Ako sa vyrovnať so smrťou maminky?

Ked nahodou si z presova viem ti tie knihy pozicať

Och a teraz chyta depka aj mna pri tej predstave. Uprimnu sustrast 🥲🖤

Mne mamka zomrela, v októbri to budú 3 roky stále je to pre mňa ťažké. Prvé skoro dva roky som plakala veľmi veľmi často.Boli sme dennodenne spolu, chodili spolu na nákupy, veľmi nám pomáhala a odišla nahle nečakane ja som do poslednej chvíle verila ze to dobre dopadne ale nedopadlo. Bola som u psychológa 2x a stále rozmýšľam nad tým rozmýšľam že ešte pôjdem len chcem nájsť iného. Kupila som si knihy zivot po strate a podobne .No ci to nejak extra pomohlo nemám ten pocit . Je to ťažké ,chyba mi neskutočne a nikdy neprestane,myslím na ňu každý deň. .Poradiť velmi neviem asi to chce len čas ale mamka neprestane chýbať nikdy a vždy to bude bolieť aspoň ja to aj po tako čase takto cítim

viem ako ti je, pred 5 rokmi som toto zažívala. Sama som vyberala truhlu, smutocne oznamenie, pesnicku na pohreb, všetko...aj šaty, moja mamka ich nemala nachystané... stále mi chýba, občas sa mi s ňou sníva... ja som bola s ňou do konca.
každé Vianoce, Velku noc má na stole vyhradený tanier ako by bola s nami. je to veľmi ťažké, ale Boh ti dá silu🙏❤️

prajem ti vela sil. :(
mne umrel brat nedavno , a ver ze nie je dna kedy neplacem.
psychiater/ psycholog.
maminka mala kolko rokov.
mas rodinu , drzite pokope?
je tusim 5-6faz smutku, mne sa tie fazy aj prelinaju

a Vianoce? to bude navzdy pre mna uz len slzave udolie, ani tatinko ani on , uz nikdy nebudem ako predtym, velmi ma to poznacilo.

Si veriaca ... písala si, že zomrela v nemocnici, zrejme mala zdravotné problémy ... už je jej dobre ... nič ju nebolí, nič ju netrápi ... Boh dopustí, no neopustí ... musíš byť na kolenách, aby si dokázala vstať a aj keď so zmrzačenou dušou ísť ďalej ... nájdeš silu, Boh Ťa aj v tejto smutnej chvíli podopiera, je s Tebou ... teraz v apríli bolo 8 rokov ako mi odišiel ocko - môj najlepší priateľ, moje útočisko ... nie je dňa, aby som si na neho nespomenula ... časom to prijmeš, zmieriš sa s tým ... každá rana musí vyhnisať ... i tá na tele, i na duši ... ak budeš mať pocit, že to nejde, vyhľadaj odborníka, pomôže Ti, nie je to hanba.

@janinah tam som bývala, ale už nebyvam. Ale poprosím názvy

tak moja mamicka zomrela ked dcerky ,mali 19 mesiacov a 6 tyzdnov - nemohla som sa zlomit, ale smutok je stale...uprimnu sustrast 😢

Keď zomrie mama, často to cítime, akoby odišla časť nás samých – niečo veľmi hlboké, čo sa nedá úplne pomenovať. Mama býva prvým bezpečným miestom, prvým hlasom, dotykom, istotou. Je to vzťah, ktorý nás formuje od úplného začiatku.

Jej strata môže priniesť pocit prázdna, zraniteľnosti, akoby sa roztrhla neviditeľná niť, ktorá nás držala. Neznamená to, že prestaneme existovať, ale niečo sa v nás zmení – možno navždy.

Smutok, ktorý príde, nie je známkou slabosti, ale dôkazom lásky. A hoci časom bolesť môže ustúpiť, spomienky, láska a vplyv mamy v nás zostávajú – niekedy ticho, niekedy veľmi hlasno.

Úprimnú sústrasť k strate Vašej mamičky. Smrť blízkeho človeka, zvlášť rodiča, je jedna z najťažších životných skúšok. Neexistuje správny alebo univerzálny spôsob, ako smútok prežiť – každý má svoj vlastný proces. Tu je niekoľko rád, ktoré by Vám mohli pomôcť zvládnuť toto ťažké obdobie:

1. Dovoľte si smútiť
Smútok je prirodzený a zdravý proces. Nebojujte s ním – plačte, kričte, buďte ticho, spomínajte... nech je to čokoľvek, dovoľte si to prežiť.

