Ako sa vyrovnať so zrútením životných snov?
Zacala som si konecne plnit sen, studiom sestricky. 1r este ani nezacala skola a bum! Otec dostal CMP, mamina zostala sama doma ( pred 5 rokmi mala tazky infarkt, ma strojcek), plne odkazana na otca. Zostala som pri nej. Rano do prace, medzi tym za otcom a zase k nej. Medzi tym moj chlap doma sam zacal kurenie. Do toho sme planovali aj dieta a teraz sa vsetko zrutilo.
Musim nechat skolu, dieta v nedohlade. Nemam absolutne nic a este sa chcem postarat o nasich. Nie nedam ich do Dss. Postaram sa o nich ale som tak sklamana, nestastna. Placem vkuse, ze preco sa to deje. Ked som si sla robit sestricku pred 5 rokmi mama dostala IM tak som skolu nechala a teraz ked konecne mam na to cas aj peniaze bum zas otec. Ja mam taku strasnu smolu v zivote. A na dieta uz mozem rovno zabudnut. Som totalne znicena. Moje dva sny byt sestricka a konecne mat aj babetko sa zrutilo ako domcek z karat.
Baby omluvam sa za taky vylev ale pre mna je to konecna 😔
Rodicia by chceli, aby si zahodia svoj zivot, svoje rodicovstvo, manzelstvo kvoli nim?
Si sama na nich? Co tak najst osobu, ktora by bola vdacna za opatrovatelsky, osobnu asistenciu a ty si zila svoje??? Vasi maju vacsinu zivotnych uloh za sebou, ty pred sebou. 🌷
Mama zostala na vozicku je plne odkazana na pomoc druheho. Neprejde vobec. Navarit dokaze iba s otcovou pomocou, kupe sa iba na lozku lebo maju vanu. Prispevok na bezbarierovy byt im zamietli uz 3x pricom ma stupen odkazanosti 5. Sama moze ostat iba v noci. Nastastie plienkovana neni ale na nakupy sama neprejde. Musime ju vozit autom ktore sme dali specialne upravit na vlastne naklady lebo jej zamietli prispevok. Otca to chytilo uplne. Zostal ochrnuty na cele telo.
Ja viem co to obnasa lebo v tom robim. A nemam doveru voci cudzim OP aby som rodicov nechala im. Navyse nasi si ma osvojili a dali mi vsetko. Teraz je rada na mne. Muz to chape a podporuje ma. Robi kurenie v dome myslim ako aby sme tam mali teplo. Mali sme to robit spolu ale je na to sam. Dietatko sme chceli riesit uz tento rok lebo mam uz 38 a doktorka povedala, ze ak budem cakat mozno sa to nepodari.
No je pekné, že sa chces takto obetovať, ale mala by si mysliet aj na seba. Na dieťa máš nieže najvyšší čas, ale už včera bolo neskoro. Myslím si, že rodičia by tiež chceli nejaké vnúča a nechceli by, aby si všetko obetovala im. Človek na vozíku má nárok na asistenta, nie si jediná, ktorá sa vie postarať. Určite by sa to dalo nejako vyriešiť. Skús nad tým ešte pouvažovať.
Ale tak toto tvoje myslenie je uz prehnana obetavost. Vzdat sa sance na dieta a svoju vlastnu rodinu? Ty by si toto urobila svojim detom?
Biela vlcica?
Ahoj
Čo sa týka dieťatka pokiaľ študuješ na zdravotnej škole či nadstavba či výška to je jedno nemôžeš byt tehotná inac musíš prerušiť štúdium takže to by tak či tak nebolo v dohľade.
Musíš si určiť priority Skola alebo dieťa?
Odporúčam najskôr školu nakoľko popri deťoch je to časovo náročné.
Ani infarkt ani porážka v rodine nie sú dôvod nestudovat.Nerozumiem prečo vždy všetko necháš , už si mohla mat dostudovane.
@emka530 ale je tu jedno veľké ale. Ty si už dieťa mala, jej dr.povedala, že ak dieťa nebude teraz, nemusí ho mat už nikdy.
Vzdala by si sa možnosti mať dieťa, aby si mohla doopatrovat rodiča? Partner ju podporuje, teraz, rodicia môžu žiť ešte dlho. To sa budú pokúšať o dieťa v 50tke? Ci sa ho vzdajú? Keby mne muž povedal, že dieťa odsávače na x rokov, s vysokým rizikom, že nebude vôbec lebo on ide doopatrovat rodičov, ťažko by som to predychala.
Ona opatrovanie cudzou osobou nechce, DSS tiež nechce. V 38 odkladať dieťa s tým, že dr. má upozornila, že to nie je dobré. No neviem.
@emka530 za sestričku môže študovať naozaj aj v 40, ale pocat a donosit dieťa v 41 už môže byť omnoho zložitejšie ako v 38.
Co sa týka starostlivosti, ani jeden z rodičov nie je smrteľne chorý (napr. onko pacient) môžu žiť a potrebovať starostlivosť ešte aj 10 rokov.
Je autorka a jej manžel ochotná do toho ísť?
