Ako sa ďalej pohnúť vo vzťahu?
Ahojte diskutérky 🙂 !
Dosť často sledujem tunajšie diskusie, a tak som sa aj ja odvážila prispieť svojim dotazom, ktorý ma s menšími prestávkami nejak neustále trápi. Jedná sa o akúsi (možno neopodstatnenú) neistotu vo vzťahu. Tento rok je už piatym rokom nášho chodenia. Ja tento rok končím VŠ, priateľ je odo mňa o 5 rokov starší a pracuje. Spolu zatiaľ nebývame, on býva v byte po jeho starých rodičoch, ja bývam u našich, ale hlavne preto že vypomáham so starostlivosťou o svojich mladších súrodencov (učenie sa s nimi, vyzdvihovanie zo škôlky/školy a vodenie na krúžky). Náklady na seba si počas celého svojho štúdia hradím sama z brigád.
Tým, že končím VŠ, ocitla som sa na pomyselnej križovatke, čo teraz ďalej? Veľmi túžim mať rodinu a keďže mám aj nejaké zdravotné problémy, lekári mi odporúčajú dlho nevyčkávať. Priateľ o mojich zdravotných problémoch vie tiež. Už veľakrát som s ním načala tému budovania si rodiny a jeho vyjadrenie je posledné tri roky vždy niečo v zmysle "no o rok by som si to už vedel predstaviť"....pričom sám od seba svadbu nijak nespomenie, mám z toho pocit že to pre neho nejak veľmi dôležité neni a moc nad tým nerozmýšľa. Pre mňa svadba samotná dôležitá neni, ani nie je mojim snom organizovať hostinu a ceremónie, ale uvedomujem si dôležitosť toho zväzku - určite nechcem zostať so štatútom slobodnej matky a čakať na svadbu, ku ktorej nedojde.
Chcela by som si to všetko nejak rozumne naplánovať, ale samej mi to nejde, chcela by som, aby on plánoval spolu so mnou a mať dlhodobé ciele :/ je síce pekné že dnes nám je spolu dobre a pekne a naplánujeme si na víkend výlet, ale ja chcem vedieť a je pre mňa teraz dôležité riešiť, či mám teraz nastúpiť na doktorandské štúdium a budovať si vedeckú kariéru a nespoliehať sa na to, že on s niečim príde, alebo si nájsť nejakú prácu, našetriť na svadbu a vrhnúť sa do rodiného života a budovať kariéru potom. Je mi tiež hlúpe sa k nemu len tak nasťahovať, keďže byt patrí jeho rodičom a my niesme ani len zasnúbení...cítila by som sa tam tak príživnícky, neviem, či sa to dá chápať. Mám pocit že požiadanie o ruku je v nedohľadne...ale taktiež si myslím že po tých piatich rokoch by to už mohol niekam posunúť...inak je to chlap do každého počasia, veselý, pracovitý, len to plánovanie nejak nefunguje
Ako som už napísala vyššie, túto tému som načala už mnohokrát, ale nikdy som sa nedopracovala k niečomu konkrétnemu, k nejakej časovej vízii a niekedy, ako zrovna teraz v noci ma prepadne obava, že či len zbytočne nečakám na niečo, čo sa nestane...alebo možno hovorím po španielsky a on mi nerozumie :D
Neviem teraz, či som textom dostatočne dobre vystihla problém, ale budem vďačná za všetky vaše rady.
Stručné zhrnutie
- V dlhodobom vzťahu, kde partner opakovane odkladá rozhodnutia o svadbe a deťoch, odborné odporúčania v diskusii zahŕňajú priame otázky áno/nie a stanovenie časového horizontu (mesiace až rok) alebo ultimáta ako prostriedku na rozuzlenie situácie.
- Pri rozhodovaní medzi pokračovaním v doktorandskom štúdiu a zakladaním rodiny treba zohľadniť konkrétne parametre štúdia: denné doktorandské štúdium sa v diskusii uvádza ako štandardne 3–4 roky s možným povinným pobytom v zahraničí (6–24 mesiacov) a mesačným štipendiom, ktoré ovplyvnia čas na rodičovstvo.
- Praktické riešenia z diskusie zahŕňajú skúšobné spoločné bývanie (navrhované trvanie 0,5–1–1,5 roka), dohodu o spolufinancovaní bývania v rodičovskom byte a paralelné plánovanie samostatného finančného zázemia (práca, šetrenie, hypotéka).
