Ako si navzájom pomáhať a vyjsť si v ústrety
Už som zúfala. Neviem, ako to zhrnúť v týchto pár riadkoch...Podstata problému je, že s manželom máme úplne odlišný názor na vzťahy v rodine. Malichernosť? Pre mňa kľúčová vec. Do narodenia našich detičiek to bolo OK - navštevovali sme sa so svokrou a švarginou skoro každý víkend - bývame v rovnakom meste. Po narodení prvého dieťatka, sme sa navštevovať prestali. Narodilo sa nám tzv. náročne dieťatko - bol problém niekam s ním chodiť. Ale keďže sme starostlivosť (hoci to bolo náročne) zvládali, pomoc sme nepožadovali. Narodilo sa nám ďalšie bábatko, ďalsie....nebudem to celé rozpisovať, ale proste sme sa dostali do situácie, kedy sme už nezvládali nič - manžel mi začal vyčítať, že nie je upratané, ožehlené a pod., ja som navrhovala, nech ni niekto z rodiny príde na 2 hodinky pomôcť, že to vyriešim. Problém, ja vždy potrebujem ku všetkému pomoc...ja som začala mať zdravotné komplikácie (pár príkladov - odviezla ma do nemocnice rýchla záchranná služba, keďže som kojila a hospitalizácia by si vyžadovala umiestnenie na infekčné oddelenie, dali mi vybrať - hospitalizácia bez detí alebo domáce liečenie. Nešlo o nákazlivú chorobu, skôr bol problémový priebeh - dehydratácia, tlak 70/40, celková vyčerpanosť, vybrala som si domáce liečenie. V takomto stave som sa doma starala o deti - nikto z rodiny neprišiel pomoc, ani do nemocnice pre mňa nemal kto prísť - dali mi síce sanitku, ale musela som na ňu čakať 1,5hodiny, čo po neprespatej noci, kedy mi tiekli samé infúzie nebolo bohvie čo. Inokedy - mala som vysoké horúčky, zimnica, spotila som sa a opäť odznovu, celá som sa od zimy klepala - starala som sa o deti - nikto neprišiel pomoc. Bola som seknuta, chrbtica blokovana na niekolkych miestach, nevedela som sa vystriet, brala som injekcie - starala som sa o deti - nikto neprisiel pomoc, hoci v lekárskych správach stále bolo napísané - vyčerpanosť organizmu. To by som ešte prekusla. Nad čo sa však nedokážem povzniesť, že môjmu niekoľko mesačnému bábatku hrozilo ohluchnutie, lebo stále dookola bolo choré, bralo silné ATB, lebo choroby medzi našimi deťmi kolovali skoro trištvrte roka stále dookola. Lekári boli z nás zúfalí - hovorili, že deti máme rozdeliť a ukončiť tie choroby. Nikto z rodiny sa nenašiel, kto by sa postaral o 2 deti...Preto teraz má malinká veľký problém s imunitou a lekári tvrdia, že na 99% bude alergička. Malá potrebovala nutne operáciu a CT a čakali sme, kedy sa jej zlepší zdravotný stav natoľko, že ju budú môcť uspať. Konečne obvodná lekárka skonštatovala, že stav je zlepšený. Manžel dohodol so svokrou, že s ňou do nemocnice pôjde ona, aby som sa ja mohla doma postarať o zvyšné deti (manžel si z práce nemohol zobrať voľno). Dohoda bola, že popoludní ich ja do nemocnice zaveziem. A na obed už moja svokra bola opitá, takže do nemocnice s ňou ísť nemohla. Naproti tomu keď boli deti mojej švagrinej choré, nasťahovala sa k nim, aby jej s deťmi pomohla. Pravidelne sa jej stará o deti, keď chce ísť švagrina na dovolenku len sama s partnerom prípadne ide s nimi, veď inak by švargina "z dovolenky nič nemala, vôbec by si neoddýchla". Keď sa švagrina učila na skúšky, išla sa učiť na celý mesiac na chatu, aby mala kľud, za ten čas sa jej svokra starala o deti atď, atď. A to ma neskutočne vytáča a vyvoláva hádky medzi mnou a manželom. On povie, že oni nám nie sú povinný pomáhať. Ja tvrdím, že keďže sme rodina, pomoc by sa mala dostať tomu, kto ju potrebuje viac alebo všetkým rovnako. Manžel tvrdí, že svokra pomáha švagrinej preto, že je aj jej kamarátka. No podľa mňa je predovšetkým matka a to tak môjmu manželovi ako aj jeho sestre. Ja som nežiadala, aby sa prišla starať o mňa, ja som len chcela, aby bolo postarané o deti, ktoré sú rovnako jej vnúčatmi ako vnúčatá švagrinej. A čo je ešte horšie, mám pocit, že aby si ich rodina ponechala status skvelej rodiny, tak manžela v podstate vždy presvedčia, že pomoc nepotrebujeme., že za upratovanie, výchovu a pod. je zdpovedná manželka. Že aby manžel nepripustil, aby som rozbila ich rodinu alebo niečo podobne. Manžel sa o rozhovoroch s nimi vyjadruje len veľmu útržkovite. Obšas sa niečo dozviem, keď sa zmení jeho správanie a ja sa snažím zistiť, čo