Ako prekonať závislosť od alkoholu a cigariet?
Ahojte.
Rovno poviem, že nechcem vyznieť ako človek, ktorého treba ľutovať či nadávať mu, svojich démonov už mám, netreba mi ďalších a ak s touto spoveďou pomôžem čo i len jednému z vás, tak mi to dáva zmysel 👌 Urobte si kávičku/čaj a želám pekne čítanie, ľudom trpiacim na vysoký tlak odporúčam preventívnu pirulku 🫣
V našej rodine nikdy nebolo tabu, že niekto pije/nepije či fajčí/nefajčí - jeho rozhodnutie, jeho život.
Začala som fajčiť keď som mala cca 16 rokov a snažila som sa to tajiť (vždy musím byt niečím výnimočná 😀) až do uhasenia poslednej cigarety - cca 12 rokov.
Popri mojom 1 neduhu sa život vyvíjal a prišiel druhý neduh, taktiež veľmi zákerný. Alkohol, nástroj uvoľnenej atmosféry, všade tolerovaný, neriešeny, teenagerom dostupný….
Ale ideme k veci.
Narodila sa mi dcera. Tehotenstvo bolo krásne, osobne som si nikdy nedala záležať na tých novodobých výskumoch, čiže u mňa pohár červeného vina nebol problém (samozrejme přiměřene), rozumej cca 5x 2dcl za cele tehotenstvo.
Pôrod náročný no i tak by som si to ešte raz zopakovala.
Doma - prišli sme konečne domov, mliecko sa krásne rozbehlo, malu som kojila na vyžiadanie či ako sa to hovorí, skratka vždy keď bola hladná. Všetko vyzeralo ideálne až do jej cca 4 mesiacov. Tu si dovolím povedať, že žena, ktorá povie, že sa mlieko nedá stratiť “zo dňa na deň”, hovorí totálnu kravinu. Mne sa to stalo a priviedlo ma to do takých sraciek, že dovidenia.
Žena všade číta, ako zlyhala, ako to nie je možné, aby sa mlieko vytratilo len tak atd. Mne napr nevedela pomôcť už ani laktačná poradkyňa….čo som vlastne nikdy ani nechápala na čo sú vôbec také poradkyne dobre 😀
Psychicky som sa zosypala a prišiel na rad prvý pohárik - “Veď si doteraz ani neoslavila narodenie svojej dcéry” znelo mi v hlave.
Z jedného poháriku sa stalo pól fľaše a mne v ten den bolo krásne. Bola som uvoľnená, vysmiata, žiaden stres a keď sme boli vonku, vypýtala som si od manžela cigaretu (po vyše roku).
Ako išiel čas a nervy, stresy s ním, uchyľovala som sa k môjmu ukľudneniu čoraz častejšie a čoraz vo väčšom množstve. Koľkokrát sa stalo, že som si lihala do postele a nepamätala som si, čo sa večer dialo.
Čo mi behalo hlavou a či mi nebolo ľúto malej? Bolo mi zo seba zle…ona, mala a nevinná a jej matka nonstop nachlastana…každé ráno sme išli nakúpiť rožky do obchodu, no popri rožkom sa vsunuli 2 plechovky prosecca (ktoré som vždy vypila počas prechádzky, aby mi nebolo zle z predošlého dňa) a 1 fľaša, ktorú som vypila doobeda. Popri tom som doma fajcila Iqos a keďže som bola nonstop nachlastana tak som vyfajcila aj 20-30 heetsiek denne.
Malej aj manželovi a celej rodine som sa snažila venovať na 120% a darilo sa mi to. Okolie si môj neduh nevšimlo, dokonca ani novovybudovane kamarátky, ktoré boli pravý opak mojej výchovy a o ktorých som vždy hovorievala, že také bio matere za kamošky mať nebudem 😀 (ak sa v tomto vidíš tak ver, že budeš lebo ak si myseľ nastavis tak, že každá vychovávame deti ako najlepšie vieme a keď jedna robí A tak to nemusí robiť aj druha a vlastne tie ženy sú úžasne, tak to pochopíš)
Kde som skončila?
Skončila som na cca 4 fľašiach prosecca denne….cca 40 heetsiek denne. Či som stále vedela fungovať? Jasne!
Alkohol je droga. Dáte si večer 1 pohárik a na druhý večer už zvládnete 2. Pri 2,5 ročnom chlastani sú 4 fľaše tak do nálady.
