Ako nahovoriť manžela na druhé dieťa?
Ahojte damy, dlho som rozmyslala ci napisem, ale zda sa mi, ze vy tu mate recepty na vsetko. Na tuto temu som diskusiu nenasla, teda ak je, asi ma admin zastavi... Mame 3 rocnu dcerku a ja uz rok naznacujem manzelovi, ze by sme mohli mat druhe dieta. Mam uz svoj vek - 36 rokov a uz sa citim dost unavena, preto si myslim, ze mat druhe je vhodne, aj kvoli dcerke ktora ma 3 roky. Vytvorila som si vlastne podnikanie a dari sa mi, hlavnou zivitelkou som v rodina ja - takze to nie je otazka financii. Muz stale hovori, ze je to o pocite, ze este nie je na to nastaveny, ze sa na to neciti a nechce o tom vobec debatit, ze co tym mysli. On ani nikdy neplanuje takze neviem, ci sa mam popozerat po dietatku, ktore by som si zobrala do staroslivosti. Ja sa uz aj bojim nadhodit temu dieta, lebo hned je zle, uz je na to podrazdeny, ale zaroven rok tuzby po dietati je dost. Mate niektora s tymto skusenost a ako ste chlapa zlomili?
@barny ja som si ista, ze s tebou tu suhlasime vsetky..vsetky co mame problem, ze manzel nechce dalsie babo by sme dali vsetko za to, aby ho chcel..a aby sme mali aj druhe dietatko z takej istej lasky ako to prve...ja osobne to tiez nedokazem tak, ze mu to spravim nejako podvodne, ale zial, nic ine ako nejake dohovaranie a jasne vysvetlenie, ze to dieta chcem neostava...ono je tazke vzit sa do tej situacie, ked je tuzba po babatku u zeny obrovska a muz silou mocou nechce...to je niekedy uz ozaj na psychiatriu...takze ano, mas pravdu, ale nie si v takej situacii, tak nepochopis co taka zena preziva☹ Ten pocit zufalstva, niekedy zrady, vycitiek, ze si mala mozno najst ineho muza..co ta dostava do zufalej situacie, lebo svojho muza milujes......podobne to maju aj zeny, co nemaju ziadne deti este a muz nechce...a tych nie je malo tiez..ja poznam v mojom okoli niekolko..a je to neustaly psychicky tlak na samu seba, co ma robit..ze zivot bez dietata nema cenu, ale muza miluje....v takom pripade je ale stale trosku lahsie este urobit koniec, ked uz mame jedno dieta, neopustis muza a nerozbijes rodinu kvoli tomu, ze nemas viac deti...bud sa s tym zmieris, alebo sa snazis najst riesenie ako svoju obrovsku prirodzenu tuzbu naplnit...a natlak nie je dobra cesta, to je samozrejme...len niekedy potom nevies ako z toho von☹
@m.i.r.i ja som chcela velmi tiez druhe dieta 3 roky dozadu, ale manzel nechcel lebo prisiel o pracu, ja som musela ist do prace ked mal malay 19 mesiacov, ale nejak som to prekonala, ja viem ze kazda sme ina, a ked niekto tuzi po babatku velmi a druhy nechce tak rozmysla inak, stale chcem druhe mimi ale viem ze este chvilu musime pockat, ale verim ti ze ta to trapi, aj ja mam v okoli par dvojic, kde jeden nechce a tiez su z toho zufale, ale asi je taka doba, ziadna istota, tak clovek sa boji mat viac deti, muz to vnima ako tlak tiez ci sa bude vediet postarat o viac deti. Len neviem ci to vztahu skor neuskodi ako pomoze. Drzim palce nech sa ti to podari a budete mat aj druhe mimi rovnako chcene ako to prve na oboch stranach 😉
