Ako riešiť starostlivosť o psa od priateľovej rodiny?
Baby priatelova rodina má psa,v skratke nevychovaný,plzne,o 2rano s ním treba chodiť na veľkú potrebu a nehorázne slintá…vždy keď oni zdrhnu na dovolenku čo je xkrat za rok dajú to na starosť synovi…
Ja mám zvieratá rada,ale jednoducho takého psa v domácnosti nechcem a absolútne už nie vyťahovať tu srsť zovšadiaľ kde sa zapichne…preháňam alebo by ste to tiež stopli?
byt je spolocny alebo jeho? ak spolocny tak nech ide ako bolo spomenute k nim na ten cas .. jasne mu povedz nie..alebo hold na ten cas chod k rodicom ...
Ahoj,dám krk nato,že sa jedná o buldočka.Mala som ho,je to najmilší psíček na svete.Už zomrel.Teraz by som tie zapichovacie chlpy brala.Bol môj zlatý chlapček.Kto ho má,ťažko ho dať niekomu opatrovať.Má svoje teritórium a ozaj veľmi plzne a slintá.Takze môže sa stať,že je po opatrovateloch.Mne sa veľakrát stalo,hláška od známych a priateľov."Ja by som takého psa nezniesol" mňa sa to dotklo.
čo je na tom nezodpovedné, že dajú psa svojmu synovi? Ja byť tvoj partner, tak vážne začne rozmýšľať o budúcnosti s tebou, že nie si ochotná týždeň pomôcť so starostlivosťou o psa
@adima3377 pes je pes a chlapček je chlapček. Zvieratá milujem, rodičia majú farmu, ale zasa hranice medzi človekom a zvieraťom musia byť. Nie je to autorkin pes, takže celkom rozumiem jej frustrácii. Hlavne, ak ten pes nevie, kde sú hranice.
Keby to bolo raz zacas, ale ak vravíš,aké ma navyky, nech si to riešia hotelom. Kto ma zviera, nech si rieši sam starost,čo s ním,keď ide preč a nie dávať ho na hlavu niekomu inemu. On si kupuje psa,nie ty,takže za mňa určite to stopnut. Ak sa chce starat a je mu prednejsi ten pes, nech ide do ich domu a ty si kľudne spi vo svojom. Keby mne malo nieco narusit spánok, nebude to doma.
Zvieratá nepatria do obydlia, pokiaľ nemajú svoj vlastný priestor v záhrade, na dvore,... V bloku je to ťažké týranie zvieraťa pre rozmary jeho majiteľa. Určite by som žiadneho psa nebrala dnu, kde žijú ľudia. Je to nehygienické, chlpy sú hnus na zvracanie. Asi by som si viac nemohla sadnúť na sedačku, kam vyliezlo nejaké zviera, ktoré sa denne pravidelne nekúpe, von chodí bosé, šliape tam po pľuvancoch, výkaloch,... Suseda mala psa, ktorý jej po príchode domov, vbehol rovno do bytu. Hnus. Mne ani maličké dieťa nesmelo vojsť obuté do bytu a ani bosé nohy nesmelo dať na sedačku. Sedieť mohlo iba so spustenými nohami. V izbách sa nesmelo jesť ani piť. Na to bola zvlášť jedáleň, aby sa na podlahu nenamrvilo. Zviera v byte? Absolútna čistota sa s ním udržiavať nedá. Ak by na tom veľmi trvali, potom by som akéhokoľvek psa do bytu nebrala, ale nechala ho vonku.
@evkatk Ty si dobrý "pacient" 🙈 A psychiater čo na to hovorí? Malé dieťa musí mať spustené nohy a nesmie sa v izbe ani napiť? Si chorá, vieš o tom vôbec?
@evkatk jezkovy oci, to mi pripomina ako kedysi ludia mali "paradne izby", ktore neobyvali, iba ukazovali navstevam, ze maju. A pritom sa tlacili a fungovali v kuchyni.
A tvoje deti aplikuju tie spustene nohy na sedacke aj na svoje deti? Ja teraz lezim na gauci, s nohami na gauci, to by si ma asi hnala s mokrym vechtom, vsak?
@evkatk a diagnózu máš akú presne?
V obydlí musí byť stále čisto, či sú tam deti alebo nie. Je mi skôr na zvracanie z rodín, kde sú malé deti a všade špina, omrvinky, všetko lepkavé s výhovorkou, ale veď to deti. Tie sa musia vychovávať v čistote a zvykať si na ňu. Žiť v špine s deťmi je diagnóza. Prostredie dieťaťa musí byť maximálne čisté, až sterilné.
Čo sa psa týka, človek nemôže klesnúť na úroveň zvieraťa a prispôsobovať sa mu aj počas spánku. Čo by na to pes, ak by sa mu do búde nasáčkoval jeho pán? Asi by zareagoval prirodzene svojim rozumom a vyhnal ho.
