Ako riešiť manželovu osobnostnú krízu a záchranu manželstva?
Sme 40tnici…. máme deti, prácu, dom, žijeme si klasicky, fajn. Manžel došiel do bodu, kedy je vkuse nespkojný, ušomraný, frustrovaný. Riešime už 2 roky, že zrejme je to jeho prácou, ktorá ho nenapĺňa, dokola zvažuje odísť, rieši, čo ďalej. Keď už tomu venujeme hodiny a dni diskusií, nikam sa nepohne a nejak to rozchodí. Potom rieši problémy s rodičmi, mama je komplikovaná, otec ho opustil, keď bol malý. Tak robím oporu, psyhoterapeurku, vyriešime, rozchodíme, ideme ďalej. Raz za 3 mesiace začne mňa podpichovať za take veci, akoby mi neveril, že od koho mám tú šatku, prečo sa maľujem, a pod. nedôverčivé žiarlivostné vyrývačky…. a furt dokola. Mám pocit, že večne riešim a som mu oporou a na záver prídem na rad ja. Veľmi ma naposledy ranil, lebo jeho narážky ma obviňovali z toho, že som mala s niekým sex a to bol pre mňa strop non-sensu. Úplne ma to zlomilo, som z tohto kolotoča vyčerpaná, neviem, čo mám robiť.Nechápem, čo sa mu deje a prečo ničí to medzi nami. Rozhovor pomôže na chvíľku.
Hlavne to určite nieje na rozvod to tu ani ne čítaj, nemyslím si že ani nevera, kríza stredného veku vraví sa v dobrom aj zlom v tomto prípade ak ta to až tak obmedzuje buchni po stole druhýkrát, že rudy cesta nevedie je frustrovaný kto ku má pomôcť ak nie jeho žena dievčatá ja v tom až taky problém nevidím, sk9r mam pocit autorka, že to trosku viac precitujes a sama sa presvedcujes ze chyba je len v ňom hmn možno ma tiež nejaké predstavy v manželstve po 40tke
@sofia1979 ja sa rozvdzat nechcem, ale mam natolko pud sebazachovy, ze si takto ublizovat nenecham…. presne ako pisali zeny vyssie, ze sme rovnocenni partneri a ja nemozem nas vztah udrziavat za oboch, ked on nie je schopny dat sa s mojou podporou dokopy. No, nechcem to tu speufikovat, co dokazal vypustit z ust, ale to bola posledna kvapka, to som si nezasluzila po tomto vsetkom a sam to uznal….
@makoveusi dakujem ti za nazor, mas pravdu, bude dnes debata… to uz poznam, ze dobre dopadne, nie je z tych, co by sa nechceli bavit, viac ma zaujima, co urobi…. dam mu navrh na terapeuta a urologa- otestovat testosteron, aspon nieco na uvod…. teraz od hadzam sluzobne prec, bude mat cas si to premysliet
A este - ak by nebol ochotny ist k tomu psychologovi, skus si v zaujme vlastnej dusevnej pohody zatial ty najst nejake strategie, ako posunut komunikaciu s nim konstruktivnym smerom. Niekedy staci aj jednoducha otazka: Dobre, a co konkretne teraz mozes urobit, aby sa to zmenilo? Skratka odvracat jeho pozornost od sebalutosti smerom ku konkretnym rieseniam. A ked sa zase zacne utapat v negativizme, znovu nasmerovat konverzaciu k nejakym konkretnym bodom, ktore by mohol zrealizovat. A tak dookola, ako poskriabana platna 🙂.
A ked zase zacne vytahovat stokrat zanalyzovane problemy, normalne mu povedz, ze dobre, ale toto sme uz minule preberali a poriesili takto a takto, teraz mi povedz, co z toho si aj urobil, aby ta nasa minula konverzacia nebola len premrhanym casom. Bud ho to nakopne k zmene, alebo ho takto minimalne prejde chut dookola opakovat to iste, lebo bude vediet, ze ta uz nebude moct len tak zavalit svojim negativizmom, ked od neho budes cakat nejaky aktivny postoj.
Este je mozne, ze ma aj nediagnostikovanu depresiu. Minimalne nejaku hormonalnu nerovnovahu. V kazdom pripade ho to neospravedlnuje z jeho spravania voci tebe. Ak je aspon trochu ochotny pocuvat, tak mu normalne povedz, ze ty si jeho zena a zasluzis si, aby sa ti snazil davat tu najlepsiu verziu seba sameho. Uz len preto, ze ty mu davas podporu vo vsetkych jeho tazkostiach. Snad sa zobudi a pochopi.