je vo veci. Okrem toho všetkého mi manžel vyčíta, že sa s nimi nestretávame (naozaj mám problém stretnúť niekoho z nich po tomto všetkom) a že som nahnevaná, keď je s nimi v kontakte. Ešte pár príkladov na záver. V minulosti sa stalo, že svokra prišla párkrát pomôcť. Ako to dopadlo..V izbe boli rozhádzané hračky. Ja som hovorila svokre, že by som potrebovala popozerať nejaká nábytok, aby sme mohli hračky upratať tak, aby si niektoré z nich museli pýtať, lebo inak sa roztratia (ako napríklad puzzle a pod.) a aby každá hračka mala svoje miesto. Reakcia svokry bola, že je to tým, že deti majú veľa hračiek a pokiaľ som sa varila, ona zobrala igelitové vrece a ktoré hračky jej prišli pod ruku do vreca nahádzala (to znamená, že zostali nekompletné puzzle, stavebnice , skladačky a pod.) Vrece dala do pivnice a podľa nej rýcho problém vyriešila. Prišiel domov manžel a deti sa začali byť o jedinú krabičku modelíny, ktorú našli. Manžel mi vynadal, že kde som to upratala a máme bordel, preto sa nič nedá nájsť a pod. Tak som ho usmernila, že to jeho mamulienka nahádzala do vreca veci, čo jej prišli pod ruku a "vyriešila" problém s hračkami. Výsledok - ja som bola zlá - útočím na jeho matku, ktorá nám chcela pomôcť. Príklad 2: svokra prišla pomôcť - keďže sa deti výnimočne pekne hrali, išla som veďla do miestnosti vybaliť veci, ktoré mal manžel na pracovnej ceste a ktoré sme sa už týždeň na chodbe potkýňali. Dvere som mala otvorené, takže keby som bola počula, že je treba niečo riešiť, hneď by som bola prišla. Inak všetky deti som kŕmila, prebaľovala, prezliekala a pod. ja, svokra tam naozaj len sedela, prípadne sa s nimi hrala. Večer som dostala od manžela vynadané, že prečo takto preťažujem jeho matku, že chudera bola na deti sama. Nepomohlo, ani keď som mu vysvetlila, že to bolo možno 7 minút, čo som vybaľovala jeho veci a vtedy sa nič nedialo a inak som sa úplne o všetko starala ja...Som zúfalá...už ďalej nemôžem...Ako je to u Vás?
@irriss kludne niekto moze mat viacero nickov, za ucelom potreby prebratia vysostne rodinej situacie si jednoducho zalozi nick dalsi a napise prispevok. Tiez by sa mi nechcelo fungovat pod jednym nickom za kazdych okolnosti a preberat uplne vsetko. Nevidim tu nic podozrive na cerstvej registracii ani v tom, ze autorka uz neodpoveda. Mozno cita ticho a premysla nad prispevkami a ich obsahom. A nad sebou a svojou situaciu. Niekedy clovek nema nejak chut ani energiu zakazdym odpovedat, reagovat na vsetko lebo by bud musel stale niekomu prikyvovat, ze ano ma pravdu alebo dovysvetlovavat okolnosti a na to nie vzdy je energia. Takze, ja si viem predstavit, ze toto tu je realne a aj sa snazim pochopit odmlku. 😉
@irriss Vidno, že si nikdy nebola v podobnej situácii. Ak by si si poriadne prečítala moje príspevky, určite by si pochopila, že mám čo robiť, aby som všetko zládla ako sa dá a tú pomoc som potrebovala, lebo sa mi už nedalo... Naozaj sa nedostanem na net častejšie a nemám 2 nicky, lebo stíham príspevky akurát tak niekedy čítať. No aj to mi veľakrát pomohlo. V minulosti (pred pár rokmi a v inej životnej situácii) som sa aj trochu aktívnejšie zapájala, ale ten nick už neexistuje (po nejakej zmene ho bolo treba potvrdiť a aktualizovať a to som neurobila). Napriek tomu, že ti neprajem, aby si sa ocitla v takých neriešiteľných situáciách ako ja, ocenila by som trochu viac pochopenia pre moju situáciu.
Všetkým, ktorí pochopili alebo sa snažili pochopiť moju situáciu ďakujem a veľmi si to vážim. V súčasnosti jednoducho cítim veľké sklamanie zo správania rodiny. Je to úplný opak toho, čo vždy predo mnou deklarovali (ako oni pri sebe stoja a pomáhajú si...) Napriek tomu, že nikto nie je nikomu povinný pomáhať (to si plne uvedomujem) nemyslím si, že by sme sa mali začať správať k sebe tak, ako to predviedla moja rodina. Keby sa situácia obrátila tj. svokra by si nemohla niektoré veci zabezpečiť, lebo by jej to nedovoloval zdravotný stav a deti by jej nepomohli, neviem, či aj v takom prípade by reakcie viacerých z Vás boli, že nikto jej nie je povinný pomôcť. Svokra je na dôchodku. Keby ste náhodou mali pocit, že je stará a nevládze, tak švagrinej chodí na druhý koniec mesta kupovať mäso, lebo tam je najlepšie a pod...