+
Parádne izby mali iba tí, ktorí žili v strašnej špine, do ktorej by nemohli nikoho pozvať. Tak jednu mali vypratanú a v ostatnom hnoji žili. U mňa je v celom dome maximálny poriadok. Ak má všetko svoje miesto a čistota je pre členov rodiny žiadúca, nie je to problém a poriadok sa udržuje. Deti si udržiavali vždy poriadok. Každé malo svoju izbu a vedľa nej svoju "študovňu", v ktorej sa iba učili. Nemali problém každé v 2 vlastných miestnostiach udržiavať si poriadok. Keď boli starší tvrdili, že nedokázali by žiť a učiť sa tak, ako niektorí ich kamaráti, bez súkromia v neporiadku. Úroveň bývania si každý donáša z domu, na akú bol zvyknutý. A ak niekto žije na úrovni a v čistote, neznamená to, že má diagnózu. Ak deti šliapu po sedačke, nedajbože skáču po nej, prípadne po posteliach znamená, že majú totálne zanedbanú výchovu a správajú sa tak, ako je na to zvyknutá spodina, ktorej je jedno ako žije. No rodina by mala do správania sa svojich detí vnášať aj trochu noblesy, aby sa správali na úrovni primeranej veku a nie ako zanedbané divoké zvieratká. Takéto správanie sa s nimi ponesie aj do dospelosti a môže im spôsobiť vážne problémy prispôsobovaniu sa "normálnym ľuďom", vychovaným na úrovni, ktorých je chvalabohu väčšina.
Nikdy som nemala smutný život, nikdy mi nič nechýbalo, nepoznala som strádanie, uťahovanie opasku a pod. Ak som zacítila, že inde sa dá podstatne lepšie zarobiť (napr. na európskych projektoch a pod.) neváhala som absolvovať aj ďalšiu VŠ. Hlavne, že som deťom dopriala maximum, nikdy som sa s nikým nehádala kvôli financiám, chodila viackrát do roka na dovolenky s celou rodinou. Od mala som bola vedená k správaniu sa na vyššej úrovni, čo bolo v našej rodine samozrejmé a nikdy ma to neobmedzovalo. Naopak, viac si ma vážili počas štúdií i v zamestnaní. Ľutovala som takých, ktorých správanie nemalo ani úroveň zvieraťa, no na slušných ľudí sa dívali ako na nejakých obmedzencov. Naopak, ani žili v obmedzenom prostredí primitivizmu a možno, že nemali ani rodičov s vyšším vzdelaním. Takí sú jednoducho presvedčení, že ich primitívne správanie je normálne a tí, ktorí vedú život na vyššej úrovni, majú diagnózu.
@evkatk
https://www.plsucany.sk/
Zavolaj tam, už ťa tam očakávajú. Naozaj sa musí ľuďom okolo teba ťažko žiť, človek potrebuje sa doma cítiť príjemne a nie aby krčovito sa bál nadýchnuť. Ak máš deti, ľutujem ich. Je rozdiel sa správať slušne a žiť v čistom a rozdiel žiť v sterilite, dokonalosti, ktorú chceš ty... Ale chorý človek si to o sebe nikdy neprizna.
Nepreháňaš. Akože raz alebo dva razy do roka, alebo pri nejakých nečakaných komplikáciách samozrejme. Ale kvôli dovolenke xkrát do roka ani náhodou. Primárne je problém tvoj priateľ, keďže s hotelom oni problém nemali. Tak by som to riešila s ním - nech je v tej dobe u rodičov. Doma by som to nezniesla.
Nie, nejde o kŕčovité obavy z nadýchnutia. Tá čistota sa nerobí iba raz za čas, ale sa trvale udržiava a príjemný pocit je aj vtedy, ak človek nežije v hnojisku. Necítila by si sa príjemne, ak by si prišla domov a bol tam dokonalý poriadok? Asi by si ním nepohrdla, no na také asi zvyknutá nie si. Alebo v poriadku sa nepríjemne cítiš? Nie je to o dokonalosti, ale o prirodzenej potrebe človeka, ktorý pre svoje pohodlie urobí všetko. Deti si zvykli, že veci po sebe odkladali, vo svojich izbách aj študovniach, prepojených s izbami každého dieťaťa a v herni, keď boli malé, stále si veci odkladali. K slušnému správaniu patrí aj udržiavať na úrovni svoje životné prostredie. O dieťati, ktoré nechá rozhádzané, neuložené hračky, keď sa s nimi prestalo hrať, ak veci, ktoré vyzlečie, neodloží, ak špinavý riad po sebe neodnesie aspoň na pult ku myčke, ktoré s problémami sa donúti písať si úlohy a učiť sa, potom schválne nechá všetky školské veci len tak, atď. možno povedať, že má totálne zanedbanú výchovu. Je nesamostatné, nikdy ani v dospelosti nebude rešpektovať nikoho, pretože nebolo vedené k zodpovednosti. Také, ktoré k tomu boli vedené zo strany rodičov, nepotrebujú byť ľutované, pretože dobre vedia, čo sa od nich očakáva, čo môžu, čo sa nepatrí. Poľutovania hodné sú tie, na ktoré rodičia zvysoka kašľú a nechajú ich robiť, čo chcú v presvedčení, že to robí ich dieťa šťastným. Možno v tom okamihu áno, no neskôr a v dospelosti budú nešťastní.
mozno je to priatelov byt, ktory ma k psovi vztah, a tak mu ho rodicia privedu. ja tiez davam jedneho psa k svokre, ked ideme na dovolenku, druheho beriem so sebou lebo je pre nich velky a chlpaty