Ako riešiť odchod z nevhodného manželstva?
Ahojte, píšem sem v ťažkej situacíi a potrebujem asi si len usporiadať myšlienky a nájsť silu to ukončiť. Som vydatá 7 rokov, spolu sme 11 rokov. Malme dve malé detičky, školkarov. S manželom sme mali krásny vzťah, nehádali sme sa, ľúbili sme sa, naozaj som verila, že je to ten pravý a na celý život. Časom, narodením detí, povinnosťami a vlastne ani neviem čím, sa to začalo meniť. Pomaly a postupne prišli hádky. Vačšinou o ničom a z ničoho. Hádali sme sa veľa a škaredo. Snažili sme sa to riešiť, chodili na párovú terapiu. Pomohlo na chvíľu a spadli sme do toho znova. Problém je, že obaja máme pocit, že ten druhý si nás neváži, že robíme veľa a ten druhý málo atď. Vyčítame si v podstate rovnaké veci. Zásadný rozdiel ale medzi nami je ten, že kým ja prídem za manželom s tým, že vidím, že si ubližujeme ennavzájom, že chcem ho viac počúvať a snažiť sa pracovať sa sebe a našom vzťahu, on je presvedčený, že všetko je moja vina. Ja prídem po hádke s tým, že prepáč, že som napríklad zvýšila hlas, bolo to preto, že ma nahnevalo toto a toto prosím skús nabudúce to povedať inak, ja skúsim menej prudko reagovať. Naozaj doslova takto, pokjne, slušne. On na to povie, ja som nič neurobil, všetko by bolo ok keby ty si bola normálna, keby si ma nevytáčala, keby si ma poslúchala. Totálne ignorantské správanie vďaka ktorému proste nie sme schopní naše problemy vyriešiť, lebo on proste problémy v sebe nevidí a očakáva odo mňa, že “budem normálna”. Dnes to vyvrcholilo tým, že sme sa pohádali, kričala som naňho, lebo som bola naozaj nahnevaná. On sa mi začal vyhrážať fackami. Pred ďeťmi. To už je pre mňa absolútny strop a chcem to ukončiť, toto ozaj nepotrebujem. Problém je, že neviem ako. Ja sa s ním chcem normálne slušne dohodnúť. Hovorila som mu, poďme sa dohodnúť ako to spravíme, aby deti trpeli čo najmenej. Ako sa rozdelíme, kto kam pojde, ako sa pri nich prestriedame, ako sa s nimi spolu porozprávame. Prosila som ho nech sa pobalí a ide z bytu spať preč (má kam) aby na to nemuseli deti pozerať a potom sa stretneme a slušne normáne dohodneme. Jeho odpoveď bola, že nikam nejde, nájde si právnika, nedostanem ani cent a deti sú jeho. Samozrejme klasika, vobec sa tohto nebojím, neviem len, čo mám teraz robiť. Ako postupovať? Mám niekam odísť s ďeťmi a ťahať ich bohvie kade keď tu majú byt a všetky veci? Mám tu zostať, nech žijú v tejto atmosfére a pozerajú sa na tie hádky? Manžel je odporný, hovorí im veci ako maminka je hysterická a kričí po nás, asi sa potrebuje liečiť a podbné hovadiny. Mám odísť ja od trojročných detí, nech majú pokoj a zostanú vo vlastnom? Samozrejme podám návrh na rozvod a začnem to riešiť, ale vobec neviem, čo mám robiť teraz, dnes, v tejto chvíli.
@yosi ty mi inak pripominas mojho muza tymito recami. Ona sama sa vyhodila z domu, ona prekrocila hranice a ona znicila zivot vam vsetkym aj detom. A ty si len ticho sedel suchal nohami, bol vzorny manzel, ked tu zrazu tvojej zene jedneho dna skrsla v hlave myslienka, ze vam vsetkym ide znicit zivot.