Prišli sviatky. Ako vždy som chlastala od rana. Pomedzi Vianoce a sviatky sme mali aj návštevy - medzi ne patrila aj partia. Víno/vodka/domáca lietali krížom krážom. Zrazu tu bol Silvester a začalo sa peklo.
Moje cievy si povedali dosť a vlastne, cele moje telo si povedalo dosť. Z 1.1. Na 2.1. Som dostala kolísavý krvný tlak - jeden moment 170/100 druhý 115/93….neskutočne tlaky v hlave, ušiach, pichanie pri srdci, nechutenstvo, točenie hlavy, úzkosť,atd.
Verdikt? Vertigo.
V ten den som si povedala, že končím s cigaretami aj alkoholom. Naraz.
Ľudia, nikdy neurobte takúto somarinu. Skončite najskôr s 1. a potom s 2. Ja som išla zo dňa na den zo 40 cigariet na 0 a z 4 flas na 0.
Abstinenčné príznaky, o ktorých píšu na nete sú hovno oproti tomu čo budete naozaj prežívať….
Vyšši krvný tlak, pulz, potenie, úzkosť, hnačky, zle od žalúdka, nechutenstvo, búšenie srdca, kolapsove stavy atd atd. A viete čo? Stojí to za to! Liečim sa zatiaľ sama, stavy sú neznesiteľne, ale snažím sa posúvať samu seba vpred, každým jedným dnom 👌 vždy sa ukludnim myšlienkou, že ak by mi bolo veľmi zle, môžem ísť k psychiatrovi a ten mi pomôže 🙂
Prečo to tu vlastne píšem?
Pretože samé nemôžete vedieť kto z vášho okolia je alkoholikom. Nie, nevšimli by ste si to a ak áno, tak by už bolo neskoro…Tiež som si vždy hovorila, ze alkoholika by som cítila a spoznala v sekunde. Až keď som sa tým alkoholikom stala som pochopila, ze to je možné až v štádiu kedy už niet pomocí
Teraz je to už presne 8 týždňov čo nepijem a nefajčím, čo prežívam každý den a noc psychické a fyzické muky, ale mne to stojí za ŽIVOT a hlavne za život s mojou dcérou, ktorú si užívam plnými dúškami, KONEČNE ❤️😍
Takže ak si sa v týchto riadkoch spoznal/la tak s tým sekni. Nie, nebude to ľahké, ale veď v živote je všetko dobre iba vymakané a za odmenu 👊💪
Kiež by Ti to vydržalo ... dieťa za to stojí 👍🍀
Ďakujem ❤️❤️❤️ dcérka a môj manžel za to určite stoja 💪
Veľmi sa teším, že si to dokázala a držím palce, nech vydržíš aj ďalej. Si skvelá, zvládneš to...
@marseillefan ďakujem ❤️💪
@anonym_ka a nenapadlo ťa takú knihu začať písať? Vieš veľmi pekne písať, myslím, že máš na to talent... 🙂
@marseillefan jeeej ďakujem 😊 aj áno, ale zatiaľ nie som pripravená na to, aby som odhalila svoju identitu...je to ťažké o Tom rozprávať aj keď sa človek schovava za anonym
@anonym_ka môžeš to začať písať zatiaľ len pre seba 🙂 a potom, keď už na to budeš psychicky pripravená, by si s knihou mohla ísť von 🙂 Máš veľmi pekný prejav, bola by škoda ho nevyužiť 🙂
@marseillefan určite nad tým porozmyslam hlbšie. Ďakujem za Tvoju podporu ❤️
@jana005 ďakujem 🙏 pevná vôľa a ide sa 💪💪💪 keď mi dal pusu cítil akurát tak heetsky...stačí veľa vody vypiť, prípadne dať si pred príchodom domov med - ten veľmi stiahne zapach.
Áno, už o tom vie a podporuje ma 💪 dokonca sa sám vzdal svojho sobotného 1 piva večer iba kvôli mne 🙏
Drzim palce🙏🙌
@anonym_ka držím ti palce. Das to!
Ďakujem vám veľmi za podporu❤️💪💪💪
Vypila si 4 fľaše prosecca denne čiže 3 litre a nikto v tvojom okolí si nevšimol, že si ožratá? To sa ako dá? Nepýtam sa na zápach po alkohole. Aj keď aj v spalni musel byť smrad po alkohole. Ale na človeku pod vplyvom to vidíš -reč, pohyb atď. Ako sa dá nevšimnúť, že žena je pod takým vplyvom? A sama s dieťaťom?