Aj keď zákonný dôvod na pomoc nie je, ja morálne cítim potrebu pomôcť vždy a každému komu pomocť môžem. Tie príklady som uviedla len preto, aby bolo jasné, že som neočákavala, že sa mi niekto príde starať o deti a ja si urobím romantický večer s manželom (hoci po toľkých rokoch by ani to nezaškodilo). Taktiež to neznamenalo, že by som švagrinke pomoc nedopriala. Chcela som len poukázať, že nie ku každému sa v rodine pristupuje rovnako. Preto po tom všetkom pre mňa prestali byť rodina a sú len príbuzní. Sú to ľudia, s ktorými nechcem mať už nič spoločné, lebo nezdielam ich prístup a hodnoty. Dôvod prečo im to nepoviem (ako niektoré navrhovali je), že manžel s mojím názorom nesúhlasí. A to bola tá druhá a pre mňa oveľa podstatnejšia vec. Ako ste niektoré písali, očakávala som od manžela, že im poskytne negatívnu spätnú väzbu, poukáže na rozdiely, ktoré robia...bohužial, nestalo sa tak...a to veľmi zhoršuje aj náš vzťah. Preto som chcela poznať Vaše reakcie, lebo si uvedomujem, že som voči nim plná hnevu. Som si však istá, keby išlo o vysokú hrozbu trvalých následkov pre Vaše dieťa(vo veku 1 roka mala za sebou 3 operacie), postupovali by ste rovnako.
Dosť ma mrzí, že sa diskusia veľakrát zvrtla neželaným smerom - vymyslený príbeh (neviete si predstaviť čo by som dala za to, aby to bolo len vymyslené) a pod. Naozaj som chcela poznať len váš názor - či je postup rodiny normálny, či očakávam od manžela príliš veľa, keď žiadam, aby stál na mojej strane, či by ste aj vy v takom prípade odopreli príbuzným pomoc, či ste boli niekedy v takej zúfalej situácii a kašlali na vás......Ale skúsim to zobrať tak, že asi vás v živote veľakrát niekto oklamal a podviedol ....hoci si myslím, že ste sa mohli rozhodnúť - ak či poskytnete Váš názor o ktorý som žiadala alebo nebudete reagovať. Nemyslím si, že je správne, keď sa snažíte namiesto názoru o ktorý Vás niekto zo zúfalstva požiada (a verte, že som veľmi dlho zvažovala) ho verejne znemožniť. Preto naozaj požiadam adminov, aby tému uzamkli - nemám čas sa neustále obhajovať. Avšak ak bude niektorá z vás mať záujem aj po uzatvorení témy prispieť, rada si nájdem od vás príspevok v pošte. Po tomto všetkom určite každý úmysel spoznať názor ostatných na verejnom fóre prehodnotím - zúfalá znamenalo, že som zúfala a v takejto situácii nemám žiadnu energiu sa brániť a dokazovať pravdu...
Za zmenu témy ja naozaj nemôžem - zmenili ju admin - neviem prečo, neprišla mi o tom žiadna notifikácia a všimla som si to len tak, že jedna z Vás na to upozornila vo svojom príspevku.
Náš stav sme sa snažili s manželom niekoľkokrát riešiť. Máme to zabezpečené aj cez externú - platenú pomoc. Ale nie všetko sa tak riešiť dá a druhá vec je, že už je to finančne neúnosné. Manžel robí čo môže, pomáha. Ale aj podľa mňa veľa kritizuje. Preto som možno tak nahnevaná, že vidí, že to nezvládame a napriek tomu má na pomoc od rodiny iný názor.
@zufala1 😉 pekne napísané 😉
ja len toľko-tiež síce baby majú pravdu, že rodinu si zakladáme hlavne pre seba, ale úplne nesúhlasím s postojom-nečakať pomoc od nikoho /za to,že niektoré to majú - mali ťažké, nemusia sa na svet pozerať len svojimi očami 😉 /
keď sa čaká dieťa-je to radosť veľká, v prvom rade pre rodičov a určite aj pre starých rodičov a všetkých citovo zúčastnených
a tak si myslím,že ak potom nastanú v živote nejaké problémy, tak kto môže-určite rád pomôže a je jedno,že tie deti si nerobili pre mňa 😉 -divný názor na pomoc v núdzi, potom nechápem ani charitu v tomto ponímaní, tak buďme necitliví a nezaujímajme sa o druhých v núdzi....a tu ide o "vlastnú krv"
svoje deti milujem, ak sa dožijem a obdarujú ma vnúčatami a budú potrebovať moju pomoc a ja budem vládať-určite im rada pomôžem, netvrďme prosím opak-nechce sa mi veriť,že láska k našim deťom začína ich narodením a končí narodením našich vnúčat. že im budete aj potom hovoriť-rodinu ste si robili v prvom rade pre seba 😒
muž môže pomôcť-to je pravda, ale pri dlhodobejších problémoch asi OČR nerieši finančnú situáciu 5-člennej rodiny 😒 a dnešní zamestnávatelia-aj keď máte 1000-krát nárok na všeličo, určite "radi" uvítajú vašu neprítomnosť na pracovisku....takže trošku reality
a na záver-ja som ten typ, že aj keby vzťahy s nevestou neboli bohviečo-ak pôjde o deti, v prvom rade budem hľadieť na ne-predsa deti nemôžu za svojich rodičov a za naše vzťahy....sú choré?potrebujú pomoc? vládzem? tak prečo sa hrať na hrdú a nepomôcť najbližším? či tým, že pošlem "cudzím" na charitu si pohladím svoje ego a svedomie? a najbližších nechám tak?.....
