Ako sa vyrovnávate s pocitom, že vás sklamalo vaše dieťa?
(Admini prosim nemenit nazov mojho prispevku, dakujem.)
Cisto teoreticka a mozno tak trochu psychologicka otazka...
Ako to zvladate, ked Vase dieta urobi nieco, cim Vas podla Vasich predstav sklamalo?
Moze to byt uplna malickost alebo nieco seriozne - teraz nie je az tak dolezite co... Mna zaujima Vasa reakcia, ako ste to zvladli (nemusite ani detailne opisovat, co bolo sklamanim), ako ste to rozchodili, odpustili...?
Mate pocit, ze ako pre matku dietata je pre Vas jednoduchsie 'to stravit', dostat sa cez to ako keby to nebolo Vase dieta, ale povedzme niekto z blizkej alebo sirsej rodiny?
Iba nahodny priklad - ucite dieta, co sa ma a co sa nema a jeden den sa dozviete, ze v obchode nieco ukradlo... Kazdy mame inak nastavenu citlivost a ocakavania, preto nepotrebujem nutne vediet, co Vase dieta spravilo, ked Vas 'sklamalo'. Ide mi teraz naozaj len o Vasu reakciu a techniky, ako ste to zvladli.
Pripadne ak ste zazili nieco, ked ste sa za spravanie svojho dietata hanbili...
Dakujem 🙂
Stručné zhrnutie
- Rodičovské sklamanie vzniká, keď dieťa poruší očakávania rodiča; v diskusii sa odporúčajú komunikácia o príčine správania, prebratie zodpovednosti dieťaťa a oddelenie skutku od osoby dieťaťa.
- Konkrétne výchovné metódy spomenuté v diskusii sú trest alebo sankcie, prirodzené dôsledky, pridelenie veku primeraných povinností a dôraz na pravidelnosť a príklad rodiča.
- Diskusia uvádza dve protichodné línie riešenia: liberálna výchova bez očakávaní (ako prevencia sklamania) versus dôraz na očakávania a povinnosti; odbornú literatúru odporúča kniha "Dokonaly rodic neexistuje" od Isabelle Filiozat.
Najčastejšie otázky
Q: Ako reagovať, ak dieťa niečo ukradne v obchode?
A: Diskusia odporúča najprv zistiť dôvod konania a prebrať to komunikáciou, následne riešiť nápravu (ospravedlnenie, vrátenie alebo zaplatenie) alebo primeraný trest podľa závažnosti; v jednej skúsenosti bolo dieťa prichytené pri krádeži v obchode a rodičia riešili následky a zodpovednosť.
Q: Čo robiť, keď sa rodič cíti sklamaný zo správania svojho dieťaťa?
A: Viacerí prispievatelia radia preskúmať vlastné očakávania a skúsenosti z vlastného detstva, pretože pocity sklamania môžu byť podľa jednej účastníčky diskusie prejavom rodičových neriešených tém; ako pomôcku odporučila účastníčka knihu "Dokonaly rodic neexistuje" od Isabelle Filiozat.
Q: Ako nastaviť povinnosti podľa veku dieťaťa?
A: V diskusii sa uvádzajú konkrétne príklady: 4‑ročné dieťa má umývať si ruky po WC a upratovať hračky, 10‑ročné dieťa môže mať povinnosti ako vyprázdňovanie smetí, zapínať umývačku alebo umývať umývadlo raz týždenne; pravidelné povinnosti sa považujú za spôsob, ako budovať disciplínu a zodpovednosť.
Q: Pomôže rodičovi "žiadne očakávania" zabrániť sklamaniu?
A: Niektorí rodičia v diskusii tvrdia, že "žiadne očakávania = žiadne sklamanie" a uviedli, že ich deti ich zatiaľ nesklamali; iní v diskusii argumentujú, že absencia očakávaní a povinností vedie k nezodpovednosti a príkladom v diskusii sú dospelí, ktorí bývajú u rodičov.
Q: Ako riešiť sklamanie v období puberty?
A: Diskutujúci zdôrazňujú, že puberta je obdobie skúšania hraníc, odporúčajú udržať komunikáciu, jasné pravidlá a primerané dôsledky; v diskusii sa spomínajú aj extrémne obavy (väzenie, drogy) ako dôvody pre dôslednú prevenciu a dohľad.
