správa ako typická neurotická ženská. To je smiešne, veď chlapovi sa to ani nehodí. 😄
U nás keď bol konflikt (samozrejme vznikol v mojej hlave, lebo ON ma vytočil a ON robí zo mňa hlupaňu a ON ma za nič nemá a ON ma za chrbtom o*iera a ON mi zničil život,...😂), mm mi dal najavo, že sa správam v podstate ako slepica a vraj či mám zas vzbúrené hormóny alebo mám svoje dni alebo som sa rozhodla, že mu idem zožrať nervy zas, atď.
Preto skús reagovať takisto flegmaticky, s chladnou hlavou, nedaj najavo, že si slabšia len preto, že si žena a možno sa trošičku uvedomí.
A keď nie, nech si kúpi boxovacie vrece a tam si vybíja energiu. 😎😉👍
@lilifee uhm. Chapem a viem si predstaviť. Mozno je to stres z tejto doby, z prace, ma obavy, ze vas nezvladne uživiť a je nervozny a vrsi sa na tebe, co nie je ok. Kolko mate rokov? Ja si viem predstavit takehoto ufrflaneho chlapa okolo 60ky... 😄
@stardust ano,pytam si rady od zeny ktora taketo spravanie zvladla 30 rokov,pretoze predpokladam ze ich deti su uz dospele-a preto ma zaujima ako to zvladli v rodine,aku metodu si nasla.
Pretoze aj ked je taketo spravanie obcas doslova neznesitelne;nie je to jedina vec ktora tvori manzelstvo. Napriklad moj manzel ma sice tuto neprijemnu povahovu crtu,no na druhej strane nepije,nefajci,je cistotny a poriadkumilovny(az pedantne),a k detom sa v ramci moznosti sprava dobre. Je otcom nasich deti,bolo by odomna sebecke a neuvazlive im ho brat a hladat-koho? Kazdy clovek ma nieco. Nemam naivnu predstavu ze niekde caka princ na bielom koni co zazrakom zmaze vsetko zle a budeme zit v rajskej zahrade....
Do manzela som sa zamilovala,mam s nim deti a co zivot priniesol-teraz musim zit a riesit... a 30 rokov je dost dlha doba,to asi nasla nejaku metodu ako to zvladat.... preto sa pytam.
@lilifee
Ano,to ked to pocuju a vnimaju deti je naozaj nedobre,a teba ako mamu to iste velmi trapi. Niekedy sa tie reci nedaju uplne nepocut,no myslim ze sa da neprikladat im velky vyznam. Akoze "bla bla bla,das si kavu? Bla bla bla,dnes je slniecko,spravime si krasny den. Pridas sa? Nie,ok,tak sa maj. Paaa!" proste nevenovat cas a silu tym reciam,tomu spravaniu. Spravit si s detmi po svojom. Neviem kolko maju rokov,ci uz sa s nimi da porozpravat otvorenejsie-ze ocko ma svoje nálady,ktore ale nezavisia na nas ako rodine-ze im netreba venovat pozornost,a ze jeho to prejde....
U nas to zacina fungovat,aj ked nase deti su este male,no uz si vsimli ze "ocko je mrzuty". Tak to skonstatuju a hrame sa dalej,veselime sa,smejeme spolu,davam im najavo ako velmi ich lubim a som na ne pysna-a hned je ten den taky krajsi...
to mas podobne ako s pubertakom-ked sa chce dudrat,tak nech si to uzije... vsak ono ho to prejde.
ty si od nás pýtaš radu ako komunikovať s chlapom, keď ty si na to neprišla za 24 rokov a to ho poznáš? No už ti ostáva len jediné. Pri každej hádke mu povedať "áno, miláčik. Máš pravdu.".
@lilifee nevyjadrila som sa jasne mas pravdu prepac. Myslim tym ako si sama hovorila ze ked je rypavy odides do inej miestnosti ale on pride a fobiedza dalej. Nuz chod tam kam uz za tebou nepojde. Nakupovat ku kamoske do auta prec z domu. Chapes vo myslim. Alebo sa zamkni. Vyarenduj si trycovnu v dome. Drzim palec
@juliet86 jasne ...ano, aj som si myslela, ze asi tak.
@sisika skusala som, hodila za hlavu, aj som posrandovala, ale velke dusno som uz nezvladla. Tak som sa zdula a zarogantnela tiez. A vtedy zazracne "vytriezvie".
@tamtamka26 sme po 40-tke.
@aristka nedostanem ho tam😏
@denae diki, pozriem to.