@m.i.r.i Presne si to vystihla. Svojho muža neskutočne milujem, je milý, starostlivý, spoľahlivý, vyhovujeme si po všetkých stránkach. Jediné, čo nás rozdeľovalo, bolo práve dieťatko. Už pri staršej dcérke sa osvedčil aj ako super otec. Tiež som rozmýšľala všelijako. Opustiť so ho nechcela, ale aj túžba po dieťatku bola obrovská. Nebolo mi to všetko jedno, ale jednoducho som už nemala veľa času na druhé dieťa. Neodmietal dieťa pre to, že by dieťa nechcel so mnou alebo by ma nemal rád. Jednoducho sa obával, že to nezvládneme po finančnej stránke. Obrovský pocit zodpovednosti o nás ako rodinu. Nie som nijaký vetroplach, viem si dobre spočítať dve a dve a mala som pravdu. Nič svetoborné sa nestalo. Z tohto hľadiska úplne v pohode. Tých pár týždňov bol v šoku, zmätený a zaskočený, vždy mal život nalinkovaný a šiel si za svojim a zrazu to bolo inak, ako si predstavoval a naplánoval. No a čo. Nebol prvý ani posledný. Ale nikdy by mi nevyčítal, že malú nechcel alebo že by si na ňu musel "zvykať". Na to ho až príliš dobre poznám. Bola tu, presne tak, ako aj staršia dcérka. Hral urazeného, ale viem, že nakoniec bol rád. Poctivo so mnou absolvoval všetky vyšetrenia, nosil mi všetko, na čo som mala chuť, pri zaspávaní mi hladkal bruško...Ono sa vždy všetko nejako utrasie. A my sme to zvládli. Nikdy nebudem ľutovať, že som sa k tomu odhodlala. Možno keby som to vtedy nespravila, dnes by som patrila k tým nešťastným ženám, pre ktoré je túžba po dieťatku nenaplnená a možno už aj nenaplniteľná... Netvrdím, že som na seba extrémne pyšná, ale zúfalí ľudia robia zúfalé veci. Asi to malo byť takto. Keby mi "zhora" nebolo dané, bola by to dnes asi úplne iná story...
no to by som aj ja rada vedela ako mojho nahovorim .. ale zas taka koza niesom zeby som vysadila tabletky. bud to chce alebo si kupim este jedneho psa.ani som necitala co sem pisete ..len si odpovedam🙂)
Podla mna je uplne najvacsi nezmysel chciet muza dokopat k dietatu....aj ked to mozno navonok prijme,vzdy nastane situacia,ked nezabudne vyhodit na oci,ze to nebola jeho vola,ze bol k tomu dokopany a pod. ...aj ten najtrpezlivejsi...A mozno by sa aj zbalil a nechal svoju plodeniachtivu manzelku aj s potomstvom na jej krku...:-/
@dvealenky ja s tebou suhlasim...to ja ani neurobim, lebo sa toho tiez obavam..nemozem si dovolit to na neho ani nejako nahrat, ked viem aky ma nazor..ono su rozni chlapi a asi kazda z nas vie, co doma ma..niektori mozno uz ked pride do tuheho nakoniec po pociatocnom hneve zmaknu a nakoniec sa aj tesia..a po case nedaju ani to druhe dieta za nic na svete..ale su aj zatati jedinci, ako je ten moj....ten by sa velmi hneval, viem si predstavit ze by mi dal na vyber ze bud on alebo dieta a podobne veci...viem co mam doma..takze ja to nasilu robit nemozem..
Ja mozem len dufat, ze sa nejako presvedci sam.....☹
Ale na druhej strane..ak nie..ja budem nestastna cely zivot...uz teraz nam to velmi narusa vztah☹
@m.i.r.i najidealnejsie je,ak v tom maju obaja jasno hned na zaciatku...my sme obaja jedinacikovia,ma to viac vyhod,nebudem sa tu s nikym natahovat o citovej vyprahnutosti a pod.,kedze kamosov som mala vzdy dost a ani my viac deti neplanujeme...najma po financnej stranke,pretoze malej chceme zabezpecit buducnost a ja uz neplanujem byt doma na MD,ale uz by som sa rada realizovala...Takze sme sa zhodli,ze jedno a dost a nikto nikoho nemusi nikam dokopavat...ono je to cele o komunikacii a o jasnom definovani svojich predstav vopred.