Q: Aké zdroje alebo metódy sú v diskusii odporúčané pre prácu s rodičovskými emóciami?
A: Odporučila sa kniha "Dokonaly rodic neexistuje" od Isabelle Filiozat a metódy ako oddelenie skutku od osoby dieťaťa, komunikácia o príčinách správania, použitie prirodzených dôsledkov a priraďovanie povinností podľa veku.
Závery z diskusie
Zhoda
- Rodičia by mali oddeliť skutok od osoby dieťaťa a rozprávať sa o tom, prečo sa dané správanie stalo.
- V diskusii panuje zhoda, že treba hľadať príčinu správania („prečo to dieťa urobilo“) a vyžadovať nápravu alebo primerané dôsledky.
- Všetci spomínajú potrebu primeraných hraníc podľa veku a význam pravidelnosti a povinností v dennom režime.
Sporné názory
- Niektorí obhajujú prístup „bez očakávaní“ s tvrdením, že to predchádza sklamaniu; iní tvrdia, že bez očakávaní vzniká nezodpovednosť a doporučujú pevnejšie pravidlá a povinnosti.
Otvorené otázky
- Ktorý výchovný štýl (liberálny vs autoritatívny) vedie dlhodobo k lepšej samostatnosti a zodpovednosti v dospelosti?
- Ako nájsť optimálnu mieru očakávaní podľa veku bez vytvárania nadmerného tlaku na dieťa?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
Dokonaly rodic neexistuje (Isabelle Filiozat), bezpodmienečná láska, oddeliť skutok od osoby, trest, prirodzené dôsledky, priradenie povinností, pravidelnosť a rytmus, výchova v slobode, liberálna výchova, autoritatívna výchova, komunikácia o dôvode konania, ospravedlnenie a náprava, ADHD
Miesta a osoby
Isabelle Filiozat, Komensky
@maminuska tak tak....mnohé mamičky v sobotu rano varia, upratuju, peru a deti znudene v izbách ...potom pride obed mama všetko naserviruje, nalozi na taniere, sprace...bezná realita mnohých domácností. Nenechaju tie deti nič robiť....no tak z takeho komfortu je potom realita velmi ťažká a o fungovaní v partnerstve ani nehovorím, ved ked synačik bol navyknutý na obskakovanie tak ťažko bude zrazu domaci pracant aj ked vynimky su mozné ale realia ukazuje ze vzacne. Čo sa doma nenaučíš...
@maminuska tak na tych lizatkach ficim teraz ja... vcera som taka spucila a dnes ma boli jazyk 😀 ale kupila som si ho 😀 no vidis, prosto to chcel a nedokazal odolat pokuseniu.. skoda ze mu rodicia to lizatko nekupili (zas nestalo majetok) a nemuselo sa to stat.. raz by ochutnal a bol by spokojny a dohodnut sa s nim ze zas o mesiac napr..
@sardinka335 ja som presne taka zena.. ale to preto lebo to mam rychlejsie ako ked to robime spolu.. syna to ani neba.. ale zas ked upratujem bere metlu a pyta si nieco s cim utrie prach a pomaha.. a to ho necham.. lebo chcem aby sa naucil pomahat doma, v buducnosti aj manzelke..
Ono je zaujímavé že v prírode je to uplne bežné že samica si veľmi rýchlo urobí poriadky s neposlušným mláďaťom , u psov je to tak že suka chytí šteňa za kožu na krku a zatrasie s ním , to je varovanie , ak neprestane prichádza štípanie prednými zubami ..videla som to aj na vlastných fenách .
Usmernite takto dieťa ( porovnateľným spôsobom ) tak mnohé prídu do mdlôb, pričom je to uplne prirodzený proces..a nevychovaný pes je pohroma pre okolie, prečosi myslíme že človek nie ?
@prinzesz zatial je vo veku kedy si to pyta- je to niečo nove, 9 ročný uz musi mat svoje povinnosti - stačí pár. Umyvačka, smeti, umyvadla moze aj 1x tyždenne umyť, pozametať, dole pod domom mame malu večierku a tam kludne pošlem deti ked mi niečo treba a nepojdem koli tomu do nakupaku...