Nečakajte, že „to prejde“ za týždeň či mesiac. Smútok nemá pevný časový rámec.

2. Nebuďte na to sama/sám
Hovorte s rodinou, priateľmi, ľuďmi, ktorí mamu poznali.

Zdieľané spomienky môžu pomôcť a priniesť útechu.

Nebojte sa osloviť psychológa alebo terapeuta – sú tu práve na takéto situácie.

3. Píšte si denník alebo listy
Môžete písať listy mame, zaznamenávať spomienky, veci, ktoré by ste jej chceli povedať.

Pomáha to uvoľniť emócie a uchovať si dôležité momenty.

4. Starajte sa o seba
Jedzte, spite, hýbte sa – aj keď sa Vám možno nechce.

Rutina pomáha udržať aký-taký pocit istoty a rovnováhy.

5. Vytvorte si vlastný rituál na rozlúčku
Môže to byť zapálenie sviečky, prechádzka na jej obľúbené miesto, vytvorenie fotoalbumu alebo jednoduchá modlitba.

Dôležité je, aby to vychádzalo z Vás a malo pre Vás zmysel.

6. Neobviňujte sa
Častá reakcia je premýšľanie nad tým, čo ste mohli urobiť inak. Ale nič nemôže zmeniť minulosť.

Vaša láska k mame bola určite cítiť – aj keď slová možno neboli vždy vyslovené.

7. Dovoľte si cítiť radosť
Môžete sa usmiať, smiať, cítiť sa dobre – aj keď Vaša mama už nie je fyzicky prítomná. Nie je to zrada ani zabúdanie.

Úprimnú sústrasť. Veľa síl prajem. Viem, aká je to bolesť.
Čítaj evanjelium, Bibliu.
Nejakú vec si po nej nechaj. Ja mám zlatý prívesok, sveter, ktorý občas nosím. Aj po otcovi košeľu, vestu.
Mali sme mačky. Boli so mnou v záhrade, aj v dome spali. Pritúlili sa, ono vidia auru aj cítia emocie človeka.
Prvé dni som nevedela spať. Lekár predpísal lieky. Schudla som. Ale potom som spala veľa. Po 4 dňoch som už neužívala. Venovala som sa ručným prácam.
Viac rokov sa mi snívalo o rodičoch. Dávam za nich slúžiť sv. omšu každý rok. Aby ich duše mali pokoj. Modlím sa za nich.
Ver, že je tvojim anjelikom. Bude ťa strážiť. ..ešte 40 dní po smrti jej duša je tu.. bude chcieť s tebou komunikovať. Nemaj strach. Niekto počuje niečo buchnúť, alebo sa dvere otvoria,.. to chce na niečo poukázať. S niečím nie je spokojný...
Buď v pohode, rob veci tak, ako doteraz. zapáľ sviečku, pokrom izbu svätenou vodou a pomodli sa za ňu. Bude všetko OK. Ver.🙏😇❤🍀
Nemali by sme plakať ( hoc viem, aké je to ťažké) lebo na nich potom prší. Ak sa usmievame, svieti na nich slniečko. Mysli na niečo pekné. čo ste prežili.

@balerina2025 zažila som aj smrt brata, ale davnejsie.
Inych surodencov nemám, škoda. Bolo by s kým zdielat smutok. Maminka mala 75 rokov. Mám úžasného syna, ktory mi pomáha už len tým, že je. Manžel to nedokáže pochopit, oboch rodicov má. Toto asi pochopí najlepsie ten, kto tým presiel. Hovorim si, už ju nic netrápi, neboli, už je jej dobre a placem sama nad sebou. To preto, že to bolí. Už jej nezavolam, nebudem pocut jej hlas, dufam, že sa raz stretneme v Božom královstve. Verim tomu velmi.

@zmrzlinka8 hovorí sa, že i v novembri na dušičky prichádzajú za nami domov. Na stôl dať pohár s vodou, kúsok chleba, uterák. Prídu sa najesť a umyť.
Na Vianoce tiež im dávam na stôl tanierik s večerou

Viem čo prežívaš, mne odišla maminka pred rokom v júni a stále to veľmi bolí. Neviem sa z ničoho tešiť, len pozorujem život okolo ako nezúčastnený divák. Nič mi už nedáva zmysel. Fungujem len zo zotrvačnosti. Verím, že jej duša zostala pri mne a denne sa s ňou rozprávam. Možno vyzerám ako blázon, ale jedine to mi pomáha. Každý večer jej zapalujem sviečku už takmer rok. Tiež mi bola tou najlepšou maminkou...