Najčastejšie otázky
Q: Ako prinútiť partnera konkretizovať plány na svadbu a deti?
A: Diskutujúci odporúčajú položiť priamo otázku áno/nie, žiadať konkrétny termín (napr. „do roka“) a nastaviť dohľadný časový horizont; ako konkrétnu taktiku navrhli ultimátum alebo návrh skúšobného spoločného bývania na 0,5–1,5 roka.
Q: Aké sú konkrétne kompromisy medzi doktorandským štúdiom a plánovaním rodiny?
A: Denné doktorandské štúdium sa v diskusii uvádza ako 3–4 roky s mesačným štipendiom, často s povinným pobytom v zahraničí (diskutované varianty 6–12 mesiacov až 2 roky), pričom študentka/študent môže stratiť niektoré študentské výhody a materské dávky sa pri doktorande riešia individuálne.
Q: Má význam presťahovať sa do partnerovho bytu bez zásnub?
A: Diskusia uvádza, že presťahovanie je možné pri dohode o spolufinancovaní nákladov a s podmienkami (napr. skúšobné obdobie), ale viacero príspevkov varuje, že spoločné bývanie môže u niektorých partnerov znížiť motiváciu zosobášiť sa.
Q: Ako postupovať pri obavách z klesajúcej plodnosti a zdravotných obmedzení?
A: V diskusii sa odporúča konzultovať lekára a brať do úvahy lekárske odporúčania; v konkrétnej debate sa spomínali transplantácia a „lieky, ktoré s tehotenstvom veľmi zlučiteľné niesu“ ako faktory, ktoré ovplyvňujú časovanie rodičovstva.
Q: Aký časový limit si stanoviť pred rozhodnutím o odchode alebo pokračovaní v štúdiu?
A: V príspevkoch sa explicitne navrhujú intervaly od „tri mesiace“ cez „do pol roka“ až po „rok“, pričom konkrétne doporučenia zahŕňali sledovať partnerovu iniciatívu v dohodnutom období a na základe toho konať.
Q: Ako pripraviť rozhovor o budúcnosti tak, aby priniesol konkrétne odpovede?
A: Jeden návrh z diskusie uvádza konkrétny postup: vopred avizovať „večer sa s tebou potrebujem porozprávať“, vypnúť mobil/filmy, mať pripravené body (svadba, deti, spoločné bývanie, termíny) a požiadať partnera o premyslenú odpoveď do konkrétneho termínu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Priama a konkrétna komunikácia o svadbe, deťoch a spoločnom bývaní je nevyhnutná.
- Nastavenie jasného časového horizontu (mesiace až rok) alebo skúšobné spoločné bývanie sú odporúčané praktické riešenia.
- Ak partner zostáva nerozhodný, rozumnou alternatívou je pokračovať v osobnom/profesijnom rozvoji (napr. doktorandské štúdium) a zároveň si budovať finančné zázemie.
Sporné názory
- Možnosť čakať, že „partner dozreje“ a zmení svoje správanie vs. okamžité konanie (ultimátum, rozchod, pokračovanie v štúdiu) ako prostriedok riešenia.
- Odporúčanie nerodiť dieťa len na základe lekárskeho nátlaku vs. názor, že z lekárskych dôvodov treba nevyčkávať (v diskusii uvádzané obidve pozície).
Otvorené otázky
- Zmení sa dlhodobo partnerovo správanie po jasnom ultimáte alebo po presťahovaní sa?
- Ako optimálne zladiť povinný pobyt v zahraničí počas doktorandského štúdia s plánovaním rodiny pri konkrétnych zdravotných obmedzeniach?