Odmietam robiť všetko za deti aj ked aj tak toho je stale dosť tej roboty čo doma je. A ked vidim na navšteve ako rodičia ,,velkých detí,, skaču....tak to mi hlava nebere. Aby 10 ročný prišiel ,,jest,, piť...a mama uz štartuje. Tam je chladnička a tam je pohar, voda...robím obedy, večere...tak snad niečo male si dieťa moze ,,zrobiť,, aj same - jogut, vločky, pitie...a dolezite u nas doma - je sa čo je navarene...ziadne jogurtiky, chlebiky, keksiky...ked je hrniec na šporaku. Preto nemam problémy u detí s jedením - nikdy a ziadne - ješ ok, neješ si hladny. Samozrejme varim to čo viem ze mame radi, to čo im nejako nešmakuje napr. pečienky tak to nerobím, pytam sa ich čo by si dali, čo uvarime ale ziadne ,,crcání,,.
Raz som tak bola s kamoškou v reštauracii a jej mala rezen nie lebo je velky, polievočka nie lebo tam plavalo koliesko mrkvi, wafle jej kupila to nie lebo je tam vela šlahačky...no ideš mi do ritkaroviec? Bych to hnala....
@maminuska no ano, uz sa to zase zvrhava smerom, ze vychova v slobode = vychova k nezodpovednosti.. Ale o tom to vobec nie je.. Ten priklad, co si dala so zuvackou, je trochu pritiahnuty za vlasy, neviem si dost dobre predstavit, ze sa to stane.. Aj ked teda jedna nasa suseda by si to zasluzila 😀
K tomu druhemu prikladu, o kradezi, to je tak krasna ukazka toho, ze tento cin mal dosledok - prichytenie pri kradezi.. Tam si to dieta muselo niest zodpovednost. A je to ok.. Vyskusalo..
Btw., vy ste nikdy nic "zakazane" nevyskusali? Kazdy vie, ze kradnut sa nema..uz male dieta vie, ze ked chceme nieco z obchodu, tak musime zaplatit, kazde dieta vie, ze vziat na piesku druhemu lopatku sa nema, ale musi si to vyskusat.. To, ze to detom nedovolime skusit na piesku, tak si to povacsine potom skusia prave v tom obchode 😀
Upratovanie - to je zase tema..No ano, moje decko nema dane striktne povinnosti. Napriek tomu je denne vyzyvane k tomu, aby pomohlo.. Same sa rozhoduje, ci chce, alebo nechce.. Dosledok toho, ze nepomoze, byva rozny, je neskor napr. vecera, alebo mame neskor cas na neho... On to velmi dobre chape a mne to veru funguje cim dalej, tym lepsie.. Nie je nic krajsie, ako ked sa dieta pride opytat, ci netreba pomoct..
A realny zivot? Ano, prave tym, ze dieta cele detstvo nieco "musi", tak jeho predstava o zivote, o skole je, ze ved musi.. Potom je plno frustrovanych studentov, co studuju skolu, ktoru neznasajau, lebo ved "musia", plno dospelych, co robia prace, ktore neznasaju, lebo ved "musia"... Ja budem radsej, ak moje dieta bude robit nieco preto, lebo chce, lebo ho to bavi, zaujima a pod.. Nie preto, lebo sa ocakava, musi a pod..
@akvi skôr by som sa bála, že bude frustrovaný, že niečo v živote sa aj musí. To by nám bolo sveta žiť,keby sme vždy robili len to čo chceme, pre mňa je to ako píše @bajana totálna utópia a viac bude to dieťa trpieť, keď zistí, že nie vždy je všetko tak ako ono chce a kedy ono chce. Ale to je len môj názor, tvoj Ti neberiem, naopak, želám veľa šťastia v tom,aby sa ti to takto podarilo 😀
vždy som bola rozhodnutá, že prijmem svoje dieťa také aké je, pre mňa je dokonalé so všetkými chybami, ktoré má, veď aj ja mám plno chýb a nikto mi to nevyčíta...keby dcéra spravila niečo zlé, určite by som sa hnevala, musela by niesť zodpovednosť za svoj čin, ale nič by to nemenilo na tom, že ju ľúbim, akákoľvek bude a čokoľvek spraví...a sklamaná? skôr zo samej seba by som bola
@akvi tvoj syn má 10 rokov, porozprávame sa o tom vyzývaní tak o 3-4 roky v čase puberty.... a o tej dobrovolnosti , apropo ja tiež nedobrovoľne upratujem , nie je to moja oblubená činnost ale pochopila som že je to nutnosť k tomu aby sme nežili ako v chlieve, nebaví ma zašívanie gombíkov a robiť to musím ak nechcem chodit ako nejaká ľahká žienka ..mnoho vecí robiť musím , pretože aj o tom je život a nie som ani z toho frustrovaná že robím niečo čo mi nie je po chuti .