No povedzme, že na tú myšlienku ju niekto naviedol. A muselo sa stať veľa zlého kým prišla na to, že sa vybrala po nesprávnej ceste
Autorka: máš doma 2 škôlkarov, Ty už zrejme chodíš do práce. Ako dlho? Rok, dva?
Ako dlho na manžela v emóciách "kričíš"? Celých 11 rokoch vášho vzťahu? Chceš povedať, že 9 rokov mu to nevadilo a posledné 2 roky áno? Alebo ako to vlastne je?
@autorka pripadáš mi podľa reakcií tu ako mimoriadne rozumná žena. Ten tvoj je fakt idiot, že si takú nechá odísť. Mám pocit, že za tou náhlou zmenou bude ešte niečo, o čom nevieš, čo ti nepovedal. Môže to byť iná žena, ale môžu to byť napríklad aj dlhy. Alebo na niečom fičí. Držím palce, nech sa to čo najskôr vyrieši s čo najmenšími škodami.
@yosi samozrejme, je to moj pohlad. Pohlad mojho muza vam tu v podstate pisem tiez. Ja niensom dokonala a dokonca aj mam pocit, ze by mi bolo treba “odpustat”. Do hadok sme sa zacyklili spolu a sme na vine obaja rovnakym dielom. Tak ako ja som presvedcena o svojej pravde, tak je aj on o svojej a nemame ju nakoniec nikto. Rozdiel je ten, ze ja presne toto hovorim a komunikujem. Priznavam si to, chcem to riesit, chcem si vzajomne odpustit a pocuvat. Po hadke pridem s tym, ze ked kazdy bude trvat na svojom budeme sa len hadat dokola koho ego je vacsie a nevyriesime hole nic. Pridem s tym, ze sa ospravedlnujem za to a to, urobila som to preto a preto a nabuducie to skusim riesit inak. On mi na to povie, super, ja sa nemam za co ospravedlnovat. A toto ja opakuje dokola a zase handru zo seba robit nenecham. Ja som sa snazila dost, uz vidim, ze to nema bohuzial odozvu.
@zltalienka pracujem uz asi rok. To “kricanie” je len vo chvilach, kedy som uz naozaj zufala. Ja inak nekricim vobec, na deti som za cely zivot kricala mozno parkrat, spocitala by som to na orstoch ruky. Kricim, ked som zufala a mam pocit, ze inak ma uz nie je pocut. Cize zacalo to vtedy, kedy aj tieto hadky. Mozem dat priklad ako nase hadky vyzeraju. Napriklad v zime nechava detom hrube bundy v autosedackach. Prosila som ho, aby to nerobil, ze to nie je bezpecne. Normalne som mu to povedala, sak prvykrat sme rodicia, nema to odkial vediet. Ukazovala som mu videa, davala argumenty, pekne vysvetlovala. Stalo sa to asi tak 20x dokola. Potom sme raz niekde boli, zase to urobil, tak som zacala kricat. Samozrejme na vine som ja lebo neverim jeho soferovaniu a hned z nicoho nic kricim. Toto je len nahodny priklad co mi napadol, ale v podstate o tomto to cele je. somarinya malickosti, pri ktorych mam pocit, ze ma uplne ignoruje, to ze nieco hovorim pekne a vysvetlujem, poprosim nepocuje a ked nakoniec zakricim, tak je zle. A nie, nie je to tak, ze by muselo byt vsetko podla mna a uz toho ma dost. Prave naopak.
Nerozumiem Ti. Píšeš, že sa hádate na somarinách a maličkostiach a potom napíšeš ohľadom zimnej bundy v autosedačke (čo nie je maličkosť). Píšeš, že sa hádate 2 roky a zároveň že máte 2 škôlkarov. Tí majú viac ako 2 roky, že? S tými bundami v aute musel byť "rozkol" predsa už od narodenia prvého dieťaťa, teda dlhšie ako 2 roky. Tak ako to vlastne je? Čo z toho je pravda?
Vieš že aj po rozvode bude deti voziť v aute tak, ako uzná za vhodné?
