Ako povedať kamarátke, že už si neželám jej návštevu?
Po veľa rokoch sa mi vrátila kamarátka do mesta.
Poznáme sa už naozaj viac ako 20 rokov, považujem ju za dobru kamarátku. Keďže žila veľa rokov preč neostal jej tu takmer nikto a tak prakticky hneď sme sa začali stretávať aby lepšie znášala rozvod.
Ja ju veľmi rada vidím ale veľmi mi vadí správanie jej syna a to že mu nič nepovie 🙈
Oni prídu ku nám, malý sa nevyuzuje, beha v topánkach v ktorých beha po vonku, po podložke môjho 5 mesačného na ktorej sa plazí, nič mu na to nepovie.
Búcha s hračkami o zem (našimi hračkami), nič mu na to nepovie. Hádže mi o zem ovládače, robí neuveriteľný krik, je zlý aj voči malemu , vôbec na ňho neberie ohľad. Behá mi po celom byte aj keď som ju poprosila aby mi nechodili do spálne a pod. Ak ho tam nepustí tak on začne kričať a cápať buď mňa alebo ju. Zoberie si ovocie zo stola, čoby mi nevadilo ale on do všetkého raz zahryzne a hodí to o zem že už nechce. Úmyselne kazí všetko čo chytí do rúk a aj tak mu ona na to nič nepovie. Mne je to veľmi ľúto ale už qj partner sa hnevá na to keď videl aka spúšť tu naposledy ostala.
Ako to podať tak aby sa neurazila? Nechcem stratiť kamarátku ale ani nechcem aby mi dieťa zničilo všetko čo chytí do rúk, veď nás to stojí peniažky a tie momentálne nikto nemá na zvyš 🙈
@hviera81 nereagovala nijak, práve to ma hnevá že ona mu nič nepovie. Odomna to samozrejme to dieťa zobrať nemusí, ved ma vidí po veeelmi dlhej dobe a absolútne si ma nepamätá .
Keď sa toto deje tak ona samozrejme je tam, sedí na gauči ale nepovie nič, ani keď ju poprosím. Už som na nej aj videla že jej je neprijemne keď som malému vravela NONO alebo toto nesmieš, to sa tak nemôže robiť.
Ale ja si nemôžem nechať veci zničiť zato že vidím že jej je to nepríjemné.
Ja som dlho pracovala na to aby sme si veci dovoliť mohli, aby sme si zariadili pekne.
Vonku keď sme tak malý je zlatý, nerobí také somariny ako keď prídeme dovnútra.
Jasne že behá kade tade , chytá všetko, búcha do všetkého, ale tak to je vonku. Vo vnútri ako keby človek stlačil gombík na ňom a premení sa na "veľkú vodu" čo všetko berie a ničí.
Stačí si otvoriť usta pred kamarátkou, ona by to mala rešpektovať ...
Vyhovorila by som sa na to, ze doma prerabame/ malujeme, ak je ti zatazko povedat pravdu a ze sa s nou rada stretnem v detskom centre. Ale ze sa nevyzuje a ty na to pozeras vo vlastnom dome, to nechapem vobec, dospeleho asi vyzuvat nebudes, ale fakt si nevies poradit ani nie s dvoj rocnym?
Normalne narovinu povedat, tak ako si to tu napisala. Ak sa kamaratka urazi, hold smola, mala by sa zamysliet nad tym ako svojho syna NEvychovava.
Normálne jej to povedz. Mám 19mesacneho, ktorý je hrozné urevane tornádo, hučí, jačí, plieska, koľkokrát si hovorím, že by snáď potreboval exorcistu 🤭 o našich návštevách sa asi hovoria horšie veci, akurát teda tie topánky mu vyzuvam 😅 každopádne, ja s ním kvôli tomu k nikomu domov nechcem chodiť, ani nikam do kútikov, najradšej volám ostatných k nám, takže keby mi niekto normálne povedal, že sa nechce stretávať u nich, vôbec by som sa neurazila a normálne navrhla inú možnosť. V kamarátstve je priama slušná komunikácia veľmi dôležitá 🙂 a ak sa urazí, no tak nech, aspoň si už nebudeš musieť robiť starosti s ich návštevou 😅
No ked citam co si uz skusala a nic nezabralo, tak by som sa s nou odmietla stretavat u vas doma. Akoze aby mi ine dieta nicilo byt a tyranizovalo moje vlastne dieta a jeho matka mu nevie nic povedat, tak to nie. Zase to sa neda tak, ze je ti jej luto, tak mozu hocico. V prvom rade musis chranit vlastnu domacnost a vlastne dieta a az potom zachranovat inych. Vela matiek nevie ako detom nieco zakazat a asi to maju tazke, ked je po rozvode, to deti zle znasaju. Ale to tiez neznamena, ze aha, mas to tazke, nech sa paci, znic mi byt a ubliz mojmu dietatu.