Moje deti sa medzi týmito vecami nerozhodujú , im su dané povinnosti , pretože inak by rodina nefungovala. Nevidím najmenší dôvod na to aby večera bola neskôr kvôli niekomu rozhodnutiu či sa mu chce alebo nie, má to dopad aj na ostatných členov. Kľudne nech sa rozhoduje či si dá čierne alebo žlté nohavice alebo ružové alebo modré tričko , nech si zvolí účes aký sa jemu páči , či bude večerať alebo nie...ale kuchyna bude uprataná bez výzvy , či sa chce alebo nie.ˇ
Mnoho ľudí vyštudovalo školy ktoré chceli a robia zamestnania ktoré nechcú , prečo ? Nuž lebo taký je reálny život .Ja som vyštudovala školu ktorá ma až tak nebavila a robím vo svojom odbore som v tom dobrá a niekedy ma to baví viac a niekedy menej .
@janka258 ano ja som si myslela že MOJ syn predsa nemôže pozerať porno 😀 , MOJ syn predsa nepoužíva s kamarátmi slovník kočiša ...hej v 10 rokoch som si myslela všeličo a stačí jeden hormon ..testosteron ktorý tečie aj ušami a moje myslenie je v koncoch.
Jedinou mojou úlohou ho bolo nezabiť a udržať v stanovených hraniciach ... bez drog, tulania , opíjačiek , pri plnení školskej dochádzky a to sa mi aj podarilo . Mnoho rodičom sa to bohužiaľ vymkne spod kontroly . Ale aby som bola objektívna, niekedy sa rodič môže aj pretrhnúť a aj tak si dieta neustráži .
@maminuska tak tak...to mile chlapčiatko keby som nechala na jeho voli a ,,chceni,, tak je denne po škole do večera na mobile, tablete a kuka tých youtuberov....a jedine čo ho zaujíma je jedlo, pitie a čiste oblečenie...ja si nemožem dovoliť ten luxus ze ,,deti snad pochopia,,. Niekedy pochopia, ale častejšie im treba ukazovať, hovoriť ako..a ked čítam o tom ako je ,,dieťa moj rovnocenny partner,, tak sa mi nožik v kabeli otvara.
@sardinka335 veď práve, ak je rovnocenný partner,tak by som očakávala,že bude robiť to čo ja, rovnako makať, prispievať do rozpočtu alebo potom prípadne, že ja mám také IQ ako 10 ročné dieťa a to si myslím,že nemám,tak mi dieťa v živote nemôže byť rovnocenným partnerom.
@sardinka335
@janka258 pozor dieťa nikdy nemôže byť partner, tým je manžel . Dieťa je dieťa, rodič je rodič... spojiť a postaviť tieto dve role do jednej roviny nie je podľa môjho názoru správne .
Ak by som dala na výber svojmu synovi v akútnej fáze puberty či mi pomôže alebo nie ..tak na rovinu prdí na mňa , zahrabaný v tom svojom bordeli , so sluchátkami na ušiach rovnomerne kývajuci hlavou do rytmu sprava do ľava, hore dole. Veď dostal na výber tak o čo go ? No tak bude večera o hodinu neskôr a ked nebude rožok so salámou to istí .
Dostat na výber či bude upratovat alebo čumiet do laptopu no neber to že taku skvelu ponuku ?
Čo nám však pomohlo bol šport , niečo kde dennodenne vypustil paru a znížil nával hormonov , vymlátil energiu ...