Klobúk dole, že to zvládaš sama bez odbornej pomoci , ale nechápem, že ani muž si to nevšimol.
Muž si to určite všimol len sa tváril, že nie aby nemusel riešiť. Chvalabohu, že sa dieťaťu nič nestalo kým si na ňu opitá "dávala pozor".
Držím palce nech už do toho nikdy nespadneš.
Ak clovek vypije 4 flase prosseca denne, to sa neda nevsimnut si. Urcite si to vsimol kazdy, len ti to nikto nepovedal a ty si samu seba presviedcala, ze to nevidno. Ked som mala syna v skolke, tak si tam tiez chodila popoludni pre dieta maminka, ktora mala kazde popoludnie riadne pod parou. Vsetci sme to vedeli, vratane uciteliek, ale nikto nenasiel odvahu to riesit, pretoze je to jednak blbe toho cloveka oslovit a jednak hrozi moznost, ze to dieta z rodiny odoberu. A o dieta bolo postarane relativne dobre, neposobilo zanedbane. Len mi ho bolo vzdy luto, ze ma taku mamu.
Kazdopadne, drzim ti palce. Alkohol je zlo.
Joj ženy dá sa to, verte mi. Fľaše schované, piť iba doma, poobede sa rýchlo prespať kým ona spala, atď.
4 fľaše neboli hneď. Ako som písala, alkohol je droga, človek si buduje toleranciu a postupne zvyšuje množstva.
Možno si to aj niekto všimol, ale mám okolo seba ľudí, ktorí by neboli ticho a povedali mi to...
Každopádne ďakujem za podporu 🙏 nechcem do toho už nikdy spadnúť. Tak veľmi sa za seba hanbím.....
Držím Ti palce. Alkohol je zlo, ktoré je u nás maximálne tolerované a podporované. Ale prepáč úprimne musím povedať, že muža ktorý si “nevšimne” že jeho žena na materskej vypije 4 fľaše a vyfajčí 40 cigariet denne by som nedokázala nazvať podporovateľom … Skôr ignorantom.
Dakujem 🙏
Tak fajčí aj on...cigarety riešil, to mi vždy hovoril, že veľa fajčím. Alkohol som sa snažila maskovať....
Je úplne normálne, keď abstinujúci alkoholik nahradí fľašu za cigarety a štandardný postup je vylúčiť alkohol a potom cigarety. Nech sa Ti darí v abstinencii hlavne tej od alkoholu. Mám blízku osobu, ktorá s tým bojuje. Je to diagnóza na celý život a veľmi zákerná.
@janulka1802 ďakujem 🙏
Veru je, ale keď príde chuť na alkohol, pozriem sa na svoju dcéru a vždy chuť prejde 💪 musím to zvládnuť, inej cesty niet
@jana005 Napíšem ti vlastnú skúsenosť. Môj otec je alkoholik. Najprv som spozorovala že otec lákal deti do krčmy, idú si kúpiť zmrzku, cukrík. Vlastne popíjal na konto svojich vnúčat, za ich vreckové. Denne sa ponúkal, že donesie deti domov z mš, tak si mohol denne odpiť. Spravila som takú ,,risku,, na fľaše a denne ,,sa vyparilo,, aj 1cm. Zatrhla som mu to, nemohol nosiť deti domov, tak ich chodil,, akože ,, navštevovať a nabádal nás aby sme mu za štamperlík naliali a pod. Začalo to byť neúnosné. S mamou sme spravili veľké upratovanie. Vtedy sme pochopili, načo toľko krát denne chodí do pivnice. V zime keď sa kúri ešte ok, ale načo potom? Našli sme schované fľaše v pivnici v gumákoch, v kufríkoch od náradia, v krabici od topánok, v špajzi za zaváraninami, v starom botníku, v perináči, ploskačku v zimnej bunde uprostred leta. Všetko sme mu zrušili. Neskôr začal predávať prebytky z domácností. Neskôr bol aj na liečení, ale dhlo nevydržal.
