Ako sa mám zmeniť, keď som veľmi citlivá?

@traffic presne tak ako vravíš..navyše, ono to platí tak, že ak sa , a teraz budem s prepáčením trošku vulgárna, človek považuje za hovno, tak sa všetci k nemu budú aj tak chovať.. ☹ nejaká tá sebaúcta musí byť, a nedať si skákať po hlave od všetkých a nenechať sa pohltiť strachom a trápením..ja to bohužiaľ nedokážem, zatiaľ

@traffic ja placem aj pri citlivej reklame,pri objatiach ľudí čo sa dlho nevideli...ked som odchadzala z pôrodnice som celú cestu plakalA..od šťastia...od pôrodu som strasne prexitlivena..celý krst malej som preplakala...placem pri šťastných aj smútnych koncoch filmov..placem ked vidim ako moj partner drží za ruku našu dcerku a spolu cupitaju...on si to uz nevšíma. Iba sa na mne smeje...no čo zase slzicka vyletela 😀 mne to nevadi..aspoň vnímam a cítim viac...

@limetka713 ja som tiez racica ako hrom.. Ako keby si o mne hovorila.. utiahnuta, hanbliva, nepriebojna, bojazliva.. ale ja som sa aj velmi dlho hnevala na seba, ze som taka.. zavidela som inym, ze su taki otvoreni, ze lahko nadvazuju priatelstva, ze sa vedia ozvat a su odvazni. Teraz je to trosku lepsie ale stale sa neviem uplne prijat a mam pochybnosti o sebe..a to ako vsetko prezivam, o tom ani nehovorim, neskutocny vnutorny emocionalny svet , az ma niekedy ide porazit zo samej seba 🙂 ale ako citam, som rada ze nie som v tom sama a ze nie som az taka divna 🙂

Ahojte dievcata som rada,ze nie som sama... Aj ja ako keby som citala o sebe samej... Stale si hovorim,ze to sebavedomie naberiem a budem sa mat lepsie. Budu ma ludia vnimat, budu sa mi viac vazit... No stale to neprislo... 😔 😔 😔 😔 😔 . Som rada,ze je tu takato tema ,budem velmi rada ju sledovat... Pekny vecer 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂

@dossy ja tiez pri vsetkych filmoch placem, ale vtedy mi to pride v pohode a som rada, ze zo seba vyplavim nadbytok energie aj sa uvolnim a aspon sa trochu precistim, ale veru pri filmoch si uvedomujem, ze som zdrava aj moja rodina je v poriadku a ze som najstastnejsi clovek na svete, lebo mi v podstate nic nechyba a zatial mi vsetko vyslo co som si priala, akuurat si vzdy spomeniem na deti, ci som im neublizila v ten den a ak nahodou ano, tak prehodnotim situaciu,ktora sa stala a ako to budem riesit a hlavne na druhy den sa im snazim vsetko vynahradit
@majka1171 ako pises aj ja niekedy citim, ze ludia si ma vobec nevazia a zametaju so mnou, lebo nie som priebojna,
ja osobne obdivujem silne osobnosti,ktore si dokazu povedat svoj nazor a presadit sa a myslim si, ze taki ludia to maju v zivote lahsie

@traffic presne taki ludi to maju jednoduchsie a bohuzial mam take aj kamaratky . Ako keby mi brali energiu.

Ahojte baby, tak ja sa pridávam do klubu ☹ tiež som veľmi citlivá a hneď pri nejakom probléme,hádke..atď. najprv plačem, ale potom sa upokojím a dokážem aj oponovať a dosť nahlas..no už je niekedy neskoro.
Vekom sa to zlepšilo,no ako malé dieťa som za všetko plakala..
Mám dcérku a vyzerá to žiaľ, že asi bude po mne - za všetko sa rozplače, snažím sa ju posmeľovať,aby sa nebála a hlavne aby si nedala od ostatných detí jej veku "skákať" po hlave..
Ja som strelec a dcérka je rak.
Ale mám v tomto oporu v manželovi - ten ma naučil menej sa všetkého báť, ja som napriklad aj nerada chodila po úradoch niečo vybavovať,zvlášť keď sú tam samí Najmúdrejší ľudia,čo na vás pozerajú,čo tam chcete a čo otravujete..som odvážnejšia v jednaní s cudzími..ale paradoxne pri najbližších,keď je konflikt,tak plačem-hlavne pre to,že sú mi ľudia blízki a mne je ľúto,že sa hádame 😢
Ale tak treba hlavu hore, je to naša povaha a sú aj oveľa horšie-si myslím 🙂