@leeenka26 nemam ten pocit, ze by mal inu. To skor si vypisuje casto s kamosmi. Ale samozrejme 100% to nemozem povedat, aj ked ziadne indicie nemam.
☹
Žijem v manželstve s jedným mužom 37 rokov. Nechcem vám brať ilúzie, dievčatá, ale rokmi to ide s manželstvami dole vodou. Keď som si robila bilanciu mojich známych, kamarátok, či spolužiačok a nemám ich málo, 80 % sú rozvedené a žijú samé. Tých 20 %, ktoré sú v manželstvách, žijú zle, skoro totožne, ako zakladateľka témy. A to už niekoľko rokov. Všetci sa rokmi meníme, láska dávno pominula, ostal len zvyk. Nie sme ochotní jeden druhému tolerovať to, čo v mladosti. My ženy sa stávame rokmi viac citlivými, muži viac grobiánmi, lenivcami a neporiadníkmi. O alkohole nehovoriac. Možno ste už dávno z domu preč a vaše matky sa vám nezdôverujú s tým, ako s vašimi otcami žijú. Verím, že mnohé tak, ako píšem. Ale čo už majú v tokom veku robiť? Tie odvážnejšie sa rozvedú aj po 50-ke, tie ostatné si nájdu svoj spôsob ako prežiť. Nechcem však zovšeobecňovať, sú aj páry, ktorých sa môj komentár netýka. Ale tých je žalostne málo.
@oli18 po prečítaní som sa zamyslela či máme v rodine alebo v mojom okolí štastný a harmonický manželský pár v zrelom veku a fakt že nie...
Ja vo svojom okoli poznam dva super pary co su spolu uz cez 30rokov. Rozhodla som sa ze ti su moje vzory a tak to chcem. Po 6r vztahu zatial super. Manzel ma podporuje pri rok dlhych zdravotnych problemoch. Ano sem tam nieco zadrie vi nereaguje na moju snahu rozpravat sa. Dufam ze to dame!!!
@oli18 samozrejme,že manželstvo po 20,30 rokoch je iné ako prvé zaľúbené roky po svadbe,ale sú aj muži,ktorí sú ako víno-čím starší,tým lepší,jedného takéhoto mám🙂
ak mám pocit,že náš vzťah sa stráca ,že nás idú prevalcovať každodenné problémy a stereotyp,tak vymyslím výlet na 2-3 dni,venujeme sa sebe a najmladšiemu synovi a vrátime sa domov spokojní a ideme ďalej...toto odporúčam aj
@lilifee ,teda vypadnúť z domu a zo stereotypu
na začiatku manželstva som niečo riešila aj v manž. poradni,ale nakoniec som zistila,že tu platí- pomôž si človeče sám,aj psycholog ti pomôže....
ak autorka vydržala 24 rokov takto trpieť a teraz je to ešte horšie,tak by pomohol radikálny krok,niečo,čo muža total prekvapí a šokuje, v tomto prípade odísť ....vybav si nejaké liečenie /kvôli deťom,aby to nebol nejaký odchod ku rodičom,čo deti jsne pochopia,že si otca nechala//alebo si zaplať nejaký 1-2 týždnový pobyt,sama alebo s deťmi, určite však bez neho a rovno mu povedz,že si ideš od neho a jeho správania oddýchnuť a ak zistiš,že ti hádky nechýbajú a ani ich tvorca,tak to budeš riešiť...a hoď poznámku o rozvode....
@lilifee tak toto by som mu vytmavila, ze dieta sa koli nemu trapi a bude mat neurozu.ak ma nejaku sebareflexiu toto by ho malo zaboliet.Ak ma on nejaky problem len sa chodi vykricat do lesa alebo berie lieky na ukludnenie.Taky vecny pesimista ved to musi byt na nervy.Normalne by som mu povedala, ze nie si zvedava na pesimisticke reci oduvanie ako od skolacika a nech sa vzchopi, alebo lieci
@juliet86 drzim vam palce!
@janinah chodime na dovolenku, tam tiez nema problem mat taketo stavy. Boli sme aj na viked, sami, bol uplne v pohode. Po cca tyzdni doma zas to iste. Vela som uz rozmyslala nad pobytom niekde bez neho, zatial som to nevedela zrealizovat (nie, ze by som nechcela, ale organizacne)
@eliska13 co sa deti tyka, casto mu to hovorim. Je sice z toho hotovy, ale po par dnoch mu to vyfuci z hlavy. Tiez som mu uz povedala, ze sa sprava ako pubertak alebo vzdorovite dieta, ktore ked zakrici, tak si mysli, ze sa vsetci z neho pototo ....
