Ako sa vyrovnať so stratou matky?
Uz som tu raz pisala... neviem sa vyrovnat s tak nahlou stratou,mali sme krasny vztah. Mam malinke deti, trpi cela nasa rodina, najma ocko samozrejme.. Mnohe ste mi pisali vase zial rovnake skusenosti.. ako sa s tym vyrovnat a zit dalej???? 2 mesiace chodim ako bez duse, v praci sa aj zasmenej,lebo riesime pracu nie sukromie,ale doma som stale smutna, v aute co je chvilku klud tak len slzy stekaju ako hrachy.. Nemam energiu hrat sa s detmi, venovat sa im, robit a vymyslat program a smiešky ako donedavna.. je to "len" 2 mesiace a mne to pride ako 20 rokov, tak nesmierne mi chyba... Bola mojou istotou...
Stručné zhrnutie
- Intenzívna bolesť po náhlej strate matky môže pretrvávať dlhodobo; v diskusii sa uvádzali konkrétne časové skúsenosti 2 mesiace, 3 roky, 4 roky, 8 rokov, 10 rokov, 11 rokov, 16 rokov a 20 rokov.
- Odporúčané spôsoby zvládania sú psychologická pomoc a terapia; v diskusii boli spomenuté „psychologička“, „terapia prežívania smútku“ a regresná terapia vrátane kníh Michaela Newtona.
- Deti reagujú rôzne (niektoré neplakali, iné prejavili zhoršené správanie až neskôr) a prvé Vianoce po strate sú označené ako obzvlášť náročné.
Najčastejšie otázky
Q: Ako vyhľadať odbornú pomoc po strate blízkeho?
A: V diskusii odporúčali vyhľadať psychologičku alebo terapiu prežívania smútku; jedna účastníčka už našla psychologičku a čaká na termín.
Q: Pomôže čas spracovať smútok po náhlej strate matky?
A: Viacerí účastníci opísali, že „čas lieči“, ale smútok môže pretrvávať roky; v praxi boli uvedené obdobia od 2 mesiacov po 20 rokov.
Q: Môžu knihy alebo regresná terapia pomôcť pri spracovaní smútku?
A: Niektorí odporúčali knihy regresného terapeuta Michaela Newtona a popisovali sny s mŕtvymi ako útechu, pričom menovaná regresná terapia bola konkrétne spomenutá.
Q: Ako reagujú malé deti na úmrtie babky a čo očakávať?
A: Diskutujúce uviedli, že malé deti môžu nereagovať plačom hneď, niektoré sa správajú normálne a až po mesiaci či roku sa môže objaviť zhoršené správanie; konkrétne príklady zahŕňali dieťa, ktoré „sfúkne sviečku“ alebo nakreslí babku bez pláču.
Q: Kedy vyhľadať psychológa alebo inú odbornú pomoc?
A: Ak osoba „nevládze fungovať“, má fyzické ťažkosti, záchvaty plaču alebo spí „iba na liekoch“, diskusia odporúča okamžité vyhľadanie psychologickej pomoci.
Q: Sú sviatky, najmä prvé Vianoce, obzvlášť ťažké a čo s tým robiť?
A: Viaceré príspevky varovali, že prvé Vianoce po strate bývajú „mega smutné“ a odporúčali plánovať podporu rodiny, navštíviť psychológa alebo vytvoriť spomienkové rituály (zapáliť sviečku, spomínať pekné chvíle).
Závery z diskusie
Zhoda
- Čas zmierni intenzitu smútku, ale úplné „prebolenie“ nemusí nastať rýchlo.
- Psychologická pomoc a rôzne formy terapie (psychológ, terapia prežívania smútku, regresná terapia) sa považujú za užitočné.
- Deti spracúvajú smútok rôzne a prejavy smútku môžu prísť oneskorene.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že sny a knihy Michaela Newtona prinášajú útechu a komunikáciu s mŕtvymi, zatiaľ čo iní kladú dôraz výlučne na psychologickú terapiu a praktické copingové stratégie.
- Niektorí odporúčajú neprestať plakať a považujú slzy za liečivé, iní tvrdia, že nadmerné plačanie môže situáciu pre mŕtveho „zhoršovať“ (duchovný výklad).
Otvorené otázky
- Ako vybrať medzi regresnou terapiou a klasickou psychoterapiou pri spracovaní náhlej straty?
- Aké dlhodobé podpory sú najefektívnejšie pre deti, ktoré po strate najprv neprejavia smútok?