- Aký konkrétny časový limit je pre jednotlivú ženu primeraný vzhľadom na zdravotné riziká a kariérne plány?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
posteľ (500 eur), doktorandské štúdium (denné), štipendium, povinný pobyt v zahraničí (6–24 mesiacov), materská, hypotéka, ultimátum, skúšobné spoločné bývanie (0,5–1–1,5 roka), transplantácia, lieky nekompatibilné s tehotenstvom
Miesta a osoby
Slovensko, Česko
@zirafiatko prečitala som si prvu stranu tvojich prispevkov a ospravedlnujem sa ak napisem niečo co bolo dalej spomenute, ale na mna tvoj chlap nevplyva moc dobre. Rozprávate sa, vie o tvojich problémoch, aj o zdravotnom stave aj o tvojich pocitoch, že stojis na krizovatke a on ti povie, no viem si s tebou predstavit buducnost? to ako fakt? po 5 rokoch si to vie predstavit? byva sam v zdedenom byte a nema tolko slusnosti aby ti povedal pod chcem s tebou byt nielen par hodin cez den ale stale? Riesis že by si nevladala platit režiu, to je slabý argument, ked to vie platit sam, tak by ten najom vedel platit aj keby si tam bývala a neprispievala, vsak to že tam bývas neznamená že ti dava podiel z bytu, ale to že je pri nom žena ktorú miluje a vie sa o nu postarať (aspon ja to tak vnimam a aj som to sama prežila, to bol dokaz že to so mnou mysli važne). Tento tvoj chlap akoby sa vyhýbal povedat ti niečo zavazujuce, vsetky jeho skutky su take že si chrani to svoje, striktne vymedzene, jeho skutky nevyzeraju ako od milujúceho muža ktorý s tebou chce mat rodinu.
Chce to jasný a možno neprijemný rozhovor nech sa vymačkne jasne, že ako a tiež by som si riešila buducnost po svojom. Ak chceš studovat studuj, pokial do toho pride rodina ci už s nim alebo s inym, vždy sa to da nejak sklbit... aby si neskor nebola sklamana že len cakas a nic neprichadza.
@moonlight1210 mňa si nepobúrila vôbec. Iba sa nestotožňujem s tým, čo píšeš. Sú to predsudky, ktoré, ako tak pozerám, živia ženy samotné.
@bodka70 píšeš veľmi rozumne. Existenciu stereotypov a vzorcov nepopieram. Ale ovplyvňovať ťa môžu potiaľ, pokiaľ to dovolíš. Keby sme šli ďalej, tak existujú techniky a cvičenia, ktoré človeka zbavujú spojenia so všetkým, čo mu bolo v tomto zmysle vštepené. Veľa o tom u nás prístupným spôsobom hovorí Dušek, ktorý sa venuje toltéckemu učeniu. Určite tomu na začiatku musíš venovať nejakú energiu. Tak isto, ako všetkému, čo robíš. Od varenia, cez štúdium až po výchovu detí.
@nenne27 No veru vačšinou sa im veľmi nechce, ja som stretla výnimku, mna požiadal o ruku už po 4 dnoch známosti, povedala som ano a bolo. Sme šťastní už 8,5roka, stále zamilovaní. Joj a tých rečí čo sme sa napočúvali, že sa nepoznáme a bla bla. 😀
@janickacrazy super😉my sme s muzom zacali chodit na Vs a uz po par tyzdnoch sme riesili ako by sa volali nase deti😜potom on isiel na vojnu a ja do UK..fungovali sme rok na telefone a listoch(normalne ze pisanych na papieri😁)a ked sme sa vratili do roka bola svadba...ja niekedy lutujem tie baby...mam okolo seba par skvelych zenskych ktore sa trapia s nespravnymi chlapmi...ktori zo vztahu len beru a nic im nedavaju..nezodpovedni a pohodlni az strach...nehovorim samozrejme ze to je pripad autorkinho priatela..
@janickacrazy NO veď hovorím, ja ako singel by som mala nájsť racionálnu mieru v tom, do čoho budem kecať a do čoho nie. Vyhýbam sa napr. veľkolepým rečiam ako "moje deti by nikdy", ale povedzme, ohradím sa, ak mám pocit, že sa konkrétnemu dieťaťu z môjho okolia krivdí alebo tak akosi. Ale nemám rada takú tú "matersku povýšenosť", hm, prepáč, proste z niektorých žien fakt cítim také "ja som mama, mám zažité a ty o živote nemáš ani páru", resp. občas sa to pritvrdí aj cez dodatky "veď počkaj, dočkáš sa". Nechcem to tu nejak zveličovať, jasné že sa to deje len občas, ale je to vec, ktorá ma vie pekne naštvať, lebo A. je to neférová paušalizácia a B. oni zase nemajú zažité také, čo mám ja, ale ja svoje životné fekálie nezdôrazňujem a neporovnávam sa s ostatnými, o ktorých viem, že sú niekde inde, tak to tak nejak očakávam aj od nich, no.