@zufala1
Ve Tve situaci jsem byla a jednalo se o horsi situace..(napisu Ti kousek) 😉
nemela jsem cas ani plakat ani zarlit a ani premyslet o tom, ze nekdo v "rodine" ma vic nez ja..protoze to nebylo nutne, bylo to totiz jasne...
Nikdy jsem zadnou pomoc nedostala a prestala se o ni okamzite i zajimat..vyhrnula jsem si rukavy a sla ..
1. Jako dite jsem si prosla psychickym terorem meho otce...abych mohla mit ve skole svacinu, musela jsem si na ni jit vydelat po skole...Obcas se podarilo neco me babicce strcit do skolnich backurek nejakou tu dobrutku...dokud jsme bydleli spolecne-potaji mi i na provazku z okna z 2.patra v kosicku posilala jablicko nebo susenku...
2. O obleceni jsem se stridala s mamou a spendlila po nocich kalhoty a sukne tak, aby mi nebyly prislis dlouhe ci velke...
3. Abych si neco od rodicu "zaslouzila", musela jsem napr. ostrihat travnik na zahradce-rucne nuzkama na nehty!!
4. pokud jsem nekam pohodila klice, protoze jsem treba pospichala na WC po skole, ihned po prichodu, klice jsem uz nenasla a musela si jit na novy bezpecnostni zamek vydelat...takto jsem nechavala predelavat hned nekolik bezp. zamku..a ihned po vymene mi byly dany klice "stare"..melo to slouzit pro vychovu a cit k poradku..
5. Odchazela jsem do skoly a muj otec se schoval v byte, zkontrolovala jsem byt, zda je vse vypnute, zamkla a odesla...po vychodu z baraku muj otec kricel na cele sidliste, ze jsem zapomnela vypnout plyn..Nasledky si nesu a ponesu cely zivot..dodnes si nahlas rikam "PLYN je vypnutyyyy"
6. Neustale jsem slysela, ze jsem se nemela narodit , protoze otec byl zasnoubeny s jinou zenou a tudiz se melo narodit JINE dite...
Moje matka, kdyz poznala meho otce (krasneho vojaka ve sluzbach Hradu) sla na potrat, cekala miminko se svym snoubencem...Byla jsem cizi dite, vymenene za 2original" a to z obou stran...cili "vztahovy prizivnik mych rodicu"
7. muj prvni manzel mne tyral, znasilnoval a bil...Spala jsem ve vane nebo zbita pod stolem ...rodice nezakrocili, radeji travili svuj pobyt jinde (bydleli jsme u nich)...Soud mu zakazal styk s ditetem a priblizeni se ke mne...
8. odnesl si vsechno, vcetne bank. uctu...z porodnice jsem odchazela jen s miminkem v naruci v nemocnicnich obleccich...jedine jidlo, co jsem pro neho mela, bylo schovane v prsou...a aby bylo uchovano, musela jsem byt v klidu...Nasemu (memu) synovi se narodil bratr jen o par mesicu pozdeji nez on sam..
9. Doma bylo peklo (rozvod=ostuda), mama si cislovala v lednici vse, vcetne vajicek...plaltila jsem najem za pokoj, ktery byl zaroven pruchozim...na elektriku mi nezbylo, musela jsem prat pro miminko rucne na valse...
10. Snidane, obed a vecere byl sunar meho syna, ktery jsem si zamichala v hrnecku a jedla jako kasi...po dobu nekolika mesicu - za 6 mesicu jsem zhubla cca 40kg...
11. Kazdy tyden soudni jednani...
12.Kazde 4 mesice po dobu 16ti let natahovani o alimenty a sepisovani udaju na Policii-vse marne=21 let jsem nedostala alimenty...Vstavala jsem v 5hodin s malym ditetem, odvazela jsem ho SAMA do jesli a skolky MHD a utikala do prace..Pracovala jsem i v sobotu a v nedeli, se synem vedle psaciho stolu...