@maminuska suhlas...čo tu citam tak trend je postaviť dieťa na miesto partnera....potom sa zeny sťažuju že muži radšej ustupia do uzadia a prestanu sa snaziť, ked im je priamo alebo nepriamo davame na javo ze ,,aj tak to nevedia,, a zeny maju pocit že ,,aj tak to urobím lepšie, rychlejšie...,,
Syn uz sa mi nudi, dcera sa niekde zašila a myslí si ze neviem ze je na tablete - podla mna domace ulohy si sama od seba dnes neurobí 😀 ..každopadne dnes ešte budu detičky struhať jablka, dostali sme od deda, tak zavarime par poharikov, tolko ich nezjeme..zapriahnem ich nech nemaju ,,núďo,,. Myslíte, ze sa im chce? Ani mne sa nechce...ale oni potrebuju cinnost viac ako ja. 😀 😀 😀
Ja by som si kladla asi otazku, preco sa citim sklamana? Cokolvek to dieta urobilo, malo to svoj dovod. Aj dieta je clovek a robi chyby ako kazdy z nas. jeho pocin moze byt snaha o uputanie pozornosti, akt zufalstva, zvedavosti, nevedomosti, ale ja ako matka predsalen citim sklamanie? Preco? Sklamanie citia ti, ktori kladu na inych naroky. Matky ktore beru svoje deti, nie ako samostatne osobnosti, ale ako akychsi poddanych, co maju za ulohu uspokojovat naroky rodica, konat tak aby rodic bol spokojny a casto bez ohladu ako sa dieta citi, ako to ono vnima. Takyto rodic bol s velkou pradepodobnostou v detstve tiez vystaveny nadmernym narokom rodicov. Ich laska k nemu bola podmienena tym, nakolko splna ich predstavy...a tento chory vzorec si dieta nesie so sebou az do dospelosti a opakuje ho na svojom dietati...aj ked to vlastne robit nechce, ale robi to, lebo to inak nevie...
Ak sa teda matka citi sklamana z vlastneho dietata, je to jej osobny problem, dieta za to nemoze a nie je zodpovedne za jej pocit. kluc k tomu pocitu je v detstve matky, v jej traumach a potlacenych emociach.
Ak to niekto chce blizsie pochopit, vrelo odporucam knihu Dokonaly rodic neexistuje od Isabelle Filiozat. Pomocou tej knihy sa daju pochopit vsetky negativne emocie voci nasim detom, preco su, z coho pramenia a ako s nimi pracovat...
@babatkoling, ak je v puberte, tak to mozno iba islo skusit. Treba sa porozpravat. Preco to spravilo, mozno stavka s kamosmi. To este vobec neznamena, ze bude z neho zlodej, alebo ze si niekde urobila chybu.
@bajana ja urcite robim 95% veci preto, lebo chcem, nie preto, ze musim..
@janka258 praveze dieta velmi jasne zisti, ze nie je vsetko tak, ako ono chce, vychovou v slobode sa stava zodpovednym, vie, ze akcia vyvolava reakciu, ze veci nie su len A, ale aj B.. ze pricina ma svoj dosledok.. To nie je vobec o tom, ze nemusim, nebudem, nechcem a vy dospeli tolerujte.. Napr. cez vikend vravim decku - u nas sa pred Vianocami upratuje, ak chces mat Vianoce, uprac si bordel v izbe.. A je upratane.. Ak by neupratal, pride dosledok.. A ja som schopna napr. nedat mu darceky..Uplne v pohode.
@maminuska ale ten zivot vobec nemusi byt o tom, ze robim, co nechcem, len preto, ze "musim" Skor tato spolocnost je tak nastavena.. Ale ono to tak vobec nie je.. Len ludia maju kopu reci, preco dany stav nezmenit.. A radsej budu hundrat, ako nieco robit..
@sardinka335 vsak ale to je to najdolezitejsie, ako pises - detom treba ukazovat, ist prikladom.. Komensky povedal - laska a priklad.. V tom je povedane vsetko..
Btw. puberta - ta je prave o skusani hranic a ak to nedovolime pubertiakom (myslim skusat tie hranice), tak ich zacnu skusat vo veku, ked by sme uz ocakavali zodpovednost.. Uplne skvely priklad je vysoka skola, prvy rocnik, intrak - niektori sa spustia tak, ze to uz nerozchodia. A su to prave vacsinou ti, co ich v puberte rodicia drzali az prilis nakratko, nedovolili im skusat hranice, alebo dovolili, ale nemali tie hranice pevne v rukach a tie decka to dobre vedeli... Takze ano, na pubertu sa velmi tesim, pubertak totiz ide na doraz a ja dufam, ze mna ako rodica to posilni, nie sunda...
necitam cele, takze sorry, ak som od veci.
ide o to, v com je prava podstata sklamania - v konani dietata alebo je to ten hlodavy pocit, nepriznany, potlacovany, nepripustany - ze sme vlastne niekde zlyhali my… hmmm
@akvi V zasade ale nevidim rozdiel medzi pridelit dietatu vopred vybrany podiel zodpovednosti na pravidelnej baze (upratovanie si izby, vynesenie kosa, zavesenie si bundy na vesiacik a zrovnanie topanok po prichode z vonku a pod, podla veku - na co vidime ze uz ma, neskor postupne zlozitejsie) oproti tomu nedat pravidelnu povinnost ale vyzyvat ho k tomu aby pomahalo a ked nie tie dolezitejsie veci (ako upratanie pred Vianocami), tak budu sankcie. Prijde mi to v podstate rovnake.