Inak ale tým príspevkom vyššiesom sa snažila poukázať hlavne na aspekty, kde pociťujem neférovosť, a že je to teda veru hocičo okrem holého faktu, že som bez muža. 🙂
@moonlight1210 Mňa si teda nepobúrila ani omylom (nepíšeš, že spávaš so ženatým len tak z dlhej chvíle alebo iné hrôzy, aké som sa tu už stihla dočítať, takže toto je naozaj len taká názorová prestrelka 🙂 ), ale zaujalo ma, akým smerom sa diskusia vyvinula, tak reku, pridám sa.
Ja to vnímam tak, že človek, a tobôž žena, si v každom jednom statuse vyslúži nejaké nálepky. Ešte nemáš osemnásť, si naivná tínedžérka, máš dvadsať a rodíš, si hlúpa sliepka, máš tridsať a si rozvedená, si ľahká žena s pohnutým osudom, máš tridsať a nie si vydatá, si kariéristka, máš päť detí, si náboženská fanatička, nevydáš sa vôbec, si stará harpia. Ja osobne poznám ešte nechutnejšie nálepky, k tým sa radšej nebudem vyjadrovať, proste veci, ktoré ma urážajú oveľa viac ako mýty o mojich domnelých biologických hodinách. 🙂. Beriem to tak, že je to len jeden z variantov, aký sa na mňa mohol nalepiť. Myslím, že je na mne, aby som svojim životným príkladom ľuďom dokázala, aký som človek, a že nie som pre svoje kamarátky hrozbou, keď už mám výjsť z uvedeného príkladu, a širšie okolie je hnusný nezmeniteľný fakt.
Ale vzhľadom na motiváciu žien vydať sa / hrnúť sa do vzťahov, stále si myslím, že predsudky spoločnosti sú skôr sekundárnym faktorom, viac urobí subjektívny pocit prázdnoty a iného, čo sme tu už vymenovali.
@zirafiatko mam pocit, ze nepochopil tvoje poziadavky. ja by som mu ich potom na lopate naformulovala. lebo bud im nerozumie (to treba potom fakt normalne povedat, vysvetlit, romanticke predstavy bokom) alebo na nich kasle.
Ono ked mu povies, dohovorite sa, ale v podstate potrebujes pocut kladne odpovede, mozno sa aj vzchopi a vymackne. ale ak nebude dost kladna odpoved, tak sa bojim, ze stracas cas. ja som sa tak tiez rozhodla rozist po takmer 5tich rokoch.
@zirafiatko tak super. S chlapmi je to tak, že keď moc riešiš, tak sa zasekne. Aj u nás to tak bolo a keď som sa na to vyprdla, tak ma požiadal o ruku. Proste čakal na to, kým to bude zase "prekvapko"
@zirafiatko ale čo odporúčam, začnite spolu skutočne bývať a trochu si to pred tou svadbou vyskúšajte.
@zirafiatko Inak co sa tyka tvojho prispevku, ze ste sa bavili s priatelom a on ti povedal, ze caka na vhodny moment, zasnuby tento rok a svadba na buduci rok na jesen. No asi ti nenapisem, co chces citat, ale mne sa to zda, zas ako take chlacholenie. Ste spolu 5 rokov a on caka na spravny moment? Uz ten prsten aj ma? Lebo chlap, ktory chce priatelku poziadat o ruku, ten spravny moment vytvori, vymysli vylet alebo prilezitost sam a necaka na nu. A preco svadba na buduci rok na jesen? Preco nie tento rok v lete alebo na jesen? No mne sa to nezda a ja byt tebou, s tymto by som sa vobec neuspokojila. Tym nemyslim, ze mas viac tlacit, ale moja rada, ak chces ist robit PhD. tak to urob... Ved PhD a manzelstvo sa vylucuju? Tvoje argumenty som si citala, ale skor sa o nic sama seba pokusis presviedcat a velmi na nom zavisis.
@natalkanasta mne to prislo, ze si to vymyslel pocas toho rozhovoru.
Neprajem jej to samozrejme, ale hned ma to napadlo. Ja mam s takym podobnym skusenosti na jednu knizku 🙂
Presne jak pises. Boli Vianoce, narodeniny, Valentin ( to by uz mal hadam kupene..) prilezitosti milion, ani vymyslat nemusel.