13. V novem vztahu jsem nekolikrat prisla o miminko, naposledy pred par lety o trojcatko, mych narozenych dvojcat...
14. Kdyz bylo memu synovi 13 let, byl nekolikrat napaden vrstevniky (sikana), nese si celozivotni nasledky, ma poskozeny mozek...od nasili (zmlaceni do spanku=ztratil momentalne zrak, umyslne zlomena tuha od pera v zile=pod anestezii vyndana, zlomena zebra, narazena pater....,o pulnoci hozeny do more... sikana a utrpeni,-ktere na nem praktikovali hajzlove ..mladistvi, totiz nepostizitelni zakonem. dodnes cekam na "zakon"... Muj syn je momentalne neznamo kde, nekolikrat se snazil spachat sebevrazdu nejruznejsimi zpusoby..Cekam denodenne na telefon, ktery mi bud oznami, Maminko, jsem tu" a nebo"Pani,vas syn mel nehodu".......... 😠
Nezlob se na mne, pro mne je Tvuj prispevek zbytecnym placem,zarlivosti ...Nikdo nemame narok na nic...Ani zena nema NAROK na to, mit dite, stat se matkou....Na nic neni narok...
melo by se...ale to by se nejdriv muselo chtit..a k tomu nikoho nedonutis...Udelas lip, kdyz prestanes zkoumat to, co bys mohla mit, a zacni se soustredit na to, co muzes udelat a kam muzes sama dojit...Zbytecne plytvas energii na to, co by mohlo byt a neni a tim padem se sama sebou nicis necim zbytecnym...co neni a nebude. smir se s tim, ze jsi sama..a jdi..
Udelej maximum...
Neni dulezity vysledek, ale to, co jsme na nej vynalozili...
😉
proto ja, nehlede na vse, jsem vnitrne spokojena, udelala jsem maximum..proto nemam vycitky a ani pocit, ze mi nekdo neco dluzi..a zaroven ja nemma byt komu za co vdecna...Jsem tu...silnejsi nez driv...a silnejsi na porad!
@zufala1 moja svokra uz nezije maminu co mi velmi pomahala ked sa mala narodila mam 1000km daleko zijem sama v zahranici od nikoho pomoc necakam a nadovsetko ju doprajem mojej sestre co ma tri deti a pomaha jej aj svokra vsetci byvaju v jednej dedine a este segra obcas rypne ked si mamina vezme koli nam 10dni dovolenky a pride ku nam pozriet vnucku 😠 .zostava ti len jedno bud sa spolahnes a zmieris ze si na vsetko sama alebo zapriahnes do pomoci manzela.ale najlepsia rada je kaslat na to ze svokra pomaha len jednej strane a sklbis celu rodinu do kopy s manzelom.Mne tiez nepomaha stale mysliet na to ze keby som tu vyplatu co tu v zahranici nieje ani min.mzda mohla mat na slovensku kde by som bola 2x na tom tak dobre ako Radicova 😀 jednoducho je to tak vzdusne zamky stavat este nikomu nepomohlo aj ked napisat na papier alebo do fora mozno trosku odlahci situaciu ale prd s toho takze deti patria aj manzelovi a on ma povinnost ti pomoct nie svokra..
@zufala1 podľa teba, keby ti chcela pomáhať, nerobilo by to ešte väčšie problémy? predsa len, svokra s nevestou sa málokedy zhodnú,je to iné ako vzťah matka a dcéra. pri vzťahu matka a dcéra tie osoby vyrastali v jednej domácnosti, majú skoro rovnaký chod domácnocti, nakoľko dcéra pochytí väčšinu od matky, takisto názory na výchovu bývajú podobné.
myslíš si, že keby ti pomáhala, nebolo by to ešte horšie, nakoľko by skoro všetko robila inak ako ty, možno by sa ti nepáčilo ani jej správanie k deťom, to si aj naznačila. ale preto, že sa správa inak nie je zlá, musíš pochopiť aj ty, že ona je už stará a ťažko dokáže starý človek zmeniť svoje zvyklosti a návyky len aby si ty bola spokojná.
podľa mňa je normálne, že ak má matka viac detí, tak v domácnocti pomáha viac dcéram ako nevestám, lebo u dcér je ta pomoc dobre prijatá, u neviest vznikajú len konflikty.
možno by bolo dobré trochu pochopiť aj ju a môžeš to brať aj z tej stránky, že aspoň jej nebudeš zaviazaná do budúcnosti.
ak niekto zlyháva, tak tvoj manžel, ten by ti mal viac pomáhať a nie kritizovať ťa.
a č tvoji rodičia, sú daleko alebo už nevládzu?
budem rada ak na môj príspevok zareaguješ ked budeš mať čas 😉
@irriss tak teda dole klobuk ☹ pekne napisane posledne vety...zvladas to a si silnejsia ako predtym a silnejsia navzdy...ano co nas nezabije nas posilni ale poznaci...aj tak kazdy vnimame veci okolo seba inak,niekto je silnejsi niekto zase slabsi...na to vsetko co si prezila a stale prezivas je o tvojej silnej osobnosti ale bohuzial je vela slabsich,menej skusenejsich a zivotom nie velmi otukanych zien...nie kazdy mame stastie ci na rodicov ci partnerov a vobec zivot ...preto si vazme vsetko co sme dokazali a aj napriek vsetkemu sa snazme mat plnohodnotny zivot.....zufala ma toho dost tiez nema oporu v nikom a dokonca ani v manzelovi namiesto toho zeby pri nej stal ju buzeruje aj ked sa snazi a zaraba >>>ved nakoniec to je jeho povinnost.....ano vsetci reagujeme na zivotne skusky inak,pre niekoho je zivotna skuska to co prezivas ty a zase pre inych co preziva zufala...no jednoznacne s tvojim pribehom neporovnatelne este raz dole klobuk 😉
@zufala1 boli sme v zufalejsej situacii ako ty a jedina ruka ktora bola ochotna pomoc a nieco spravit bola len ta na konci mojej a manzelovej paze....