@dvealenky no asi si nemala cas citat tu celu diskusiu - ale napriklad u nas to bolo jasne komunikovane vopred...sme spolu 10 rokov a stale sme sa rozpravali o tom, ze budeme mat 2 deti..zhodli sme sa v tom, ze bude vacsi vekovy rozdiel...manzel by bol najradsej za tak 8-10 rocny, ale to sme vedeli, ze nemame uz kvoli veku cas..tak sme sa zhodli na 4-6 rocnom rozdieli, ale jednoznacne na 2 detoch..mali sme od zaciatku vymyslene aj potencialne mena...ja som vzdy tuzila po 3 detoch, ale viacmenej som sa prisposobila..aj kvoli veku a proste 2 su ok..no ale ked sa narodil nas syn, tak moj muz zmenil nazor..cize po 7 rokoch spoluzitia a vyjasnenych veciach ohladne poctu deti sa vsetko zmenilo...teraz ma syn 3 roky a manzel nazor nemeni..skor to este viac zdoraznuje, ze on nie je clovek stavany na viac ako jedno dieta..ze dame tomu jednemu vsetko..a stale vytahuje len vyhody jedinacikov..vsetci naokolo maju druhe dieta teraz, minimalne cakaju...a s mojim muzom to ani nepohne, skor v smere, ze chudak ten a ten jeho kolega ci kamarat....ja to beriem ako obrovsku zradu od neho, lebo dohodnuti sme boli...stale rozmyslam, co by som robila ak by bol od zaciatku chcel len jedno..ci by som s nim kvolti tomu nebola? Rozisli by sme sa? Neviem, lebo teraz mi to pripada ako maximalne dolezita vec co medzi nami stoji stale ako cierny dym...a citim to ako zradu...ale on hovori, ze proste veci sa v zivote menia, nazory sa tiez mozu zmenit a proste rozne situacie nam menia aj taketo zivotne rozhodnutia..a on zistil az po narodeni nasho maleho, ze na viac deti nie je vhodny typ...(dovodov ma stale neurekom)...a tiez je inak jedinacik...
@m.i.r.i vidim, ze muz trva stale na svojom:(
moj tiez uz je presvedceny, ze je koniec skusaniu, no co uz...toto co sa teraz stalo ho uz uplne odradilo, tiez sa asi k tomu priklanam, 3 potraty su uz dost...
uz hladam aj ja vyhody v tom mat jedinacika 😝
@nefertitka ahoj...tak ako sa mas? U vas uz definitivne jedno dietatko? Zmierila si sa s tym?
Ja sa nedokazem zmierit...a nas vztah sa zacina kvoli tomu rucat.....ja som zdrava zena, s ukazkovym cyklom, nemam problem otehotniet...nemame ziadne problemy, financne, existencne, pracovne..syn si pyta surodenca uz skoro rok, stale dokola omiela, preco ten kamarat v skolke ma braceka a ten sestricku a on nie...ja len placem, nemozem sa uz pozerat na surodencov a na tehotne mamicky..a moj muz je ako skala...zatal sa totalne..ja som mu uz slubila vsetko co len chce, vysla som mu vo vsetkom v ustrety, no on o druhom dietatku ani pocut...tak sa rutime do skazy asi....neviem ho presvedcit...ale ja nedokazem takto zit...hlavne preto, ze na to nie je dovod nemat vlastnu vacsiu rodinu...je mi potom strasne luto vsetkych mamiciek co nemozu otehotniet, co chodia po roznych vysetreniach, co vsetko podstupia preto aby mali deticky a ja sa citim akoby sme boli nevdacni, ze nam bolo dopriate a my dobrovolne ostaneme pri jednom....zenie ma to na psychiatriu
@m.i.r.i ano ostavame pri jednom, bohuzial, tiez ma to trapi...my sme to teda ale aspon skusili, nevyslo tri krat, bohuzial...ale stve ma to strasne, konecne muza zlomis a potom to aj tak nevyjde...tiez sa tym budem asi cely zivot trapit;(
no ale toho tvojho naozaj nechapem:( riadny tvrdohlavec to je
ja mam problem stym ze by som chcela dieta lenze manzel nechce o tom ani pocut zatial uz sme dva roky svoji a on nechce este tento rok mozno nabuduce vianoce alw ja tuzim po babetku kedze mam uz 4 rocneho chlapceka a chcem aby mal brata-sestricku .poradte mi niekto co mam robit ako ho nahovorit .?