@jamimija aj ja som strelec 🙂

jaaaaj baby, presne všetko čo ste tu popísali akokeby bolo o mne, ale je fajn vedieť že aspoň nie som jediná taká, lebo ja si ozaj niekedy pripadám aj divná kvôli tomu, ja som totiž vyrastala medzi samými baranmi /mama, otec aj brat, samozrejme ja musím byť ryba 😠 / aj kamarátky som mala väčšinou také papule, priateľov tiež a ja taká citlivka tichá medzi všetkými.
Inak nepostrehla som tu nejaké vaše skúsenosti s prácou, lebo ja mám aj v tejto oblasti dosť problém, že nie som priebojná a tak a dosť ma to aj v tomto smere obmedzuje.

Ahojte,ja mam takisto tento problem,ale už sa na seba za to hnevám,že to neviem ovládať. Stačí ,že sa trochu kôli niečomu rozruším a už máma slzy v očiach. Môj manžel si už myslí,že ho plačom vydieram :(

tiez som mal taky problem.......pomoze psychiater.......citim sa ako vymeneny.......predtym bol zivot v troskach

Baby, a aká bola vaša výchova v detstve??Lebo takéto depresívne, precitlivelé typy mali zlé detstvo najčastejšie a to v tom zmysle že mali často až týrajúcich(najmä psychicky) rodičov, ktorí ich ponižovali, zosmiešňovali, zahanbovali, príp. bili a inak neprimerane trestali...viem to od psychologičiek, ku ktorým som chodila od 18r., keď som už vedela že so mnou nie je niečo v poriadku...presne ako píšete-precitlivenosť, plus k tomu sklony k pesimizmu, smútok(ja už posl.7r. beriem AD a je to TROCHU lepšie), neschopnosť byť dlhodobe spokojná, vždy po čase vidieť len tie negatíva, a hlavne nízke, zúfalo nízke sebavedomie, neistota takmer vo všetkom čo urobíme, a ešte "bonus"-totálny nedostatok energie, až "lenivosť", najradšej spíme, úľava keď je "konečne večer, keď už nás nič nečaká" a najhoršie je ráno, že "ach, ďalší deň"...chcem sa opýtať, je nás viac takýchto??? Ako s tým žijete??

@svetluska131 No, tento prispevok akoby si cely pisala o mne, jedine, ze neviem, ci som mala zle detstvo...myslim, ze ani nie, akurat, ze moj otec pil...Tiez uz beriem AD a myslim, ze mi je z nich lepsie, aj mi pomaha psychologicka...tebe ako pomahala sa vyrovnat s tym detstvom?.... a vlastne ako si prisla na to, ze korene su este z detstva? pamatas si tie veci, lebo ja si vela veci nepamatam...akurat este to, ale to aj z maminho rozpravania, ze ona nemala moc casu sa nam venovat, lebo cela domacnost bola na jej pleciach, plus este chodila do roboty na smeny a otec ten mal problemy s alkoholom a po praci takmer stale spal, vtedy sa o nas starala babka....

@svetluska131 presne ako pises.. Plus potreba vsetko kontrolovat, analyzovat, resp. mat kontrolu nad situaciou. Cele je to maximalne vycerpavajuce (asi preto ten nedostatok energie). A rozhodne neschopnost byt stastna dlhsie ako 5 minut.. Teraz to trochu parafrazujem, ale u mna to je taky priemerny cas, kym si najdem nejaky dalsi podnet, ktoreho sa bojim a trapim sa s nim.. Zijem s tym tazko. AD neberiem, ale niekedy ked mi je zle, veeeelmi ich zvazujem.