@natalkanasta
@catherinah Ja mám z toho presne rovnaký dojem, zase to len oddialil, svadba na budúci rok na jesen, preboha ved to sú ešte skoro 2 roky. Omg.
@alaguema
to ze ty sa s niecim nestretavas, neznamena to, ze to neexistuje.
Ja som vydata zena, ale nie hlucha a slepa a stretavam sa aj s "rypacskymi poznakami" na slobodne zeny, hlavne ak zena ma nad 35 a je slobodna. Staci, ked je nervoznejsia, nahnevana, a neviem co este a vela ludi to pripisuje tomu, ze nema chlapa.... no v skrytosti "zakomplexovana chudera"
Uz tu na koniku mozes citat, ak pozorne citas x prispevkov typu "urcite ti zavidi, je sama, nema rodinu..." a podobne, kde je jasne negativizovana zena ako stara dievka.
Nehladiac od pripomienok, ze nad 30-35 ostavaju slobodni len "chybni" ludia, to "najlepsie" sa co najskôr "vypreda" a zvysok uz nikto nechce....
Mam aj kamosky, co su slobodne a je zaujimave sa s nimi bavit o týchto veciach a to tuzia po rodine, manzelovi, detoch... ale kde pridu, tam len reci, ze naco caka, plodnost sa jej znizuje atd...
@mima4 ja si nemyslím že ona hovorí že to neexistuje...Ide len o to či si pripustiť také reči do tej miery že ťa to zdepta či ovplyvňuje...Tiež som z dedinky kde dievča nad 25 bez muža či deti bola stará dievka, "tolerovala" sa jedine študentka VŠ zo zasnubami ...Jezkove oči čo som sa ja napocuvala..."kamoška" čo mala blbé reči prestala byť kamoškou, susedy som odpalkovala tým že mne sa to páči a som na ženy( to už len boli pohoršene pohľady)...A zas keď som v 35 porodila 3dieta..Kto to videl toľko detí, a taká stará...😂 ... Neviem , naučila som sa selektovať ľudí,vrátane rodiny podľa toho či má ich spoločnosť obohacuje alebo ubíja...Lebo to či som šťastná nezávisí od nich, to je len moje rozhodnutie
Áno,sú kocky,ktorých sa to dotkne,nemajú sebavedomie či povahu ..Ale na všetkom sa dá pracovať... Neovplyvnis to ako ta posudzujú druhí ale ovplyvnia to či sa ťa to doktne a zraní...
@mima4 nič zvonku na teba nemôže mať efekt, pokiaľ to nemáš v sebe. To je zákon rezonancie. Niekto popisuje ako neskutočný tlak podrývačné reči kamarátok. Niekto to pustí jedným uchom dnu, druhým von. Mám zopár kamarátok medzi 30-tkou a 40-tkou, ktoré sú slobodné a mňa osobne nikdy nenapadlo, že by mohli byť pre mňa hrozbou (lebo hľadajú chlapa, ako tu niekto napísal), alebo že by museli byť nervózne z toho, že sú nevydaté a bezdetné. Iba dvaja rovnako uvažujúci ľudia, sa stretnú v tomto úsudku. Vrátane tej nevydatej, ktorá sama o sebe v tomto kontexte takto uvažuje. Inak by sa jej to nemohlo dotknúť, si myslím. Nervóznejšie a unavené bývajú aj mladé mamičky, ktoré sa celé noci nevyspia. Aj ženy v prechode majú svoje nálady. Aj muži v prechode...aj puberťáci, aj deti v období vzdoru. Ako už bolo spomínané - tých nálepok je koľko nechceš...Keby sme to mali brať všetko osobne a doslova, tak celý život neriešime nič iné.
kariéra + VŠ + PhD. je dobré pre ženskú, ale zas na druhej strane keby som bol na mieste chlapa kt. sa chce upísať 1 ženskej a s ňou žiť, tak by som nešiel do povedzme 25+ a starších.
Je lepšie sa milovať s veľa mladými ženskými než s jednou staršou, aj napriek tomu že je úspešná vedkyňa atď.