nechce sa mi to tu rozpisovat .... ja nemam rada ked ma druhy lutuju ....
ale ak pises ze ti manzel pomaha ze mate externu platenu pomoc tak mozno je problem v tom ze si prilis vsetko pripustas.... a chces mat vsetko tip top.... ono nie vzdy sa vsetko da ... s tym sa treba zmierit... ze prosto ak je clovek chory , po operacii a pod a ma na starost deti domacnost tak prosto asi nebude povysavane a tak.... a objedna napr. pizu a urobi sackovu polievku... alebo ak mu je zle po liecbe a pod..
moja svokra a svokor nas uplne vymazali zo svojho zivota lebo sme im odmietli davat peniaze aby si mohli kupit chatu nove auto atd atd... a kolko penazi sme im dali predtym tak to radsej ani nespominam... a to my sme este na tom dobre ... je tu plno kociek co platia svojim svokrovcom/rodicom pozicky a samy nemaju na jogurty pre deti.....
takze potom aj ten meter na svokrovcov je iny... ako to ze ti nepride pomoct a pod.
@zufala1 aj napriek tvojej vycerpanosti musis nabrat silu a postavit sa problemom.....sama ako vidis si na vsetko sama tvoja takz rodina to ma na haku ci si chora ci su chore deti.....sebectvo sa to vola a co sa tyka tvojho manzela tak mozes ho k nim zaradit 😒 snazi sa pracuje ano ved je to jeho povinnost ale aj povinnost nielen financneho zabezpecenia ale povinnost s detmi pomahat,manzelku a matku svojich deti si vazit takze po par slovach na jeho adresu co si napisala je to sebec stale s niecim nespokojny takze ty sa mozes utapat sama a cim skor to pochopis tym lepsie pre teba 😉
@zufala1 Až si budete stěžovat, že vás někdo rozesmutnil nebo rozzlobil, zeptejte se sebe sama: "Proč si vybírám zažívat právě tento pocit," nebo "proč jsem se rozhodl/a reagovat tímto způsobem?" Když hledáte vinu v druhých, vzdáváte se vždycky své vlastní síly. Dokážete-li zjistit, proč jste se rozhodli zareagovat na něčí jednání pocitem ublíženosti, mnohé se o sobě dozvíte. Někteří z vás máte strach, že kdybyste se za sebe postavili, mohli byste ztratit lásku nějakého člověka. Jsou lidé, kteří umí celkem šikovně přesvědčovat, že se mýlíte, když si stojíte za svou pravdou. V duchu jim poděkujte za příležitost zesílit, protože síla se často rozvíjí tváří v tvář nesouhlasu. Respektovat sebe znamená stát za svou nehlubší pravdou a znát své nejniternější pocity. Znamená to mít autoritu nad svými pocity v sobě, a ne v druhých.
Někteří z vás žijete nebo se stýkáte s lidmi, kteří vás ponižují a kritizují. Nakonec se můžete natolik soustředit na jejich pocity, že ztratíte kontakt se svými vlastními. Jedna žena se provdala za muže, který odsuzoval a kritizoval většinu všeho, co udělala. Natolik se zaměřila na jeho pocity, že se po celá ta léta, co spolu žili, nikdy neptala, jaký má ona pocit z toho, jak se k ní muž chová. Vždycky se velmi snažila ho uspokojit, předvídala jeho nálady a rozmary, aby se vyhnula další kritice. Jenže ať dělala, co dělala, vždycky to nakonec dopadlo tak, že se na ni zlobil. Začala mít pocit, že selhala nebo že je nějakým způsobem špatný člověk. Strávila tolik hodin analyzováním jeho pocitů, že přestala sledovat své vlastní. Mnozí z vás se snažíte uspokojovat druhé a ve své snaze se soustředíte více na jejich pocity než na to, co cítíte vy sami.
Vážit si sebe znamená věnovat pozornost svým pocitům. Nemusíte mít důvod, proč jste se rozhodli dělat to či ono. Svou hodnotu nemusíte nikomu dokazovat. Uznávejte své pocity; neanalyzujte je a nezpochybňujte. Nesnažte se je neustále rozebírat: "Mám opravdu důvod cítit se ublíženě?" Uznejte, že vaše pocity jsou pro vás skutečné, a važte si jich. Mnozí hledáte autoritu v druhých. Když vás odsoudí, věříte jim. Když vám řeknou, že všechno je vaše vina, věříte jim. Nenavrhuji vám, abyste ignorovali vše, co vám lidé říkají, ale abyste si vážili toho, co v dané oblasti cítíte vy. Jedna věc je otevřenost vůči konstruktivní kritice a druhá věc je neustále se snažit dělat to, co od vás chtějí druzí, přestože to sami nechcete. Budovat si sebevědomí a sebeúctu předpokládá vážit si sebe ve svých slovech, činech, i ve svém chování.