@gretyka ako som nato prišla že je to z detstva-no lebo to neprestávalo, tie vzťahy v rodine stále boli zlé, mala som len matku, ktorá ma -neviem prečo-až nenávidela a pohŕdala mnou odmalička(aj to mi potvrdili, hoci dovtedy som si bola istá-ako ma vždy matka sfúkla-že JA som tá chybná, ja môžem zato že ma bila, kričala, potom popierala že ma bila a že si to vymýšľam a tak-a toto robí stále. Medzičasom už vieme aj to, že ona je psychopat,(od psychiatra) tj. dg.Porucha osobnosti, a nikdy sa nezmení,a psychologičky mne pomohli tak, že som nabrala odvahu na jediné, čo som s tým v mojom prípade-urobiť mohla-úplne som sa od nej odstrihla(otca som nemala)-mala som23rokov, a teraz mám 39.Za tie roky s ňou nie som v kontakte takmer vôbec(až na krátke3-4razy)a urobilo to s mojou vyrovnanosťou divy.Tj.aká som teraz je úspech oproti tomu aká som bola od detstva po prvé roky dospelosti.Plus som na tieto témy veľa veľa čítala, vždy som cítila, že chcem prísť nato PREČO...aj som nato prišla a zdalo by sa že už sa viac urobiť nedá...ale trápi ma že stále nie som "zdravá"-aktívna, optimistická, a hlavne SILNÁ.Veľmi am to v živote obmedzuje, cítim, že by som mohla byť dávno niekde úplne inde, keby som sa nemusela roky "učiť" normálne fungovať namiesto iných vecí, ktorým sa mohli venovať ľudia, ktorí sa to učili bez problémov od detstva...takto neustále bojujem-a nemám pritom na nijaký boj síl!!!-s pocitmi "BOJÍM SA" a "NEVLÁDZEM"...tieto 2pojmy vystihujú celý môj života NEDOKÁŽEM(opäť nevládzem a bojím sa)z nich vymaniť.Ten nedostatok energie ma veľmi obmedzuje☹ A ten pocit že som stále a na všetko SAMA-bez rodiny, mi ešte znásobuje strach zo života☹
Chcem sa opýtať, ako je to s vašimi partnerskými, a pracovnými vzťahmi s touto "anamnézou"???☹

@vege1 presne -potreba všetko analyzovať a mať vo veciach "jasno", plus neskutočná nerozhodnosť vo všetkom☹ Plus-bez AD aj veľmi silná hanblivosť pred ľuďmi, strach z výsmechu,z neobľúbenosti, z agresivity, neschopnosť tomu čeliť- lebo zas "nie je sila" ... s AD aspoň toto je výrazne zlepšené, ale to ostatné pretrváva.
Mňa trápi s pribúdajúcim vekom to, že s takýmito vlastnosťami( sebaľútosť, precitlivenosť, egocentrizmus, nespokojnosť po "5min." ako píšeš), neschopnosť prispôsobovať sa ma úplne diskvalifikuje v zdravých partnerských vzťahoch...všetky moje vzťahy skrachovali a nečudujem sa. Podľa hesla "nevyrovnaný si nevyrovnaného hľadá" vždy skončím s nejakým podobne "defektným"jedincom, tj. to je odsúdené na neúspech.Ktorý zdravý, pohodový vyrovnaný silný chlap by chcel "do tandemu" trosku???? Takto to vidím keď bilancujem a som z toho smutná. Ako je to u vás??? Som sama "takáto"?