- Ako prakticky zvládnuť prvé sviatky bez blízkeho (napr. Vianoce) v rodine s malými deťmi?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
psychologická terapia, terapia prežívania smútku, regresná terapia, knihy Michaela Newtona, lieky na spanie, zapálenie sviečky, modlitba
Miesta a osoby
Michael Newton
@lamar11 velmi ti dakujem za tvoje slova ... inak tu knihu prave citam.. tu jednu co obsahuje jeho vsetky 4 myslim. Len nie veru vsetky informacie v nej ma potesili... citam ju pomaly,vela premyslam.. su dni,ked nie som schopna prijat dalsie informacie...
Dakujem vam vsetkym za slova plne povzbudenia a podpory.
nedokazes spracovat smutok,a pre stromy nevidis les...chapem,ze je ti tazko,ja som mamu nestratila,tatka ano,ale nie je spravne zostavat v stadiu,ktore opisujes,smutenie ma viacero faz,ale po 2mesiacoch by si sa uz mala vediet trocha od neho odputat,a ak nedokazes travit s detmi cas v radosti,je mozno cas zamysliet sa nad terapiou prezivania smutku,porozmyslaj
urcite je to tazke,avsak jedina cesta je zmierienie a co si popisala,ze doma si smutna,nema to isto ani dobry vplyv na deti,manzela a teba to tiez nici
drz sa
ahoj, mne milovaná mama odišla 3.1., odvtedy neviem ako žiť, kedva existujem, keby som nemala 6 rocneho syna, tak umriem od smútku, nezvládam to, je mi fyzicky zle, spim iba na liekoch a neviem byt sama so sebou. Mala som najlepšiu, najmilovanejsiu mamu na svete, každý deň sme boli v kontakte, fotky, videá, vtipky, rozhovory s malým, spoločné výlety, návštevy a zrazu nič. A už nikdy nič. Neviem sa s tým zmieriť, nechcem počúvať svoje myšlienky, musím pozerať na jej fotky ale nezvládam to dobre, boli ma srdce, mam záchvaty plaču a zúfalstva. Môj synček aj muž ma potrebujú, rozum mi hovorí správne veci, ale srdce mam zlomené. Najhoršie je, že nemusela zomrieť, keby išla skôr k dr., keby mu teda povedala všetky príznaky aké mala, ktoré aj mne tajila a stačilo keby brala lieky na srdce a mohla tu byt. A ona tu pre nás chcela byť, mala kopec plánov a snov hlavne s nami. Teraz už malý nemá babinku, nikdy k nej nepojde na prázdniny, už nič nebude, ja nemám komu volať, písať. ako jej, bola to časť mojej duše. Našla som psychologicku, ešte nemám termín, ale pôjdem, dúfam, že to pomoze, lebo inak neviem.
Chcem veriť, že čas pomôže, ale kricim každý deň, mama kde si, vrat sa mi mama, ľúbim ta najviac na svete.....💔🥺
@santamonica ahoj. Je mi nesmierne luto tvojej straty. Akoby si opisovala mna a moju mamku, tiez srdce, zo dna na den sme ju uz nemali, tyzden v kóme to sme nezili len prosili ale zial... tiez mam malicke deti... pochovali sme ju ked dcerka mala narodeniny 3 roky. A umrela na narodeniny mojej sestry (40tka). Je to vyse roka,ale akoby vcera. Mam teda o rok za sebou viac ako ty, bolest bude stale rovnaka, no casom prestanes plakat kazdu hodinu, ci minutu, ale prejdu aj dni. A pridu chvile,ked na nu na par hodin zabudnes a pptom dostanes zasa ranu,ked si spomenies,ze tu nie je. Zosypes sa zasa ked nebudes mat moznost zavolat jej poradit sa ci ked budes smutna pre nieco ine a nepodpori ta. No teraz po roku ked som spravila maly krok, uz zacinam i ja zit, nieco si kupim, alebo sa potesim z pritomnosti niekoho mileho, potesim sa z deti. Je to tak ako mne hovorili, a je to strasme krute... ze sa naucim zit s bolestou, lebo ta sa nezmierni nikdy. Casom totiz okolie vychladne a budu v soku ked im povies,ze sa mas zle.. lebo kto nezazil, nepochopi. Teraz sa stale pytam ze preco alee uz i dakujem. Dakujem,ze som ju mala taku aka bola, 37r. , ze poznala moje deti i ked kratko, ze bola pri mne ked som sa vydavala, porodila vytuzene deti, ze dakukem za nu. Otvorilo mi oci to, ked som zacala robit tam kde robim a vidim, ako kruti su mnohi rodicia k svojim detom... a ja som ju mala az 37rokov. Snad ti pomozu moje slova... prajem vela sil. A este - nie si v tom sama...
