Ako odpustiť rodičom fyzické tresty?
Dá sa to vôbec?
Hneď na úvod napíšem, že som nezažívala také domáce týranie ako možno niektoré z vás, s ranami do krvi, prípadne niečo horšie.
Moji rodičia ma bili tak bežne. Tak, ako to mnohí považujú za prípustné, výchovné. Väčšinou po zadku, rukou alebo pravítkom, tato kdekoľvek (okrem hlavy), kde trafil, keďže som sa snažila kryť. Facku som dostala tiež pár krát, skôr od mamy. Tiež mama ma často bila varechou, ktorú pár krát zlomila. Niekedy po mne hodila papuču. Od tata tie bitky boli skoro na dennom poriadku a boleli.
Inak sa o nás rodičia starali, chodili sme na výlety, dovolenky, tato sa s nami aj hral a blbol.
Ja im to nedokážem odpustiť. Najmä odkedy sa mi narodil vlastný syn. Jednoducho nedokážem pochopiť, ako môže rodič, ktorý miluje svoje dieťa, mu takto ubližovať. Je mi z toho zle, som znechutená, ublížená.
Na jednej strane mám pocit, že sa na nich nehnevám. Robili najlepšie, ako vedeli. Vtedy sa to tak robilo. Na druhej strane to vo mne ostalo a ten vzťah je asi doživotne narušený.
Uzavrela som sa pred nimi. Stretávame sa, k vnúčatku sú dobrí, láskaví. Dnes sú už úplne iní. Ja keď som ale s nimi, cítim sa ako v takej bubline, ktorá ma chráni. Odpoviem na ich otázky, zo slušnosti sa tiež niečo opýtam, ale som absolútne bez emócie.
Možno by mi pomohlo počuť prepáč, urobili sme chybu. Namiesto toho dostanem "s tebou sa inak nedalo". Z mojej strany cítim, že je ten vzťah už tak veľmi narušený, že si nikdy neľahnem k rodičovi na gauč a nepritúlim sa. Dáme si pusu na rozlúčku, lebo si ju vypýtajú, ale je to len tak, naoko.
Je vôbec možné im nejako odpustiť? Síce píšem, že sa nehnevám, ale vnútorne cítim, že klamem samú seba.
@0silvia0 ja som dostavala za to, ze som nevedela pisat diktaty (vzdy som utiekla na wc, ked mi mama kontrolovala diktat, lebo kebyze sedim pri nej ako to kontroluje, tak hocikedy necakane letela facka, raz ma aj o stenu hodila), potom ze som mala zelene kolena od travy na rifliach (padla som, ked sme sa v druzine nahanali a dostala som vela vela raz remenom prehnuta cez koleno), alebo som nieco povedala ohladom DU, ze som ju nezohnala, ked som chybala kvoli chorobe. Toto doteraz nechapem, nebolo to nic na bitku, absolutne som to necakala, tatko ma strasne mlatil, az sa ma pes snazil chranit a aj dokonca mama (vtedy dostala facku aj ona a ked si predstavim tu situaciu z mojho pohladu, asi by som mojho muza zbila jak svinu, kebyze mi mlati dieta a este mne jednu vlepi, ona odisla a nechala ho tak. To neviem co mal za skrat, nikdy mamu neudrel
Proste vsetko blbosti. Nikdy som neurobila nic zle. Odpustila som im, ale nechapem no
Nas bila len mama a zo zurivosti. Ona si na nas detoch vybijala svoju zlost a frustraciu zo zivota. Citim krivdu,ale nevinim ju za to. Jedine,co ma mrzi,ze nikdy nebudem mat blizky vztah k mame a ona vini z toho mna. Nevie pochopit,ze ak cely cas po detoch kricis,bijes ich,ziadne pekne slovo nepocujes,tak si nemas ako vytvorit vztah s matkou. A vztah tvori matka a nie aby si dieta vytvaralo vztah k matke.