Od vtedy prešlo 15rokov, už sa nesnažíme pátrať po flašiach, keď pije tak to cítiť ak nie trasú sa mu ruky a nevie fungovať
@autorka Napíšem Ti sem, ako dieťa ženy/matky alkoholičky. Moja mama pije, odkedy si pamätám. Mám 45, mama je o 23 rokov staršia. Prvé chvíle, kedy sme si s bratom uvedomili, že mama pije siahajú do škôlky. Pamätám si na nedele, kedy nám naši dali tašku, dali do nej prázdne pivové fľašky a poslali nás do dreveného bufetu, kúpiť pivo. V hnedej fľaši, lebo cez zelené preniká svetlo a nie je také dobré ako hnedé. Štrngali sme na celé sídlisko, furt nás za to hrešili, každú nedeľu, ledva sme to uniesli. Potom si pamätám prvý, druhý, tretí ročník, pamätám si vystúpenia v škole, kedy som sa vždy modlila, aby moja mama prišla triezva, lebo som sa za ňu strašne hanbila. Alebo rodičovské. Aby som bola spravodlivá, mama sa vždy o nás starala. Mali sme čisté veci, navarené, upratané bolo vždy. Mama robila zdravotnú sestru a pila väčšinou až po práci, kedy dostávali v práci rôzne všimné. Tvrdý alkohol nepila najskôr vôbec, len pivo. Vždy keď mala ísť domov z práce, som sedela na okne v kuchyni, čakala ju, a už podľa chôdze som vedela, či má vypité alebo nie. Keď som videla, že má vypité, to sme podľa mňa poznali len my doma, iní to nespozorovali, vedela som, že bude zle. Otec tiež pil, ale s mamou sa vždy veľmi hádali. Otec pil pivo, dve, na mame to bolo vždy veľmi vidno. Otec si spravil popri práci VŠ, a v čase keď bol v škole, mama mala doma raj. Vieš, ona mala také svoje opilecké správanie, neváľala sa po zemi, ale jej prejav voči nám bol iný. Stalo sa, že často dookola opakovala tie isté reči, alebo proste na očiach jej bolo vidno, že sú opité. Iným ľudom to nevadilo, lebo bola akože veľmi zábavná, a komunikatívna. Nám deťom to vadilo veľmi. Takto to šlo roky. Doma tá téma bola tabu. Nikdy sme jej ako deti nepovedali, zasa si pila, si opitá a podobne. Aj fajčila samozrejme. V práci musela skončiť, nikto nikdy naozaj nepovedal prečo, ale prečo asi. Proste sa vždy všetci tvárili, že to vidia, ale vlastne nevidia. Nikto sa do toho nechcel starať. Bola 2x v nemocnici, takmer zomrela, to som už ale bola staršia. Lekár povedal, že teraz ju ešte zachránia, ale ďalší krát už odtiaľ neodíde. Neskôr začala piť tvrdé, ja som sa odsťahovala, vydala. Celý život sa jej snažím pomáhať, ale ona nechce. Nechcela nikdy prestať piť, aj napriek tomu, že ako zdravotná sestra vie všetky riziká pitia alkoholu. Na liečenie ju nikdy nikto nedostal, otec sa za ňu hanbil a hanbí. Vieš ako vyzerá dnes? Už 2 roky nevyšla z bytu. Chodí len z obývačky na záchod a zo záchoda do obývačky. Nevarí, neupratuje, nenakupuje. Sedí pred telkou a prežíva a čaká. Jej telo je už natoľko zničené chľastom, že je z nej troska. Dnes už zapíja lieky alkoholom, nedá sa s ňou o ničom rozprávať, mozog je úplne mimo. Dookola opakuje tie isté reči, nepamätá si. Never tomu, že nikto si nevšimne, že si opitá. Len každý zatvára pred tým oči. Ľudia sa nechcú starať do druhých. Už aj tie predavačky, kde si kupuješ (kupovala) chľast vedia, že chľastáš. Nás ako deti to veľmi poznačilo, nemusím Ti hovoriť, že dodnes si z toho nesiem následky a stále to trvá, keďže mama pije aj ďalej a čaká sa len na to, dokedy to jej telo vydrží. Viem, že ten deň príde. Lebo toto žiadne telo nevydrží večne. Naša mama neprestala nieže kvôli sebe, ale ani kvôli nám deťom. To jej nikdy neodpustím. Tebe prajem milá autorka, aby si sa dokázala tomuto démonovi postaviť a vyhrať nad ním. Tvoje dieťa musí a malo by byť pre Teba veľmi silnou motiváciou. Veľmi Ti to želám a prajem a držím Ti palce.
Tak sa drž 🍀