Trochu ťa povzbudim. Určite nezúfaj a nič nie je stratené! Musíš vidieť stále svetlo na konci tunela.Ak keď to máš mega ťažké teraz,ake nikdy nikde nie je napísané,že navždy! V prvom rade začni hľadať niekoho kto ťa zastúpi kyk budeš v škole. Nájdi si opatrovateľku (najlepšie sama buď z rodiny,alebo známu aj cudzia ) to už je na tebe. Vybav na nich pre niekoho opatrovanie cez ÚPSVAR. Sú aj nezamestnaný ľudia co hľadajú niečo také a stačí im aj menej peňazí. A ked Vám schvália tak určite priznajú aspoň na pol dňa .Býva aj 8 až 12 hodín. Ak keď je jasné,že viac ako 6,7 hodín asi nik nrbufe za tie peniaze. Ale tebe to veľmi pomôže. Aj my tak máme.A peniaze jej nebudete platiť vy ske štát. A pracovný čas je na dohode.
O všetky príspevky začni žiadať opäť, na každé zamietnutie sa dá podať odvolanie( dobré by bolo sa ísť informovať priamo na úrad aký bol dôvod zamietnutia) kamoške 4x zamietli opatrovatelsky na jej chorú babku a na ten 4ty sa odvolala, poslala kópie do BA na UPSvR a zrazu jej to priznali.
Aj mesto/ obec vie dať opatrovníkov na pár hodín, ak ste veriaci vieš oslovit aj farnosť prípadne rehoľné sestry? A popri tom si môžeš ty podat na úrade žiadost na zvyšok hodín, stym ze sa budes o rodicov starat- tam sa výška príspevku pohybuje podľa diagnóz( čiže o príjem, by si úplne neprišla).
A čo sa týka školy , vieš si potom doladiť napr. Externú formu( neviem ako je to pri tomto odbore).
Čo sa týka deti( mám kamošku, čo rodila ako 45ročná druhé dieťa)..
Hlavne sa pokús vo všetkom vidieť niečo pozitívne, nelamentovať, ale iba riešenia hladať
Opatrovat a mat dieta sa nevylucuje. Skolu by som odlozila na neskor, ked si ju nedokoncila doteraz, tak este par rokov pocka. Rieste dieta, mozno dve a pocas materskej si opatruj aj oboch rodicov. Ze to bude narocne? Ano. Ale urcite zvladnutelne.
Skola moze pockat, dieta by som uz neoddialovala v takom veku. Mas narok aj na svoj zivot, nie 24h denne sa starat o rodicov.
zivot takto nefunguje... snazis sa mat vsetko naraz taks a necuduj ze to nefunguje ... urci si priority a drz sa ich , tvoji rodicia nemusia byt ani v prvej päťke - mas svoj vlastny zivot a musis si ho zariadit po svojom ... sucasnost nie je ako kebysi ked sa clovek pomoci nedockal teraz sa da vsetko len musis chciet
Ja do toho celého vstúpim asi dosť surovo. Prečo si neštudovala skôr? Druhá vec, rodicia trvajú na tom, aby si ich opatrovala? Alebo na tom trváš iba ty? Chápem tvoje dôvody ale.... myslíš, že rodičia budú šťastní ak sa obetuješ?
Prestaň sa ľutovať lebo fakt že nemáš dôvod. Budem úprimná mám alergiu na také ako si ty. Nefnukaj a situáciu ries. Je pekné že sa chces o rodičov starať, to naozaj klobúk dolu ....tak to opíšem čo mala na krku moja kolegyňa a čo zvládla úplne v pohode. Sedeli sme v kancelárii pracovná doba od deviatej do piatej. Ona potom utekala domov kde opatrovala oboch rodičov a tri deti (!!!!). Muž ožran ten nepomohol nič. A po nociach si urobila phD a skúšku z jazyka. Tri roky to takto potiahla a okrem mňa nikto o tom nevedel aké to má ťažké. Ale zvládla to. Bez fnukania. Hľadaj spôsoby ako sa dá splniť aj tvoj sen aj všetko ostatné. Lebo ja som si istá že nejaký spôsob sa nájde.
Ako budem možno za hnusnú, ale ty sa snáď nechceš vzdať vzdelania, detí, lebo sa treba starať o rodičov. Je to ťažké, ale každý normálny rodič by toto pre svoje deti nechcel. Keby dieťa už máš? Čo by si robila? Veď toto môže trvať kľudne ešte ďalších 10 rokov, potom už ani deti možno nebudes môcť mať, školu už nezačneš. Mne moji rodičia narovinu povedali, nech ich dám niekde do zariadenia keď to bude potrebné. Teraz je to iné aj v tom, že keď budú moji rodičia mať toľko rokov, ja budem ešte stále musieť pracovať, nie ako voľakedy, že deti boli už pomaly v dôchodkovom veku a dalo sa to skĺbiť. Ja svojich rodičov mikujem, urobila by som pre nich všetko čo je v mojich silách, ale nikto nie je povinný obetovať vlastný život na úkor druhých a často to končí akurát výčitkami a porazenými vzťahmi na sklonku života