@hederamonstera chuda moje, je mi to luto, toto si ziadne dieta nezasluzi.
mňa tiež bili, ale teraz sa na tom akurát tak zasmejem a okrem toho som si vždy aj zaslúžila. Svojich rodičov nadovšetko milujem a som im vďačná za všetko ❣️
@0silvia0 dakujem, ale je to v pohode, mame s rodicmi dobry vztah🙂 pomahaju nam ako vedia odkedy si pamatam, len to mali asi vtedy tazke.
Dokázala som to práve tým, že som sa sama stala mamou. Trvalo to ale dlho. Prijala som, že to mama inak nevedela a napriek tomu, že som dostávala za blbosti lopárom (napr za dvojku, za to, že som nezjedla desiatu, za to, že som sa nešla hrať s malým bratom, lebo som sa hrala už sama a on začal pišťať.), nejeden na mne aj zlomila, snažila sa najviac, ako vedela. Nemala ľahký život a skrátka inak to nedokázala. Ale - napriek odpusteniu tam chodím nerada, náš vzťah nedokážem prehodiť do láskavej podoby. Nie kvôli bitkám, ale kvôli tomu, že to by asi muselo ísť aj od nej. Za mňa - netreba sa snažiť to potlačiť a tlačiť sa do roviny odpustím a budeme sa ľúbiť ako kone. Len to treba prijať ako skutočnosť, ktorá bola a nezmeníš ju. Ty však môžeš pracovať na vzťahu k svojmu dieťaťu a vyvarovať sa chýb, ktoré ti ubližovali.
Tak denno-denne bitky su fakt vela, to uz naozaj narusi vztah. Vies nieco o detstve svojho otca? S najvacsou pravdepodobnostou bol takto bity aj on a proste nevedel nic ine. Kedysi sa nejako nehovorilo o pocitoch, neboli ziadne knihy o rodicovstve, ani zdroje na internete. Rodic, ktory nevedel, ako reagovat na dieta, casto len zopakoval to, co videl doma alebo v okoli.
Ak chces zlepsit vas vztah, tak mozno pomoze taketo pochopenie, ze si bola obetou obete. Plus si mozes skusit viac pripominat, za co si rodicom vdacna. O svojom hneve im mozes skusit aj napisat list, ale neodoslat, len to proste dat na papier a pripadne aj spalit.
som normálne šokovaná,keď tu čítam,ako vás rodičia doslova mlátili! A ešte aj učitelia v škole!
Ja mám 60 rokov,čiže ja môžem o sebe tvrdiť,že som bola vychovávaná za komunistov a že to bola taká doba.
Ale mňa so sestrou rodičia nemlátili,dostali sme raz od otca,a od mamy sme vyfasovali pár krát varechou len preto,že sme papuľovali....
V živote na nikoho žiadny učiteľ na základke nezdvihol ruku,nieže ho ťahal za vlasy....
Je pravda,že sme mali studený odchov,žiadne objatia,žiadne pochvaly,ale zase ani žiadne výčitky,že susedova Janka hento a toto a ty prečo nie...
To ma veľmi mrzí. 😔 Úplne Ťa chápem. 😔
Toto by si mali prečítať všetci tí, ktorí vychovávajú bitkou. Áno, aj "po zadku" je bitka. Aký dopad to má na dieťa. Na človeka všeobecne, lebo si to nesieme so sebou celý život. 😔
Je mi zle, čo tu čítam, ako ste boli bití ako žitá. 😔 A ešte , keď píšete: veď sme si zaslúžili. 🤦 Nikto si nezaslúži násilie, tobôž deti, ktoré su menšie, slabsie, zraniteľnejsie. 😔
Mňa moja mama občas bila ale to mi žiadnu traumu nesposobilo, mrzí ma skôr krik a to, ze bola tvrdá povaha a neexistovalo ospravedlnenie dieťaťu aj ked urobila chybu a to som si dlho niesla ako traumu. A chcem tým povedať, že každá výchova spôsobí dieťati nejakú traumu aj keby bola najlepšia a najdokonalejšia, lebo kazdy z nas je len človek. A ako tu u bolo spomenuté, ak ty sama nepochopiš a neodpustiš rodičom časom sa môže stať rovnaká vec aj tebe a tvoje dieťa neodpustí tebe svoje traumy, ktoré mu sposobiš vedome alebo nevedome.
