Ako riešiť emocionálne vydieranie rodičmi?

Povedz im to úplne rovnako,ako si to napísala sem. Že im chceš pomôcť,ale s detstva si pamätáš iba robotu a žiadne zážitky a chceš pre svoje deti niečo viac. Že ta to mrzí, ale ako milujúci starý rodičia určite doprajú vnúčatkám výlet. Vydierať sa dá obojstranne. A mimochodom na výlet sa dajú vziať aj starý rodičia. Si dospelá,zaveď nové pravidlá: raz výlet,raz práca.

Rodičom povedz presne to,čo si napísala sem.....Toto by pochopil každý...

Ja som mala presne take iste detstvo ako ty. Nasi maju obrovsky dom, obrovske zahrady okolo neho, no proste vkuse roboty. Ja som si mamu, ktora musi mat vzdy vsetko porobene a najma rychlo a hned naucila, ze ked nieco planuju robit, dat vediet dopredu a nejako sa snazime zosuladit cas a povinnosti. Neexistuje, aby mi v piatok povedala, ze v sobotu treba prist drevo rezat a nosit do stajne. Vzdy jej poviem, ze ked treba s niecim pomoct, nemam najmensi problem, ale musi dat vediet dopredu. Zatial nam to funguje.

mala som podobny problem a podobne detstvo. Doteraz sa zo surodencami smejeme ake boli nase prazdniny 🙂. U nas razne zakrocil moj manzel. Ked bolo treba "pomahat", tak jasne povedal, ze ked si to spolocne naplanujeme , tak prideme a pomozeme, ale nasa rodina ma vlastny program a vlastne hodnoty. Chvilu bolo dusno, otec bol nahnevany, ale napodiv ho to preslo a respektoval to. Dokonca si mojho manzela zacal vazit.
Takze ty a tvoj manzel si naplanujte vylety, alebo rozne zazitky a zardte tam aj navstevu starych rodicov s tym, ze pomozete. Ale hlavne slovo na planovanie vasho casu mate len vy dvaja.

Toto cele co si tu napisala, im v klude povedz. Kludne si to nacvic ked ides sama autom, nahlas.
Normalne vysvetli, od srdca.
A ked nepochopia, uz to nie je tvoj bordel.
Praca ano, aj my mame velke pozemky a kadeco, ale nie na ukor rodiny, vyletov a lyzovaciek.

Jaaj, to poznam tiez som dobrak od kosti. Treba sa obrnit. Cas rozdelte tak, aby ste si spravili program a potom po programe na navstevu, aby si uzili vnucata. Raz za cas aj brigada moze byt, ale raz zacas, nie, ze stale. Neboj, parkrat sa urazia a potom pochopia. Pekne povedz, ze mate uz program, uz sa to neda zrusit, lebo ste sa slubili inde a pridete inokedy. Treba rodicom pomahat, ale nie na ukor seba samych. Musia si nakladat len tolko, kolko zvladnu.

Ak ich niečo bolí,tak nech oni pustia z toho čo chcú robiť,my sme traja súrodenci a tiež sme s rodičmi nechodili kade tade,lebo vždy bolo veľa roboty,ale ako pribúdal vek a odbudali sily sami si uvedomili,že deti nemôžu byť stále s nimi,a prehodnotili vlastne možnosti,pretože je normálne pomáhať rodičom,ale nie je normálne,dať svoj život bokom a fungovať podľa ich požiadaviek.Vsade má byť rovnováha.

Mam rovnaké spomienky ako ty. Práca, bitka, opäť práca, ešte aj s nimi na družstvo sme museli chodiť robiť. Zo školy domov, nanosit drevo, ísť s nimi do roboty, prísť domov upratať, naučiť sa a spat. Ráno o 3-4 s nimi do roboty, o 6 domov, sprcha, do školy a znova dookola
Jediný výlet bol do lesa za domom na huby 🙄

Tiež teraz, rovnako ako tvoji rodičia vyžadujú aby som to chodila s deťmi pomáhať, a nie len rodičia ale aj mladší súrodenci...
A vieš čo? Nechodím, a je mi jedno či sa zduvaju alebo nie. Mám deti, chcem s nimi tráviť čas, buď na výlete, alebo na bicykli, alebo len proste doma.
Trvalo to pár mesiacov kým pochopili. Ešte teraz občas prídu s tým, že toto a toto sa ide robiť cez víkend. Prídeš? Moja odpoved nie, mám už iný plán.
Už sa ani neospravedlnujem a nemám ani výčitky svedomia ako kedysi

AJ moja babka to tak mala, otec jej stale chodil nieco porobit na dome, ale vzdy to bolo len jedno popoludnie v sobotu. V nedelu sa nerobilo. Ale otec nikdy nenutil nas deti ani moju mamu robit, my sme sa bud hrali na dvore a ked sme boli starsie, uz sme tam ani nechodili. Ked babka zacala mat alzheimera, vsetci sa na pracu na poli vyprdli s prepacenim, ved kazdy si zemiaky a maso kupi trebars v Polsku. Odkedy babka umrela a byva tam jej dcera, uz nikto na zahrade nemukluje ani ta dcera, jedine co si chodia porobit ako konicek, posadit nieco. A moja svokra, nastastie byva daleko, ma daku zahradu co lezala ladom ale nedala si pokoj a posadila tam ovocne stromy, samozrejme odkedy zacali rodit, nerobi nic ine len zbiera zhnite jablka na kopku. Vraveli sme jej nech nesadi, nik to nebude jest, kedze sme 500 km daleko. CHcem tym povedat, ze tito starsi ludia su nauceni si proste urobit daku pracu na zahrade, lebo tak vzdy bolo

Si dospelá, ži svoj život. Obzvlášť keď vieš, ako Ťa mrzí, aké bolo Tvoje detstvo.