@svetluska131 Ani nevies, ako ta chapem. Baby, ja som si pomaly myslela, ze ja som jedina "vadna" na svete a vsetci okolo su ok... U mna to tiez ma korene v detstve, ale je to velmi velmi zlozite. Som presvedcena, ze rodicia mi nechceli zle a robili ako najlepsie vedeli, ale rany na dusi mam velmi hlboke a obrazne povedane, nechce sa to zhojit :o( Ja mam obrovske stastie, ze mam mojho manzela, bez neho by som bola asi nahrata. Ale co vam poviem, trpi pri tychto mojich stavoch, ci ako to mam nazvat. Snazime sa o tom vela vela rozpravat, aby mi ukazal, ake iracionalne strachy dokazem mat, ale pomaha to len ciastocne. A je to pre neho vycerpavajuce. Kto by chcel mat doma vecne smutnu, ustrasenu a vyplasenu zenu? Musi ma fakt velmi milovat, ked to po tolkych rokoch nevzdal. Inak (odhliadnuc od vyssie popisaneho) mame pekny vztah.

@svetluska131 a urcite nie si troska odkazana na neuspokojive vztahy!!! Kazdy si zasluzi partnera, ktory ho bude milovat. A ako pises, robis pre zlepsenie svojho stavu maximum. Neviem, ci mas skusenost aj s psychoterapiou - ta je na tento typ problemov dost ucinna, ale je to beh na dlhu trat (par rokov)

@svetluska131 aj ja patrím žial do tejto skupiny 🙄 tiež som taká odmalička..a čo píšeš ohladne tej lenivosti a že Ta nič neteší atd... a hlavne,tiež nie som s ničím spokojná,,vždY a znova si nájdem dôvod na nespokojosť a trápenie nad maličkosťami 😠 ☹ inak ja beriem AD 5 rokov kvoli PP ..takže u mna je citlivosť obrovskááá..momentálne sa snažím vysadiť paroxetin,,,našla som si také uvahy o sile podvedomia vyrovnať sa so psychickými problémami sama,,vo svojej hlave 😔 😔 😔 pomocou pozitívnych myšlienok a vsugerácie,,že sú to len moje pocity,myšlienky..nie je to "skutočné" a nehrozí mi žiadne nebezpečenstvo..lebo skutočne som už na dne s braním liekov,,nie som to proste ja..a mučí ma to,že mám takto žiť ... chcem byť ako predtým.. no to už asi nepojde...strašne som ovplyvnená sama sebou,svojími negatívnymi myšlienkami,pocitmi.až hrúúza.... ach,,ako sa len toho zbaviť....

@vege1 nemám, je to myslím časovo-a už aj väčšinou finančne-náročné...neviem, a bohužiaľ si naisto nemyslím, že "každý má právo na uspokojivý vzťah"-nato ho nemáme až príliš mnohí....bohužiaľ☹
Skôr je to otázka šťastia, náhody, alebo/aj osobnostných predpokladov, ktoré v mojom prípade nie sú práve najlepšie...

@rondicka veď to, že to ničí, a nevieme sa toho zbaviť...neviem si v praxi predstaviť ako sa to dá sugesciou, hoci tiež som o tom čítala...ale pochybujem že sám človek to dokáže...teoreticky sa dá jednoducho "odhodiť problém" ktorý je "len v hlave"-ale on sa tam ako magnet stále a stále vráti,akoby bol na gumke...aspoň moja skúsenosť je taká

@rondicka A prečo chceš vysadiť paroxetin?

Ach baby, ja uplne zasnem!
@vege1 Aj Tvoje prispevky, akoby si o mne pisala...aj s tou kontrolu aj s rodicmi. Tiez si myslim, ze mi nechceli zle, vychovali ma ako najlepsie vedeli, ale boli "tazke" vztahy v rodine, rozne tazke zivotne situacie a aj to ich poznacilo. Chvalabohu mam chapaveho manzela a on bol pre mna v zivote ten prvy vo vsetkom. Snazi sa ma aj chapat, aj ked on to nechape, co citim, lebo on ma ine zmyslanie, je optimista a vsetkemu sa dokaze tesit. Ja mam zo vsetkeho strach. Takmer pri kazdej prilezitosti vidim to zle alebo sa obavam toho zleho. Aj ja dufam, ze to so mnou vydrzi.
@svetluska131 Ako sa da s tymto vsetkym bojovat alebo zmenit si zivoty?