@alaguema Ty vychádzaš zo štyroch dohôd ale uniká Ti jedno. Si presvedčená o svojej pravde a tú tu prezentuješ ako jedinú správnu. Budem stručná, že človeka sa môže dotknúť to, čo má v sebe. Vkuse to obhajuješ. Tretia dohoda je, nevytvárajte si domienky, Ty tu spomínaš tie dohody a Ty si si vytvorila domienku. Najskôr si hovorila, že Ty si sa s takým niečím nestretávala a preto to tak nie je, potom si pripustila, že to tak môže byť ale zas s tým, že ľudia to berú osobne a sa ich to dotýka. Ak už do niečoho zahŕňaš duchovno, tak musíš vedieť, že ľudia sú nie na rovnakej štartovacej čiare a každý je vo svojom porozumení inde. A ak existuje nejaká pravda, je to len taká, ktorá je pre každého rovnaká a tou je len vedomie si existencie seba, inak sú to len koncepty. Okrem toho hovoríš z pozície vydatej ženy, ktorá má deti a ideš tu poučovať ženy o tom ako majú vnímať situáciu keď sa ich to napríklad dotýka, lebo sa s tým stretávajú opakovane. Jednoducho popieraš ich prežívanie, zľahčuješ ho. A poukazuješ ako to majú vnímať. Na to, že sa tu oháňaš duchovnom, Ti chýba schopnosť rozlišovať. Mne si napísala, aby som Ťa neoznačovala, takým spôsobom, že by sa ma to mohlo dotknúť, lenže mne je jedno, čo mne píšeš, ale to už si hrešila slovom... takže ak tu vytiahneš toltécke učenie, tak buď jeho živým príkladom.
@mandala77 nemusím byť ničoho živým príkladom len preto, že ty to chceš. Toto je diskusia, pochop to už konečne. Jej podstatou je výmena rôznych názorov a postojov. Inak proste diskusia nie je. Neviem, aký máš ty so mnou problém, ale skús si ho riešiť bez toho, aby sa ma do toho zainteresovala. Dík.
@janickacrazy
@catherinah
@natalkanasta
Ale veď ja nikde nepíšem, že sa chcem vydávať zajtra, ja chcem vedieť, s čím môžem počítať do budúcnosti, Pre mňa neni svadba ako samotná ceremónia dôležitá, skôr je pre mňa dôležité to, čo to znamená. Je pre mňa dôležité vedomie že si ma chce zobrať. Ja na ňom nevisím, žijem svoj život dosť nezávisle od neho, ako je to vo vzťahu možné. Neviem prečo tu mnohé nadobudli pocit že sa bez neho neviem pohnúť. Len preto, že chcem veci prispôsobiť tomu, aby sme mohli byť spolu? Veď to nerobí každá z vás? Prečo ste sa potom sťahovali k svojim partnerom, alebo sa vydávali? Asi lebo ste chceli byť spolu, ale nie preto že by ste boli na svojom chlapovi závislé (ak ste teda už nečakali s ním dieťa a museli ste sa na neho spoliehať že sa o vás postará)...kebyže uvažujeme takto, tak na svete niesu žiadne vzťahy, pretože do určitej miery je vzťah jeden veľký kompromis.
To som tu nepísala, a asi som mala, že do toho bytu sa presťahoval určite aj kvôli mne - od rodičov ísť nemusel, bývajú pár ulíc ďalej. Načo mu je samému bývanie v 3izbovom byte? Ja som nechcela s ním bývať od začiatku, pre moje čisté svedomie, nedokázala by som mu prispievať na bývanie v takej miere.
A že mu nemám veriť, keď sa vyjadril o nejakom konkrétnom termíne, len preto, že je to až budúci rok? Ja by som to tento rok videla tiež nie úplne realizovateľne, keď sa na to pozriem z racionálnej stránky. Robím na svojej záverečnej práci, budem mať štátnice, obhajoby, naozaj veľa práce (u nás to neni formalita) a on tiež vidí, koľko času s tým strávim. Neviem si predstaviť že by som teraz ešte musela vybavovať veci kvôli svadbe. Taktiež financie. Ja sa nechcem spoliehať na to, že mi svadbu zacvakajú rodičia, lebo hurá ideme sa svadbiť. Dohodli sme sa že začneme šetriť a aj sme si stanovili základný budget.
Jediné čo je, je to že tie zásnuby už mohli byť skôr.