Sebevědomí znamená věřit si a vědět, že jste vždycky udělali to nejlepší, co jste uměli, i když za dva dny už můžete vidět lepší řešení. Předpokládá to spíše se chválit než hanět a dovolit si mít dobrý pocit z toho, kdo jste. Někteří z vás se ustavičně o něco snažíte, nutíte se, jdete z jedné práce do druhé a máte pocit, že ať uděláte co uděláte, stále je to málo. Velké úsilí a tvrdá práce nemusí být nutně cestou k radosti. Respektujte sebe sama tím, že budete následovat proud své vnitřní energie. Odpočívejte, hrajte si, přemýšlejte a najděte si čas na spočinutí v tichu. Dělat to, co vás naplňuje, je cesta, jak prohlubovat své sebevědomí.
@lukinkowa pripajam sa aj ja. velmi zrely nazor....tento prispevok si budem citavat pravidelne, lebo su to pravdy, ktore si musime stale opakovat. podla mna je prirodzene, ked sklzavame v urcitej miere do neistoty....do pocitu, ci sme urobili prave to najlepsie.... ano, o dva dni uz mozme byt dalej...
gratulujem, vo veku 23 rokov, byt takyto zrely......klobuk dolu! 🙂
@irriss ja som o tvojom zivote citala uz vo viacerych diskusiach, kde sme sa stretli.Ked to citam, nie je
mi do placu zo smutku nad tym, co vsetko si si musela vytrpiet. Deru sa mi do oci slzy, ale slzy hrdosti, pretoze
vdaka zenam ako si ty som hrda ze som zena.
Zeny ako ty su pre mna uzasne, inspirujuce a neskutocne silne bytosti. Ked o tebe citam, chcem byt silna ako ty, mat zivotny nadhlad ako ty.
Nikomu neprajem nic z toho co si si musela prezit a co prezivas, chcem ti vsak vyjadrit uctu a moj obdiv
za to, ako si to vsetko zvladla s hrdostou a vztycenou hlavou 😉
nejsem tak silna, jak se zdam 😉 ...i ja brecim, i ja kricim..i ja se az z opakovanych chyb ponaucim... 🙂
Mne vazne pomohla fararova veta, kteremu nesla ma dcerka vino pri msi:
Nechodim na mse, byla jsem se kdysi podivat na (boho)sluzbu me dcerky 😉
Pan farar se pri svem kazani vymanil ze sveho "nauceneho" biblickeho textu a zadival se na mne...byla jsem temer schovana za sloupem kostela a potaji-nerusene sledovala msi a pozorovala dcerku v dlouhem bilem plasti, jak je v zastupu s dalsimi detmi a nese stribrny kalich s vinem...
Plakala jsem dojetim ze situace, prisla mi jako andelicek, jeden z tech mych, ale pozemsky... 😉
Pan farar se na mne zameril a povida:
"Neni dulezity vysledek, ale to, co jsme k jeho dosazeni vynalozili"...
Utekla jsem z kostela..jako je to videt ve filmech..rozrazila jsem velke postranni dvere a utikala ven na vzduch...
Tam jsem se opet schovala, za veliky strom a opet plakala...
porad mi znela v uscih tato jeho veta..vpijela se do mne cim dal tim vic, byla jsem jak posedla 😉 az ji CELE me telo absorbovalo a uz nikdy nepustilo ven..
Tato veta...tato zdanlive obycejna veta mi pomohla doslova prezit...a diky ji i prezivam...
delam veci na maximum, tak, aby tato veta, ktera okupuje moje telo byla pevnou soucasti meho tela (tezko se to popisuje 🙂 -to se musi citit...)
Pak prisel po letech krasny den a moje nevlastni sestra (jediny krasny darek, ktery jsem od otce kdy dostala a mohla dostat je MOJE nevlastni sestra...)..a darovala mi knizku "Ctyri dohody"..a jak sam autor teto knihy pise a popisuje sam sebe, zroven popisuje i mne (tebe)...i on se nedokazal okamzite ridit temito 4ma dohodama..ale po case se tyto Ctyri dohody stanou soucasti Tveho tela...a co je na tom zvlastni?
Jsou svym zpusobem shrnuty ve vete, kterou mi kdysi tento Farar daroval do duse...