@isis234 pred rokmi mi to povedal kamarat. Jednej pani zomrel 8 rocny syn. Plakala celé dni a noci, co chápem. Raz sa jej v sne zjavil, bol na krásnej luke, bolo tam viac deti a on stal bokom a bol smutný, bol celý mokrý. Od slz matky. Povedal jej, že je v poriadku, ale je mokrý, nemá kamaratov, nikto sa s ním nechce hrat, co je škoda. Nech už neplace, ale spomina s láskou v srdci. Tak ta pani sa snažila vzchopit, už tolko neplakala, snažila sa a po čase sa jej sníval sem znova, chlapec bol suchý, šťastný a bol v hrbe kamaratov a dakoval jej. Teraz to dokonca písem s jemným úsmevom.

presne ako pises, nepochopi nik kto to nezazil. podla toho co pises, maminka asi mala dake problemy ze?
prajem ti vela sil, ja tiez s tym bojujem, mam lepsie dni a horsie, dokonca sa rozpravam sama so sebou, hodne chodim do prirody a pomaha mi aj samota, a pomaha mi vela plakat.
proste musime si tym smutkom prejst. cas otupi bolest ale chybat nam budu navzdy.
tazko je mi, velmi mi je luto, ze zomrel tak mlady. s tym sa zmierit neviem
stale hovorim ze clovek ma umriet na starobu :(
ale chapem ze kazda strata boli, lebo ich lubime. ❤

Každý to RAZ zažije. Treba sa s tým naučiť žiť. Tak to proste je.

@sevrin len vies ked umrie mlady clovek, s tym sa tazko dokazeme zmierit a zomieraju coraz mladsi ludia, vsade sama rakovina. posledne velmi vela o tom studujem.

Úprimnú sústrasť.
Alexander Levy: Sbohem mami, sbohem tati.
To je kniha, ktorú som kúpila vlani zaťovi, keď mu náhle zomrel otec, ktorého mal naozaj rád. Ťažko to znášal (a to už mal zať 50 a deti v puberte). Samozrejme, najprv som ju prečítala ja. Moji rodičia ešte žijú, ale naozaj si myslím, že je dobrá. Neutíši smútok, samozrejme. Ale pomáha pochopiť naše pocity a to, čo sa s nami po ich odchode deje. Snáď pomôže, keď príde ten čas, aj mne.
https://www.martinus.sk/1019349-sbohem-mami-sbo...

@balerina2025 ano, bola chorá, ale nečakala som to. Stále sa vidím, ako ju veziem na vozíku v nemocnici, doprevadzam vsade možné, držím za ruku v nemocnici. Smrti sa nebála. Len jej bude luti, že mna tu nechá. Lebo nikdy ma nikto nebude tak lubit ako ona. Ale ona vie, že to zvládnem. Ja viem, musím maminko.

Ahoj. Presne toto iste som si zažila aj ja.V apríli to boli 3 roky a poviem ti že každým dnom mi chyba viac a viac. Tiež som so sestrou vyberala truhlu, osobne som jej chystala veci do rakvy na poslednú rozlúčku a boli to tie najťažšie chvíle môjho života.
Psychicky som sa zrútila, schudla som 10 kg, mala som pocit ze odišiel kus mňa.
Viem, že je to možno "klišé " ale... na toto ti nepomôže žiadne slovo útechy, treba na to len čas.
Bude ti chýbať vždy, ja na maminku dennodenne myslím, veľmi mi chýba ale ta bolest ktorá bola vtedy a aká je teraz .. je znesitelnejsia...
Nepomôže ti nič len čas. Ver mi, lebo viem co teraz prežívaš. Ja som mala len 26 rokov keď maminka odišla, bola som s ňou v dennodenom kontakte.
Prajem ti veľa síl.

@cuci22 dakujem. Bolest bude asi vždy, len casom taká ina.