@germaniawerks preboha toto čo je za argument? :D vlastne som to ani nepochopila...ty máš koľko rokov, že takto skvele zmýšľaš? :D
@mandala77 "vytrhuješ, oháňaš sa, vytváraš domnienky, chýba ti schopnosť, musíš vedieť že"...to sú tvoje slová, tvoj spôsob komunikácie, o ktorý ja nemám záujem, to si ty, nie ja. Ničím sa neoháňam. Spomenula som jedno z učení, ktoré ma zaujíma. Nikde nepíšem, že ja som ho zvládla a že ním na 100% žijem. Na rozdiel od teba, píšem všeobecne. To všetko, čo ty tu vyčítaš mne, je o tebe, nie o mne. Týmto to uzatváram. Naozaj nemám o tento druh komunikácie záujem. Jasnejšie ti to už napísať neviem. Áno, máš pravdu v jednej veci - teba sa dá asi len ignorovať.
@alaguema s Tebou je škoda reči. Ako si vstúpila do diskusie, tak si sa pohoršovala nad iným názorom. Všeobecne nepíšeš, písala si o tom, že Ty si sa s takými rečami nestretala keď si bola slobodná. Ale všeobecne vzťahuješ asi na to učenie - akože by si to mohol niekto pozrieť, ako že robíš tomu reklamu aby žena nebrala osobne, že jej to je nepríjemné ak je stále konfrontovaná s tým, že nemá muža a rodinu.
Samozrejme, neber osobne moje slová. Ide o mňa, ako inak. Vieš pekne od seba odraziť, ak Ťa niekto konfrontuje. S takým postojom sa určite dobre žije.
Keď Ty takto druhých rozoberáš na molekuly je to ok, keď ja konfrontujem Teba, máš s tým problém. Ignorácia je najlepšia zbraň.
@alaguema
ale aj ked si tie reci poznamky nepripustas, tak su tu a ty si v uvode niekde popierala, ze vôbec sa da s tym stretnut.
a druha vec, mozno 1 z 20 zien nad 35 + je vyrovnana s tym, ze nema muza a deti, ale ten zvysok (19) zien je primarne tuziacich po rodine, zodpovednom a dobrom manzelovi. Zeny boli stvorene pre davanie lasky, a materinsky pud sa nachadza u 98 % z nich, aj ked niektore sa snazia ho potlacat.
Takze je prirodzene, ze to velmi vela zien zranuje
@germaniawerks
neber to v zlom, ale o muza s takymi názormi, ako mas ty, by som ani neoprela bicykel...
@mima4 nenapísala som, že sa s tým nedá stretnúť, napísala som, že nemám podobnú skúsenosť a bolo to v reakcii na príspevok od moonlight, ktorá to teda vykreslila v poriadne čiernych farbách. De facto žena bez chlapa je nula. Ja som to takto nikdy nevnímala. Píšeme tu asi všetky veci, ktoré vyplývajú z našich vlastných skúseností, nie? Áno, boli nejaké poznámky na margo vydaja a detí, ale neboli mi nepríjemné. Skôr som mala dojem, že to bolo len také konverzačné a celé na nič, ale nič viac.
Tá druhá vec, to je to isté, čo píšem ja - to nie je primárne o okolí. Je to o tom, ako to vníma tá konkrétna osoba. Ak žena trpí tým, že je sama, tak potom je prirodzené, že ju každá poznámka na margo toho, zraňuje. To predsa nikto nepopiera. Ale sú aj ženy, ktoré tým netrpia. A tie musíme presvedčiť, že by rozhodne trpieť mali, alebo o čo tu ide? Myslím, že je pozitívnejšie dodať si sebadôveru a nie sa utvrdzovať v tom, že bez chlapa si neškrtneme.

@popolusska vieš, keby som bola 100 percentne zdravá, tak by som zmýšľala úplne inak, tým že sa borím s diagnózou musím byť realista, pre mňa môže byť po DS už veeelmi neskoro
áno, DS je platené, je tam štipendium, ale nie vysoké a z toho človek normálne nevyžije tak aby si mohol ešte aj sporiť, hlavne ak má bývať sám niekde na priváte (čo by som ja musela, pretože žijem inde ako študujem)
v akejkoľvek inej práci, aj mimo odboru by som zarobila slušnejšie....chcem tým povedať že človek musí mať pre tento odbor obrovské pochopenie u blízkych, najčastejšie si tak ludia nájdu partnerov z brandže, takže je to voľba buď kvázi "normálny" život alebo žiť vedu ako poslanie