😉
Uz nikdy jsem do kostela nesla, jen se podivat na detske vyvory Vanocnich Betlemu 🙂
Kazdemu doporucuju tuto Knihu si nadelit pod Vanocni stromecek a nebo ji nadelit nekomu, o kom si myslite, ze se trapi a zaslouzi si byt stastny a najit konecne sam sebe a cestu nejen k sobe, ale i k ostatnim... 😉
poprala bych Vam prostrednictvim teto knizky Krasne a vesele, nuti mne to, ale je jeste brzy...ale urcite popreju, uz za par dni 😉
Vidis, ze nejsem silna, brecim, ale to ty nevidis.. 😢 😉
@irriss tu knihu si urcite raz precitam 😵 Napisala si to krasne 🙂
Vzdy ked prezivam nieco smutne, bolestive a tazke, hovorim si, ze kazda jedna taka situacia mi ukaze kto som
a co mam urobit pre to, aby som bola lepsia. Samozrejme, nezazila som tolko zlych veci ako ty, tak sa mi to mozno len lahko pise.
Slzy nepovazujem za zbabele a slabe, prave naopak.Je dobre vediet si poplakat, aby sme nestali na mieste a dusili nieco v sebe, ale slzy utreli a potom isli stale dalej, to sa tebe dari, a dufam ze veci v tvojom zivote sa budu uberat uz len tym spravnym smerom a ze ti deti a vnucata daju vsetku lasku sveta a tym ti nahradia kazdu jednu bolest, ktoru si pri ceste za nimi zazila ...
@filipal
@aliza
@macamac Ahojte, potvrdzujem, že to nie sú moje myšlienky, je to prekopírované zo stránky Budstastny.cz. Pri čítaní príspevkov v tejto téme som si naň spomenula a dúfala som , že to pomôže nielen autorke diskusie , ale i možno iným ženám tak, ako kedysi mne.. v podstate na tom stále pracujem, je to dlhodobejší proces..ale stojí to za to 😉 😵
@irriss krásny príbeh z kostola, nádherný, dojemný,....ako z filmu,naozaj...
predsa si Boh /anjel, dobrý duch,.../ našiel teba v ten životný okamih a prehovoril to pre teba...bolo to fakt určené tebe....prostredníctvom kňaza....a keby ten kňaz už nikdy v živote nemal ten dar prehovoriť niekomu a presiaknuť ho-tak táto jeho veta bola plodná a zmenila nie jedného človeka /teba/, ale mnoho životov...a potom aj služba tohto kňaza mala obrovský význam a jeho "život" nebol zbytočný, priniesol neskutočný dar niekomu....
je krásne mať možnosť osloviť niekoho - aj keď sprostredkovane - v živote a vniesť mu do žitia svetlo.....
krásne.....
@macamac
Ahojky 🙂
Marne hledam mou odpoved...ale Tvym prispevkem to tu i konci. 😠 ..zrejme zmizla ihned po napsani, jak se mi to obcas stava... 😖 a nejen mne..zrejme technicka chybicka se obcas vloudi, prestala jsem "carovat"..zaklinaci veta zmizla..ale ted mizi uz nejakou dobu i cele me prispevky. 😖 ., jako tusim psala i @traktor 😉 ☹ v Otazky pre adminov..
😉
Tve slova jsou uz nekolik dni soucasti meho "uslzeneho pamatnicku" 😉
Vis, "darek" ma mnoho podob, Tva slova jsou pro mne jednim takovym "nadprirozenym darkem - pokladem" a zaslouzi si byt uchovana...
Neberu tento "darek" jako jen muj osobni, patri vsem (krasne jsi to napsala)..., snad se na mne nebudes zlobit, kdyz rikam, ze je venovany "vsem" 🙂 myslim si, ze je dar umet pohladit vetou , ci zdanlive obycejnym slovem "dekuju"...
😉
p.s. Uz nejaky ten cas tu bloudime spolecne, nejsou to prvni slova, kterymi nekoho obdarovavas... 😉
verim, ze jsi "krasna"... 🙂 Mej se krasne chameleontice 🙂
Dekuju 😔
p.s. jsem dnes namekko, ale to sem nepatri😉
@irriss 😵 Ahoj 😵
ďakujem 😵
aj tvoje slová vedia pohladiť dušu a napojiť smädné srdce 🙂
i keď tvoj život nebol ako z ružovej knižnice - si príkladom a povzbudením pre ostatných 🙂
čerpám silu od teba a nešetrím obdivom 😉
a zisťujem, že nie každý má hladký štart do života-ale zato vedel krásne vzlietnuť 😵 🙂 🙂
@dada1212
tady u toho mne zarazilo, ze se nevyjadrila k memu uvodnimu prispevku(kazdy jiny by se vyjadril) a to se mi stane vzdycky, jakmile takto zareaguju, ze nakonec (v nedeli) se ukaze, ze to byl "skorovtip" ☹
ale nevadi..vim, ze je to na vsech forech, jen jsem chtela zamezit tomu, aby se tomuto tematu opet nepropadlo emotivne s tim dusledkem, ze si pak nevinne a prispivajici maminky rozhadaji mezi sebou a skonci to zamknutim.. 😉
proto jsem chtela na zufale, at nam rovnou napise, jestli ma nebo nema cas...
pokud nema cas..mohla to resit otazkou...ve smyslu, co si o tom myslite?a v tom pripade by nebyla nutna jeji pritomnost, ale v diskusi se predpoklada, ze se diskutuje s autorkou..a to v posledni dobe chybi..nekdo neco napise a zmizne...