Uprimne povedana sa ti divim. Si dospela, rodicom treba povedat, ze mas svoje predstavy o zivote a o traveni casu. Ak nevladzu, maju moznosti - predat, zaplatit pomoc, prenajat, nechat zarast.

Neposluchat rodičov,, máš svoju rodinu treba im určiť hranice,, na mňa napríklad citové blbosti neplatia

@dusankomoj presne tak tiež môže rodičom povedať, že xy chodia s vnúčatami a vydierať vy ich nikam nezoberiete, nemajú s vami zážitky chudatka ..niekedy je najlepšie aký požičaj, taký vráť.Tiez sa možno nad tým zamyslia aj, keď určite nič nezmenia

Ber to tak, že nie vždy je všetko dobré čo rodiča robia a ako žijú. Určite by si nechodila do krčmy len preto, lebo tam chodia tvoji rodiča. Nebudeš robiť v obchode len preto, lebo ani oni nemajú vysokú školu,tak načo by si ju mala mať ty.
Je pekné, že majú nejakú robotu na záhrade, aspoň majú pohyb, ale vy nie ste povinný robiť všetko s nimi. Je to ich rozhodnutie, a ty máš svoju rodinu, deti pre ktoré sú zážitky s rodičmi na nezaplatenie. Ale, nie zážitky pri robote. Aj vy ako rodiča budete radi s nimi spomínať na spoločné výlety...
Opýtaj sa ich, či chcú, aby ich vnúčatá mali radi, alebo neznášali.

Prepáč, ale keby ich tamto a to bolelo robia nevyhnutné veci a nie betónovanie altanku lebo u tam praskliny a nevyzerá to dobre. Jednoducho celý život len robota, robota, žiadny vylet s detmi tak pokračujú v starých koľajách a ty stále s nimi. Napriek tomu že máš rodinu, máš deti s ktorými chceš tráviť čas aj inak. Každopádne zaujimalo by ma akú robotu si hľadajú teraz v zime. Vonku toho už veľa neporobia.

@vroni 💩

Tu nejde o zazitky, ale o vztah a to su dve uplne ine veci.
Zazitky sme nemali ani my, to boli 80-te 90-te roky, bezne rodiny mali uplne ine financne pomery ako teraz, nedalo sa tak cestovat do zahranicia atd. a este k tomu ludia bezne chovali zvierata, ktore bolo treba denne krmit, zahradu polievat, nechodilo sa na tyzdnove dovolenky ako teraz...
Travit spolu zmysluplny cas, venovat sa detom a budovat k nim vztah sa da aj doma. Stacia spolocenske hry, lego, knizky... rozpravat sa, vypocut si ich... so starsimi detmi spolu si precitat knihu alebo pozriet film a porozpravat sa o tom, chodit na prechadzky ci mensie tury v okoli.
Vztah treba prezit v prvom rade vsedne dni a nie na dovolenkach. A to co je ozaj dolezite aj tak nezostane na fotkach ale v srdci.
To neznamena, ze mate kazdy vikend chodit k rodicom, to urcite nie. Len som chcela povedat, ze netreba merat kvalitu vztahu mnozstvom zazitkov (dokonca myslim, ze niekedy je to aj naopak, zazitky sluzia na ukrytie nedostatkov vo vztahu).

My sme to mali v detstve podobne ale musím povedať že asi nie až tak extrémne ako ty pretože raz za čas sme niekde predsa len na nejaký menší výlet chodili.
Stále len nejaká práca akolo domu, reči čo všetko treba urobiť. Keď náhodou videli že si len tak sedím tak mi rýchlo nejakú prácu našli. Veľmi sa o nás deti nezaujímali, nerozprávali sa s nami ako sa cítime, aké máme problémy, starosti a radosti. Nikdy sa s nami nehrali pretože ich to nudilo. Len rýchlo odbiť a dajte pokoj.
Teraz keď som už dospelá tak to nie je nijak inak. Neobsedia ani 5 minút b kľude, stále musia niečo robiť. A potom jojkaju ako ich bolí chrbát. Keď teraz povedia mne že mám niečo urobiť lebo treba tak im poviem že netreba a že to neurobím a že teraz sedím a oddychujem. Naozaj nie je potreba nasadiť všetku možnú zeleninu, potom ju zavarit, opraviť hneď všetko čo sa pokazí. Nič sa nestane keď sa lístie nepohrabe a jablká nepozbieraju.
Tvoji rodičia si stále myslia že keď si niečo zmyslia tak im hneď priskočíš na pomoc a bez rečí budeš makať. Ale ty máš teraz svoju vlastnú rodinu a tá by mala byť tvoja priorita číslo 1. Všetko ostatné až potom. Venuj sa im aby na svoje detstvo s láskou spomínali a aj v budúcnosti mali k tebe dôveru zveriť sa so svojimi problémami.

Tak sme to riešili že keď sa medalo alebo smw nechceli nešli sme, názor sme nikdy nemenili a všetci sa naučilivto rešpektovať ale zas neboli nejaké nezhody z toho. Ty a manžel sa proste zatnite a nechoďte aj keď vás budú citovo vydierať ignorujte

Tvoji rodičia sú takí ľudia, ktorým to tak vyhovuje, že stále niečo potrebujú robiť, aj keď to v skutočnosti robiť ani netreba. Jednoducho inak asi nevedia tráviť čas. Ale tak nech do toho nezaťahujú Vás. V kľude im vysvetli, ako to vidíš po smrti tety, ako si si to uvedomila a že jednoducho svojim deťom chceš dať aj niečo iné v detstve. A ak sa ofučia, čo už, hádam ich to prejde a časom pochopia.