Ako sa vyrovnávate s kritikou a ako odpúšťate?

Zabudnúť a nespomínať viac... Som zástankyňou odpustenia, niekedy to ide ťažko, ale si to tak má byť. Mám svokra, ktorý je nespokojný typ, asi puntičkár. Ale zas aj pracovitý atď. Momentálne sa lieči na onkologickú chorobu a čaká na výsledky, je veľmi nervózny a okolie zraňuje hlavne rečami. Manželovi stále telefonuje a spomína milión vecí, ktoré by mi ani na um nezišli, čo sa mu nepáčia a stále sa sťažuje. Má predstavu, že by chcel ísť s nami na dovolenku, resp. ukázať nám pre neho neobyčajné miesto. No my máme iné predstavy a iné požiadavky potrebujú deti. Tak mu manžel slušne povedal, že nie. No nevie to pochopiť a stále mu to vyhadzuje na oči, že nechceme ísť. Ja by som to určite dokázala, no nebola by to pre mňa dovolenka stále sa prispôsobovať iným. Máme 2 malé deti, každý uspáva večer 1 a zaspia po 22:00. Som už nešťastná, že s manželom nemáme takmer žiadny spoločný večer, tak sa veľmi teším na dovolenku, kde budeme mať na seba viac času. Aj manžel to potrebuje a teší sa na to. Ani on nechce ísť s otcom, hovorí, že mu to stačí cez rok. Snaží sa ho vypočuť aj tie sťažnosti v telefonátoch, berie ohľad na zdravotný stav a že tá nálada prejde a nejako sa to utrasie. Manžel mi prezradil, že sa na mňa svokor sťažuje, že nie som schopná navariť a prečo on robí večeru... Je to tak, že cez týždeň nám nosia obedy, večere - polievku a druhé jedlo varím, keď dcérka spí. Polievku uvarím na 2 večere a druhé jedlo varím každý deň. Syn je tento rok v škôlke a s dcérkou som doma. Máme rodinný dom, od rána upratujem, periem, suším, sama sa starám o záhradu - sadím, plejem, okopávam, zberám úrodu. Dcérka vydrží krátko pri mojej práci, niekedy dlhšie. No pri varení nie, tak ju nestresujem tým, že vydrž, vydrž... Ale varím, keď spí, v pokoji a bez stresu. Obed má zabezpečený. Svokrovi to vadí, že míňame peniaze. Je to podľa Vás taká neschopnosť a lenivosť maminy na rodičovskej? Áno, snažím sa tie reči vypustiť, ale nejde mi to úplne ľahko. Ako sa stým vyrovnávate Vy?