Ahoj, necitala som prispeky, lebo je ich vela,ja len na temu...ja som mala prvu dcerku ako 24 rocna, druhe som aj chcela, ale manzel stale niečo namietal, stale našiel dovod preco teraz nie..ja som to tolerovala a trpezlivo cakala kedy povie ze je spravy ca, no nic..ked som mala asi 36, tak ta tuzba po baby bola stale silnejšia a vtedy som si začala uvedomovať co to znamena ked žene tykaju biologicke hodiny 😉 ..došlo to az do takeho štadia, ze ked som videla tehotnu zenu tak som jej tiško zavidela a myslela si, ze ja to uz nikdy nezažijem.. no raz som to manzelovi polopate vysvetlila, ze na čo este caka, či na moju päťdesiatku, kedy už budem neplodna alebo aky dovod si este najde, tak konečne suhlasil 🙂 ..mesiac pred 39 sa nam narodila dcerka a dakujem bohu ze ju mam..staršia ma17 a mladšia 2. Za tak velky vekovy rozdiel možem dakovat mojmu nerozhodnemu mm, ale radšej neskôr ako nikdy..Ak ti mozem poradiť, ak je tvoja tužba silna, chod do toho!! Inak mozes ľutovat,dufam ze bude tak ako si praješ 🙂
Ahoj akurát sme s manželom len tak na modrom koníkovi, klikám...pozerám a prečítal si tvoju otázku ... pozrel na mňa a hovorí....čo manžela, ale ako teba presvedčiť na druhé bábo, tam maminka nepíšu? 😀 ..takže moja rada...presviedčanie nepomáha...aby sa nestalo, že časom povie to ty si chcela nie on...
@natakar blahozelam ze sa to podarilo! 🙂 Mala si trosku vyhodu v tom, ze prve si mala dost skoro. ten moj by mozno tiez bral taky velky rozdiel uz v pohode...vravel niekedy ze nad 10 rokov mozno...ale to by som ja uz vekovo nemohla..ono tazko aj odsuvat prve a este chciet 10 rocny rozdiel....ja mam cochvila 37 a stale dufam a verim...neviem uz ale vobec co ho kedy dokaze presvedcit..skor caka na to, ze proste prejde moj plodny cas a ja s tym prestanem....ale tiez som na tom tak zle..obzeram bruska, stale visim na konovi kvoli babatkam a vsetkemu okolo deti, nic ine ma neuspokojuje..cakam na zazrak..ze bud sa muz spamata, alebo zlyha ochrana...a stale nic...moja sestra ma tiez jedno dieta vo veku mojho syna a druhe velmi nechce..ale stale hovori, ze uvidi, uvidi...a ja sa desim toho dna, ked ona nakoniec, co ani dieta moc nechce, lebo nechce zazit tehotenstvo, nechce nosit velke brucho a fucat..nechce hento a tamto..ze si to odtrpi jedine ak bude mat teda pocit, ze dcerka by nemala byt sama..a ak sa rozhodnu a budu mat druhe..mam taky strach ako to zvladnem, lebo uz len ta predstava ma desi...a moj muz stale nic...stale odmieta, brani aj mne aj synovi..kedze ten si tez pyta stale surodenca..uz zivim len nadej..