Odhliadnuc od toho ze vek skolaka uz s pravidelnymi povinnostami (pravidelnou pripravou, ucenim sa) vyslovene pocita a aj ked ma skolstvo milion nedostatkov, prave ta pravidlenostou je podla mna dobra, uci discipline a pomaha vypracovat pevnost osobnosti, pomaly, po krockoch. Ide len o jej spravne davkovanie, aby toho dieta nemalo vela ale - podla mna - ani naopak malo.
Ale inak suhlasim s tym ze deti ktore su drzane skratka sa potom v puberte otvoria stavidla a dozenu vsetko co bolo zakozovane len pre zakaz.
Ono podla mna vychova prilis liberalna a prilis autoritativna - obe produkuju jedincov ktori sa potom v dospelosti tazsie rozhoduju a prijimaju prisluchajucu zodpovednost, zlaty stred je podla mna tak ci onak najelpsi.
Lebo ani menej obmedzeni pre dieta, neznamena automaticky jeho rozvoj v samostatnou bytost.
A ked rodic necha dieta rozhodovat o veciach, na ktore este nie je zrele, vyvolava to v nom neistotu a neschopnost prisposobit se vonkajsej realite. Preto sa nazdavam ze stanovenie nejakych pevnych hranic (resp. v tomto pripade povinnosti, za ktore dieta "ruci" - su jeho zodpovednostou) primerane veku moze len pomoct posilnit charakter. Naopak take ze rob co chces a uvidis dosledok, moze dieta, ak je to aplikovane prilis sirokospektralne (nakolko v istej miere toto pouziva kazdy) moze priniest neistotu a slabost, roztekanost. To iste vznika ak rodic necha rozhodovat dieta o veciach na ktore este nie je zrele a prenesie tak bremeno rozhodovania o nich zo seba na neho, co byva priznakom ze jeho (rodica) sameho tazi bremeno rozhodovania a toto sa prenasa aj na dieta, ktore vnima skor tieto atributy z pozadia konanie rodicia.
Je velmi tazko sa v tychto temach nejak "zhodnut" a to asi ani nie je cielom.. Dokonca som teraz pocuvala dobru prednasku jedneho pana, ktory vravel, ze to, ci je clovek viac konzervativny, alebo liberalny v nazoroch, to je dane geneticky! Pre mna prekvapiva info.. Samozrejme, ze sa to da niekam posunut vychovou a prostredim, ale genetika vraj zohrava vacsiu rolu, ako sme si mysleli.. Boli robene pokusy na jednovajecnych dvojcatach - vcelku zaujimava vzorka 🙂 A vidno to napr. aj v politike, ze ako tazko je zmenit "farbu", musi vymriet nejaka generacia volicov, aby sa zmenil pomer konzervativcov a liberalov.. To iste vo vychove.. Bohuzial, najvacsi problem vidim v skolstve, kde vlastne je jeden jediny smer dany a liberalnejsi clovek ma problem, ci uz ako rodic, ale aj ako dieta.. Este jednu mudrost ten clovek povedal, ze kludne sa bude bit za pravo cloveka vychovavat tak, ako chce, len nech ho nik nenuti, aby aj on vychovaval tak isto.. 🙂
@horana k tym povinnostiam - ja tam praveze vidim dost velky rozdiel, lebo pridelenie povinnosti = musis to spravit.. lebo.. a ked nespravis, tak je problem.. U nas je vynechane to "musis".. A "sankcie" su v podstate nepriame, nie ze ked neurobis, mas zaracha na pocitas.. Ale take viac menej prirodzene, ze dieta vidi ten prirodzeny dosledok, nie umely.. S tymi Vianocami to bol dost zly priklad, k tomu by som sa uchylila asi az ked by sa to velmi vyhrotilo, ale to sa nestava casto.. Skor mam na mysli to, ze decko je napr. hladne a ja mu poviem, ze idem varit veceru, ale najprv musim poodkladat riad, ak to chces urychlit, tak pomoz.. Toto funguje velmi dobre, aspon u nas teda.. 🙂
@akvi Len to "lebo ked nespravis - je problem" mozu byt uplne rovnako uplatnene cez tie iste nepriame sankcie. Pochybujem ze dnes este niekto deti mlati, skor je tam psychicky tlak, dorazne opakovanie alebo vysvetlovanie preco je to dobre, prip. slubenie odmeny, alebo pomoc so zacatim spolu a nech dokonci sam alebo aj ako ty pises, si hladny - tak priloz ruku k dielu, osobne to vnimam ako rovnaky psychologicky natlak, vzdy je na vyber z dvoch moznosti resp. dvoch dosledkov a dieta si vybera pre seba to pritazlivejsie.
