Ako nezabiť muža
Baby, v poslednej dobe stale vrieskam po muzovi, je mi to luto, ale ked on ma tak neskutocne vie vytacat, ze to nie je snad mozne. Samozrejme, ze ma nahnevaju blbosti, ale moje vytacanie je uz prekypenie pohara. Napr. dnes. V noci isiel so psom, dohodli sme sa, ze vynesie domov zeleninu z auta, rano pozeram do chladnicky, ona prazdna. Kedze sme dostali cukety, vravim mu, aby mi najvacsiu hodil do auta, ze tu dam rodicom, lebo to nemame sancu spracovat. Otvorim auto, tam najmensie, pritom cuketu ani neje, cize tam nebol umysel si ju nechat. Mal sa zastavit za jednym panom, ktoremu som volala, ze za 15 minut za nim pride, on sa cestou zastavil u ineho znameho a este mi zlozil, ked som mu vynadala, ze je nezodpovedny. Co s nim, zijeme spolu 10 rokov, takto ma nikdy nestval.
@0silvia0 ano ,aspon pri najmladšom,,, tomu poviem, že dones mi z kuchyne ihlu, je v poslednej poličke pod mikrovlnkou... o minutu kriči,mami ,čo si chcela a kde to je???... A dcera, tak ta si planuje do detailov, ešte aj zoznam robi a škrta, ako ja občas... ale napr. mm si tiež robi zoznam, aby neuzabudol, no lem potom ten zoznam založi a nevie najsť😂😂 Ja si pripinam na chladničku a vyškrtavam,, ked som bola na materskej tak som to nepotrebovala, teraz vekom už ano... Starši chlapci sa snaia, ale tiež take čo nie je až tak urgent a naliehave hodia za hlavu, ška to sa urobi potom...myslim, že je to vo vačšine pripadov takto, všetko do detailu si asi robia len perfekcionisti, ale Ti su potom neprijemní,aspon pre mna...
😂😂😂 trvalo mi tri dni, kým som sa precitala všetky príspevky. Dakujem za ne, ako aj za možné rady ako podobne situácie zvládať. Problem však u mna je, že som horkokrvna a keď sa nahnevam, horúca hlava nerozmýšľa nád tým, ako to predýchať a už vrieskam.
Samozrejme, že sa nejednalo o cuketu, ale problem je daleko vacsi, že muž síce má snahu mi pomôcť, ale vzdy mám s tým pomaly viac roboty, ako by som to robila sama a sorry, ale sama všetko robit nemôžem, mame polročne dieťa, ktoré je celkom urevane, čiže ist s ním napr. Na nákup je nonsens, lebo nevydrží ani v autosedačke, ani v kociku a keď je v nosici, moc toho neodnesiem, takze potrebujem, aby muž napr. Nejakú cinnost vykonal za mna, alebo postrážil dieťa, keďže pomoc od rodiny s dietatom nie je absolútne žiadna.. Viem, že niektoré zeny musia denne takymto situáciám čeliť bežne, ale nie všetky ženy majú narocne deti ako my, alebo napr. nemajú muza.. Cely cuketovy príbeh v podstate začal v sobotu, kedy som chcela ist robit k rodičom vyzivy(švagor tam odniesol jablka od svojej mamy) a poprosila som muza, aby zostal s malou(nejaké tri hodiny, dal jej jest a uložil by ju), na čo on nie, že musí ist prerábať nás dom(išiel sa tam pomotat na 2-3 hodiny)aj keď samozrejme dôvod bol jasný, že nechce byt s malou, lebo ona stále place a vyžaduje si, aby sa jej človek non stop venoval. Takze som ju musela zobrať so sebou, aj keď robit vyzivy a robit jej animátora bolo vyslovene o hubu.. V nedelu som sa s ním už ani nedohadovala, zobrala som malu rovno k rodičom s tým, že o 11:30 som ho zobudila(nechala som ho, nech sa vyspí), že o 14tej má ist do obchodného centra a vyzdvihnúť od jedného pana nestriekanu zeleninu malej na prikrmy a on, že mu to mám pripomenúť. Tak miesto toho, aby si dal do mobilu pripomienku, som mu 2x volala, že musí vyraziť a skontrolovat, či vyrazil. Napisala som mu cislo, že nech mu zavolá, že na ktorom parkovisku sa stretnú, aj to domotal. Ja som si pre jednu várku zeleniny do auta bola(on nedoniesol hore nič, lebo zabudol), ale potom sa dcéra zase rozrevala, tak sme sa dohodli, že tu jednu cuketu hodí mne do auta a zvyšok vynesie hore, keď pôjde so psom a zvyšok príbehu už poznáte. Keď mu nadávam, že sa na neho nedá spoľahnúť, tak mi tak vzdy vtipne povie, že :mozes sa spoľahnúť, že sa na mna nedá spoľahnúť🙄🙈 a potom nech vás nerozčuľuje takýto človek. Ja som vdacna, že je ochotný pomôcť, ale prečo mu to musím 100x pripomínať? Asi zavediem písanie lístočkov, čo má kedy a ako spravit, ako tu tá rada odznela..