Ja mam dodnes s otcom preto naruseny vztah. Mama mi plesla obcas varechou po riti,ale chapem jej frustraciu z toho,ze bola na vsetko sama, otec nepomohol, brat vazne chory,mala toho vela...Co ale otcovi neodpustim,ze ma za hluposti fackal a ked som sa branila a schulila na zemi,tak chytil amok ,kopal ma, pouzil aj paste,az kym ho mama nezastavila. V zivote som mu to neodpustila ani neodpustim. Otcovia si svoje dcery mojkaju a nie mlatia hlava nehlava. A nie,nebola som zle dieta,nerobila som ziadne problemy,bezna puberta,ine nazory,nieco neupratane...Pre mna nepochopitelne a neodpustitelne. Okrem toho si psychicke nasledky nesiem dodnes.
@hederamonstera Inak tie zelene kolena mi pripomenuli situaciu,ked som mala 5r.Mama nam sila veci,lebo ved nic nebolo. Usila mi nove cervene gate,bola som v skolke,robili sme s ciernym tusom a nechtiac som do neho drgla a prevratila ho. Vylial sa na koberec,tam na mna navrieskala ucitelka, potom sa mi vylial na nohavice. Prisla som tak domov s otcom. Mama na mna strasne navrieskala,ze si neviem vazit veci a ked sme mali ist vsetci na prechadzku,mna zavreli za trest doma😭 Samozrejme len na chvilu,potom sa vratili po mna. Ale ja som sa za tu chvilu tak strasne bala,triasla sa,plakala,prosila ich,aby neodchadzali,buchli dvermi a isli. Akoze v zivote nepochopim,ako moze niekto veciam pripisovat taky vyznam,ze ublizi vlastnemu dietatu. Mne decka tiez znicili vec,co mali 1 den na sebe,ale nikdy za to nedostali fyzicky ani psychicky trest🤦♀️
To nie je len tou bitkou. Ak ste niektoré dostali a uvedomujete si, že ste niečo zlé urobili, asi sa to dá vstrebať. To však musela byť aj protiváha a to pocit lásky od rodičov. Ak iní dostali výprask, neraz nespravodlivo, nedostalo sa im lásky, tak toto sa veľmi nedá odpustiť. Vtedy sa emočne od rodičov oddeľujú. Je to smutné. Či to bolo len v minulosti alebo je aj dnes netuším.
Odpusť im to. Oni boli bití tiez a iny spôsob výchovy nepoznali, tak robili ako vedeli. Len ta ponižovali a trestali , nie týrali. Mysleli ze vynútenou pokorou a strachom a tvrdou rukou z teba spravia cloveka. Títo Ľudia vedia ľúbiť ale tvrdo. Bitkou chceli aby si v zivote toho vydržala viac, aby si bola vytrenovana a mala hrošiu kozu. Nie je to spravne. Ale taka bola doba, deti sa fyzicky trestali. Nas mlátili aj v skole, palicou aj päsťami. A tu som. Šikana a bitky zo strany učiteľov boli na dennom poriadku. Nic sme nezmohli, proste roky osemdesiate, doma detto. Napriek tomu z toho nemam ziadne traumy proste je to za mnou ale s rodicmi mam taky chladnejší vztah ale nie kvoli ich výchove. Proste ako boli oni vychovávaní tak vychovávali. Nic s tym neurobíš.
Neviem aká si bola...lebo niektorým deťom 1000x povieš a budú zle a provokovať kým naozaj človeku nerupnu nervy...ale zas každý deň bitka je prehnané...