"Somarinya malickosti, pri ktorych mam pocit, ze ma uplne ignoruje, to ze nieco hovorim pekne a vysvetlujem, poprosim nepocuje a ked nakoniec zakricim, tak je zle." Áno, keď riešiš somariny, tak Ťa ignoruje....načo riešiš somariny? Stoja Ti za to? Ste zamestnaní rodičia dvoch malých detí, a Ty ešte máš čas riešiť somariny a aj 20x si kvôli somarine "drať hubu"? Nečudujem sa, že Ťa už ignoruje, keď znova začneš "pekne vysvetľovať".
Strašne ma mrzí ako ta tu niektori chytajú za slovíčka pritom je z tvojich viet jasné ze si o vztah bojovala aj ze chceš to najlepšie pre deti.
Podľa mna ste uz prekonali hranicu ze sa s tým dá niečo robiť. Podala by som navrh na rozvod čím skôr lebo hadkami trpia hlavne deti. Čím skôr to zacnete riešiť s právnikom tým lepšie.
Jedine co by som sa ešte pokúsila je sa porozpravat o deťoch, nech ide čím skôr z domu preč pretože určite tú asmosferu u vas cítia. Obratit to tak ze pre pre deti je to ich domov, ich hračky atd. Možno keď sa na to bude divat tak ze nejdete bojovat proti sebe ale spoločne za dobro detí tak odíde.
A ak to nebude chcieť spraviť ani pre deti a nevadí mu že v takomto prostredí deti vyrastaju tak voči takemu chlapovi by som stratila akukolvek uctu a respekt.. A inak uz len to ze ich vlastne hucka proti tebe uz z toho mi je nagracanie ze je niekto takto úbohý.
@yosi tak ja som asi vadný kus 🙈, lebo akurát to riešim a povedala som, že odchádzam, všetko mu nechávam aj deti nech sa rozhodnú, kde chcú byť. Len nech mám konečne kľud..sme spolu 17rokov a decká majú 16 a 13 rokov. Človek je časom z toho tak unavený, že už sa mu nechce bojovať. 🥺
On sa tými rečami pripravuje na to, aby mu boli deti zverené. Nikdy nehovor, že sa toho nebojíš, lebo aj to sa stáva, veľa žien prišlo o deti kvôli sebeckým manipulátorom.
Buď veľmi opatrná, uvedom si, že s ním sa nedohodneš po dobrom.
Nikdy neodchádzaj bez detí, neodstahuj sa z bytu bez detí, lebo to bude použité proti tebe. On ich presvedčí, že si ich opustila a zvyknú si viac naňho ako na teba. Deti sú maličké, a zvyknú si rýchlejšie ako my dospelí, neboj sa sťahovania s deťmi. Sťahovať sa budeš musieť ty, lebo on neodíde. To je jasné z jeho rečí.
Mám podobnú skúsenosť, som rok a pol po rozvode. Deti som dostala do starostlivosti len vdaka tomu, že som kuratele a súdu ukázala jeho správy, citovala som jeho vyhrážky, vydieranie, a pochopili, že komunikácia a dohoda medzi nami je nemožná jeho vinou, lebo on sa mi snaží pomstiť za to, že som si dovolila odísť od neho. Držím palce, tá sloboda stojí za to. Pretože vzťah so zlým človekom ťa pripravuje o toľko sily a zdravia, že stojí za to odísť a dávať tú energiu radšej sebe a deťom.
Autorka, presne som ti chcela napísať niečo podobné ako @janette2021. Keď už teraz má pred deťmi na teba blbé poznámky, počkaj, čo bude, až odídeš. Vždy keď s nimi bude, bude im tlačiť do hláv ako maminka rozbila rodinu, ako kvôli tebe nemôžu byt spolu každý deň a pod. Na to sa priprav. V skutočnosti sa na ne možno po pár mesiacoch či rokoch po rozchode vykašle, ale dovtedy ti to dá vyžrať. Tak ty tiež nebehaj a nekonaj okolo neho v rukavičkách, ale naopak si poriadne premysli každý jeden krok aj to, čo pred ním povieš a riešiš.