@majkeel Síce sme s mužom 15 rokov, 10 rokov v spoločnej domácnosti, manželmi nie sme toľko rokov, preto fungujeme na oddelených účtoch ako už sme mali zaužívané.. Samozrejme, nehnuteľnosť sme kupovali ako nemanželia spolu-každý dal polovicu a hypotéku každý splácame svoju polovicu(a splácam si ju aj teraz na rodičovskej dovolenke z mnou nasporených penazi). Keď ideme na výlet, do restiky, vzdy sa s platením striedame, čiže berieme, že sú peniaze spolocne, ale každý si kupuje, z vlastného úctu a nikto nikomu nezazlieva, že prečo si minul na to a na to, keďže sú to vlastne peniaze. Neviem, či má chápeš, ale tento model finančného fungovania nám obom vyhovuje. Ja napr. Zo svojho úctu platím všetko dietatu(plienky, lieky, hracky, platim jej plavanie(16,60 EUR hodina a Montessori cvicenie 17,50eur hodina-čo je možno podľa neho aj nedôležitá, ale platim si to zo svojich penazi, takze nepovie na to nič), on kupil za cely čas len kocik mne k Vianociam(ako som si priala), takze teraz podľa Tvojej logiky, keď som finančne sebestačná, tak môžem mužovi na pól dňa strčiť dieťa, nech sa on stara a polovicu povinnosti hodit na neho? Muž dceru niekoľkokrát strážil, vie, čo mame doma, takze nevyvysuje sa nado mnou, že som na materskej a nerobím nič. Vie, že ona cez deň spi raz 20 minut a to len vonku, takze nemam čas ist pri nej ani na wc, že musím pri nej kmitat, jedlo jej musím chystať vecer vopred, aby mala vôbec, čo jest. Do toho manazujem stavbu, lebo keby som to nechala na muza, do smrti by sme neskolaudovali.. takze netreba si mysliet o ženách, že nič nerobia a mužov dávať na piedestál, ako by žena bez nich zit nemohla..
len k tej poslednej vete: ale rovnako netreba ani mužov zhadzovat,že su neschopní,nevedia si pamatat ,nevedia sa postarať a pod.
@lila1988 A v čom je dobrý? Čo mu naozaj ide?
@lila1988 Keď máte všetko na polovicu, tak na čo ste vlastne spolu? Alebo keď budeš mať úraz alebo nejakú chorobu a nebudeš mať resp. budeš mať veľmi nízky príjem si si istá že sa o vás postará? Keď si išla rodičom chces tvrdiť že u rodičov si jednou rukou miešala výživu a druhou držala malú?
@lila1988 Keby chodil na týždňovky myslím že by si zeleninu a cuketu s ním neriešila, proste by si si to poriesila sama. Úplne zbytočne nervy robíš potom ide na stavbu tam má kľud. ❤️
@saslavka73 ale veď vzťah/manželstvo nie je o tom, aby žena cicala muza, neviem, čo je zle, keď je všetko na polovicu od majetku, až po povinnosti.. keď bude nejaký problem v zivote, ja sa nespolieham v tomto na muza, ale na seba, takze predam majetok ako auto a pod.. Ano, u rodicov som sa dcere musela venovat, supat jablka na zemi pri nej a 300x si umývať ruky.. Ako som spominala, ja nemam rodicov, ktorí by mi pomáhali s dietatom a ona je urevana, tak sa nikto ani neodváži ju ist napr. Kocikovat.. na stavbu chodi skôr kvôli dcere ako kvôli mne😂😂😂 je tazko povedat, v com je dobrý, lebo jeho dobre vlastnosti zatieňuje jeho lenivosť, je dobrý šofér, je schopny kutil, ale polroka mu trvá, než sa do niečoho pusti, podľa mna bude dobrý otec, keď bude mala starsia, ale majoritne som s ním, lebo si o ňom myslim, že je to dobrý človek.
@lila1988 Tak cicat ho necicaj, ale dovychovavat ho treba, čo?😀
@lila1988 Ale mohla by žena žiť bez muža, mohla... Úplne ťa chápem.. Ver mi, že nervy si zničíš len ty..ak teda už nie si "na prášky".. Tvoj muž musí dostať šokovú terapiu. Asi len to ho zobudí. Ja som totiž v podobnej s.. situácii. A teda môj zotrvačník sa pomaly prestáva krútiť..
@maminuska každý par nech si robi podľa vlastného uváženia. Písala som to na margo saslavky73, ktorá sa pýtala, že na čo som s mužom, keď som finančne sebestačná. Vysvetľovala som to tak, že jednak sme si tak za roky zvykli a druha vec je, že každý mame iné priority, na ktoré chceme míňať peniaze, tým, že mame každý ucet, každý si míňa na čo chce a ten druhý mu to nezazlieva, preto sa u nás za financie nehadame. Poviem príklad-chcela som za 300 EUR vajce, mužovi sa to zdalo veľa, kupila som si teda vajce za svoje peniaze. Muž bol rad, že to nemusel platiť, ja som bola rada, že som sa mu o peniaze nemusela doprosovat..