@katkaslamka ono vies...v niektorych stadiach je to uz take, ze mne je to uplne fuk ak by mi to raz vykrikoval...ked si davam na vahy zivot s tym, ze som nikdy nedala sancu nasej rodinke mat dalsie babo a synovi surodenca a ako sa budem dalsich x rokov zozierat a ked stratim plodne roky tak uz len plakat a vycitat si, ze co som to mala za zivot a druhu stranu, ze mozno mi muz bude vykrikovat, mozno sa bude riadne hnevat, mozno x veci ale bude to dieta..tak volim druhu moznost...aj keby to bolo tazke....
@m.i.r.i ahoj, ja som na tom rovnako:(. Moj muz nechce o druhom ani pocut. Ja mam 34 rokov, takze vela casu mi uz na to otehotnenie neostava, ale stale ho neviem presvedcit. Nezabera, ani ked vidi, ze nas syn place, lebo nechce ist prec od druhych deti (a teda by sa surodencovi potesil), ani ked mame kvôli tomu tichu domacnost, lebo som na neho za to strasne nastvata. Proste nim nepohneme. S financiami problem nie je, naozaj je to len o tom, ze jemu to jedno dieta staci. Este som rozmyslala, ze keby sme mali dceru, tak by mozno s tym druhym suhlasil v nadeji, ze to bude chlapec. Ale kedze syna uz ma, druhe nepotrebuje. A ja sa asi uz len budem musiet zmierit s tym, ze maly bude jedinacik..
@luciat18 u nas podobne..nas syn miluje spolocnost..nevie sa hrat sam, ked sa dostane medzi deti, na ihriska, do skolky, kdekolvek, tak o nom nevieme..lipne na kamaratoch, nechce ist domov kde zas bude sam..ked je potom doma, tak visi na nas, musime sa mu neustale venovat. je to proste ten typ co nie je rad sam...tak manzel mu chce kupit psa, nech sa ma komu venovat 😢 Ja sa zmierujem tiez, ale neviem to zatial...tiez mame tiche domacnosti, hadky...skusala som uz vselico, aj tak aj tak...ale nejde to...tiez nemame ziadne problemy, ani zdravotne, ani financne..pravdepodobne by sme nemali ziaden problem mat dieta...mame podla mna super podmienky na dalsie dieta aj deti..ale manzel proste v ziadnom pripade..mojmu bolo jedno ci dievca ci chlapec, nemyslim, ze mu zalezalo na synovi..ale na druhej strane mi hovori, ze keby som mu zarucila ze to bude dievca a k tomu zdrave a poslusne, tak ano..ale kedze zarucit sa to neda, tak nebudeme predsa riskovat...prilis vsetko riesi a analyzuje, co ak toto a co ak tamto....a ja ozaj neviem ako sa s tym da zmierit...teda v takom pripade ze proste niekto len nechce...lebo keby to neslo a boli nejake problemy a proste sa to inak neda ako mat jedno, tak to clovek nejako inak vezme, aj to tomu dietatu neskor vysvetli, ze vies, mamka s tatkom velmi chceli, ale nedalo sa, nemohli sme, nemali sme kde byvat trebars..bolo to tazke..ale takto..ked syn si pyta surodenca uz skoro 2 roky, stale sa vypytuje preco v skolke maju kamarati sestricky a bracekov a on nie...a kedy budeme mat babatko...,ked si ho prial aj pod stromcek..a proste ho nemame, lebo tatko proste