Su ludia, ktori k sebe domov doslova nikoho nepustia. Takze nemusite sa stretavat u vas. Mozes skusit zakazat niektore veci, maly si mozno casom zvykne. Proste nech reve a jaci, ale zakaz mu chodit do spalne a podobne veci. Ked sa to neda, stretavajte sa vonku alebo niekde v kutikoch a tak. Kamoske povedz, ze vase deti navzajom spolu nevychadzaju, ze je medzi nimi privelky vekovy rozdiel, ze jednoducho sa takto neda stretavat, ze musite pockat, kym vyrastu. Zacnite chodit niekde do detskych kutikov a podobne. Povedz jej, ze muz sa hneva a ze nechce, aby k vam chodili ludia. Alebo jej normalne povedz, ze to tak dalej nejde a stretavajte sa u nej alebo hocikde inde. Alebo proste len vzdy navrhni stretko niekde inde a k vam sa uz chodit nebude a hotovo.
Akoze jedna vec je slusnost a ze sa bojis, aby sa neurazila. No lenze vies, dokedy to budes trpiet? Kym nebude tvojmu dietatu ublizene? Alebo kym vam ten chlapcek neznici nieco fakt drahe v byte? Rozbije telku alebo co? Co potom? Potom bude neskoro plakat a vsetkym vam to bude ovela viac neprijemne. Radsej by som volila akykolvek postup na to, aby sme sa stretavali mimo ako toto riskovat a este vacsie problemy a hadky vyvolat. Uz ci sa vyhovoris, ci povies priamo, to je na tebe, ty poznas vasu situaciu. Ale jednoducho pre vsetky strany je lepsie, ked sa to vyriesi teraz, ked sa este nic vaznejsie nestalo.
Ja sa celkovo nerada stretavat u niekoho doma. Ked su tam deti, to sa pravidelne nieco znici, potom je to neprijemne. Deti sa potrebuju vyjasit, vybehat, v bytoch je to tazke. Uz je ine, ked sa ide na prechadzku alebo ides niekde do domu a deti chvilu pobehaju po dvore. Deti maju vela energie a je velmi tazke ich ustrazit. Tak naco to komplikovat, zacnite chodit do detskych kutikov, na prechadzky a podobne.
Nedavno som riesila podobnu situaciu. Mam doma male batola, napriek tomu milujem ja, aj muz poriadok, mame radi, ked je u nas pekne a usporiadane a teda davame si zalezat na tom, aby sme mali v dome (samozrejme podla moznosti s malym objavitelom😂) cisto a pekne. Tiez dost investujeme do kvalitneho nabytku a aj ked naozaj nehystericim pri kazdom skrabanci, ci flaku😉, snazime sa, aby nam nabytok vydrzal a sluzil co najdlhsie. Mam vsak velmi dobru kamaratku, s ktorou si rozumieme naozaj takmer vo vsetkom, az na temu poriadku a stanovenia hranic detom. Ona je u nas castejsie ako my u nej, kedze mame viac miesta…no a jej nevadi, ked sa jej dieta najprv vala v pieskovisku na zahrade a potom si takto obute s tym pieskom vsade sadne na nas gauc. Moje dieta sa tiez vyvala v piesku, no predtym, ako ho na ten gauc posadim, ho vyzujem a aspon trochu ocistim. To iste s jedlom-my jeme pri stole, po jedle umyvam dietatu ruky…kamoskin syn mi otlaca zvysky bananu a mrkvy po stenach, jej je to jedno. Tak som to zacala riesit jednoducho-otvorim usta a poviem, ze u nas sa vyzuvame, ze moze malemu umyt ruky v kupelni/kuchyni po jedle alebo jej rovno strcim do ruky vlhcenu utierku. Jej muz raz na to hodil nejaku poznamku, schladil ho moj muz, ktory mu slusne a milo vysvetlil, ze v nasom dome chceme, aby nam veci dlho sluzili a ze nemame cas, ani chut, vymlovavst steny nanovo kazdy rok. Odvtedy je pokoj-ked sme u nich, platia ich pravidla, no u nas, nase. A aby mi niekto v topankach behal po detskej deke, to uz v ziadnom pripade…Co si kto mysli, je mi uz jedno, radsej slusne narovinu poviem, ked ma nieco vytaca, akoby to malo vo mne vriet a z navstevy nemat nic.
zuzka, prosim ta, vyzuj malemu topanky
zuzka, prosim ta, vyzuj malemu topanky
zuzka, prosim ta, vyzuj malemu topanky
zuzka, prosim ta, vyzuj malemu topanky
@elizabet173 bud tak, alebo pokracovat vetou zuzka, zbohom 🙂 bo ja by som na tom trvala, ale nerobila by som to za nu, lebo tym sa nic nezmeni.