@lila1988 máme tiež taký model financovania aj rovnako dlho sme spolu.Je to najrozumnejšie riesenie, aby nikto nemal pocit, že je závislý na niekom druhom, alebo by mu mal druhý odobrovaf či si môže kúpiť čižmy, bundu, pre dieťa hračky
Ako som písala cuketa bola už z vyhrotenej situácie si unavená, natlakovana a potom stačí malo🙂
@0silvia0 to nie je vôbec o dôvere, my fungujeme rovnako. Poviem príklad. Muž má dve auta, jedno lepsie, keď niekam ideme a druhé fábiu-take na špinavú robotu, vozenie psov, keďže pomáhame v ks so psami. Ja mám jedno auto, poistky si plati každý zvlášť a poviem pravdu, nechcela by som prispievať na tretie auto, keď ho využívam 3x do roka. Aj keď je pravda, ze teraz toto auto ide odpredať kamarátovi, ktorý mu ho bude bezúročné splácať(6000eur). Pýtal sa má na názor a povedala som mu, že je to jeho auto, že nech si spravi, ako uváži.. na druhej strane, idem do Parndorfu, tam si kupim značkovú kabelku a nepotrebujem, aby muž na mna pozeral, že som si zo spoločných penazi vyhodila z kopýtka. Keby mame spolocne peniaze, asi by sme sa hádali a keď som chodila do roboty, citila by som sa dosť zle, keby som si zo zarobených penazi nemohla kúpiť čo chcem a kedy chcem.. teraz mame dieťa a detto, kupujem si čo chcem a kedy chcem. Muž síce zazera, že dietatu nakupujem somariny, ale sú to moje peniaze, takze nepovie pól slova
@lula313 chápem, ale každý funguje inak. My máme peniaze v jednej kope. Môj muž ma pozná, vie, že som typ, ktorý kupuje to, čo treba a komu treba. Na nákupy potravín chodíme spolu, vie, čo koľko stojí a keď niekto niečo potrebuje, tak sa to kúpi bez toho, aby som to musela obhajovať, bez toho, aby on niečo vyčítal a komentoval. Ale on je veľkorysý človek, chápem, že lakomejšie/šetrnejšie založení chlapi to môžu vidieť inak. Keď si aj niečo kúpim, môj muž sa nikdy nespýtal koľko to stálo ani či to nutne potrebujem. Jednoducho mi dôveruje v tom, že viem prečo to kupujem a nepýta sa na podrobnosti. A to pritom zarába viac ako ja. Nám to takto vyhovuje a sme na tento štýl fungovania zvyknutí, kto to má inak, ok, asi vie prečo...
A tomu, že nechceš prispievať na nejaké tretie auto, ktoré nevyužívaš... my máme tiež dve autá, na jednom chodí len muž, ale tým, že máme peniaze spoločné, ja to takto nemusím riešiť, že stále na tom aute treba niečo opravovať a z koho peňazí to ide. Jednoducho na takéto záležitosti nie som zvyknutá a netrhá mi to žily, kto čo platí.
Ako nezabiť muža aké výstižné....Ja som sa vydávala po 30 ,narodili sa nám dvojičky ...asi tak ked mali deti mesiac sa môj muž vybral na pivo.Keď sa po 4 hodinách nevracal,tak som si ja naivka myslela že sa mu niečo stalo a išla som ho hľadať.Našla som ho v nálade ...opitého a spokojného.Skoro každý večer sa vzdialil na 2,3 hodiny.Bola som skoro bez príjmu a tak som odísť nemohla. Ked som chcela aby mi niečo pomohol, tak len ked to vyhovovalo jemu a to tiež sporadicky.Keď deti trochu vyrástli, začala som chodiť cvičiť po večeroch a striedali sme sa večer pri nich s mužom.Detváky boli často choré, tak som si hľadala príležitostnú prácu...príjem malý. Keď už som myslela ,že mi zo všetkého prepne ,zmenila som pohľad na vec.Predtým som myslela na všetkých, len nie na seba.A tak som po večeroch keď bol muž v krčme začala písať poviedky,skontaktovala som kamošky a začali sme sa častejšie stretať, ale hlavne som už mala iný svet...a začala som sa meniť.Keď muž videl že už nevravím nič keď odchádza ,asi mu začalo svitať začal sa meniť.Nieje to ešte úplne to pravé orechové ,ale meniť sa začal až keď som k nemu začala byť ľahostajná.
@betunka39 pozerám, že máš dcéry aj synov vo viacerých exemplároch 😎 Platí to z tvojich skúseností že muži/chlapci viac vyhadzujú z hlavy tieto drobné povinnosti? Lebo ja mám syna a dcéru v jednom exemplári a môžem potvrdiť, že syn si zapamätá každú tretiu vec a tiež rád vyhodí z hlavy to, čo sa jemu zdá nedôležité... u dcéry je to celkom inak...