ďakujem Ti moc, úplne mi rozumieš, neprajem to nikomu, ja som mala maminu dlhšie ako ty, som vďačná, nieje mi lepsie, mam stale fyzické bolesti, včera som bola 1x u psychologicky, dala mi nejaké rady ako to lepšie zvládať, u nej som sa tak vyplakala, čo mi pomohlo, musíme ísť bez mamy ďalej, stále plačem, kricim, keď idem sama v aute, pred synom menej, trocha ma trápi, že malý za babkou neplakal, je smutný, spomína ju, vždy sfukne sviečku, keď ideme spat, občas ju nakresli, ale neplakal.
Ja som mala aj sen uz s mamou, bola tam krásna a spokojná, musíme žiť ďalej, ale musíme žiť veselo, toto je hrozne smutné.
Keby som ju mohla ešte raz objať....
@santamonica To je dobre, že si navštívila odborníka, len vydrž a chodievaj k nej koľko budeš potrebovať. Mne tiež zomrela mamina pred rokom, ale bola dlho a vážne chorá a boli sme pri nej do poslednej chvíle, možno preto som taká ,,spokojná" že sme pre ňu všetko spravili a boli pri nej, nebola sama niekde v nemocnici. Myslím na ňu každý deň aj na hrob chodím skoro každý deň, ale snažím sa spomínať tak pekne, vklude.
Zároveň sa snažím, aby to neoplyvňovalo ostatných. Vieš tvoj syn je malý, deti to inak vnímajú, tak prosím ťa nebuď smutná z toho, že neplače. Je to dieťa preboha. Každý spracováva smútok inak a hlavne malé deti. My na ňu spomíname, ale žiadne sviečky doma nepálime, mne to už prišlo také ,,moc".
A ďalšia vec, čo mne pomohlo a vidím, že to robíš...nespomínaj systémom, čo mohlo byť, čo ste mohli spraviť, že malý už nepôjde babinke, že ju už neobíjmeš, takto sa ničíš niečím, čo neovplyvníš a zachvíľu sa zblázniš.
@santamonica kolko ma syn rokov? Moj starsi mal vtedy 7 rokov a bol smutny ano,ale neplakal. Tiez ma to zarazilo. Neskor vsak sa ukazalo, ze sa jeho smutok odzrkadlil na zhorsenom spravani i prospechu v skole. Co doma nasaval, v skole ventiloval. Presiel rok a az vtedy ju zacal viac a viac spominat a rozplakal sa. Prvy krat po vyse roku. A teraz neviem co je horsie pre mna, pozerat sa na svoje deti ako to nevedia spracovat a babku ignoruju alebo ich utesovat a utierat im slzy, vysvetlovat im to comu sama nechapem ...
@santamonica možno syn plakal večer, ked išiel spať, v posteli a možno si myslí že je chlap a hanbí sa za svoje slzy.
Ale.. je lepšie pre mrtveho ak za ním neplačeme, Lebo vtedy naňho prší..zrejme to syn vie a tak to cíti...lebo sa rodia "Indigové deti", ktoré majú lepšie, hlbšie vnímanie.
Môžeš za ňu zapáliť sviečku, pomodliť sa, aby jej duša našla pokoj. Ona ten POKOJ má. Dala sa ti vidieť v sne. Jej spokojnosť hovorí za všetko. Tak sa teš, že sa má dobre. Spomínaj len na to pekné, čo ste zažili, s úsmevom. Mpžno ti tým snom dala najavo: Netráp sa už pre mňa, neplač, mám sa dobre, je mi fajn....
Veľa síl prajem, Nech Ťa anjeli chránia aj Tvoju rodinu.❤
Všetky bolesti, starosti vlož do rúk Boha a anjelov. Popros ich, nech ti s tým pomôžu🙏😇
ja mamu ešte chválabohu mám, ale zomrel mi milovaný otec - je to už vyše 20 rokov a chýba mi stále. Bolesť zo straty nezmizne, ale musíš sa s ňou naučiť žiť. Musíš sa s tým zmieriť, inak to nejde. A musíš sa dívať do budúcnosti, preniesť svoju lásku k mame na svoje deti. Veď ony sú do istej miery aj jej pokračovaním