Zamyslela by som sa aj nad sebou že aké som bola asi dieťa....nechcem nikoho ospravedlňovať...ale ak si niekto nedá povedať po dobrom nech sa potom nečuduje...lebo existujú naozaj aj zle deti, ktorým keď 100 x povieš po dobrom aj tak si nedajú povedať....a kľudne ma ukamenujte za názor ale ak sa deckom inak nedá zaslúži si aj po zadku....nie mlátiť ho samozrejme...ale je ale...keď už niekto nevládze často mu rupnu nervy
To je niečo strašne, čo ste tu niektoré museli zažívať, niektoré situácie sú už vážne pomaly na paragraf (aby dospelý chlap kopal do dieťaťa schuleneho na zemi to je niečo hrozne)..rozumiem, že musí byt ťažké odpustiť..s klobúk dole, že nenesiete takéto rodinne zvyky ďalej do ďalších generácii
Toto sa hrozne cita. 💔
My sme tiež so sestrou dostali, keď sme boli malé. Ale maximalne po riti. Nikdy žiadne buchnáty, facky. A fakt len vtedy, keď sme si to zaslúžili. Zlomili sme dvierka na linke, rozbili a zvesili dvere na wc.
Ale my sme mali úplne iné detstvo, akp teraz deti.
Teraz je moderná nevýchova, dieťa je Boh, ktoré je doma pánom a rodič je nič.
Ja keď vidím niektoré deti a to, čo dokážu ako 10 ročné, tak to je presne výsledok nevýchovy. Decko hľadajú mestski policajti za ničenie cudzieho majetku, mamička dá zaracha, zavrie dvere a dieťa ide do mesta lebo mamičku viac zaujimaju socialne sieta, ako vlastne dieta. A nerieši prečo jej dieta niči cudzi majetok, ale kto ho nahlasil. 10 ročne deti fajčia, pijú, sú zavisle na hrach, chodia pozaškolu lebo vedia, že rodič iba povie, že sa to nesmie, dá prednášku, zakáže sladké a ide sa ďalej.
O tom, ako deti bijú, kopú, hryzú vlastnych rodičov, nadávajú im, kričia po nich , ani nehovorim. Veď vedia, že rodič len povie to sa nesmie a ide sa ďalej.
V americkom štáte (neviem presne),v 90tich rokoch17ročne dievča usmrtilo svojich rodičov zbraňou, pretože jej otec bránil,aby sa stretávala s chlapcom, ktorý bol v gangu. Včera to dávali,v dokumente,v tv. Tým chcem povedať,že niekedy je na mieste, "ohýbať kým je ešte Janko,či Janka". A úprimne,dnes sa bojím ísť niekde s kamarátkami na zábavu, pretože mladí ľudia si ozaj viac dovoľujú, neúcta tiež ku okoliu,k starším. Neškatulkujem všetkých,nie som dôchodkyňa,vyrastala som v 90tich rokoch,ale niekedy je ozaj na mieste, výchova rešpektu....
Vies, na soferovanie bol treba vodicak, odjakziva, od usvitu motorizmu. Na vychovu deciek nebolo treba nic, moze ich mat kazdy primitiv, je jeho pravom mat krdel nahych deciek na toluene, v blate, v chatrci, ked idem do extremov. Taki primitivi hučali do ucitelov na ZRPS... Len im dajte, 5 a 20 rakoskou po riti😂a mysleli, aki su ostrovtipni a pokrokovi. Az raz narazili na mladu ucitelku a ona, ze... A my sme tu na to, aby sme bili vase deti??? My mame doobeda zastupit vas, ked ich vtedy nemozete bit? Vy ste ich priviedli na svet, aby ste ich otlkali??? A vsetci ti hulvati sa aspon na sec. zamysleli, ci dobre robia, srotovalo im to v prepitych hlavach, vsak aj fararko v kostole hovorili, ze prisna vychova je to prave a decko to proste musi uniest, bitie hlava-nehlava. Ze z toho vzisli niktosi, depkari, alkaci? "Lidi je jako sracek" nejaky pokazeny kus hore, dole. . Ti blbaci si sami odkraglovali svoje decka, znevyhodnili ich pred tymi, co uz mali osvietenejsiu vychovu a zase na tom opacnom konci boli grazlici, na ktorych sa krivo nepozrelo, (lebo tato general v Plastike) ktori zniesli zo sveta Cervanovu. 💘
Ďakujem za názory, našla som si tu aj niečo prínosné. S niektorými nesúhlasím, ja si naozaj neviem predstaviť čo by muselo urobiť dieťa, aby si “zaslúžilo” bitku. Respektíve aby som mala pocit, že tá bitka je v tej chvíli správnou cestou, aby z neho vyrástol lepší človek. Šialené 🙈
Čo bolo dôvodom u nás? Už si skoro nepamätám. V konfliktoch s mamou asi upratovanie a určite to, že som nechcela jesť.