@kukulienka999 obdobie vzdoru moze mat,ale na to je tam jeho mama,aby ho usmernila. Uz len zaklad vyzut si topanky
To mňa by vystrelo keby mi behá obutý po dome..fuj. však na tých topánkach má kadečo.. By som sa jej opýtala či sa doma nevyzuvaju.. Na rovinu povedať čo ti vadí.. Ak sa urazí tak jej škoda. Vôbec mi nejde do hlavy ako môže nechať dieťa v cudzom byte robiť si čo chce.Ze jej ničí doma veci ,a je jej to jedno budis, ale u cudzích? By som sa prepadla od hanby pod zem a sama by som dieťa k nikomu viac nevzala. No ja neviem ,ale mne sa deti v tomto veku vyzuvali samé, mladší sa aj obuval sám,akurát s cizmami mu trebalo pomôcť. A vy ku nej prečo nechodíte? Ponúkla ti niekedy návštevu u nej?
otvorený rozhovor s kamarátkou, ak nepomôže, žiadne ďalšie návštevy u mňa. Ak sa kamarátka urazí, žiadna škoda - ak nevidí, že toto je cez čiaru, nebude celkom v poriadku
Však to dieťa upozorni ty, tak hlasnejšie,nech to počuje aj nevšímava kamoška ... U nás keď sú na návšteve decká, alebo aj vonku, keď sa nevpracu do kože, upozorním rázne aj iné deti ... Odtiaľ potiaľ...
Mam kamosku, ktora ma takehoto kamikadze 2rocneho... sama vie, ze nemozu chodit na ziadne navstevy. Ked u nas boli, tak dvaja ho tam okrikovali, fyzicky mu zabranovali robit veci, mlady vrestal vacsinu navstevy, no... bolo to o nicom. Ale o pol roka zazil prerod... a bol u nas minule a krasne sa hral. Presiel ho ako tak vzdor iniciovany narodenim sestricky, ked mal 18 mes., naucil sa lepsie komunikovat... neviem, kedy sa kamoska rozvadzala, ale moze to byt reakcia na to
Normálne by som jej povedala nabudúce ze bohužiaľ sa k vam nedá ísť lebo máte doma napríklad manželovu rodinu, alebo tvoju rodinu a ze sa tým pádom môžte stretnúť, ale niekde inde. Čo nejdete na ihrisko? Alebo niekam do detského kútika… deti sa vybláznia a vy môžete pokecať.. nechápem
Autorka: Na rovinu povedat, ze by si bola rada, ak by maleho usmernila v tom, aby nenicil vase veci. Ak nepomoze, tak nabuduce: "Nie, Zuzka, dnes k nam nejdeme." Ak by prisla otazka preco? Odpoved: "Momentalne je to takto lepsie." Ak by bolo skaredo a Zuzka by sa velmi chcela stretnut a aj tebe sa chce, tak: "Jasne mozeme sa stretnut, dobehnem k tebe."
raz by mi capol tak by videl, mne takto dal jeden maly fagan raz facku a jeho mame smiesne ... tak som ho chytila, odsikovala k brane,mamu tiez.. dovi...
A teda je mi usmevne, ez je to kamaratka a nepoveis jej? normalne otvorim dvere, nech sa paci, vyzute sa... a nie do spalne sa nebeha a tu sa nebeha, a pocuj Kata nech mi matko nerozbija veci a nerobi bordel. Hotovo. Ked sa urazi, viac nepride. Pripadne, jej poviem ze teda nehnevaj sa, nepaci sa mi toto a hento, stretneme sa v kavierni, v herni, nebudem po kazdejnavsteve hodiny riadit po vas a pod.
Ja mám síce 17-mesačné, ale nechať ich samé 2 minuty = čistá katastrofa. Radšej to ani neriskujem, ešte aj dvere na wc mám otvorene. Inak, videl niekto už 1rok a 8 mesačné dieťa si samo vyzuť topánky?