nechce a hotovo..tak mi je z toho smutno...ako mu to raz vysvetlim...proste asi pravdu..tvoj otec nechcel...aj ked moj manzel sa snazi mu to sam vysvetlovat v tom pozitivnom svetle..ze on nechce preto, aby len on mal nas, aby sa nemusel o nas s nikym delit, aby mohol chodit na kruzky, na vylety, aby mu nik nebral hracky...aby sme mohli vsetok cas venovat jemu a keby mal surodenca tak by sa nedalo...uz mi syn minule prisiel tiez s tym, ze mamka, keby sme mali babatko tak ty by si bola stale s nim a so mnou by si sa uz nehrala ☹ neviem z akej hlavy to tak asi ma....☹
@m.i.r.i ahoj, citim s tebou veľmi, lebo to čo pišeš to všetko som prežila aj ja, presne tie pocity, ak sa začali rodiť v rodine, kamaratkam deti a ja stale nič...no neviem ti ani opisať ako som sa citila ☹ , uspokojovala som sa tym , že veď mam dcerku a niekto nema ani jedno a musi žiť, no nepomohlo to nadlho..a ako pišeš, nič ma neuspokojovalo, moje myšlienky , či som bola v robote, alebo doma, nech som robila čokoľvek nič ma nenaplňalo, len som mala v hlave že to už nestihnem 😢 . Ty to maš ľahšie v tom že maš ešte maleho syna, ktory ťa stale potrebuje tak nie si sama, ale ja som mala tynedžerku, ktora mala už svoje zaujmy, manžel stale aj na mesiac-dva v zahraniči a citila som sa opustena a vtedy to doľahlo na mna ešte viac. Teraz mi nevadi nič, mm može byť preč aj dcera stale dakde, ale mam moju maličku a nie som nikdy sama. Neviem naozaj ako presvedčiš tvojho manžela, možno by bolo dobre mu dať prečitať toto forum, aby videl ako trpiš a možno ťa pochopi skôr....verim, že všetko dobre dopadne a budem rada ak daš vedieť...držim ti palce
@m.i.r.i ja keď som toto čítala tak mi až srdce stislo , chápem ťa a je mi veľmi ľuto že tvoj manžel má k tomu taký postoj . A popravde jeho postoju ani nerozumiem , zvlášť keď máte veľmi dobré podmienky na dieťa.
Ja sa teraz urputne bránim piatemu dieťaťu , u manžela by to bolo tretie. U nás sú podmienky čo sa týka financii veľmi dobré a zvládli by sme ho úplne ľavou zadnou ( aj to 6 ), ale ja už sa na to necítim , tehotenstvo v 40+ dáva zabrať a ja to cítim .
Dohodnúť sa na počte detí k spokojnosti oboch manželov je veľmi dôležité , pretože ako si správne myslíš toto môže byť neskôr u vás riadnym rozkolom , môžeš to manželovi vyčítať , syn mu to môže vyčítať ... jednoducho to je tak dôležitá vec že tá by mala byť pred vstupom do manželstva jasná . My sme boli dohodnutí na jednom a druhé podľa podmienok , môjmu manželovi sa zdali podmienky na druhé ideálne, mne nie .. , tak ale videla som aký je rozčarovaný a kedže ho milujem tak som pristúpila na to a v 39 rokoch som porodila svoje štvrté dieťa. Dnes som zaň veľmi vďačná a som rada že ju mám . Ale do 5 tehotenstva už nepôjdem dobrovolne.. toto je už nad rámec našej dohody a aj tak kvôli tomuto vznikaju medzi nami trenice.