@som_realistka Spýtaj sa ho, ako sa chce starať o deti on? Umožní mu týždeň starostlivosti o deti, ty len pozeraj. Nevar nič, neper prádlo ani deťom ani jemu, nech sa predvedie, nech všetko robí on, nie jeho rodičia, že im sa deti, že starajte sa. Ty si stále na vine? Zrejme máš dôvod byť nespokojná a on si to nechce priznať. Ale určite nekrič, toto nerobí dobre ani tebe na deťom a ani jemu, preto vraví deťom, že si hysterka.
@yosi A tá kríza bola z čoho?
on ma takú povahu, je na tebe či mu ju budeš akceptovať, či ho máš dosť rada a ako vidíš vašu budúcnosť.
@autorka žiadna kasa sa neje taká horúca ako sa uvarí.. už vieš, že s ním nechceš byt. To je prvý krok. Ako druhé by som urobila to, že by som sa s ním nehadala, resp. konfrontovala by som ho čo najmenej a najslušnejšie a za ten čas si postupne urobila plány a kroky. Ak Ti to financie dovoľujú, nájdi si dobrého právnika na rodinne právo a chod sa poradiť. Lebo odijdes v dobrej viere, aby deti ostali v domácom prostredí ale pravnik tvojho muža to vykreslí ako otrasnú matku, čo opustila deti (sama som pravnik 😀). Pripadne aj detský psycholog, ako postupovať aby si deťom ublížila najmenej. A postupne robiť kroky, napríklad prenajat si byt a vziať deti atd atd. Nebije Tá, netyra Ta, takze máš čas vychladnúť a s kludnou hlavou krok za krokom si pripraviť pôdu tak, aby si dostala deti k sebe do starostlivosti a mala ten rozvod čo najľahší.
@yosi chceli by sme počuť aj jej vyjadrenia, hneď by bolo veselo. Nemyslím si že sa list pohne bez vetra. Niekde u vás tiež prišiel problém a sa to nabalovalo. A nehádž všetky do jedného vreca 😉
1.podať žiadosť o rozvod
2.nájsť si právničku a ona už vie všetko neboj bude dobre
to od neho sú len také chlapské talafatky veď on sa zobudí držím palce 👍
@netoppierka Asi by si bola sklamaná keď čakáš, že by si sa dozvedela niečo zaujímavé čo by šlo proti mne.
Poproste jeho mamu, ci vám môže zobrať deti na víkend, a buďte spolu doma len vy dvaja, a rozpravajte sa. Choďte vonku na večeru.
Koľko má tvoj muž rokov?Z môjho sa tiež stáva takýto debil, ale sme spolu dlhšie 15 r.Uz sa hádame aj o to čo robiť cez víkend či kto zatvoril okno😭ani z voza ani na voz.Samozrejme všetkému som na vine ja rozmaznala deti, neutrela psov, len u nás je chyba, že ja hneď štartujem pri takýchto nezmyselných výčitkách, lebo aj jemu je čo vytknúť.Nebol nikdy takýto rypavy typ, keď poviem poďme od seba, keď si myslíš, že ti bude lepšie choď žiadne budem sa snažiť, prepáč bol som nervózny nikdy si neprizná chybu.
@karolinakr Nie, ona mala nereálne predstavy ako mnohé iné z vás tu. Keď zistila aká je realita, sama zmenila tento názor. A mimochodom, ja som ju z domu nevyhodil, sama sa z neho vyhodila lebo prekročila všetky hranice mysliac si, že jej svet leží pri nohách. Až keď zistila, že zničila život sebe, našim deťom aj mne, dal som jej druhú šancu a myslím, že nikto z nás neľutuje, aj keď to dlho bolelo kým sa tie rany na duši zahojili