Presne tak. Bolesť to bude vždy ale časom bude znesitelnejšia

Uprimnú sustrast...viem, co prezivas....moja odisla, ked mala 65...velmi malo...nepotesim ta, boli to stale, aj teraz mi tecu slzy...len to clovek proste nejak prezije....ale nic uz nie je ako predtym

Úprimnú sústrasť a veľa síl. Nie je dňa keď si na otca nespomeniem avšak u mňa nastalo rýchle uvedomenie si skutočnosti ako súčasť života a posun žiť ďalej a netrápiť sa. Otca sme mali doma a trávili sme s ním veľa času, všetci sme si boli vedomí, že dostať k narodeninám 4 štádium = koniec po 3 mesiacoch. Kiež by všetci odišli ako môj otec. V kľude, bez bolesti, vnímaním, kto sme a držaním za ruku až do posledného výdychu. Viem, že je v poriadku, mala som s ním sen, kde mi ukázal ako otvára dvere a vchádza do siene plnej postav v čiernom. Otec bol vysmiaty a štramák žiaden dedko. Vidieť to zvrchu bolo zvláštne a upokojúce. Nájdeš aj ty kľud len to chce čas a kto vie možno zažiješ niečo, čo ťa posunie. Mama je však mama...puto najsilnejšie.

Prežila som si to ,mala som 17r …maminka mala 45 keď odišla …je tomu už 9 rokov a dodnes mám jazvy z toho ,úzkosti a všetky ďalšie problémy sa mi prejavili časom ,bude to znieť blbo ale naozaj je lepšie siahnuť po tabletkách pripadne aj ad ,ja som to potrebovala hlavne keď som nemohla spávať ..veľmi súcitim s tebou je to strašná rana ,hovorí sa že keď odide mamina ,odide kus teba ..je to proste tak ,dodnes mi láme srdce keď vidím ako kamošky majú mamu ,majú podporu ,deti majú babku ,vo mne to zanechalo riadnu ranu a kus mňa odišiel s ňou …… každý mi hovoril že to zvladnem Ale žiaľ nik si tým reálne neprešiel ,a nevie čo to je ,iba MY čo sme to zažili vieme ,že toto je neskutočná rana …Buďme silne ako doteraz 🙏Mamky budú našimi anjelmi 🫶🫶🫶

Uprimnu sustrast. Kludne sa vyplac, kludne si posmut. Ano je to strasne, ked milovani rodica nas opustia. Naozaj pomoze len cas, preboliet to musi, clovek zacne fungovat tak nejak automaticky najskor... vobec sa za to necit zle, ze ti chyba. Dufam, ze mas niekoho pri sebe, kto toto s tebou prejde a podrzi ta.
Mne rodicia ziju stale, ale pred par rokmi mi zomrel svokor, ktore som mala rada ako otca, moj partner bol uplne hotovy, dlhe mesiace, s nim nebola rec ziadna... aj teraz nam je s dcerou do placu ked ho spomenieme. Ale proste zivot ide dalej... viem, ze sa to moze zdat zvlasne, ale velakrat u nas pomaha rozpravat sa o tom cloveku, spominat na rozne zazitky, srandy a zasmiat sa na tom s ludmi. Preto napr. niekde byval zvyk, ze kary boli vesele... aj na karoch, vzdy ked sa vytiahnu historky, tak aj ked cez slzy sa vsetci zasmeju. Uz ked zacal vtipkovat aj moj chlap, bolo dobre.. A nakoniec aj take prijatie pomoze, ze to proste tak malo byt, ak bol clovek chory, tak sa uz netrapi atd.. aj tak s tym uz nic nenarobime. Bohuzail, milovani, uzasni ludia casto odidu skor ako si prajeme.

Úprimnú sústrasť, nedokážem si ani len predstaviť, ako sa teraz cítite. Musí to, byť naozaj veľmi ťažké.😔🥺Ak, to bude naďalej, tak ťažké, že už na nevydržanie, nie je hanba vyhľadať odbornú pomoc.💔Viem, že to s terapiou neprejde, ale možno Vám pomôže zniesť ľahšiu tú ťažobu na srdci😔

Ja som zistila ze cas nevylieci nic, nesies si to uz so sebou navzdy, prajem vela sil

@simca06022011 zial, nikoho takeho nemám. Jednej kamaratke už davnejsie zomrela maminka, ale s nou len po telefone. Chlap mna nechápe, má oboch rodicov. Prvý den, ked som to zistila, tak mi povedal, nech zotriem slzy a žijem pre živých t.j.prenho a pre syna. viem, že musím, musím, ale maminka chyba. Maminky by takto zomierat nemali.