On si aj prizna, je si vedomi toho co robi, povie prepac, ale to slovko uz nema ziadnu vahu u mna. Kolkokrat to uz bolo....
Mna stvu aj ine veci, vela toho nechava na mna, s detmi sa neuci, malo sa im venuje. Jedinu dovolenku nevybavil. Akoby ho vsetko zatazovalo. Pasivita. Uz som mu aj povedala, ze by mu zrejme vyhovovalo mat deti len cez vikend, aby nicim nebol zatazovany. Na druhej strane uznavam, ze su veci, ktore bez neho neviem vyriesit, ze nepije, nefajci, neflaka sa, doma co to porobi, deti lubi, vraj aj mna. Ale akoby mal pocit, ze staci iba postarat sa o peniaze a o zakladne potreby. Neviem to presne vyjadrit , ale uvediem priklad - psa ma rad, uprace mu, da mu jest, pit, lekarsku starostlivost, vycese, polutuje ho, pomazna.....,ale nehra sa s nim, nechodi s nim na prechadzky, necvicil ho. Kupi mu hracku, ale pohra sa s nim 5 minut.....
@lilifee k tvojim posledným vetám....nebude to preto,lebo takto vyrastal? vzor otca u nich bol doniesť rodine peniaze a dosť? to by potom veľa vysvetlilo.....
ešte na ten jeho krik a odúvanie by som skúsila total ignorovať,akoby tam ani nebol,ani slovo,nič....ak príde za tebou do izby,tak odíď inam alebo aj z domu preč
@tiper24 rozmyslala som nad tym. Ale nechcem rozchod, chcem nase manzelstvo zachranit. Mame toho vela za sebou, dobre aj zle. Napriek vsetkemu, co som opisala, ked pridu problemy "zvonka", stojime pri sebe a riesime to spolu. A pritom paradoxne si nevieme poradit sami so sebou....
Moj otec oslavoval 75-ku, mam ho rada. Ale vzdy mi napadne, ako to mohla nasa mama s nim vydrzat. Boli velka laska, zazili spolu velmi vela, vzdy sa lubili. Ale po cca 45-ke to s nim islo hlavne psychicky dolu vodou. Nasledne samozrejme prisli zdravotne problemy a stal sa z neho podobny clovek tvojmu manzelovi. Maminka bola samozrejme nestastna, ale nikdy by ho neopustila. Nasla si svoj styl zivota, chodi cvicit, aj teraz pred 70-tkou, chodi do spevokolu, cestuju po vystupeniach. Ma okruh priatelov, zorganizuju si vylet, posedenie, uvaria gulas, kapusnicu, rozne akcie...co uplne bije do oci - su to az na jedneho pana iba zeny. Kazda z nich je bud vdova, rozvedena, alebo ma doma podobny exemplar frflosa. Proste ak nejaky manzel je, pre zivot je uz nepouzitelny. Nechcem zovseobecnovat, ale kde sa pozriem zeny v zrelsom veku je vidiet, citit, no muzov pomenej.
@lilifee mozno je taky typ introverta.Su chlapi co si myslia, ze staci chodit do prace a priniest peniaze A ano to by vela vysvetovalo, ze taky vzor mal s domu mal takeho otca.Podla mna mate typicku krizu stredneho veku deti, povinnosti, stereotyp nic nove sa nedeje, tak si budeme vytvarat problemy
ak nevies zmenit muza musis sa zmenit ty🙂Ze vsetko je na tebe chapem aj u nas som hnaci motor ja
Dakujem Vam vsetkym za rady a nazory, pomohlo mi to viac sa zorientovat . Budem skusat, co u nas zaberie 😉
@lilifee tak ale nieco sa mu muselo porobit, ked je az taký. Inak moj mava/l tiez take reci, ked sme sa pohadali, on sa urazil a ja v inej izbe-bola som zduta podla neho, neviem prijat kritiku, vsetci mi musia vsetko chvalit. Pritom ked som jemu povedala, ze jedlo je malo slane, uz som vecne nespokojna a ufrflana a nevdacna... 🙄 ale u nas to je sporadicky, nie denno denne. naozaj sa takto znicis,budes psych.ubita a nesebavedoma. a mam obavu, ze deti sa budu chovat k partnerom rovnako. Ja by som nemala trpezlivost tolke roky ako ty a pakovala sa kade ľahšie. Ked si predstavim, ze niekde je chlap, co by ťa na rukach nosil....