ahojte, ja som na tom podobne, mame dvojrocnu dcerku a ja uz rok chcem druhe a presviedcam muza, zatial neuspesne. Uz ma to dost vycerpava, stale dookola v sebe riesim tie jeho argumenty preco nie, vlastne su dost slabe, v skratke ma uz svoje pohodlie, malu sme vypiplali, je to uz s nou lepsie, neplace cele vecery, uz sa aj vyspime a on uz nechce zazit znovu to iste, dalsie min. tri roky odriekania, starostlivosti atd. ja ho chapem ale na druhej strane to beriem ako sebecky postoj voci mne aj malej, som jedinacik a viem ake to je nemat surodencov, nechcem aby bola sama, pravidelne presviedcam, uz som pouzila vsetko mozne, nic nepomaha. mam za chvilu 36 takze casu uz moc nie je, okrem toho po materskej sa nemam kde vratit, budem si hladat novu pracu, takze ak dieta tak teraz, financne by sme to utiahli sice s uskromnenim sa ale nebol by problem, uz fakt neviem najviac ma nas...rie ked obcas zazartuje ci si ideme urobit druhe a ked pride na vec tak bez ochrany ziadny sex, este nakupi kondomy na mesiace dopredu pre istotu, uz som z toho unavena, kolkokrat si hovorim kaslem na to, bude len jedno ale potom mi zas neda a presviedcam, niekedy uz samu seba neznasam ze sa musim takto ponizovat, hroza tito chlapi dnesni, ak mate nejaku radu sem s nou 🙂
@mirkab79 neprijemne ☹ mozno skus urobit na kondome dierku spendlikom 😉 aj ked za aku cenu..
@ketrinzetadzons zufale zeny robia zufale veci ale zase tak zufala nie som 🙂 som stastna a vdacna za krasnu zdravu dcerku a ak nebude druhe svet sa nezruti, len kvoli nej mi bude luto.
@ketrinzetadzons uprimne, aj som nad tym trosku rozmyslala...kvoli tomu, ze viem ze manzel je skvely otec, teda nasho maleho zboznuje..asi az velmi...zodpovedny otec asi az prilis...a som si ista, ze nakoniec by tak isto zboznoval aj to druhe..len on si to proste vobec nevie predstavit a ani nechce..ze by dokazal rovnako lubit 2 deti..a ze naco aj...on je jedinacik, nechape co je to surodenecka laska..zazera aj na mojich rodicov ked sa snazia delit svoj cas a vsetko medzi mna a sestru, teda co mne to aj jej..co nasmu synovi, to aj neteri..atd atd...pre neho je moja sestra len komplikacia ktora nam stoji v zivote...ake to je jednoduche ked on surodencov nema a nema ziadne problemy...nechape ze moji rodicia nas maju rovnako radi..aj mna aj sestru a proste vsetko s tym spojene...takze niekedy si hovorim, ze keby sa proste pritrafilo a proste by to dieta bolo, tak by tomu musel celit..a proste by sa casom musel zmierit a zistil by ake to je super vediet lubit dve deti...on ma skor z toho strach z neznameho...tak niekedy postavit proste pred hotovu vec by mozno bolo lahsie..ale....na druhej strane nemam tiez na to spravit to..predstava ze by to bol vlastne podvod...neviem....keby sa tak podarilo proste samo..ze nieco zlyha..ale bez mojho pricinenia, tak by bolo super..ale ten moj je taky isty ako tu vyssie spominany -- kondomy v zasobe, on ich este aj poriadne prezera, ci su v zaruke, ci su v pohode...len aby nic nehrozilo...nedat sancu....ale tak nic nie je 100%. ochrana..len u nas asi samo nezlyha nic...
my chceme druhe dieta, ale este neviem kedy 🙂 ale obaja ho chceme, nedokazala by som tlacit muza do niecoho a cakat ved jeho to prejde ked budem tehotna, alebo ked sa male narodi, to nie, pretoze samej by mi to vadilo, chcem aby to dieta bolo chcene aj u mna aj u manzela, nechcem aby sa pri nejakej prilezitosti (stare zamestnania) zacalo s tym to ty si chcela to dalsie decko, co sa moze stat. Mame skoro 5 rocneho chlapceka,ktoreho lubime a mozno za rok dva budeme pracovat na dalsom ale budem vediet ze tak ako som ho chcela ja tak aj manzel 😉 a nebude mi moct nikdy vyhadzovat na oci ze ja som to chcela a ze na druhe si zvykne to by som nezniesla