S otcom fakt, že obaja sme chceli mať posledné slovo. Šlo väčšinou o mne nepochopiteľne situácie ako napr, prečo držím nôž v ľavej ruke a nie pravej, k polievke sa voda neje, nebude vykladať umývačku keď má doma tri baby apod. Áno, bojovala som s ním v situáciách v ktorých som s ním nesúhlasila a nemyslím si, že som mala mlčať.
Spätne vidím že bol frustrovaný z psychicky náročnej práce (lekár, práca na záchranke, nočné) a vybíjal si to na mne. Nezmyselne.
Poza školu som nechodila, nikdy nemala dvojku na vysvedčení. Áno vraj som bola zlé dieťa. Neposlušné. Podľa mňa sme si len s rodičmi absolutne nerozumeli.
A ja im CHCEM odpustiť, inak by som sem nepísali. Viem, že to mysleli dobre. Viem, že zo mňa tak chceli urobiť lepšieho človeka. Viem, že by mi dali prvé posledné.
Ale čo mi už nikdy dať nemôžu je vrúcny láskavý vzťah. A mňa zaujíma, či sa to dá dať dokopy, aby som k ním dokázala byť otvorená, aby mi boli blízkymi ľudmi. Či sa to niekomu podarilo. Alebo je to už nenávratne stratené a môžem sa len zamerať na to, aby som sa k svojmu synovi správala inak.
Lebo ja som každý jeden deň plakala v svojej izbe nešťastná a s nimi to ani nehlo, ešte mi pridali, nech som už ticho. Nikdy ma neprišli utíšiť, mama ma akurát tak strcila pod ľadovú vodu, dodnes sa na tom smeje že som ju prosila aby ma dala pod vodu, že nemôžem dýchať .
Tak toto je najstrasnejsie, ze to bol inteligent, vedel teoriu a prax bola horsia ako v rodine dlazdica a dojicky. Fakt hrozne... 💦
@solim1971 no mohli sa zasmiat, mat peknu spomienku na take zbojnictvo😂
Ale vtedy sa muselo vsetko hrotit. Toto sa stalo aj mojmu susedovi, bol pristihnuty pri fajceni s kamosom a zakerne zozadu mu taka priletela, ze mu mohla hlava odletiet. Najlepsie bolo, ze dalsi sused tohota tatka velmi odsudil, ci takto kona normalny clovek. Na druhy vsak ten Pohorseny niesol z roboty 20 kg mech hnojiva a chalani mali prist s byciklom na zastavku, co im samozrejme vysumelo z hlav joj, jak ti dostali po nich ked tatko upachteny s tazkym mechom dorazil domov. Zlomena metla, kutac, prut na ryby. S certy nejsou zerty😅
No ako aj u nás to bolo podobne, aj keď nie asi až za takéto malichernosti. Mne sa tatino ospravedlnil v dospelosti, ze to vnima ako jeho zlyhanie, ale nevedel ako na mna a nedalo sa so mnou. Mama to častokrát popiera, ale ja si do dnešného dňa pamatam, ako ma okolo stola naháňala s ortopedickou papučou, ktorá teda na zadku riadne stipala. Ich generacia však tak bola vychovávaná, boli bití ešte viac, považovali to za normálne. Jedine, čo ti pomoze, im odpustiť. Ja som odpustila, mame vrúcny vzťah, ale ten sa napravil, až keď som sa odsťahovala.