Cize dosledok moze byt uplne rovnaky, nemusi v tom byt vobec vacsia prisnost. Dokonca mozu byt rodiny kde zavedu povinnosti, ale je ich napr. menej, alebo na ich plneni az tak dosledne netrvaju (za neposluchnutie napr. sa len nepripisu dobre body na nastenke a pod.), takze mozu byt este maksi v koncovke. Len chcem ukazat ze to este nie je priama umera ze ked su povinnosti pridelene je to tvrdsie. Vobec nemusi byt. Zase zalezi od konkretnej aplikacie.
Akurat ze teda povinnosti su pravidelnejsie kvoli lepsiemu zabehaniu rytmu. Rytmus a pravidelnost ma pre deti velky vyznam. Na prvy pohlad mozno vyzeraju ako vacsie bremeno, ale podla mna v skutocnosti ulahcuju, prave tou oporou. Ja to vidim aj prirodne, ako den strieda noc s tym ze v noci spime, rocne obdobia idu po sebe, vecer si umyvame zuby, jeme ked je cas jedla, ucime deti rytmu. Nenechame ho vymyslat, ze vies co chod si spat kedy len chces, vedieme ho k tomu kedy je to vyhodne aj prenho, a tym ho ucime. Aj k tomu ze sa je, ked je jedlo, nemusi ked nema chut, ale potom musi pockat do dalsieho, nebude mama skakat ako psik a robit hockedy hocico. Samozrejme nie je to uplne zelezne, a vynimky su pripustne. Len ze k rytmu a opakovaniu vedieme preto ze je vlastne posilnujuci.
Preto aj treningy su pravidelne, lebo keby siel ziak cvicit len ked sa mu chce, a je jedno ci hudobny nastroj, sport, jazyk ci hocico ine, jeho nezrela sustava by mala vacsiu sancu podlahnut a nechat to tak, a ze sa to potom v takych pripadoch aj deje v dospelosti vycitali rodicom ze ho nepodrzali, ze ho nepotlacili a on este nemal dost sily a nechal to. A ine dieta,ktore samozrejme s citom a nie cez mrtvoly, do toho jazyka viac "dokopali" (tiez len psychologicky tlak), tak to uz ma naskok, uz nieco naviac vie a lahsie sa mu odpichne k dalsiemu. Ja so napr. rada ze ma este na SS dotlacili urobit si vodicak, otvorilo mi to viacere sance ktore ma posunuli neskor.
Ja to uplne vidim na dcere, ktora robi sport, ktory si sama vybrala, ale ma obdobia ze sa jej nechce. Vtedy aj ja pristupujem k psychickemu tlaku a nakoniec je vzdy rada potom. Ale samozr. ked jej to podavam tak ze ani minule sa ti nechcelo a potom si bola rada - to nestaci...a vidim ze ta vola sa jej trenuje tiez, aj s dopomocou obcasnou. A tuto volu potom sama vyuziva aj v inych oblastiach, uceni a pod. ono sa to navzajom posiluje a ovlyvnuje.
