Ako sa motivovať a nájsť zmysel života?

Já ti nevyčítam, já ti len hovorím. Baví ma čítať problémy druhých, aj to je vlastne akoby telenovela. Práveže som v podobnej situácii len já to už beriem športovo. Z niektorých situácií nieje cesta von. To je také že ťa idú zabiť a ty si môžeš vybrať iba či ťa majú otráviť alebo zastreliť. Dám príklad zo života: Sme s kamošom niekde v bare: je tam baba čo sa nám páči. Kamoš sa bojí odmietnutia tak ju neosloví, ja sa nebojím tak ju oslovím, ona ma pošle dokelu a ideme domov naprázdno. Výsledok je pre oboch rovnaký len kamoš bol ušetrený odmietnutia. Ja (možno aj ty) ostanem takisto navždy sám ako zúfalci čo sa neustále sťažujú že ich nikto nechce akurát s tým rozdielom že ja som sa už s tým zmieril a oni ešte stále dúfajú. To sú proste veci pre mňa nedosažiteľne tak načo budem riešiť. Tak ostáva len vybrať si menšie zlo, teda že zmierim sa s tým že takto to je, ako stále dúfať v nemožné a sklamávať sa každú chvíľu.

@babkaland a ty si v akom veku, ked si taky rezignovany?

@0silvia0 ja už vo veľmo veľkom. Ovela viac ako tá 28 ročná. V tom veku ako autorka som ja veselo vymetal akcie a randil o stošesť, len ako som už v iných témach spomenul, bol som ako rybár čo chodí pravidelne na ryby ale nikdy nič nechytí. Darmo sa snaží, stále vyťahuje prázdne háčiky. Takže v rámci 30 rokov skúšania by to už každého omrzelo. Tak ten rybár si uvedomí že toto mu nejde a musí sa s tým zmieriť že ak chce rybu, musí si jú ísť kúpiť, lebo uloviť ju nevie aj keby sa rozkrájal. Tak aj ja si užijem druhé pohlavie len keď si ho zaplatím. Človek začne s prvými láskami okolo 15-16 a do 35 sa mu nič nezadarí aj napriek úsiliu, tak verte že už by každého prešla trpezlivosť. Ja by som mohol knihu vydať o odmietnutiach. Ale téma neni o single ľuďoch. Len rekú že aj ja som si prešiel tým obdobím keď som nechápal prečo to nejde, načítal som kopu článkov od všelijakých vzťahových mentorov, robil som rôzne prieskumy, štatistiky, a nič nepomohlo. Tak teraz som už rezignoval, proste neni to pre každého, tak som sa s tým zmieril. Mám už po 40-ke, keď som sa mladý nikomu nepáčil, tak ako starý chren už dopľom nie. Ale vlastne keď človek rezonuje na vzťahy tak mu odpadne kopa vecí a starostí.

Kde je pralinka? Som myslel že sem písala. Hej dze si scem sa stebú povyprávat.

Za 10 dní mám ovuláciu 😀

Prišla dcéra. Mama vstaň hore lebo prišiel jojka. Jaaaj mondom ako vyzerám? Ani vlasy nemá učesené, ani mékap na tvári…

@babkaland moj nebohy dedko hovoril, ze do kazdej motyky sa rucka najde. Tak niekde si robil chybu, ked si nejaku za tie roky neulovil. Mal si sa nejakej kamosky spytat, ako posobis na zeny. A vek 40+ nie je velky vek, nerob zo seba deda. Ja mam 50 a babku zo seba nerobim.

@0silvia0 to je ekvivalent na každé vreco je záplata či ako. Recenzie mám na seba od kadekoho: vraj pôsobím odporne a odpudzujúco. V lepšom prípade že pôsobím strašne detinsky, že mám dospieť. Ako autorka. Ale nikto nedefinoval čo obsahuje pojem dospej. Ja dávno viem že čo sa vzťahov týka, tam si ani neškrtnem. Tak som sa s tým zmieril. Čím skôr tak urobia aj ostatní, o to lepšie pre nich.

@babkaland tak fajn že si to prijal a vieš s tým žiť😉

Sisa dám ti živý príklad z dneška. Išiel som vlakom a jediné voľné miesto bolo vedľa mňa. Prisadla si mladá žena. Nič som jej nerobil, počúval som hudbu, mal som slúchadlá a v ruke mobil. Keď vystúpilo viacero ľudí ona si hneď odsadla. Na jednej zastávke si sadol vedľa nej pekny chalan, a od neho si už neodsadla. Ja vyžarujem asi nejakú tak zlú energiu že ľudia odomňa bočia a jediní kto sa mi prihovorí sú rôzni asociáli (takí tí týpci čo sa zvyknú motať okolo stanic, obchodov, posedávaju v parkoch) iba oni sú akosi voči tomu imúnni.

@babkaland zlate, ze nic som jej nerobil🙈

Nesťažujem sa, len konštatujem. Hygiena je samozrejmosť. Mám nadváhu áno. Ale videl som kopec obéznych ludí s priateľkou. Takže v tom to nebude. Asi nejaké zlé vyžarovanie alebo tak. To neviditeľné. Nechodím otrhaný neumytý alebo tak. Proste len pôsobím odporne a nechutne (to citujem ludí čo mi dali feedback) ale nie z takého hladiska že by som smrdel od potu ale tak celkovo to vyžarovanie ako máte hento že niekto je charizmatický že proste pocitovo vám je sympatický ale neviete povedať prečo, proste má to vyžarovanie. A ja mám opak toho. Že ja odpudzujem. Ale pokial sa s tým vyrovnáme, tak je dobre.