Odpustenie je dolezite ale nie pre rodica ale pre toho co odpusta , a odpustil som ked bol v rakve, este dva dni pred smrtou mi nadaval ( to uz bolo vsetko na co sa zmohol) pocas dectva psychicky teror , odopieranie jedla ( kto nerobi jak povie on jest si nezasluzi ) odopieranie spanku a polievanie vodkou v posteli pocas spanku a take chutovky clovek sa nad to musel vediet povzniest , ale na druhu stranu vytrenovana odolnost voci stresu , nikdy nebolo tak zle aby nemohlo byt horsie
@solim1971 ibaze deti kopiruju spravanie rodicov- tazke tvoj brat to niekde odkukal a hral sa na dospeleho. A asi ocko/ mamka videli seba- ale natrieskali dietatu - ktore chcelo byt ako ocko.
Prepáč, ale nemyslím si, že po tom všetkom sa dokáže vybudovať nejaký vzťah. To sa až hrozne číta. Nemyslím si, že sa to dá...skôr by som sa k nim správala len slušne, v rámci návštevy a vybavené.
Vtedy sa v málo rodinách vychovávalo s láskou, nepamätám si ani ja, že by ma mama niekedy objala...Naš nevychovavali bitkou, ale trestami, klacanie v kúte na kolenách, zákazy ísť von, TV, a otec bol agresívny alkoholik (agresia len voči matke), tak u nás to bolo psychicky náročné.
Ja to ale neriešim s mamou, lebo ona nemá záujem to riešiť a tak to bolo aj vtedy. Teraz prídeme na návštevu, zo slušnosti a tým to skončilo. O žiaden blízky vzťah sa nesnažím. Ani ja a našťastie ani ona.
Po tomto všetkom, je otázka na mieste a prečo by si ty teraz mala naprávať nejako váš vzťah? Tvoja vina veruze nie je, že dobry vzťah moc nemáte.... Tatko ako lekar mal vedieť že deti sa nebiju, aj ja mám dieťa, robím služby nočné , záchranka a decko nebijem.
Polka z vás ich tu ospravedlňuje, taká bola doba. Všetci , ale svoje decká nebili.
Môj manžel to mal podobne, tri deti, otec tyran, matka sa pridala. Deti dostavali pracharom, hadicou, neviem čím ešte. Vyhrážky počas večere tipu vypichne ti oči vidličkou a neviem čo ešte. Kým sme nemali dieťa, všetko bolo ok, stretávali sme sa. Keď sa narodila dcéra, u neho nastal úplne zlom, on nenechá dcéra s matkou samu, zrazu sa mu o všetko pred očami začalo prehrávať, ako ich mlátili , komunikácia so svokrou na bode mrazu, nevie odpustiť a ani nechce. Že ako uvidel narodenu malú, tak on nemôže pochopiť ako boli toho schopní.
Raz povedal natvrdo, že ich týrali. Jeho brat sa odvtedy s ním nebaví, že to mame ublížilo.
Takze asi tak, podľa mňa odpúšťať nemusíš, skôr by som vyhľadala psychológa, aby ti to pomohlo spravovať.moj muž ho potrebuje určite, ale nechce ísť, rieši to obmedzeným kontaktom a tým že sa vyhýba matke. ( Otec už zomrel)
Nie som rodič,ale myslím si,že žiadna výchova teraz a dakedy, nie je ideálna. Keď "skáče" dieťa rodičom po hlave a dokonca si nárokuje,rodičia zúfalí,strhaní,tam by sa patrilo jedna po zadku. A naopak,dieťa strhané,bojazlivé,bité,tam by sa patrilo rodičom po hlave a aj po pridavkoch. Všetko je to o rešpekte a naozaj o výchove, láske a rozhovoroch. Treba sa rozprávať aj ako rodičia so svojími ratolesťami,nie len "podať" mobil do rúk,aby bol kľud a pokoj 😏.