Ked dame dietatu uplne na vyber ze vies co ked budes hladne povedz, ked budes chciet ist von povedz, ked budes chciet sa ucit povedz a tych pevnych bodov tam temer vobec nie je, moze to nan posobit paradoxne destabilizujuco. Dieta bude mavat s celou rodinou a ta bude skakat ako ono piska. Nebude sa mat o co opriet, a moze to vnimat ako tazsie bremeno nez ked mu pomozeme vhodne vpravit do isteho rytmu.
moje dieta ma nemoze sklamat, pretoze od neho nemam ziadne ocakavania a predstavy cim by malo byt.... jednoducho ho beriem, ake je 🙂
ma 4 roky, podla veku samozrejme ocakavam od neho, ze si umyje ruky po wecku, uprace si po sebe hracky, atd.... ale to su veci, ktore nie su take podstatne, ze by ma dieta mohlo sklamat..... skor sa nahnevam, ale sklamanie to urcite nie je....
jednoducho sa snazim vysvetlovat ako funguje zivot, vztahy, ist prikladom.... a pokial by aj niekde vybocilo, tak by som skor hladala chybu v sebe a v mojej vychove, ako v dietati 😉
ja si myslím, že dieťa si rodič pozná, teda asi matka možno viac, raz mi ho doviedli policajti , že niečo s kamošmi robili, čo nemali, bola som si istá, že môj syn bol len pozorovateľ, čo aj nakoniec sa potvrdilo.
Ak si vychovávate dieťa s tým, že neni a nemusí byť 100% né, potom sa nestane, že vás sklame. Nemyslím, si že ma niekedy sklamalo, možno len nevhodne sa správalo, ale od toho sme tu, aby sme ich usmernili.
@sardinka335 a mna beru ako sialenu a neviem aku, ked hovorim, ze si deti pripravujem na samostatny zivot. a vedia to. teda maly hlavne je uz pripravovany na to, ze po SŠ si zaziada o garsonku v obecnej bytovke a ide sa zivit a starat o seba sam. iste, na zaciatok mu pomozem. ale nechcem, aby moje deti dopadli ako moj posledny partner, ktory ma 35 a byva stale u rodicov, ktory nevie stat na svojich nohach. ktory nema ani sajnu aku vysku ma faktura za elektrinu, ako nakupit efektivne, aby sa dalo varit a tak dalej. sice doma prispieva, ale o chod vsetkeho sa stara cely zivot mama. ma teraz zdrav. problemy a myslim si, ze je proste uhnana z tej celozivotnej starostlivosti najskor o deti, potom o dospele deti. ked ich porovnam s nasimi - rovesnici, my sme sli velmi skoro z domu a ked sme tam aj boli, zapajali nas. a nielen do domacich prac, ale vedeli sme co sa kam plati a preco. to je deviza do zivota. a som presvedcena, ze cim skor si rodicia takto nastavia deti, tym viac budu samostatne a pouzitelne do zivota. neviem si predstavit, ze nedajboze zomriem a moje 30 rocne deti sa nebudu vediet nikam pohnut. neexistuje. a 20 rocny clovek je uz dospely. preco by sa nemohol talk aj spravat. preco by mal byt chovany ako male dieta.
ale ako som pisala. som sialena, sibnuta, vzdavam sa deti, bla bla bla.
@horana vies co? ja som zistila, ze som sa uplne prepla na niekoho kym nie som vdaka tej skvelej literature ako vychovavat dieta, ako ho respektovat atd. lenze tak sa mi zacalo zdat ze moje dieta mi skace uz pekne po hlave a robi si co chce a je zle.. tak som si povedala DOST, uz ziadne clanky o vychove a bla bla bla.. prosto budem robit podla seba, dam mu po zadku ked sa bude zle chovat, dam mu trest ked si ho zasluzi a ked sa mi zas hodi o zem, necham ho tam.. prosto uz nebudem tolko dohovarat lebo aj tak to nema zmysel a napr moji rodicia z toho boli v soku co s mojim dietatom je! teraz sa viac chovam ako clovek ktorym som.. vsetko riesim intuitivne a zda sa mi, ze moj syn je ovela lepsi.. ovela viac zvlada veci, lepsie sa chova.. da sa s nim dohodnut a aj o zem sa prestal hadzat.. (klop klop, dufam ze som to nezakrikla) podla mna nam skodi to ako sa neustale riesi vychova a ako to ma byt spravne.. musime byt my rodicia a chapat detsky svet, ale zas urcit hranice.. potom by nemuselo ani to sklamanie nastat.. ja svojmu synovi chcem dat moznost aby sa ucil.. robil kruzky ktore by ho mohli bavit.. (to mne nasi nedopriali) a uvidime co z neho bude.. inac mam rozumne dieta na co som velmi hrda..