Idem na mekáč do Petržalky. Nejdete niekto? Lúky 2.

Niekto sa ide dobre opiť a ja na mekáč 😉 Feťáci a bezdomovci to je iná vec. Oni sa absolútne takýmito vecami nezaoberajú. Ale čo sa týka hygieny, nemám vredy atď. Proste niekto je taký že pozrieš naňho a čistý ťuťko, mamľas… Proste že taký nezaujímavý, nemastný, neslaný. Že normálne civilizovaný človek že žiadny feťák či starý alkáč, len akurát je taký nezaujímavý, nepríťažlivý. Čo mu ženy furt povedia že je len kamarát. Proste nemá sexappeal. Nepriťahuje opačné pohlavie. Taká šedá myš. To platí pre obe pohlavia.

Keď sa vrátime k zakladajúcemu príspevku, tak sa tam spomína že:

“ale môj život akoby zmysel nemá. Nežijem. Chodím len do práce a domov, potom zbehnem za známimi. A dokola. Nikam to nespeje. Nedokážem sa motivovať, nedokážem dosiahnuť taký pokoj na duši, že to môže byť aj takto. Že nemusím viac predsa, niekomu niečo dokazovať. Že aj obyčajný život, je život. Len akoby tá zmyslupnosť a uspokojenie neprichádza”

Takže k tomuto aj pasuje čo ja hovorím. Že kto sa s tým zmieril, vidí zmysel aj v tom čo ty voláš “iba do práce a domov občas za známimi” veď ja mám presne to a vždy som si myslel (aj myslím) že som šťastný človek. Má život zmysel. Aj maličkosti že cestou z práce zájdem na burger, na čínu, idem na návštevu, tam pokecáme, dáme grilovačku, pozerám strašne veľa televízor. Spravodajstvo, publicistiku, serialy, filmy. Aj jednoducho vyzerajúce môže byť dobré. Nemám prečo ma prázdno na duši či čo tam ondíš okolo teho. Dobré je šecko tag ako je.

Na Dunaji zacali plavbu ľoďami z prístavu sa dá ísť 4 trasami. Do Komárna, na Gabčíkovskú priehradu, popri Bratislave a na Devín. Ja sa teším a pôjdem. Vždy sa niečo dá. Skočím do Bory Mall pozriem nejaký film v kine, potom sa najem poriadne v bufetoch. Ja si život užívam aj keď je taký aký je.

More minule som v cukrárni bol. Fajnovo som si dal pralinky a zákusek, horúcu čokoládo se šlahačkú. Volakedy si dám Milk Shake. Furt niečo je. Fajne som si na kebaby chodím. Radosť žiť. Na račánskom mýte je akcia na kebab ináč. Alebo na trnavskom? Bol som na oboch, kúpil som si veci v slovenke a videl som tabulu že akcia na kebab.

Zvyknem si požičat Bolt alebo Tier kolobežku. Fajnovo si naskenujem, troškáj sa povozím na tem. Je to haluz. Len tie zdielané bicykle nevím dójst na to jak sa požičávajú. More aj plno cyklistov išlo cez devínsku novú ves, čo ide to oné že do práce na bicykli čo propagujú. Já radšej idem s MHD je to pohodlnejšie ale je to haluz zakýval som im z autobusu… No vidzíš a mám ja pritem šeckém čas nad hentakýmato vecáma uvažuvat?

Ked som mala 27-30 bola som uplne neukotvena v zivote, bez zavazkov, v podnajme, bez frajera, rutinna nudna praca kde som uz bola dlhsie ako bolo treba. Zaroven to bolo uzasne obdobie kedy mas ten “luxus” skumat co ti zivot ponuka, co ta bavi, kto ta bavi, formovat si svoju osobnost, nazory, postoje, skusat nove veci, konicky, kruzky, koncerty, experimentovat, objavovat. Bez tohto obdobia by som nebola tym kym som dnes. Vyuzi to. Je mozne ze ked by si si tento svoj prispevok precitala za 5 rokov moze byt vsetko inak. A konecnom dosledku vacsina z nas vedie obycajny zivot ale je neobycajne jedinecny.

Treba si uložiť link na to. Téma zapadne ale zostane. Veď velakrát nájdem 5 a viac ročné témy či už googlom alebo tie odkazy dole pod témou. A potom si urobiť taký research.

Ako inými? Akože ludia ťa využívali? Furt len ty si pre nich všetko robila a oni pre teba nič?

A ešte si dajme doplňujúcu otázku:

Tu je myslené to, že človek sa nikam nesposúva a stále má pocit že by už mal byť inde ale nieje. Je to len pocit, lebo v skutočnosti to je subjektívne.

A potom je tu tlak okolia ktorý akokeby chcel diktovat trendy, že v tomto veku máš mať dieťa, v tomto už úplné rodinu, v tomto už nasporenú XY sumu… Ale kto tie ciele vytyčuje? Prečo to tak má byť? Ak je človek minimalista a je spokojný s tým čo je, tak kde je problém. Neni žiaden predpis že kedy aká méta v živote má byť.

Ak sa bavia rovesníci: ja už mám toto, ja už hento, a vtedy ak príde na rad otázka: ty máš čo dosiahnuté? Si s tým stavom spokojný? Áno som. Notakpotom všetko v poriadku.