@svetluska131 lebo mne už nepôsobí tak,ako na začiatku..som z neho ako zmeravená,,nič sa mi nechce robiť,,ani osprchovať večer 😝 😝 celkovo ma už tak utlmuje,a okrem toho,mám z neho také "agresívne" sklony,že by som len zle robila každému,,samozrejme slovne..neviem,,mne na začiatku velmi pomohol,ale asi tak po 3 rokoch, sa mi už zdalo,že má vela nežiadúcich účinkov,,hlavne zabúdam ,,kolkokrát niečo urobím a za 5 min neviem,,či som to spravila 😀 alebo napr. som nevedela ,či som si dala lieky..aj ked na to,,na čo je určený,,vtom pomáha dodnes,,ale zasa pribudlo vela iného,ja by som sa ho chcela zbaviť kolko to len pojde...trápi ma to,že mám byť stále na liekoch 😢 😢

@svetluska131 presne ,vracia sa to.. žiaľ.. no ani ja netuším,ako to budem zvládať..sú dni alebo lepšie povedané pocity-myšlienky,,ktoré odídu,ked začnem premýšlať nad niečím iným..ale taký fest panický atak..uf neviem,ako prežijem..pretože vtedy to je nenormálne silné..neviem,či predýcham..v poslednej dobe som už dýchala do sáčku,,najhoršie vtedy je,si ukludniť myseľ a veru to nejde tak ľahko..ja som si na nete prečítala velmi dobrú knihu od českého psychiatra:"Panická porucha a jak se jí zbaviť" je to písané na PP ,,ale celkovo to je i o úzkosti a ako sa dajú zvládať tieto záchvaty paniky.... ono sa mi to lahko napíše,,ked sama viem,,že to až tak ľaké určite nie je.,lebo už som párkrát vysadila liek na 1-2mesiace a potom šup zasa som bola tam,kde predtým 😝 😝

@svetluska131 výchova bola v pohode, bola som ockov miláčik, akurát že zomrel. a nemám sklony k pesimizmu, som pesimistka... a vkuse by som spala... cez víkendy chrápem doobeda 😒 nejak vtedy nemám motiváciu vstať z postele... cez týždeň musím - do práce... a až taká precitlivená nie som - vďaka mojim úžasným vzťahom s mužmi, ktoré ma pekne zocelili... skôr mám sklony k agresivite, a nielem slovnej 😀 ako s tým žijem? žijem. lieky neberiem. mám dosť iných liekov, AD nebudem brať.

@gretyka @rondicka @svetluska131 @maria1989 baby ja sa s tymto marazmom borim uz dlho a jedine na co som s urcitostou prisla je, ze toto vsetko suvisi s negativnym vnimanim seba samej, nizkym sebavedomim a nedostatkom sebaucty. No.. Lahko sa to pise ale tazko sa s tym nieco robi :o( Ja to skusam prostrednictvom terapie, ale ako svetluska spominala, je to drahe a casovo narocne.. Ale na druhej strane, zazila som vdaka nej uz aj jedno krasne obdobie. Len potom som zas dostala atak a navyse som este aj potratila.. Tak sa v tom teraz zase veziem uz cca pol roka. Neviem.. Dufam, ze aj ja este v zivote zazijem nejake stastie, lebo uz fakt nevladzem.

@vege1 presne ťa chápem. ja si šťastie robím drobnosťami - tak skús sa venovať niečomu, čo ťa baví...mne k tomu stačia moje zvieratá, kvety o ktoré sa starám - každý deň tak mám dobrý pocit, že som niečo fajn urobila... ale na rozdiel od teba sa extra netrápim, lebo si myslím, že šťastie nie je trvalé, sú to len chvíľky... podstatná je akási spokojnosť = vyrovnanosť so životom

@vege1 tak to ti držím palce a daj evdieť ako to ide...ja už tiež rozmýšľam, či nedať šancu psychoterapii napriek všetkému...keď aj ty píšeš že si vďaka nej mala už aj dobré obdobie...uvidím a držím ti palce 🙂